Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/409/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200508 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518200508.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - O. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, a otec - O. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, za účasti opatrovníka: Mestská časť Bratislava - Petržalka, so sídlom Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava a za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, v konaní začatom ex offo o ustanovenie poručníka, o návrhu starej matky zo strany matky: O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. XX, XXX XX N., zastúpená Mgr. Luciou Bohovovou, advokátkou so sídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, na ustanovenie poručníka, o návrhu sestry otca: V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W. XX, XXX XX Z., v súčasnosti bytom S. XXX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Zuzanou Kubalovou, advokátkou so sídlom Obchodná 40, 821 06 Bratislava, na ustanovenie poručníka a v konaní začatom ex offo o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a o úpravu styku maloletej s blízkou osobou, na odvolanie starej matky O. A. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 10.01.2019, č.k. 59P/24/2018-187, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o úprave styku starej matky s maloletým dieťaťom počas sviatkov a prázdnin m e n í tak, že Stará matka O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX N. je oprávnená stretávať sa s maloletou O. O., nar. XX.XX.XXXX -počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 26.12. od. 17.00 hod. do 28.12. do 17.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od. 17.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod., -počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre Bratislavský kraj každý párny kalendárny rok od pondelka od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od stredy od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., -počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtka od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod., a každý nepárny kalendárny rok od soboty od 17.00 hod. do utorka do 17.00 hod., -počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 31.10. od 17.00 hod. do 02.11. do 17.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je bydlisko V. O.. Vo zvyšku, vo výroku ustanovení poručníka, o zverení maloletej O. O., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti, v zamietajúcom výroku o návrhu starej matky a vo zvyšku, ktorým súd prvej inštancie upravil styk maloletej so starou matkou počas bežného roka a letných prázdnin, sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava V, rozsudkom, zo dňa 10.01.2019, č.k. 59P/24/2018-18, zveril maloletú O. O., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, Z., v súčasnosti bytom S. XXX, B., ktorej uložil povinnosť vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej a ktorú oprávnil zastupovať maloletú a spravovať jej majetok iba v bežných veciach. Vyslovil, že v prípade predpokladu, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletej v podstatnej veci nie je v súlade so záujmom maloletej, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. V. O. uložil povinnosť predkladať správu o výkone náhradnej osobnej starostlivosti príslušnému súdu vždy k 1. júnu a k 1. decembru v každom kalendárnom roku. Za poručíka maloletej ustanovil obec B., so sídlom C. XX, B., a určil, že bude dohliadať nad výchovou a starostlivosťou o maloletú a zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v celom rozsahu. Zároveň určil, že rozhodnutie poručníka týkajúce sa každej podstatnej veci maloletej vyžaduje schválenie súdu. Poručníkovi uložil povinnosť predkladať správu o maloletej o nakladaní s jej majetkom príslušnému súdu vždy k 1. júnu a k 1. decembru v každom kalendárnom roku. Styk starej matky O. A. (ďalej len „stará matka“), upravil s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni od piatku 17,00 hodiny do nedele 17,00 hodiny s výnimkou 28. a 32. kalendárneho týždňa, v ktorých je styk upravený od pondelka 09,00 hodiny do nedele 18,00 hod. a s výnimkou vianočných sviatkov, počas ktorých je styk upravený dňa 24.12. od 09,00 hod. do 16,00 hod. a dňa 26.12. od 15,00 hod. do nasledujúceho dňa 18,00 hodiny. Miestom prebratia a odovzdania maloletej určil bydlisko maloletej. V. O. zaviazal k povinnosti maloletú na styk riadne pripraviť. Návrhy V. O. a O. A. zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne posúdil podľa ust. § 56 ods. 1, 2, 3, § 57 ods. 3 prvá časť vety, ods. 4, § 58 ods. 1 veta prvá, ods. 3, 4, 7, § 45 ods. 1, 2, 3, 4, 9, § 25 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine. Za prvoradé považoval ustanoviť opatrovníka ako zákonného zástupcu maloletej do času, kým jej nebude ustanovený poručník a v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 a 2 a § 57 ods. 4 Zákona o rodine určil obec - Mestskú časť Bratislava - Petržalka. Vyhodnotiac návrh starej matky a sestry otca maloletej V. O. a prihliadajúc na vyjadrenie zástupcu opatrovníka dospel k záveru o potrebe ustanoviť maloletej za poručníka obec. Prihliadol i na odporúčanie kolízneho opatrovníka na ustanovenie do funkcie poručníka maloletej jej doterajšieho opatrovníka Mestskú časť Bratislava - Petržalka. Konštatoval, že posudzovanie a vyhodnocovanie spôsobilosti obidvoch navrhovateliek pre výkon poručníctva bolo v konaní úzko späté s rozhodovaním o prípadnej potrebe separácie výkonu poručníctva maloletej od výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. Vzal v úvahu situáciu a pomery maloletej od doby jej dočasného zverenia do starostlivosti V. O. neodkladným opatrením a zisťoval aj okruh jej príbuzenstva, z ktorého by bolo možné ustanoviť jej poručníka. Dospel k záveru, že je namieste vyhovieť odporúčaniu opatrovníka a za poručníka maloletej neustanoviť fyzickú osobu. Pri zvažovaní návrhu starej matky a V. O. bral na zreteľ ich osobnostné predpoklady, vek, zdravotný stav, pracovné zaradenie, spôsob života, spolužitie s ďalšími osobami, životné podmienky, ekonomický status, a tiež sociálne správanie, prístup k výchove a opatere maloletej, schopnosť akceptovania potreby udržiavania príbuzenských vzťahov maloletej s jej druhou rodinou, úroveň ich vzájomnej komunikácie a kooperácie, súčinnosť pri zabezpečovaní potrieb maloletej, ich vzájomný rešpekt, slušnosť a ústretovosť. Mal preukázané, že vzťahy medzi navrhovateľkami sú dlhodobo a vážnym spôsobom narušené a k ich zlepšeniu neprispela ani aktivita ÚPSVaR-u a Mestskej časti Bratislava - Petržalka v snahe priviesť ich k vzájomnej tolerancii a spolupráci pri opatere maloletej. Konštatoval, že animózne vzťahy medzi starou matkou zo strany matky a sestrou otca, ktoré spôsobili rivalitu medzi rodinami, vylúčili možnosť ustanovenia inej príbuznej osoby maloletej za jej poručníka. Z chronológie vzťahov medzi V. O. a starou matkou mal preukázané, že namiesto ich pozitívneho posunu dochádza k opaku, keď spočiatku po prevzatí maloletej O. do dočasnej starostlivosti V. O. na základe súdneho rozhodnutia, bolo zjavné, že stará matka bude akceptovať úlohu a postavenie V. O. v živote maloletej a bude aktívne zastávať funkciu starej matky. O. A. však svoju aktivitu zamerala nesprávnym spôsobom zasahujúcim do súkromia a režimu domácnosti V. O., ktorá bola vyrušovaná vopred nedohodnutými, len počas cesty oznamovanými príchodmi starej matky a jej syna, zasielaním textových správ v skorých ranných a neskorých večerných hodinách, vyžadovaním každodenného odosielania obrazových správ maloletej, či určovaním si termínov stretávania sa s maloletou a nerešpektovaním naplánovaného programu V. O. a jej partnera, tiež jeho vylúčením a ignorovaním ako plnohodnotného člena domácnosti. Rovnako mal preukázané, že partner V. O. P. M. S. sa od začiatku aktívne osobne podieľal na opatere maloletej (čo vyplýva aj z pozorovania úradných osôb vykonávajúcich v domácnosti šetrenia) a pri výchove maloletej a zabezpečovaní jej materiálnych potrieb je nápomocný. Popísané správanie starej matky označil za šikanózne a vzopretie V. O. považoval za prirodzené, čo však následne vyvolalo reťaz pretrvávajúcich a novovznikajúcich konfliktných situácii. Vyjadrenia a konanie starej matky (posielanie sms správ o 5,15 hod.) vyhodnotil ako bez dostatočnej sebareflexie a orientácie v spoločenských vzťahoch, a za obmedzujúce ľudské práva V. O.. Vyslovil, že chápe nesmiernu bolesť, ktorú stará matka prežila stratou dcéry, ktorá natrvalo poznačila jej život, avšak ani táto skutočnosť nenadraďuje jej postavenie voči V. O., pričom ani z právneho hľadiska príbuzenský vzťah k maloletej starú matku neoprávňuje vynucovať si od V. O. ako osoby vykonávajúcej osobnú starostlivosť o maloletú na základe súdneho rozhodnutia, akceptovanie jej nárokov a požiadaviek narúšajúcich súkromie, integritu a program jej domácnosti. Konštatoval, že vzťahy medzi navrhovateľkami nenapravila ani mediácia sprostredkovaná ÚPSVaR- om iniciovaná starou matkou. Stotožnil sa s vyjadrením V. O. o miernej tendenčnosti mediačnej správy s poukazom na vyjadrenia mediátora na jej adresu ako respondentky, ktoré naznačujú preferenciu záujmov druhej strany (iniciátorky). Danú správu nepovažoval za dôkazný prostriedok v konaní, pretože cieľom mediácie malo byť len zosúladenie požiadaviek navrhovateliek v oblasti úpravy styku starej matky s maloletou, pričom mediátorom popísané správanie sa V. O. v procese mediácie nie je v konaní posudzované v jej neprospech, nakoľko môže byť aj výsledkom mediátorom nie práve najšťastnejšie nastavenej atmosféry. Uviedol, že ak sa javilo v konaní, že vzťahy medzi navrhovateľkami smerujú pozitívne, konanie starej matky toto zvrátilo. Neprihliadal na starou matkou vytýkané nedostatky osobnej hygieny maloletej (špinavé nechty), pach oblečenia maloletej po zatuchline a cigaretách, nedostatočnú hygienu domácnosti, neporiadok na pozemku, zmarenie jej účasti na vyšetrení O. u kardiológa, neinformovanosti o výsledku vyšetrenia, vyčítanie nepripravenosti maloletej na stretnutie s ňou z dôvodu, že tieto skutočnosti boli v konaní vysvetlené V. O. a vyvrátené opakovanými šetreniami vykonávanými ÚPSVaR-om aj Mestskou časťou Bratislava - Petržalka. Dospel k záveru, že stará matka za žiadnych okolností nemôže byť spokojná s úrovňou terajšej starostlivosti o maloletú, ani so správaním tety maloletej a jej blízkych osôb, pričom povinnosťou V. O. ako súdnym rozhodnutím osoby poverenej pre dočasný výkon starostlivosti o maloletú, nie je starú matku prizývať napr. na vyšetrenia maloletej, keďže len ona zodpovedá za zdravotný stav dieťaťa. Z právneho hľadiska V. O. nemá povinnosti voči starej matke, mimo povinností určených súdnym rozhodnutím, a jej ústretovosť je len na úrovni zachovania, resp. vytvorenia korektných vzťahov so starou matkou v záujme udržiavania styku maloletej aj s príbuznými zo strany nebohej matky. Neakceptoval návrh na ustanovenie Mestskej časti Bratislava - Petržalka za poručníka maloletej s prihliadnutím na obvyklý pobyt maloletej. Za poručníka maloletej ustanovil obec B., majúcu súčasné bydlisko maloletej vo svojej úradnej pôsobnosti, a ktorá je zo zákona povinná túto funkciu prijať bez toho, aby sa vyžadoval jej súhlas. V intenciách ust. § 56, § 57 a 58 Zákona o rodine zaviazal poručníka k povinnosti dohliadať na rozsah a spôsob poskytovanej starostlivosti maloletej, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v celosti a predkladať správy o výkone poručníctva v pravidelných intervaloch určených v rozhodnutí. 3. Pri rozhodovaní o zverení maloletej O. do náhradnej osobnej starostlivosti sestry jej otca V. O. prihliadol na skutočnosť, že túto starostlivosť vykonáva nepretržite od 23.01.2018, pričom opakovanými šetreniami vrátane vyjadrení ošetrujúceho pediatra neboli zaznamenané žiadne nedostatky, maloletá je riadne zabezpečená aj materiálne, je zdravá, primerane veku sa vyvíja po telesnej aj mentálnej stránke. Mal preukázané, že s opaterou maloletej sú nápomocní aj partner V. O., žijúci s nimi v spoločnej domácnosti, ako aj jej matka, ktorá finančne pri zabezpečovaní potrieb maloletej pravidelne (a nadštandardne) vypomáha. Konštatoval, že V. O. po osobnostnej stránke spĺňa všetky podmienky stanovené zákonom pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti. Na námietky starej matky, ktorá spochybňovala vhodnosť V. O. pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti neprihliadal, keďže nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by nemohol rozhodnúť v prospech doterajšieho výchovného prostredia maloletej. Uviedol, že V. O. síce býva v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jej partner, v prípade ukončenia ich partnerského vzťahu by bola povinná zabezpečiť si aj s maloletou bytové podmienky vyhovujúce pre maloletú. Poukázal na to, že výkon náhradnej osobnej starostlivosti podlieha pravidelnej súdnej kontrole a kontrole zo strany poručníka, a v prípade zistenia akýchkoľvek negatívnych zmien v pomeroch maloletej, súd by začal konať aj ex offo (bez návrhu) o zmene výkonu náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú. K žiadosti starej matky o potrebe zadovážiť pre konanie výpis a odpis z registra trestov V. O., ktorá mala byť v minulosti umiestnená reedukačnom centre, objasnil, že do reedukačného centra sa umiestňujú len maloleté osoby, nejde o uloženie trestu v trestnom konaní, ale o pobyt buď na základe súdneho rozhodnutia v konaní vo veci starostlivosti o maloletých alebo na báze dobrovoľnosti. Poukázal na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 59P/213/2018 (nariadenie neodkladného opatrenia) V. O. v rámci vyjadrenia sa k odvolaniu starej matky priznala, že v puberte nedobre znášala rozchod rodičov a odišla z domu, za túto nerozvážnosť aj zaplatila, táto skúsenosť ju vnútorne posilnila, a práve aj preto nechcela dopustiť umiestnenie maloletej do detského domova. Dospel k záveru, že správanie, konanie a úroveň starostlivosti o maloletú v ničom nenasvedčuje nespôsobilosť V. O. vychovávať maloletú zákonom stanoveným a spoločensky požadovaným spôsobom a v súlade s platnými morálnymi zásadami. Konanie a správanie starej matky vo vzťahu k V. O. vyhodnotil ako zrejmý následok jej psychického nevysporiadania sa s tragickou udalosťou z januára 2018, kedy sa sama diskvalifikovala ako osoba vhodná pre výchovu a opateru maloletej. Mal za to, že v jej prospech nemôže byť ani dlhoročné pôsobenie vychovávateľky školského klubu detí s pozitívnymi reakciami okolia. Uzurpovanie si výsostného postavenia vo vzťahu k maloletej pred V. O. poverenou starostlivosťou o maloletú súdnym rozhodnutím, kladenie požiadaviek na jej osobu, zásahy do jej súkromia, s možným následkom narušenia partnerského vzťahu, nepovažoval za vhodnú devízu žiadneho výchovného činiteľa. Mal za to, že o súčasnom neprijateľnom nastavení starej matky svedčí jej nevhodné správanie sa pred maloletou na verejnosti a jej vyjadrenie o V. O. ako o sestre vraha jej matky, ktoré počula nielen maloletá, ale aj úradná osoba prítomná pri incidente. Konštatoval, že dieťa je síce malé, obsah takýchto vyjadrení nemôže patrične spracovať, avšak v prípade jeho zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky by bolo nesporne smerované proti príbuzným zo strany otca. Apeloval na starú matku, aby zvažovala následky svojich vyjadrení a svoje vnútorné pocity neprejavovala na verejnosti a pred maloletou. Prihliadal na konanie starej matky, ktorá sa z materiálneho hľadiska obmedzila len na zabezpečenie bežných potrieb maloletej počas pobytu v jej domácnosti a neprejavila snahu prispieť jej, naopak, z naakumulovaného majetku vyplácaním sirotského dôchodku a dedičstvom po rodičoch, si nechala vyplatiť pohrebné trovy svojej dcéry. Vyslovil názor, že aj keď zárobok starej matky nie je nadštandardný, mohla v danom smere prejaviť voči vnučke väčšiu empatiu. Ak pre finančnú situáciu nemohla tak urobiť, značí to, že z materiálneho hľadiska nemá dostatočné podmienky ani pre výkon náhradnej osobnej starostlivosti o maloletú. Konštatoval, že náhradná osobná starostlivosť je síce finančne štátom podporovaná, avšak nie až takým spôsobom, aby štátny príspevok postačoval na zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa. V tomto prípade by nevystačil ani sirotský dôchodok maloletej vyplácaný po oboch rodičoch len vo výške 228,60 eur, rodinný prídavok vo výške 24,34 eur a do veku troch rokov dieťaťa rodičovský príspevok 220,70 eur, nahradzujúci zárobok zo zamestnania. Náhradná osobná starostlivosť si vyžaduje saturáciu materiálnych potrieb zvereného dieťaťa aj z vlastných finančných prostriedkov osoby, ktorá ju vykonáva. Maloletú, vzhľadom na preukázané okolnosti prípadu a jej najlepší záujem, zveril do osobnej starostlivosti jej doterajšej opatrovateľky V. O.. V súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami vymedzil aj jej rozsah práv a povinností k maloletej vo výrokovej časti rozsudku, s povinnosťou predkladať príslušnému súdu správy o výkone náhradnej osobnej starostlivosti v konkrétnych termínoch. 4. Styk maloletej so starou matkou ako osobou blízkou upravil v súlade s ust. § 25 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine berúc do úvahy hlboký citový vzťah starej matky k maloletej, jej záujem s maloletou sa pravidelne stretávať a zabezpečovať jej aj kontakty so širšou rodinou zo strany matky. Mal za to, že v najlepšom záujme maloletej a pre ňu prospešné je, aby po strate matky mala umožnený kontakt s matkinou rodinou a s jej príbuznými a rozvíjala si vzťahy pobytom v prostredí starej matky, ako aj návštevami u príbuzných. Rovnako mal preukázané, že stará matka má vytvorené podmienky pre pobyt maloletej v jej domácnosti, maloletá sa u nej dobre cíti a veľmi dobrý vzťah má vytvorený aj s matkiným bratom O. A.. Považoval za potrebné zadefinovať a zastabilizovať autoritatívnym rozhodnutím súdu styk maloletej so starou matkou primerane veku a potrebám dieťaťa, vzhľadom na konflikty medzi starou matkou a V. O.. Záujem maloletej a jej potreby vyhodnotil ako prioritné a nadradené nad nárokmi a požiadavkami starej matky aj V. O.. Pri určení rozsahu styku reflektoval na vek maloletej a jej naviazanosť na V. O.. Zdôraznil, že daný rozsah nie je nemenný a s pribúdajúcim vekom dieťaťa bude namieste pristúpiť k jeho zmenám za podmienky, aby realizácia styku nenarúšala vzťah maloletej k jej tete. Miestom preberania a odovzdávania maloletej určil bydlisko V. O., ktorej uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť. Uviedol, že stará matka musí akceptovať vek maloletej a jej naviazanosť na osobu V. O. prejavovanú na začiatku ich stretnutí, keď aj dieťa má nárok byť niekedy bez zjavnej príčiny mrzuté alebo bez dobrej nálady a nepripisovať to hneď jeho nedostatočnej príprave na styk. Upresnil, že dôvodom nerealizovania styku môžu byť len závažné okolnosti, napr. ochorenie dieťaťa či osoby zo styku oprávnenej, o ktorých je potrebné druhú stranu neodkladne informovať. V kontexte rozhodnutia o ustanovení poručníka, o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a o úprave styku maloletej so starou matkou zo strany otca, návrhy O. A. a V. O. zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie stará matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd ju ustanoví za poručníka maloletej a návrh V. O. zamietne. Alternatívne, v prípade splnenia podmienok pre jej ustanovenie maloletej za poručníka navrhla maloletú O. zveriť do jej náhradnej osobnej starostlivosti s určením jej povinnosti vykonávať sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej s oprávnením zastupovať maloletú a spravovať jej majetok iba v bežných veciach a v prípade predpokladu, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletej v podstatnej veci nie je v súlade so záujmom maloletej, s právom domáhať sa, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Navrhla uložiť jej povinnosť predkladať správy o maloletej. Zároveň žiadala ustanoviť za poručníka maloletej Mestskú časť Bratislava - Ružinov, ktorý bude dohliadať nad výchovou a starostlivosťou o maloletú, zastupovať ju a spravovať jej majetok v celom rozsahu s uložením mu povinnosti predkladať správu o maloletej a o nakladaní s jej majetkom. Návrh V. O. žiadala zamietnuť. Alternatívne v prípade nesplnenia podmienok na ustanovenie jej osoby za poručníka maloletej alebo zverenia maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, navrhla upraviť jej styk s maloletou na každý párny víkend v piatok od 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. a osobitne počas sviatkov a prázdnin nasledovne: počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12 od 17.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 25.12 od 17.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod, počas jarných prázdnin Bratislavského kraja každý párny kalendárny rok od pondelka od 17.00 hod. do stredy do 17.00 hod., počas jarných prázdnin Bratislavského kraja každý nepárny kalendárny rok od stredy od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtka od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od soboty od 17.00 hod. do utorka do 17.00 hod. počas letných prázdnin v 28. a v 32 kalendárnom týždni od pondelka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 31.10. od 17.00 hod. do 02.11. do 17.00 hod. s tým, že miestom prebratia o odovzdania maloletej bude bydlisko maloletej. V. O. navrhla uložiť povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písmeno f/ CSP a § 62 CMP. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasila so záverom, že po prevzatí O. do starostlivosti V. O. zasahovala do jej súkromia a režimu domácnosti a správala sa šikanózne. Dňa 22.01.2018 stratila svoju dcéru, ktorá bola zastrelená jej expartnerom a otcom maloletej, ktorý následne zastrelil aj seba a maloletá prišla o oboch rodičov. Súd uznesením zo dňa 23.01.2018 č.k. PPom/1/2018 dočasne zveril maloletú do starostlivosti V. O., ktorá prisľúbila, že jej nebude brániť v styku s vnučkou a bude mať možnosť vidieť ju kedykoľvek, na čo bola aj súdom upozornená. V. O. a jej partner pred súdom uviedli zhodne len jednu situáciu, kedy mala prísť neohlásene a vyrušila ich pri nákupe. Toto rešpektovala, vrátila sa domov a viac sa to neopakovalo. S V. O. komunikovala prostredníctvom správ v Messengeri a nevedela, že V. O. má neustále zapnutý internet. Správy posielala, keď mala čas, nežiadala okamžitú odpoveď, nemala v úmysle nikoho obťažovať ani vyrušovať, správy sa týkali vnučky, ktorej chcela popriať dobré ráno a pekný deň, chcela ju vidieť na fotkách, avšak netelefonovala v nevhodných hodinách. Aby sa vyhla stupňovaniu napätia obmedzila sa na jednu správu týždenne. Termíny stretnutí s maloletou si neurčovala a po tom ako o termín 16.2.2018 žiadal jej syn O. o stretnutie s O., ktorú žiadosť V. O. odmietla z dôvodu rodinnej oslavy, požiadala o spoluprácu ÚPSVaR, kde došlo k dohode zúčastnených osôb o styku s maloletou tak, že stará matka pani C. bude tráviť čas s O. každý nepárny víkend a ona budem mať O. každý párny víkend od piatku do nedele a v prípade, že bude chcieť vidieť O. osloví V. O. dva dni vopred. Súčasťou dohody bol i styk s maloletou počas jarných prázdnin v roku 2018. Zo strany V. O. dochádzalo k porušovaniu dohody, skracovaniu rozsahu styku alebo jeho neumožneniu. Preto požiadala o vydanie neodkladného opatrenia o určení styku s maloletou. Uviedla, že partnerom V. O. bola osočovaná a opísaná negatívnym spôsobom. V máji 2018 došlo k incidentu, kedy jej odmietli O. odovzdať, pretože prišla v iný týždeň. P o vydaní uznesenia sa správanie V. O. zmenilo, začala sa stavať do role matky maloletej, direktívne určovala dĺžku jej styku s O., vyjadrila sa, že si neželá, aby O. ukazovala fotku svojej dcéry a hovorila jej, že toto je jej mama, čo nepovažovala za správne. Mala za to, že V. O. sa nesnažila o kontakt O. aj s rodinou matky. Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu požiadala o mediáciu ÚPSVaR, pretože chcela byť s vnučkou dlhšie aj počas letných prázdnin a v záujme maloletej budovať rodinné vzťahy a väzby. Vyslovila názor, že v konaní bolo preukázané, že z jej strany nedochádzalo k nadradenosti voči V. O.j, ani narúšaniu a zásahom do jej súkromia, ale dochádzalo k bráneniu jej styku s maloletou. Namietala nesprávne vyhodnotenie záverov mediačnej správy s poukazom na jej obsah. Nesúhlasila so záverom, že správanie V. O. nie je správaním v neprospech maloletej, keď V. O. bola mediátorom hodnotená ako osoba neústretová, direktívna a jej konanie nemôže byť vnímané ako slušné. Za nesprávne považovala závery súdu, že na mediácii nebol a ničím nebolo preukázané, že by mediátor nastavil nie práve najšťastnejšiu atmosféru. Nesúhlasila s názorom súdu, že za žiadnych okolností nie je spokojná so starostlivosťou o maloletú zo strany V. O. a jej blízkych. Zotrvala na vyjadreniach, že oblečenie maloletej zapáchalo, že maloletá je často chorá, opakovane užívala antibiotiká, že má právo na udržiavanie vzťahu s maloletou s poukazom na jej najlepší záujem, pričom zamedzovaním styku maloletej s jej rodinou môže dôjsť k pretrhnutiu väzieb. Nesúhlasila so záverom, že doterajšie prostredie je pre maloletú vyhovujúce, keďže maloletá žije v dome partnera V. O., ktorý potvrdil, že predtým ako prišla O. k nim, boli rozídení, dané prostredie nepovažovala za stabilné, nakoľko v prípade ukončenia ich partnerského vzťahu, bude musieť opustiť túto domácnosť, čo bude zmenou pre O.. Zdôraznila, že maloletej dokáže zabezpečiť stabilitu, disponuje bytom v jej výlučnom vlastníctve, má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o vnučku, čo potvrdil aj ÚPSVaR. Nesúhlasila so závermi o jej nevhodnom správaní v súvislosti s vyjadrením sa, že V. O. je sestrou vraha jej dcéry, nakoľko k incidentu došlo po nehode jej syna, kedy bola vystresovaná a necitlivé a sebecké vyjadrenia V. O. o tom, že maloletá jej má hovoriť mama, ju veľmi zasiahli tak ako smrť jej dcéry. Konanie V. O. považovala za absolútne rozporné s dobrými mravmi a morálkou, keďže sa snažila urobiť pre vnučku len to najlepšie. Namietala, že súd nevzal na zretel', že riadne vychovala dve deti, 30 rokov je profesionálnou vychovávateľkou, zamestnávateľom je hodnotená pozitívne a je vhodná osoba a schopná starať sa o vnučku. Nestotožnila so závermi, že neprejavila záujem maloletej prispievať s poukazom na výšku jej príjmu a zabezpečenie potrieb maloletej v čase, kedy sa nachádza v jej domácnosti (strava, hygiena, hračky, oblečenie). Uviedla, že po smrti dcéry, s výnimkou postieľky dala všetky vnučkine veci V. O., a v rámci možností prispela aj finančne. Nemala v úmysle O. ochudobniť o finančné prostriedky v súvislosti s pohrebným, avšak musela zabezpečiť iné potrebné výdavky (úhrada posledného nájomného, vypratanie bytu a pod.). Z materiálneho hľadiska je schopná vykonávať starostlivosť o maloletú, môže si obnoviť živnosť (manikérska činnosť) a prácu vykonávať počas spánku maloletej. Uviedla, že O. bude mat' čoskoro dva roky, bude môcť nastúpiť do škôlky a ona sa bude môcť vrátiť do práce. Namietala nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o styku s maloletou majúc za to, že v záujme maloletej je aj pri zohľadnení jej veku a potrieb nastaviť styk v rozsahu každý párny týždeň od piatku od 17,00 hod. do nedele 17,00 hod. s výnimkou 28. a 32. kalendárneho týždňa, v ktorých je styk upravený od pondelka 09,00 hod. do nedele 18,00 hod. a s výnimkou vianočných sviatkov, počas ktorých je styk upravený dňa 24.12. od 09,00 hod. do 16,00 hod. a dňa 26.12. od 15,00 hod. do nasledujúceho dňa 18,00 hodiny. Daný rozsah styku zohľadňuje jej pracovný režim, voľno počas všetkých školských prázdnin a jej záujem starať sa o O. a vychovávať ju a budovať si vzťahy s jej najbližšou rodinou aj zo strany matky. S vnučkou trávi čas v jej domácnosti aj so synom O., ktorého maloletá zbožňuje a ktorý sa jej rád venuje, a rovnako so zvyškom rodiny. V minulosti bola súčasťou dennodenného života O., styk s rodinou považuje za základ budovania citových väzieb v rodine, a v prípade jeho zamedzovania môže dôjsť k jeho narušeniu a nemožnosti nápravy. Mala za to, že správanie V. O. svedčí tomu, že bude uprednostňovať svoju rodinu a rodinu partnera, pričom maloletá O. má právo poznať a byt' v styku s rodinou zo strany jej nebohej mamy, ktorá ju tiež ľúbi a záleží jej na nej. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky kritériá pre posúdenie, čo je v najlepšom záujme maloletej, ktoré musia byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa. 6. V. O. vo vyjadrení k odvolaniu starej matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Z opatrnosti namietala, že stará matka svoje odvolanie nepodala včas a v zákonnej lehote. Mala za to, že z odvolania starej matky nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali jej tvrdenia uvedené v odvolaní, keď stará matka odôvodnila odvolanie iba na základe jej subjektívneho názoru a nespokojnosti s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré má podľa jej názoru, dostatočnú oporu v riadne vykonanom dokazovaní a v súlade so zásadami formálnej logiky. Nesúhlasila s tvrdeniami starej matky o nesprávnych skutkových zisteniach v súvislosti so zásahmi do jej súkromia a šikanóznym správaním starej matky. V priebehu konania viackrát odmietla vyjadrenia starej matky o bránení jej v styku s maloletou, považujúc ich za zavádzajúce a nepreukázané, nakoľko realizácia styku bola v konaní preukázaná. Uviedla, že aj v období vianočných sviatkov, napriek tomu, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 17.12.2018, sp. zn. 59P/372/2018-14, nenadobudlo právoplatnosť, bol styk starej matky s maloletou realizovaný. Dohodu o styku rešpektovala, dodržiavala, snažila sa byť ústretová a bola ochotná vymeniť párne a nepárne víkendy, pričom zmenu víkendov kvôli oslave vnímala iba ako jednorazovú zámenu. Dohoda o styku počas víkendov so starými matkami O. A. a M. C. však nezohľadňovala jej možnosti trávenia voľného času s maloletou ako rodina počas víkendov. Tvrdeniu starej matky o neumožnení styku s maloletou v ňou uvedených termínoch považovala za účelové s poukazom na obsah dohody spísanej na ÚPSVaR, že počas Veľkonočných sviatkov bude O. u starej matky O. A. a cez jarné školské prázdniny a Veľkonočné sviatky bude s ňou, na základe čoho si naplánovala program, pričom starej matke umožnila styk s maloletou aj nad rámec dohody niekoľkokrát. Mala za to, že stará matka sa snaží navodiť dojem, že je jedinou blízkou osobou, cez ktorú sa má zabezpečovať styk s blízkou rodinou maloletej. Okrem O. A. má maloletá aj druhú starú matku, ktorá má taký istý záujem stretávať sa s vnučkou. Nepovažovala za vhodné a v najlepšom záujme maloletej vo veku jedného roka, aby bola zo strany starej matky vystavované emocionálnemu a psychologickému stresu v podobe neustáleho opakovania, že jej matka je mŕtva a ukazovania fotiek mŕtvej matky. Považovala za súladné so záujmom maloletej vytvoriť jej bezstresové a bezpečné prostredie pre riadny fyzický, psychický a emocionálny vývoj a zabezpečiť jej starostlivosť, ktorá jej v najväčšej možnej miere nahrádza biologických rodičov. S maloletou si vytvorili silné puto a väzby, ktoré považuje za žiadúce a prospešné pre jej riadny vývoj. Uvedené konzultovala aj s klinickou psychologičkou Mgr. P. H., na ktorej stanovisko poukázala. Závery mediácie považovala za neobjektívne, jednostranné a v rozpore so samotným účelom mediácie. Poukázala na niektoré princípy a zásady mediácie, ktorými by sa mal mediátor riadiť pri riešení sporov, najmä princíp dobrovoľnosti, ktorým je aj možnosť kedykoľvek od procesu mediácie odstúpiť, princíp dôvery a dôvernosti a skutočnosť, že informácie k odhaleniu ktorých došlo v priebehu mediácie, sú a zostávajú dôverné a nie je možné ich zverejniť, ak sa strany nedohodnú inak. Zdôraznila povinnosť mediátora k mlčanlivosti, ktorému nedala súhlas na zverejnenie informácií o priebehu mediácie, a ktorý mal iba v závere konštatovať, či mediácia bola úspešná a nevynášať neodborné, priam nekvalifikované závery. Vyslovila názor, že súd správne vyhodnotil závery mediátora, ktorý sa princípmi a zásadami pri mediácii neriadil a tým možno aj sám spôsobil neúspech mediácie. K ďalším odvolacím dôvodom uviedla, že tvrdenia starej matky o zapáchajúcom oblečení maloletej sú ničím nepreukázané, naopak v konaní bolo preukázané riadne poskytovanie starostlivosti o maloletú. Spochybnila vyjadrenia starej matky o zdravotných problémoch O. s poukazom na lekársku správu jej ošetrujúcej detskej lekárky MUDr. R.. Mala za to, že odvolanie starej matky je postavené iba na jej subjektívnych pocitoch a nesúhlase s hodnotením súdu prvej inštancie, ktoré nemôže zakladať odôvodnenosť podaného odvolania proti napadnutému rozhodnutiu a iba vytvára obštrukcie a odďaľuje stav, kedy sa stabilizuje prostredie maloletej, ktoré je v jej najlepšom záujme. Nesúhlasila s tvrdením starej matky o nestabilnom prostredí pre dieťa u nej z dôvodu, že maloletá má v rodinnom dome jej partnera prostredie vhodné, má vytvorenú aj samostatnú detskú izbu, s partnerom P. Z. plánujú svadbu ako náhle sa stabilizuje situácia v súvislosti so starostlivosťou o O.. Jej domácnosť opakovane neohlásene preverovali sociálne pracovníčky, ktoré nemali žiadne výhrady. Poukázala na to, že so starostlivosťou o maloletú, pri zverení do dočasnej starostlivosti súhlasila aj stará matka z jej strany, ktorá jej pomáha. V prípade akýchkoľvek problémov súvisiacich s bývaním má vždy možnosť sa presťahovať spolu s maloletou k svojej matke do rodinného domu, ktorý je v jej vlastníctve a ktoré prostredie O. dôverne pozná. Stotožnila sa s názorom súdu vo vzťahu k siedmemu odvolaciemu dôvodu a uviedla, že neustále konfrontovanie maloletej so smrťou jej rodičov jej môže spôsobiť iba vážne traumy a narušiť jej psychologický a emocionálny vývoj. Spochybnila tvrdenia starej matky o schopnosti postarať sa o maloletú a súčasne vybavovať klientov počas jej spánku, keďže starostlivosť o tak malé dieťa, je nutné vykonávať neustále, kontrolovať ju a nie je možné ju naprogramovať. Za nevhodné považovala umiestnenie maloletej do predškolského zariadenia, naviac, ak toto nie je nevyhnutné, nakoľko ona sa dokáže o maloletú postarať. Styk starej matky s maloletou vyhodnotila ako nadmierne široký, na úkor styku druhej starej matky, avšak v záujme zastabilizovania situácie a ukončenia konania uvedené nenamietala vo forme odvolania. 7. Mestská časť Bratislava - Petržalka vo vyjadrení k odvolaniu starej matky navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. S tvrdeniami starej matky uvedenými v odvolaní nesúhlasil z dôvodu, že o maloletú je plnohodnotne postarané, je jej zabezpečovaná riadna starostlivosť a opatera, bytový podmienky sú pre jej vývoj vyhovujúce, maloletá udržiava kontakt s oboma starými rodičmi a v styku s ňou nie je bránené. Mal za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil. 8. Okresná prokuratúra Bratislava V, vo vyjadrení k odvolaniu starej matky sa stotožnila s napadnutým rozsudkom a jeho závermi vyplývajúcimi z odôvodnenia vo všetkých výrokoch. Odvolanie starej matky považovala za nedôvodné s poukazom na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, ktorého zistenie bolo zabezpečené vykonaním rozsiahleho dokazovania, pričom súd vec následne správne posúdil. Rozhodnutie zohľadňuje i prednesené návrhy Okresnej prokuratúry Bratislava V, kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletej. 9. Stará matka vo vyjadrení k vyjadreniu V. O. k odvolaniu prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrvala na svojom odvolacom návrhu a odvolacích dôvodoch. Nesúhlasila s tvrdením, že odvolanie podala oneskorene s poukazom na skutočnosť, že napadnutý rozsudok bol doručený jej právnej zástupkyni dňa 19.07.2019 a odvolanie podala v 15-dňovej lehote dňa 05.08.2019 (pondelok). Spochybnila vyjadrenia V. O., že jej nebránila v styku s maloletou považujúc ich za nepravdivé a zavádzajúce, vzhľadom na nutnosť uzatvorenia dohody pred ÚPSVaR a podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na styk s maloletou, ktorému bolo vyhovené. Zdôraznila, že dohodu o styku V. O. nerešpektovala, v dôsledku čoho sa pristúpilo k mediácii. K tvrdeniam o rešpektovaní nariadeného neodkladného opatrenia (neprávoplatného) o styku v súvislosti s Vianocami uviedla, že rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, pričom zo strany V. O. sa jedná o snahu navodiť dojem o rešpektovaní rozhodnutia. Po vydaní neodkladného opatrenia sa celková situácia upokojila a ustálila. Správanie V. O., ktorá maloletú usmerňovala, aby ju oslovovala ako mama, považovala za necitlivé, nemorálne, nezodpovedné a nesúladné so záujmom maloletej. Nestotožnila sa so stanovisko psychologičky Mgr. P. H., nakoľko pre dieťa, ktoré sa učí hovoriť nemôže byt' samozrejmé ani prirodzené oslovovať osoby mama, otec, naviac ak im je zverená do starostlivosti len dočasne. Dané stanovisko nebralo ohľad na skutočnosť, že v tomto prípade nejde o náhradných rodičov, ale len o dočasné zverenie. Vo vzťahu k záverom mediátora zotrvala na svojom stanovisku. Opakovane spochybnila stabilitu výchovného prostredia maloletej u V. O. a namietala, že v prípade akýchkoľvek problémov v súvislosti s bývaním V. O. a jej presťahovaním sa k svojej matke do rodinného domu poukázala na to, že tento rodinný dom nebol počas konania prešetrovaný a nebola preukázaná jeho vhodnosť pre maloletú. Zdôraznila, že potreby pre maloletú sú v jej domácnosti zabezpečené, pričom považuje za prirodzené, že mnoho žien si popri starostlivosti o maloleté deti aj privyrába, čo neznamená, že by deti zanedbávali. Za prekrúcajúce vyhodnotila tvrdenia vo vzťahu k nástupu maloletej do škôlky. 10. V. O. vo vyjadrení k vyjadreniu starej matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrvala na svojich tvrdeniach. Zdôraznila, že dohoda o styku starej matky s maloletou bola uzatvorená nie z dôvodu bránenia styku starej matky s vnučkou, ale z dôvodu, že stará matka požadovala styk pri tak malom dieťati v rozsahu na 4 nepretržité dni, pričom sa jej snažila vysvetliť, že nepovažuje za úplne vhodné, aby bábätko, ktoré nemalo v tom čase ani 5 mesiacov menilo prostredie v takej intenzite. Trvala na svojom vyjadrení, že styk sa realizoval. Po vydaní napadnutého rozsudku došlo k situácii, že v čase svojej choroby ponúkla starej matke možnosť zobrať si O. o jeden deň skôr, na ktorú ponuku nereflektovala. Výhrady voči psychologickému stanovisku Mgr. H. nepovažovala za správne a dôvodné, vzhľadom na vzťahové väzby medzi maloletou a ňou a záujem maloletej, aby nepociťovala v svojom živote „inakosť“ len z toho dôvodu, že sa to nepozdáva jej starej matke. Po celý čas prejavuje korektný prístup voči starej matke, ktorá ju nazýva necitlivou, nezodpovednou bez akéhokoľvek reálneho dôvodu. K bytovej otázke uviedla, že maloletá býva naďalej v rodinnom dome s ňou a jej druhom, pričom existencia manželského zväzku nie je sama o sebe ešte nijakou garanciou. Úvahy o jej rozchode s partnerom považovala za účelovú špekuláciu. Za prirodzené vnímala, že stará matka zabezpečuje potreby maloletej v čase, kedy sa nachádza v jej domácnosti. 11. Stará matka v reakcii na vyjadrenie V. O. zotrvala na svojich tvrdeniach. Nesúhlasila s popisom udalostí, kedy jej bol ponúkaný širší styk s maloletou počas ochorenia V. O. z dôvodu, že jej vysvetlila situáciu, kedy vykonávali vopred plánované práce na chate vzdialenej 146 km, ktoré nevedela narýchlo zrušiť. Vyslovila sklamanie z tohto vyjadrenia V. O., ktorá ju očiernila, nakoľko si myslela, že ich vzájomné vzťahy sa postupne zlepšujú. V súvislosti s tvrdeniami o pociťovaní „inakosti” maloletej uviedla, že nevidí dôvod prečo by mala vnučka pociťovať inakosť, keď bude oboznámená so skutočnosťou kto sú jej biologickí rodičia. Zatajovanie tejto skutočnosti je podľa nej prejavom sebeckosti zo strany V. O., ktorá si uzurpovala pozíciu matky a biologickú matku vytesnila zo života maloletej. Obáva sa reakcie maloletej ako zvládne situáciu, keď sa dozvie v nepravý čas, že jej matka bola zavraždená jej otcom. Poukázala na to, že V. O. ponúkla, aby spoločne navštevovali rodinného psychológa, čo odmietla. Ako matka nemôže zatajiť sama pred sebou, že jej dcéra porodila O. a starala sa o ňu do svojho posledného okamžiku. V ďalšom podaní stará matka uviedla, že opakovane musela požiadať o pomoc ÚPSVaR. Styk s maloletou sa nerealizoval riadne ani v mesiacoch január, február 2020 z dôvodu ochorenia maloletej, ktoré však spochybnila, keď z krátkeho kontaktu s ňou nezistila, že by bola chorá, kašľala alebo mala soplík. Náhradný termín stretnutí, o ktorý požiadala, jej bol odmietnutý. Vzhľadom na epidémiu koronavírusu sa styk nerealizoval ani od 20.03.2020 do 22.03.2020, čo rešpektovala pre zachovanie zdravia vnučky, preto požiadala o možnosť aspoň maloletú vidieť cez bráničku, čo jej nebolo umožnené. Počas víkendu od 3.4.2020 do 05.04.2020 pri návšteve maloletej zistili, že bola doma s partnerom matky, pričom maloletá bola špinavá cez pol tváre a nebola obutá, porozprávali sa pred bránou a odovzdala jej tašku s drobnosťami. Vyjadrila' svoje obavy o negatívnom ovplyvňovaní maloletej V. O., ktoré správanie neprospieva správnemu a pozitívnemu vzťahu medzi ňou a vnučkou. Uviedla, že počas posledných Vianočných sviatkov sa s O. rozprávala o rôznych veciach a jednou z nich bolo, či si pamätá ako sa kto volá, keď bola sklamaná z vyjadrenia O. voči označeniu jej osoby. Správanie V. O. vyhodnotila ako nevhodné, ktoré nemôže pomôcť k budovaniu rodinných väzieb s ňou ako starou mamou a ostatnou rodinou nebohej matky maloletej. V ostatnom sa pridržiavala svojich skutkových a právnych tvrdení a dôkazov uvádzaných v priebehu celého konania. 12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ďalej CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie starej matky je čiastočne dôvodné. 13. Súd prvej inštancie vo veci v časti výroku o ustanovení poručníka maloletej, zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti V. O., a v zamietajúcej časti návrhu V. O. a starej matky vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní voči tejto časti napadnutého rozsudku neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 14. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď maloletej ustanovil za poručníka právnickú osobu Obec B. a poručníkovi uložil dohliadať na výchovu a starostlivosť o maloletú, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v celom rozsahu a uložil mu povinnosť predkladať pravidelne správy týkajúce sa maloletej. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v bode 50 a 51 dospejúc k záveru, že vzhľadom na konflikty medzi starou matkou a V. O. je v záujme maloletej zabezpečiť jej zástupcu, ktorý bude za maloletú konať objektívne a nestranne. 15. Odvolací súd v danom prejednávanom prípade po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu a odvolacími dôvodmi starej matky dospel v zhode s názorom súdu prvej inštancie, odporúčaniami kolízneho opatrovníka a opatrovníka maloletej a zástupcu okresnej prokuratúry, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti V. O. je v jej záujme. Súd prvej inštancie vec správne posúdil v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine s prihliadnutím na posúdenie vhodnosti V. O. na výkon tejto starostlivosti o maloletú. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní prihliadal na mimoriadne okolnosti danej veci, skutočnosť, že maloletá vo veku päť mesiacov stratila oboch rodičov a je odkázaná na opateru príbuzných, ktorých kontakt, udržiavanie pozitívnych a blízkych citových vzťahov a väzieb s nimi nesporne potrebuje, pretože do budúcna ju obohatia a napriek strate rodičov jej vynahradia pocit bezpečia, istoty a lásky. V tomto duchu je potrebné pristupovať ku všetkým otázkam týkajúcim sa maloletej a len vhodný postoj členov oboch rodín zabezpečí maloletej zdravý psychický a fyzický vývin. Odvolací súd nepochybuje o tom, že udalosti týkajúce sa smrti rodičov maloletej významne zasiahli obe rodiny a bolo veľmi ťažké prekonať obrovskú stratu matky a otca maloletej, kedy reakcie starých rodičov maloletej boli prirodzene ovplyvnené týmito udalosťami. Skutočnosť, že maloletá bola na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie dočasne zverená V. O. a boli hľadané riešenia usporiadania rodinných vzťahov vyplýva z obsahu spisu. Rovnako tak je nepochybná súčinnosť kolízneho opatrovníka, ktorý asistoval pri uzavretí dohody o styku starej matky s maloletou a s rodinami spolupracoval. Pokiaľ stará matka namieta, že do uzavretia dohody jej bolo bránené v styku s maloletou, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o neprimeranom zasahovaní do súkromia V. O., ktorá zabezpečovala starostlivosť o maloletú, ktoré konanie si za týchto okolností stará matka ani nemusela uvedomovať. Odvolací súd rozumie dôvodom, ktoré stará matka uviedla vo svojom odvolaní a uvádzala v priebehu celého konania, avšak jej pohľad v tomto smere nepovažuje za objektívny. Je prirodzené, že stará matka javila záujem o svoju vnučku nielen po strate svojej dcéry, ale aj v ďalšom období, avšak jej naliehavé konanie spočívajúce v komunikácii prostredníctvom portálu messenger, kedy v skorých ranných hodinách a vo večerných hodinách denne posielala správy aj odvolací súd vyhodnotil ako neprimerané, vedúce k zmene správania u V. O., ktorú ich intenzita obťažovala. Práve tieto okolnosti boli dôvodom narušenia vzťahov a potreby ich následného riešenia. Nemožno vyčítať záujem starej matky o maloletú v tak ťažkom období, avšak je potrebné vziať v úvahu aj súkromie V. O.. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj výhrady starej matky k nedostatočnému zabezpečeniu starostlivosti o maloletú V. O. (neporiadok v domácnosti, časté ochorenia dieťaťa, nedostatočná hygiena), odvolací súd s jeho závermi súhlasí a poukazuje na správy zo šetrenia pomerov v rodine V. O. a zároveň akceptuje aj jej vysvetlenia prednesené v konaní. Na námietky starej matky týkajúce sa nevhodných a nestabilných podmienok bývania V. O. odvolací súd neprihliadal majúc za to, že rozpad partnerského vzťahu V. O. a z toho vyplývajúca potreba zabezpečenia bývania do budúcna sú len hypotetickými otázkami. Rovnako tak neobstojí ani námietka týkajúca sa neprešetrenia pomerov v domácnosti starej matky zo strany otca, vzhľadom k tomu, že súd vychádza pri rozhodnutí z aktuálneho stavu. Tu odvolací súd poukazuje na konštatovanie súdu prvej inštancie, že v prípade zmeny pomerov v starostlivosti o maloletú a vzniknutých problémov bude uvedené predmetom posúdenia v prípadnom novom konaní. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že V. O. má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, ktorú vykonáva riadne a zodpovedne a je osobou, ktorá spĺňa predpoklady na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. Významnú úlohu zohráva i fakt, ktorý nespochybnila ani stará matka, a tým je blízky citový vzťah maloletej k V. O., ktorá sa o ňu stará nepretržite od útleho veku, venuje sa jej a poskytuje jej dostatok lásky. Ich citová naviazanosť bola konštatovaná aj kolíznym opatrovníkom, ktorý s rodinou spolupracuje a sleduje ju. Pokiaľ stará matka namieta, že V. O. jej a jej rodine bráni v styku s maloletou, odvolací súd na danú námietku neprihliadal, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že styk starej matky s maloletou sa realizuje, avšak nie v rozsahu podľa predstáv starej matky. Po konfliktoch a nezhodách medzi účastníčkami konania, ktoré vznikli aj v súvislosti s rozdielnym výkladom náhradného termínu stretnutia, súd nariadil neodkladné opatrenie o styku starej matky s maloletou, ktorého rozsah zohľadnil vek a potreby maloletej. Pokiaľ došlo k nerealizovaniu styku starej matky s maloletou aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd apeluje na starú matku aj na V. O., že rozhodnutie súdu po nadobudnutí jeho právoplatnosti bude záväzné pre obe strany, je potrebné ho dodržiavať a správať sa tak, aby bola maloletá spokojná a aby nebol dôvod na výkon rozhodnutia. Je pochopiteľné, že v prípade ak je maloletá chorá, táto skutočnosť bude starej matke včas oznámená a termín stretnutia nahradený. Zo strany oboch účastníčok konania je nevyhnutné konať v záujme maloletej a rozvíjania jej vzťahu aj s rodinou otca, ktorá jej tiež poskytne dostatok lásky a do budúcna bude nápomocná. Odvolací súd musí zároveň konštatovať, že upieranie práva styku starej matke s maloletou nebolo v konaní preukázané, nakoľko je zrejmé a jednoznačné, že maloletá má k starej matke O. A. vytvorený vzťah, pozná jej domácnosť, v ktorej sa zdržiava od útleho veku, kde má vytvorený svoj priestor, čo nespochybnila ani V. O.. Napokon aj súd prvej inštancie pri určení rozsahu styku starej matky s maloletou vychádzal z ich vzájomného blízkeho vzťahu, podmienok starej matky a realizovaného styku. Daný rozsah styku napokon akceptovala aj V. O.. K výhradám starej matky o nesprávnom vyhodnotení jej vyjadrení vo vzťahu k V. O., ktorú označila pred maloletou ako sestru vraha jej matky po tom ako V. O. usmerňovala maloletú k oslovovaniu „mama“, odvolací súd udáva, že bez ohľadu na udalosť (nehoda syna) a emócie, ktoré stará matka prežívala, odvolací súd nepovažuje za vhodné takéto jej vyjadrenia pred maloletou. Na druhej strane treba uviesť, že rovnako zo strany V. O. je potrebný citlivý prístup a voľba slov, ktoré druhému neublížia. Odvolací súd považuje za nevyhnutné vyjadriť sa aj k otázke akým spôsobom treba viesť maloletú, ako má dieťa oslovovať svoju tetu a jej partnera a kedy je vhodná doba na objasnenie rodinnej situácie maloletej a zastáva názor, že pre O. je aktuálne prirodzené prostredie, prítomnosť osôb, s ktorými žije a osôb, s ktorými sa stretáva, kedy považuje svoju tetu a jej partnera za veľmi blízke osoby. K vysvetleniu, kto sú jej biologickí rodičia a prečo sa o ňu stará teta a jej partner sa musí pristúpiť veľmi citlivo a primerane jej veku. Tieto otázky je namieste konzultovať s psychológom a riadiť sa jeho odporúčaniami, pretože ku každému dieťaťu je potrebné pristupovať individuálne. Je však nesporné, že V. O. a stará matka by mali spolupracovať a pristupovať k maloletej v súlade s jej záujmom, rešpektovať jej vek a potreby a komunikovať vzájomne tak, aby maloletá nebola súčasťou ich nedorozumení. Je prirodzené, že stará matka sa bráni a má záujem, aby maloletá mala vedomosť o svojej matke, teda jej dcére, avšak vzhľadom na vek maloletej je skutočne najvhodnejšie konzultovať obsah týchto rozhovorov s odborne zdatnou a skúsenou osobou. K námietkam vo vzťahu k správe mediátora odvolací súd udáva, že pokiaľ mediátor hodnotil osobu V. O. ako direktívnu a popísal je nevhodné správanie, ktorým dávalo najavo, že jej bude maloletá zverená do starostlivosti, odvolací súd konštatuje, že zo správy nemožno dedukovať atmosféru stretnutí u mediátora, avšak je nesporné, že mediačná činnosť nepriniesla žiadaný výsledok. Uvedená skutočnosť však nie je dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia vo výroku o zverení maloletej. K ďalším námietkam starej matky odvolací súd udáva, že nespochybňuje, že stará matka má zabezpečenú domácnosť pre maloletú, má záujem sa o ňu starať a je ochotná poskytnúť jej nielen dostatok lásky, ale všetko čo maloletá potrebuje. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru o tom, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti V. O. je v záujme maloletej, ktorá zabezpečuje starostlivosť o ňu od jej piatich mesiacov veku nepretržite, obe majú vytvorený veľmi blízky citový vzťah, pričom V. O. spĺňa podmienky pre zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Skutočnosť, že maloletá má vytvorený vzťah aj k starej matke zohľadnil odvolací súd pri rozšírení rozsahu styk s ňou s poukazom na nižšie uvedené dôvody. 16. K starou matkou napadnutému výroku rozhodnutia o styku s maloletou odvolací súd udáva, že možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade s článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ustanovení § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Blízkou osobou podľa § 116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať aj z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv a povinností rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine. Právna úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. Súd zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením (náboženským, filozofickým). Súd musí tiež so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť maloletého dieťaťa uvážiť aj jeho názor. Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi osobami nie je jediným kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine, pričom je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. 17. Súd prvej inštancie správne ustálil pomery na strane dieťaťa, vek a záujem maloletej a správne vyhodnotil potrebu rozhodnúť o styku maloletej so starou matkou O. A.. V prvom rade odvolací súd poukazuje na výnimočnosť rodinnej situácie maloletej, keď sa stala sirotou vo veľmi útlom veku a osobnú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej teta V. O., sestra jej otca. Skutočnosť, že maloletá ku svojmu zdravému psychickému a fyzickému vývinu za daných okolnosti nevyhnutne potrebuje aj pravidelný kontakt s rodinou zo strany matky je nesporná. Rovnako je nepochybné, že so starou matkou má maloletá vybudovaný vzťah a tento treba udržiavať, rozvíjať a podporiť. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že vzťahy medzi starou matkou a V. O. sa narušili, čo malo vplyv na realizáciu styku maloletej s rodinou zo strany matky, avšak v danom prípade je potrebné situáciu a vzťahy v rodine vyhodnotiť komplexne a prioritne v záujme maloletej. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď upravil styk starej matky s maloletou v rozsahu každý druhý víkend v mesiaci a osobitne počas letných prázdnin, avšak s prihliadnutím na aktuálny vek maloletej, ktorá v auguste 2020 dovŕšila tri roky, odvolací súd dospel k záveru, že rozsah styku je možné a potrebné rozšíriť aj na obdobie jarných a jesenných prázdnin, Veľkonočných a Vianočných sviatkov tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, čiastočne zohľadňujúc návrh starej matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že nejde o štandardnú úpravu styku so starým rodičom, ale táto úprava odzrkadľuje absenciu rodičov maloletej a jej blízky vzťah k starej matke, návštevy v jej domácom prostredí, na ktoré je zvyknutá a skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by osobnostné vlastnosti starej matky bránili v rozšírení styku s maloletou, pričom stará matka má možnosti venovať sa vnučke počas obdobia prázdnin a sviatkov. Treba zdôrazniť, že pozitívne prežívanie dieťaťa a jeho vyrastanie v pokojnom rodinnom prostredí, ktoré jej poskytuje nielen náhradná rodina, ale aj rodina zo strany matky, je prioritou a predurčuje zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa. Určený rozsah styku odvolací súd považoval za primeraný veku a potrebám maloletej, ktorá má právo tráviť čas aj so starou matkou a rodinou zo strany matky, vytvoriť si s nim program, mať s nimi spoločné zážitky a do budúcna spomienky a prijímať lásku aj od nich. Odvolací súd zároveň čiastočne korigoval návrh starej matky v rozsahu stretnutí počas Vianočných sviatkov majúc za to, že súdom určené nastavenie je vhodnejšie pre maloletú a usporiadanie režimu rodiny, kedy maloletá bude tráviť Štedrý večer s rodinou, v ktorej vyrastá, za zachovania pobytu počas Vianočných sviatkov aj u starej matky zo strany matky. Odvolací súd sa v danom prípade preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že pre úpravu styku starej matky s maloletým dieťaťom súdnym rozhodnutím boli splnené zákonné podmienky, pretože záujem maloletej a pomery v rodine si danú úpravu vyžadujú a súčasne vzhľadom na vek maloletej a jej záujem dospel k záveru o potrebu rozšíriť rozsah styku na čas Veľkonočných sviatkov, jesenných a jarných prázdnin. K argumentom V. O. o tom, že maloletá má aj starú matku zo strany otca odvolací súd udáva, že je prirodzené, že pokiaľ maloletá žije v domácnosti sestry otca, so starou matkou a rodinou zo strany otca bude mať zabezpečený styk, pričom v tomto prípade stará matka zo strany matky nahrádza v podstate rodiča, ktorý zabezpečuje kontakt dieťaťa s druhou rodinou. 18. Odvolací súd neprihliadal na vznesenú námietku V. O. o oneskorene podanom odvolaní starou matkou z dôvodu, že po preskúmaní spisu dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu bolo podané včas. Zo spisu vyplýva, že právna zástupkyňa starej matky prevzala rozsudok súdu prvej inštancie dňa 19.07.2019, lehota na podanie odvolania uplynula dňa 03.08.2019, ktorý deň pripadol na sobotu. Odvolanie bolo podané dňa 05.08.2019 (pondelok), to znamená nasledujúci deň po víkende, na ktorý pripadá posledný deň lehoty na podanie odvolania. 19. Odvolací súd po takto zistenom a vyhodnotenom skutočnom stave veci, prihliadajúc tiež na vyjadrenia V. O., starej matky, kolízneho opatrovníka, opatrovníka maloletej, zástupcu okresnej prokuratúry, berúc do úvahy záujem maloletého dieťaťa ako najvyšší princíp, dospel k záveru o správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o ustanovení poručníka maloletej, zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti V. O., o zamietnutí návrhu starej matky a V. O. a o styku starej matky s maloletou počas bežného roka a letných prázdnin, a dané výroku rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň z dôvodov uvedených v bode 17 tohto rozhodnutia zmenil výrok napadnutého rozhodnutia o styku starej matky s maloletou v časti prázdnin a sviatkov podľa § 388 CSP. 20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).