Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Tos/69/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519010293 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519010293.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci odsúdeného H. Y., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo 16.07.2020 sp. zn. 0T/108/2019, na neverejnom zasadnutí konanom 03. septembra 2020 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného H. Y., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo 16.07.2020 sp. zn. 0T/108/2019 bolo podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovené, že odsúdený H. Y. sa v skúšobnej dobe určenej trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 09.05.2019 sp. zn. 0T/108/2019 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace vykoná. Okresný súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. odsúdeného H. Y. pre výkon nariadeného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť odsúdený H. Y., ktorú aj písomne odôvodnil. V dôvodoch podanej sťažnosti odsúdený uviedol, že trpí vážnou duševnou poruchou. Táto porucha zapríčiňuje stavy značnej vnemovej excitácie a zároveň paralyzuje depresie na strane druhej. V čase, keď bol zastavený policajnou hliadkou v intraviláne obce G., kde má aj trvalý pobyt, práve prechádzal manickou epizódou tejto poruchy. Urgentne potreboval vyhľadať lekársku pomoc Dr. Y. v Nemocnici u Milosrdných bratov. Sadol do auta preto, lebo urgentne potreboval vyhľadať lekársku pomoc u jeho psychiatrickej lekárky. Mal v úmysle odviesť sa autom iba na zastávku MHD. Stalo sa to jedenkrát - práve, keď bol zastavený policajnou hliadkou hoci mal uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Sťažovateľ zároveň zdôraznil, že pokiaľ by bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody, ohrozilo by to jeho ťažko nadobudnutú prácu počas pandémie. V súčasnosti je zamestnaný vo veľmi zraniteľnej situácii - v skúšobnej dobe, kedy jeho nadriadený hľadá zámienku, aby ho prepustil. Nakoľko firma je rodinný podnik a on bol prijatý do zamestnania nevlastnou sestrou riaditeľa a momentálne prebieha vo vnútri firmy boj o moc. To znamená, že jeho práca je ohrozená. Odsúdený zároveň vyslovil obavu o zdravotné následky, ako aj ekonomicky a sociálny dopad na jeho život, pokiaľ by bol dodaný do výkonu trestu. Počas rozvodu ho bývalá manželka obviňovala, že sa nedokáže finančne, ani iným spôsobom postarať o svoje dve maloleté deti E. (5) a Z. (8). Odmietla deti mu odovzdať do opatery, čo i len na pár dní, keď chcel ich zobrať na lyže, alebo do J.. Na základe jeho diagnózy prehral aj spor o striedavú starostlivosť a deti vidí iba občas, približne každé dva týždne. Cíti, že sa mu deti postupne odcudzujú. Odsúdený ďalej uviedol, že za uplynulý kalendárny rok prehodnotil svoje postoje k vlastnému motorovému vozidlu. Toto vozidlo, ktoré pod vplyvom alkoholu pred viac ako rokom viedol o tretej hodine ráno je momentálne v nepojazdnom stave. Teraz využíva výlučne MHD a bicykel, pričom nemá ani finančné prostriedky na opravu tohto vozidla. Odmietnutie krvného testu bol jeho prvý skutok kvalifikovaný ako trestný čin. Kontrola policajnou hliadkou sa uskutočnila dva mesiace pred uplynutím podmienečného jednoročného trestu viesť motorové vozidlo. Absolvoval aj dychovú skúšku, ktorá nepreukázala alkohol v krvi. Nadobudol pocit, že v zdravotníckom zariadení bol policajnou hliadkou uvedený do omylu. Keď ho tam priviedli príslušníci polície, tak oboznámili úradujúcu zdravotnú sestru pri posuvných dverách nemocnice, že jeho vedú na odber. Sestra sa na neho pozrela a povedala mu, že „ale pán ju môže odmietnuť“. Následne vošli do ordinácie a jeden z príslušníkov sa ho opakovane spýtal, či sa chce podrobiť krvnému testu. On si spomenul na slová sestry pri vchode a tak povedal, že keď nemusí, tak si nenechá pichať do žily. Toto bola jeho prvá skúsenosť s odbermi a on uveril zdravotnej sestre, že môže odber odmietnuť. V tejto súvislosti poznamenal, že jeho úmyslom bolo podrobiť sa dychovej skúške pri zadržaní policajnou hliadkou. Pri jeho zadržaní tzv. tréger nefungoval, skúšal to asi trikrát, pričom príslušníci naňho začali kričať, že to nie je možné, že to musí fungovať. Jeden z príslušníkov mu podal kus papiera a povedal: „Tu podpíšte, že nesúhlasíte s odberom krvi“. Toto on podpísal. Následne si to uvedomil, ale príslušník ho zdrapil za ruku a začal nasadzovať putá. On nevedel, čo sa deje, oni sa na seba výrečne pozreli. Napokon skončil v cele, bola streda ráno a v ten deň on mal mať po škole deti. Musel volať bývalú manželku a priznať, že deti nemôže zobrať, lebo bol zadržaný políciou. Záverom sťažovateľ uviedol, že podáva sťažnosť voči napadnutému uzneseniu a to s poukazom na závažné zdravotné a sociálne dôvody. Obáva sa zdravotných následkov, pokiaľ by bol dodaný do výkonu trestu, ako aj ekonomického a sociálneho dopadu na jeho život - a čo je najdôležitejšie - na život jeho maloletých detí. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného H. Y. nie je dôvodná. Sťažnostný súd ďalej konštatuje, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Rozhodnutiu okresnému súdu, v ktorom bolo vyslovené, že odsúdený H. Y. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom aj odôvodnenie samotného uznesenia vyhotovil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom a tak krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu odkazuje. Sťažnostný súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 09.05.2019 sp. zn. 0T/108/2019 bol odsúdený H. Y. uznaný za vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok. Zároveň mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 roky. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2019. Skúšobná doba začala plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto trestného rozkazu, t. j. odo dňa 10.05.2019 a uplynula dňa 10.05.2020. Krajský súd z predloženého súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo 17.01.2020 sp. zn. 0T/8/20120 bol odsúdený H. Y. uznaný za vinného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., pričom tento skutok spáchal 16.01.2020. Za uvedenú trestnú činnosť bol odsúdenému uložený peňažný trest vo výmere 1.000,- eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 roky. Predmetné súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.01.2020. Jednalo sa o trestnú činnosť, ktorú odsúdený H. Y. spáchal v priebehu posudzovanej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Podľa § 50 ods. 4 veta prvá Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. V posudzovanom prípade odsúdený H. Y. počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, ale v priebehu skúšobnej doby sa znovu dopustil trestnej činnosti na úseku cestnej dopravy, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený H. Y. nesplnil zákonom požadované podmienky uvedené v ustanovení § 50 ods. 4 Tr. zák. okresný súd správne rozhodol, keď vyslovil, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace vykoná. Zákonu zodpovedá aj zaradenie odsúdeného H. Y. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Krajský súd napokon konštatuje, že do úvahy neprichádzalo iné rozhodnutie, než rozhodnutie o výkone podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený svojim protiprávnym konaním dal najavo, že uloženie trestu odňatia slobody bez jeho výkonu, nemôže viesť k jeho náprave. K sťažnostným námietkam odsúdeného krajský súd uvádza, že ohľadom právoplatného súdneho rozhodnutia (trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 09.05.2019 sp. zn. 0T/108/2019) platí tzv. prezumpcia správnosti a zákonnosti, ktorá platí až dovtedy, kým eventuálne takéto rozhodnutie nebude v predpísanom konaní zrušené. Doposiaľ trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 09.05.2019 sp. zn. 0T/108/2019 zrušený nebol (ani v rámci mimoriadneho opravného prostriedku). Námietky sťažovateľa, že bol uvedený do omylu policajnou hliadku a on iba reagoval na slová zdravotnej sestry, že sa nemusí podrobiť odberu krvi, treba vyhodnotiť ako jeho opakovanú účelovú obhajobu, ktorú si uplatnil aj v predchádzajúcich štádiách trestného konania, avšak po vydaní trestného rozkazu, paradoxne nepodal voči nemu opravný prostriedok (odpor), čím uvedené súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a tak k nariadeniu dokazovania na hlavnom pojednávaní už nemohlo dôjsť a v rámci neho, takáto zvolená obhajoba (obrana) sa už nedala potvrdiť alebo vyvrátiť. Nadriadený súd neuveril ani ďalším tvrdeniam odsúdeného, že pokiaľ ide o ďalší skutok zo dňa 16.01.2020, tak vykonal jazdu motorovým vozidlom iba preto, že potreboval vyhľadať lekársku pomoc u jeho lekárky - psychiatričky v nemocnici Milosrdných bratov, nakoľko v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného zase rozdielne vypovedal, že v kritickom čase si sadol za volant iba preto, aby „premazal“ motor v zimnom období a chcel prejsť len pol kilometra. Pokiaľ sťažovateľ v dôvodoch svojej sťažnosti tiež uvádzal, že trpí vážnou duševnou poruchou, pričom samotný výkon trestu odňatia slobody by u neho spôsobil aj stratu zamestnania, čo by malo negatívny dopad aj na jeho maloleté deti, k tomu sťažnostný súd dodáva, že tieto okolnosti už nemôžu zvrátiť rozhodnutie súdu I. stupňa. Za danej situácie nevidel nadriadený súd dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia a preto sťažnosť odsúdeného H. ŠT. v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.