Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/158/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518206572 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1518206572.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátuJUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci veci manžela : B.. B. Z., G. V. XX.XX.XXXX, K.: B. X, K., proti manželke: T.. Q. Z., G. V. XX.XX.XXXX, K.: B. X, K., o rozvod manželstva, na odvolanie manželky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02.mája 2019, č. k. 7Pc/15/2018-56, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 02. mája 2019, č. k. 7Pc/15/2018-56, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 02.05.2019, č.k. 7Pc/15/2018-56, rozhodol tak, že manželstvo účastníkov B.. B. Z., G.. XX.XX.XXXX Q. T.. Q. Z., P. U., G.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 27.10.1984 pred bývalým Miestnym národným výborom v Uhrovci, zapísané v knihe manželstiev toho MsNV, vo zväzku III., ročník 1984, na strane 13, pod poradovým číslom 18, rozviedol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na návrhom podaným dňa 31.10.2018 sa manžel domáhal rozvodu manželstva účastníkov. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je perspektíva, že by došlo k obnoveniu spolužitia. Manžel uviedol, že na návrhu na rozvod manželstva trvá a žiadal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko si neplní žiadnu zo svojich funkcii. Ďalej uviedol, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v marci 2018, od tohto času účastníci nevedú spoločnú domácnosť, ani intímne spolu nežijú. Pokiaľ sa s manželkou kontaktuje, tak sa to týka len ich súdnych sporov, kde vystupujú ako žalovaní. Ďalej uviedol, že za žiadnych okolností nemieni obnoviť spolužitie s manželkou a má za to, že ich manželský vzťah nemá žiadnu perspektívu, a preto žiadal, aby súd manželstvo rozviedol. Uviedol, že situácia v manželstve nebola dobrá už dlhšiu dobu a táto situácia vyústila do radikálneho riešenia odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti. 3. Manželka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že k manželovi má citový vzťah a, že iba počas trvania manželstva má záruku, že manžel s plným nasadením dorieši súdne konania ohľadom bytu a prípadným rozvodom manželstva sa ešte viac znevýhodní jej pozícia v súdnych sporoch o byt. Poukázala na to, že odsťahovanie navrhovateľa zo spoločnej domácnosti si vysvetľovala inými okolnosťami a to najmä súdnymi spormi, ktorým sa venuje od r. 2006 a utajovanými skutočnosťami. Potvrdila, že manžel nebýva v spoločnej domácnosti od marca 2018. Do augusta 2018 sa manželka domnievala, že manžel je pracovne v zahraničí. Manžel prestal s ňou komunikovať aj telefonicky, podľa nej zámerne a účelovo. Taktiež potvrdila, že od marca 2018 účastníci nevedú spoločnú domácnosť a intímne spolu nežijú, ale vo februári 2018 bol ich vzťah ešte ideálny. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 18, § 22 a § 23 zákona o rodine a z vykonaného dokazovania ustálil, že manželstvo účastníkov už neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, ich manželstvo je už iba formálnym zväzkom. Po skonštatovaní, že manželstvo neplní svoje funkcie, manželstvo ako trvalo rozvrátené rozviedol. 5. Manželka v zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie, z dôvodov, že nebol správne zistený skutkový stav. Uviedla, že manželstvo dlhodobo plnilo svoj účel 34 rokov, bolo nadštandardne dobré vo vzájomnej úcte, láske, morálke, spoločnom trávení voľného času, prejavovaní si pozornosti, aj v obetavej pomoci ostatnej širokej rodine manžela aj manželky. Počas dlhoročného trvania manželstva nikdy nebola nevera manželov, nikdy nedošlo k fyzickému útoku, nevyskytol sa žiaden problém s alkoholom alebo omamnými látkami, manželia si vzájomne pomáhali a vytvorili zdravé harmonické prostredie, manželia spoločne vychovali dve úspešné deti, manželstvo plnilo spoločenskú funkciu, manželia sa vzájomne podporovali v ťažkých situáciách, manželka vytvorila zázemie celej rodine a finančne sa uskromnila, manžel aj dve deti ukončili vysokoškolské vzdelanie 2. a 3. stupňa , pričom manželka zotrvala na dosiahnutom vzdelaní pred uzatvorením manželstva v r. 1984. Manželia ešte vo februári 2018 žili harmonicky, nenastal taký závažný rozvrat, pre ktorý by sa malo manželstvo rozpadnúť v mesiaci marec 2018. Chyby oboch manželov sa dajú ospravedlniť psychickým vypätím z pretrvávajúcich súdnych sporov o byt a inými okolnosťami. Manželka má za to, že prevyšuje dlhoročný vzájomný vklad do manželstva a manžel nemal dôvod na rozvod. Manžel nemá inú známosť, ani manželka nemá inú známosť. Manželka uviedla, že sa nechce rozviesť. 6. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jeho spolužitie s manželkou je pre neho nepredstaviteľné, pričom dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť. Má za to, že k zlepšeniu citového a intímneho vzťahu s manželkou nedôjde, pričom rozvrat manželstva vníma ako trvalý a neodstrániteľný, preto žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok o rozvode v celom rozsahu. 7. Manželka podaniami zo dňa 05.09.2019, dňa 15.05.2020 a dňa 15.10.2020 zopakovala svoje predchádzajúce tvrdenia a popísala život s manželom, ako aj stav súdnych konaní, v ktorých vystupuje ako žalovaná, a v ktorých ju zastupuje manžel. 8. Odvolací súd preskúmal vec, túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil a o termíne verejného vyhlásenia boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). 9. Odvolací súd z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o rozvode manželstva je vecne správne. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že k rozvodu manželstva musia byť splnené zákonné podmienky upravené v ust. § 23 Zákona o rodine a to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. V danej veci zo zisteného skutkového stavu je nepochybné, že manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v marci 2018, od tejto doby manželia spoločne nežijú, intímne sa nestýkajú, nehospodária spoločne, nestarajú sa spoločne o potreby rodiny. Manžel opakovane deklaroval počas konania, že nevidí žiadnu možnosť nápravy vzťahu. Za takéhoto stavu je jednoznačne preukázané, že obnova vzťahu už nie je reálna, a že sú naplnené všetky zákonné podmienky k rozvodu manželstva. Odvolací súd zdôrazňuje, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy a nie je možné nútiť nasilu zotrvávať niektorého z manželov v nefunkčnom vzťahu. Argumenty manželky, ktoré uvádza v odvolaní, a ktoré považuje za spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako napríklad, že manžel pripravoval všetko na rozvod manželstva a jej o tom nič nepovedal, a ona sa domnievala, že sa odsťahoval z domácnosti preto, že bol unavený z vedenia množstva súdnych sporov, alebo že sa vedú voči nej súdne konania, v ktorých ju zastupuje manžel a v prípade rozvodu sa zhorší jej situácia, keď manžel už nebude mať záujem ju zastupovať a podobne, sú irelevantné. Majetkové otázky, ktoré manželka uvádza, ako aj súdne spory, ktoré sa vedú voči manželom a iné popisované udalosti z ich manželského života nie sú dôvodom k tomu, aby sa nepristúpilo k rozvodu manželstva, práve naopak z manželkou popisovaných udalostí v jej podaniach vyplýva, že vzťahy medzi manželmi neboli harmonické, a že sú toho času vážne a trvalo narušené, a že manželstvo už neplní svoj účel. V odvolaní manželka namieta aj, že nemala rovnaké práva v konaní ako manžel, keď jej manžel neposkytol zámerne všetky informácie a o návrhu na rozvod manželstva sa dozvedela až z návrhu, ktorý jej bol doručený súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v konaní riadne v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového a mimosporového poriadku. Návrh na rozvod riadne doručil manželke a táto mala možnosť sa k návrhu vyjadriť v zákonných lehotách. Manželka bola predvolaná na pojednávanie, na ktorom bola vypočutá a mala možnosť sa vyjadriť aj k výsluchu manžela a navrhnúť dôkazy, takže mala zachované všetky práva účastníka konania rovnako ako aj manžel. 10. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny ( § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 11. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).