Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/103/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205546 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518205546.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: B. O., K.: K. XXX/X, K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Milena Štaudnerová, so sídlom: budova ENSECO, Mochovce 935 39, proti žalovanému: AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., so sídlom: Panónska cesta 39, Bratislava, IČO: 47918101, zastúpenému Mgr. Mariánom Balážom, advokátom so sídlom: Tešedíkova 7754/59, Bratislava, o zaplatenie 2.476,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23. januára 2019, č. k. 41Csp/162/2018 - 95, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,72%. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením zo dňa 23. januára 2019 č. k. 41Csp/162/2018 - 95, súd prvej inštancie konanie podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Mal za to, že konanie bolo zastavené z dôvodu uhradenia časti dlžnej sumy (176,90 eur) žalovaným po začatí konania. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobcovi. 2. Proti tomuto uzneseniu podal, do výroku týkajúceho sa trov konania, v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že mu bude priznaný nárok na náhradu trov konania, respektíve, že žiadna zo strán nebude mať nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobcovi nezaplatil len sumu 176,90 eur, pričom žalobca preukázateľne nemal nárok na časť sumy vo výške 300 eur, keďže túto sumu nezaplatil žalobca, ale on. Tvrdil, že žaloba podaná žalobcom bola zjavne v časti uplatneného nároku 300 eur nedôvodná. Doplnil taktiež to, že podľa jeho názoru žalobca nie je spotrebiteľom, keďže si motorové vozidlo kupoval ako podnikateľ. Konštatoval, že zaplatil žalobcovi v priebehu sporového konania sumu 176,90 eur a následne žalobca 11.01.2019 zobral späť žalobu v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca si v tomto prípade uplatnil dva samostatné nároky, pričom späťvzatie žaloby v rozsahu nároku 476,90 eur žalobcom zavinil on v menšej časti, ktorá predstavuje 37% z uvedenej sumy, pričom vo zvyšku sumy (300 eur) žalobca zobral žalobu späť v dôsledku jeho (žalovaného) procesnej obrany, a nie pre jeho spávanie. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na primerané zadosťučinenie v sume 2.000 eur uviedol, že žalobca zobral žalobu späť výlučne na základe svojho rozhodnutia, a teda podľa neho sám žalobca zavinil, že konanie sa v tejto časti muselo zastaviť. Tvrdil, že on zavinil v tomto prípade zastavenie len pokiaľ ide o sumu 176,90 eur. V rozsahu sumy 2.300 eur procesne nezavinil trovy konania žalobcu a k späťvzatiu žaloby v rozsahu uplatneného nároku 2.300 eur došlo výlučne v dôsledku autonómneho rozhodnutia žalobcu. 3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. - C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zmeniť. 5. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 10.09.2018 proti žalovanému žalobu, ktorou si uplatňoval peňažný nárok vo výške 476,90 eur a sumu 2.000 eur titulom finančného zadosťučinenia. Odvolací súd mal taktiež za nesporné, že žalobca podaním zo dňa 10.01.2019 zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný sumu 176,90 eur (časť požadovaného peňažného nároku) zaplatil po podaní žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca sa vo svojom späťvzatí žaloby žiadnym spôsobom nevyjadril k tomu, či jeho žaloba bola podaná dôvodne aj vo zvyšných požadovaných nárokoch, pričom sa ani súd prvej inštancie v napadnutom uznesení týmito skutočnosťami nesprávne nezaoberal. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd zameral na zistenie toho, kto procesne zavinil zastavenie konania aj vo zvyšných častiach žalobcom uplatnených nárokov (peňažný nárok vo výške 300 eur a suma 2.000 eur titulom finančného zadosťučinenia), respektíve pre koho správanie zobral žalobca v rozsahu uvedených nárokov žalobu späť. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca požadoval od žalovaného peňažný nárok vo výške 300 eur nedôvodne, nakoľko žalobca (pred podaním žaloby) dostal od žalovaného tzv. zľavový kupón (tzv. "cashback") v sume 300 eur, ktorý žalobca prijal v hotovosti od žalovaného z prostriedkov žalovaného, a ktorý následne použil na zaplatenie prvej časti kúpnej ceny za motorové vozidlo, čo znamená, že žalobca pri kúpe motorového vozidla reálne zaplatil len 176,90 eur zo svojich prostriedkov a nie 476,90 eur, a teda v časti peňažného nároku vo výške 300 eur žalobca nezobral žalobu späť pre správanie žalovaného, ale prakticky bez uvedenia dôvodu, a preto žalobca procesne zavinil zastavenie konania v rozsahu peňažného nároku vo výške 300 eur. Odvolací súd má taktiež za to, že čo sa týka žalobcom požadovanej sumy 2.000 eur titulom finančného zadosťučinenia, tak aj v tomto prípade zobral žalobca svoju žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a preto aj v tomto rozsahu žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Čo sa týka vyššie uvedenej dlžnej sumy 176,90 eur, ktorú žalovaný zaplatil po podaní žaloby žalobcovi, tam je zrejmé, že v predmetnom rozsahu žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania v rozsahu 92,86% (čo do sumy 2.300 eur) a žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v rozsahu 7,14% (čo do sumy 176,90 eur). Keďže obe strany sporu procesne zavinili zastavenie konania v určitej časti, odvolací súd považoval za potrebné zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, pričom postupoval analogicky podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a o nároku na náhradu trov konania rozhodol pomerne tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,72% (rozdiel medzi 92,86% a 7,14%). 6. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil (§ 388 C.s.p.) tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,72 %. 7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. §396 ods. 1,2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 8. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).