Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/161/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519200490 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519200490.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: H. P., nar. XX.X.XXXX, K. XX, L., zastúpeného splnomocnenkyňou Ing. Oľgou Huttovou, Romanova 24, Bratislava, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, konajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, o žalobe na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu L. V č.k. XC/X/XXXX-XX, zo dňa X.X.XXXX, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu XX.X.XXXX a doplnenou XX.X.XXXX domáhal obnovy konania vedeného na F. súde v L., v ktorom rozsudkom č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok S. súdu L. V č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, zo dňa XX.X.XXXX, v časti o zaplatenie istiny X.XXX,XX eura a úroku z omeškania v sume XXX,XX eura zrušil a konanie zastavil a súčasne potvrdil výrok rozsudku, ktorým bola žalobcovi (v pôvodnom konaní v postavení žalovaného) uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v pôvodnom konaní v postavení žalobcu) istinu XXX,XX eura s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, všetko v mesačných splátkach vo výške XXX eur; rozsudok F. súdu v L. č.k. XXCo/XXX/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX, nadobudol právoplatnosť X.XX.XXXX. Žalobu na obnovu konania žalobca odôvodnil tým, že F. súd v L. prijal rozhodnutie formou rýchlej straty sporu preto, že žalobca nesúhlasil s čiastočným späťvzatím. Mal za to, že došlo k porušeniu práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je podstatnou súčasťou základného ústavného práva na súdnu ochranu, že došlo k porušeniu princípu nestrannosti súdu, nakoľko F. súd v L. vyzval žalovaného na čiastočné späťvzatie žaloby a rovnaký princíp nebol použitý pri možnosti uplatnenia § 298 C.s.p., kde súdy mohli aj bez návrhu žalobcu ako slabšej strany sporu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom je v spotrebiteľskej zmluve neprijateľná. Ďalej uviedol, že F. súd v L. nevyhodnotil B. o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.X.XXXX podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Namietal, že odvolací súd nevykonal ani test zákonnosti podľa spotrebiteľského práva platného a účinného v rozhodnom čase a rozhodnutie súdu prvej inštancie aj napriek tomu, že jeho odôvodnenie bolo jednostranné, nepresvedčivé a nespravodlivé, potvrdil. F. súdu v L. žalobca tiež vytýkal, že rozhodol eurokonformne v neprospech spotrebiteľa, žalobcovi neumožnil právo na rozhodnutie v primeranej lehote, právo na spravodlivé pojednávanie veci a tým, že v prospech žalobcu nepriznal v spotrebiteľskej zmluve ani jednu neprijateľnú podmienku, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozsudok odvolacieho súdu nezohľadnil skutkový stav sporu, splatenie úveru a nezákonnosť zmluvných úrokov a preto je nevykonateľný. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie sa oboznámil so spisom S. súdu L. V vedeného pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, z ktorého zistil, že žalovaný (v pôvodnom konaní v postavení žalobcu) sa žalobou doručenou S. súdu L. V dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalobcovi (v pôvodnom konaní v postavení žalovaného) zaplatenia istiny X.XXX eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Ozrejmil, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 C.s.p. (rozhodnutie X. súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. XX/XXXX). Pokiaľ ide o povolenie obnovy v zmysle § 397 písm. b) C.s.p., o možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ide vtedy, keď strana sporu v pôvodnom konaní síce označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ňou navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. 4. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu obnovy konania a to porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (ktorý zahŕňa všetky žalobcom vytknuté nedostatky procesného postupu F. súdu v L.), poukázal, že je dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) C.s.p. a nie dôvodom obnovy konania v zmysle § 397 C.s.p. Skutočnosti tvrdené žalobcom v žalobe na obnovu konania ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok a nesprávneho výpočtu K. a listinné dôkazy predložené k žalobe, taktiež nemožno považovať za spôsobilé dôvody obnovy konania, pretože tieto skutočnosti a listinné dôkazy už žalobca použil v pôvodnom konaní a F. súd v L. sa nimi zaoberal. 5. Súd prvej inštancie poukázal aj na zákonnú dikciu ustanovenia § 399 C.s.p., v zmysle ktorej žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. Ide o prípady, keď podľa príslušného zákonného ustanovenia možno pôvodné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť bez toho, aby prebehla obnova konania. Konštatoval, že pokiaľ sa žalobca domnieval, že postupom F. súdu v L. bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, mal možnosť podať dovolanie v zmysle § 419 C.s.p. 6. Na uvedenom základe, keďže žalobca neuviedol ani jeden zo zákonných dôvodov na obnovu konania a na skutočnosť, že žaloba na obnovu konania smerovala proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie bolo možné dosiahnuť inak, súd prvej inštancie aplikujúc § 397, § 399, § 400, § 403 ods. 1, ods. 2, § 410, § 413 ods. 2 C.s.p., žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. v spojení v Čl. 4 ods. 2 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 7. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že podmienky na povolenie obnovy konania boli splnené, keď mu nebolo zrejmé, akým iným spôsobom, ako podaním žaloby na obnovu konania, sa mal zmeny alebo zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu domáhať, pričom na podanie dovolania oslovil pomerne renomovanú advokátsku kanceláriu (obligatórne zastúpenie pred dovolacím súdom), avšak tá nemala voľné kapacity; jeho záujmom bolo, aby konanie o obnove bolo vedené tam, kde spor vznikol a tým by bol naplnený aj princíp hospodárnosti konania. Opakovane tvrdil, že v zmluve bola zle určená K. v neprospech spotrebiteľa, že veriteľovi nespôsobil žiadnu škodu, nakoľko istinu a zákonné úroky už zaplatil, že nemal platiť trovy konania ani súdny poplatok, že rozsudok odvolacieho súdu nezohľadňuje skutkový stav sporu (zaplatenie istiny, sankčných úrokov a nezákonnosť súbežného uplatnenia zmluvných úrokov). Obnovou konania žiadal opakovane o posúdenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom, pretože má znaky bezdôvodného obohatenia a to z dôvodu na obnovu konania v zmysle § 397 písm. b) C.s.p. 8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 9. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k odmietnutiu žaloby na obnovu konania z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti. 10. Podľa § 397 písm. b) C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 11. Podľa § 399 C.s.p. žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. 12. Podľa § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne nedôvodná. 13. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia; jej prípustnosť je preto vo viacerých smeroch obmedzená. Právoplatný rozsudok môže strana napadnúť žalobou na obnovu konania, ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci [§ 397 písm. b) C.s.p.]. Citované ustanovenie tak upravuje procesný prostriedok, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť má pôvod v tom, že v pôvodnom konaní nemohol byť riadne zistený skutkový podklad napadnutého rozhodnutia. 14. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd vyhovie alebo ju zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medzi inými možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní [§ 397 písm. b) C.s.p.]. Procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku je v tomto prípade podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy; táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. 15. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so žalobou žalobcu na obnovu konania doručenou súdu prvej inštancie dňa XX.X.XXXX a zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v súlade s formálne uplatneným dôvodom na obnovu konania v zmysle § 397 písm. b) C.s.p., ktorým je súd v zmysle § 411 ods. 1 C.s.p. viazaný, vôbec nekonkretizoval, aké dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, možno aktuálne vykonať a zároveň môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; napriek tejto prvoradej a nevyhnutnej procesnej podmienke úspešnosti žaloby na obnovu konania, sa žalobca iba opätovne v detailoch vyporiadava s dielčími argumentmi odvolacieho súdu v predmetnej veci, nesúhlasiac s vyslovenými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. V súhrne teda možno uzavrieť, že žalobu na obnovu konania využil žalobca iba ako prostriedok na vyjadrenie polemiky nad rozhodnutím odvolacieho súdu, avšak v procesnoprávne nerelevantnej rovine, keďže tieto námietky nenapĺňajú nielen ním výslovne uplatnený dôvod na obnovu konania, ale žiaden z dôvodov na obnovu konania taxatívne vymenovaných v § 397 C.s.p. 16. Nedostatok žaloby na obnovu konania spočívajúci v absencii tvrdenia o existencii dôkazu, ktorým sa má preukázať dôvodnosť žaloby, tak rezultuje v zjavnú nedôvodnosť podanej žaloby. 17. V nadväznosti na obsah žaloby na obnovu konania sa súd prvej inštancie správne zaoberal aj podmienkou prípustnosti v zmysle § 399 C.s.p., že žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak; zo žaloby totiž abstrahoval aj tie námietky žalobcu (napr. že konajúce súdy v neprospech žalobcu dostatočne nezohľadnili jeho postavenie ako slabšej strany v spore), ktoré by svojou povahou mohli naplniť dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) C.s.p., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 18. Žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní tak neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie založených na závere o zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania; na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností napadnuté uznesenie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému proti žalobcovi priznal plný nárok náhradu trov odvolacieho konania. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov X:X.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).