Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/195/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201112 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519201112.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci zvýšenia výživného na plnoletého Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 9, XXX XX I., zastúpeného JUDr. Peter Múčka, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlboká cesta 1719/4, Šamorín, IČO: 51 338 602, dieťa rodičov: matka - O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. 9, XXX XX I., a otec - A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XX, XXX XX I., zastúpený JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom so sídlom Nejedlého 29, 841 02 Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 10.03.2020, č.k. 20P/81/2019-168, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom zo dňa 10.03.2020, č.k. 20P/81/2019-168, zvýšil výživné na plnoleté dieťa Z. I., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 3.000 Sk na 250 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v každom mesiaci, vopred k rukám plnoletého dieťaťa počnúc dňom 11.03.2019. Zročné výživné za obdobie od 11.03.2019 do 29.02.2020 v sume 1.518,06 eura uložil otcovi zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia k rukám plnoletého dieťaťa. Vo zvyšku návrh zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 06.07.2006. č.k. 11C/304/05-77, v časti o výživnom, na v tom čase maloletého Z.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dospejúc na základe vykonaného dokazovania k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu na zvýšenie výživného na toho času už plnoletého Z. I.. Skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného ku dňu podania návrhu uplynulo viac ako trinásť rokov, za ktoré obdobie nastala na strane plnoletého dieťaťa zmena pomerov, náklady na jeho odôvodnené potreby sa zvýšili v každom smere - výživa, ošatenie, obuv, voľnočasové aktivity, kultúra, zdravotná starostlivosť, hygiena a pod. Skonštatoval, že podstatná zmena pomerov na jeho strane nastala niekoľkokrát, a to nástupom na povinnú školskú dochádzku, na druhý stupeň základnej školy a naposledy v septembri 2016, prestupom na strednú školu. Uviedol, že otec reagujúc na zmenu pomerov od roku 2009, na vtedy maloletého Z., začal platiť výživné 120 eur. Za preukázané mal, že plnoletý Z. je v šk.r. 2019/2020 študentom IV. ročníka C. lýcea v I., študuje bilingválne s veľmi dobrým prospechom, s jeho štúdiom sú spojené náklady vyčíslené školou. Jeho zdravotný stav je dobrý, od roku 2019 nosí okuliare, jeho mesačné náklady vyčíslené na 505 eur mesačne spočívajú v nákladoch na stravu 200 eur, oblečenie a obuv 60 eur, hygienu a drogériu 50 eur, telefón 15 eur, školské potreby a školné 25 eur, električenka 15 eur, 1/3 nákladov spojené s bývaním 100 eur, dioptrické okuliare 10 eur, voľnočasové aktivity 30 eur. Matka mu hradí všetky poplatky súvisiace s jeho školskou činnosťou, zabezpečuje mu školské potreby a pomôcky, hradí akcie organizované školou. Matka synove náklady čiastočne financuje aj zo štátneho príspevku 24,95 eur mesačne. Vo vzťahu k otcovi mal za preukázané zvýšenie jeho príjmu, keď v roku 2005 bol 104.861 Sk, t.j. 290,06 eur mesačne, v roku 2019 zarobil 1.536,27 eur mesačne. Z výsluchu otca zistil, že pracuje na skrátený pracovný úväzok, má tiež vystavené živnostenské oprávnenie na viaceré predmety činnosti, avšak svoje tvrdenie o jej prerušení nepreukázal. Od 05/2018 pracuje v SSQ s.r.o., ako montážnik na stavbe s dĺžkou pracovného času 20 hodín týždenne, pracovnú zmluvu má uzavretú vždy na dobu určitú. Je nemajetný, býva sám v 4-izbovom byte vo vlastníctve jeho rodičov, bez nákladov na bývanie. So zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá. Zohľadnil ním uvedené mesačné výdavky v sume 420 eur, pozostávajúce z výživného na Z. 120 eur, stravy 150 eur, oblečenie 20 eur a hygienu 10 eur a plnením vyživovacej povinnosti k maloletému W. G., nar. XX.XX.XXXX, sumou 120 eur mesačne. Vo vzťahu k matke mal za preukázané, že táto s maloletým žije so svojou matkou, okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil, pracuje v DHL Exel Slovakia, s.r.o., jej príjem sa zvýšil, keď v období od 06/2005 - 09/2005 predstavoval sumu 960,46 eura, od 01/2006-03/2006 sumu 369,68 eura a v roku 2019 sumu 1.333,75 eura mesačne. Zohľadnil, že otec okrem sumy 120 eur sa iným spôsobom na potreby plnoletého dieťaťa nepodieľa, ním preukázané materiálne plnenia sú datované do roku 2019, predovšetkým išlo o darčeky k Vianociam. Vo vzťahu k otcovi vzal do úvahy jeho odbornosť, produktívny vek a jeho dobrý zdravotný stav. Exekúcie matky a otcov dlh voči Sociálnej poisťovni vyhodnotil v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Prihliadol na vývoj životných nákladov, nárast cien tovarov a služieb a dôvodil, že nie všetky náklady dieťaťa sa preukazujú, keď ide o všeobecne známe náklady na výživu, služby, školskú činnosť a pod. Nezohľadnil argument otca, že cestovné nie je príjem, ale refundácia jeho nákladov, že do Rakúska chodieva vlastným autom, aby prácu mohol vykonávať, všetko si musí zabezpečiť sám, nakoľko vo svojej výpovedi uviedol, že v Rakúsku pracuje len 1-2 dni v mesiaci a cestovné vyplácané zamestnávateľom je jeho riadnym príjmom. Súd prvej inštancie tiež neprihliadol na obranu otca, že má nízky príjem a pretĺka sa ako vie, nakoľko pracuje na polovičný úväzok a nepreukázal žiadnu snahu nájsť si zamestnanie na plný úväzok, čím by si mohol svoj príjem zvýšiť. Žije v regióne s dostatkom pracovných pozícií, ale úsilie zvýšiť si príjem, súdu nepreukázal. Pokiaľ otec rozporoval výdavok 30 eur na voľnočasové aktivity syna, uviedol, že Z. síce nenavštevuje žiadne krúžky, ale má právo ísť do kina, na koncert, venovať sa svojim záujmom, zacvičiť si a zmysluplne tráviť voľný čas. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel čiastočne tak, aby výška výživného zodpovedala zákonným kritériám, oprávneným a odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa, ako aj zmene pomerov zistenej na strane rodičov. Výživné zvýšil od podania návrhu, zročné výživné od 11.03.2019 do 29.02.2020 v sume 1.518,06 eura (11 mesiacov a 21 dní x 130 eur), uložil otcovi zaplatiť podľa § 232 ods. 3 CSP. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a výživné od 11.03.2019 určiť v sume 160 eur mesačne a zročné výživné mu povoliť splácať v 100 eur mesačných splátkach. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nedostatočne zistený skutočný stav príjmov a výdavkov oboch rodičov, čím dospel pri ich porovnaní k nesprávnym záverom, nedostatočné preskúmanie odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa a ním vyčíslené mesačné náklady v sume 505 eur. Uviedol, že dobrovoľne platí výživné vo výške 120 eur mesačne a nad rámec hradí synovi potreby, keď sa vyskytnú. Mal za to, že plnoletý syn okrem bežných potrieb primeraných veku sa nevenuje žiadnym finančne náročným aktivitám, nemá žiadne zdravotné problémy a neboli preukázané ani iné okolnosti, ktoré by takto zvýšené výživné odôvodňovali. Uviedol, že ide o účelové využívanie syna matkou, aby jeho prostredníctvom získala finančné prostriedky na úhradu svojich záväzkov z hráčskej závislosti. Napriek tomu, že súd prvej inštancie bol o týchto skutočnostiach informovaný, nevenoval im pozornosť, nezohľadnil tiež výšku jeho príjmov a výdavkov a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Nezohľadnil jeho starostlivosť o syna v čase, keď je s ním, resp. u jeho rodičov, ani položky, ktoré mu hradil nad rámec stanoveného výživného, nezohľadnil, že od januára 2009 platil výživné vo výške 120 eur. Zdôraznil, že pokiaľ sa v tomto roku syna pýtal, či mu má poslať nejaké peniaze na účet, odmietol to z odôvodnením, že ich nepotrebuje, čím je preukázaná neexistencia jeho potrieb odôvodňujúcich zvýšenie výživného. Namietal neurčenie mu splátok na zaplatenie zročného výživného, keď v konaní nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala potrebu, aby syn obdržal zročné výživné v plnej výške. Uviedol, že v Rakúsku pracuje 1 až 2 dni v týždni, podľa pokynov zamestnávateľa a po zvyšné dni pracuje na Slovensku, jeho čistý príjem zo zamestnania nie je jeho čistým ziskom, keďže ako už uviedol, časť z neho predstavujú preplatené náklady za používanie súkromného motorového vozidla na pracovné účely, nákup pracovného materiálu a pod., čo mesačne predstavuje cca 300 - 500 eur. 4. Plnoletý Z. I. vyjadrením k odvolaniu otca prostredníctvom právneho zástupcu, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť. Poprel tvrdenia otca uvedené v odvolaní, že ide o účelové využívanie jeho osoby matkou a uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil, keďže otcom doposiaľ poskytované výživné nepostačuje na úhradu ani polovice jeho odôvodnených potrieb. Pokiaľ otec namieta rozsudok v časti určenia splatnosti zročného výživného, uviedol, že súd rozhodol správne, nakoľko otec návrh na úhradu prostredníctvom splátok nepodal. Uviedol, že na základe rozsudku od apríla 2020 si otec plní výživné v sume 250 eur. 5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu plnoletého dieťaťa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrval na podanom odvolaní a zdôraznil, že výživné v určenej výše plní z dôvodu rešpektovania vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, bez ohľadu na jeho možnosti. Zaplatenie zročného výživného v sume 1.518,06 eura, v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, nezodpovedá jeho príjmovým a majetkovým pomerom. Tvrdene plnoletého dieťaťa, že výživné v sume 120 eur nepostačuje na úhradu ani polovice jeho bežných výdavkov, považoval za účelové a nepreukázané. 6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 66 CMP, kedy nie je viazaný dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zvýšil výživné na Z. I., ktorý v priebehu konania na súde prvej inštancie dňa 30.05.2019 dosiahol plnoletosť a pripojil sa k návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. Dôvodne uznal nárok plnoletého Patrika I., na väčšiu finančnú účasť otca na jeho výžive v súvislosti s preukázanou podstatnou zmenou pomerov za dobu od predchádzajúceho rozhodnutia súdu vo veci výživného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 06.07.2006, č.k. 11C/304/05-77. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy, a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t. j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 10. V záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami otca odvolací súd dopĺňa, že vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, ako aj jeho závery odvolací súd vyhodnotil ako vecne a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, určená výška výživného zodpovedá zistenej zmene pomerov tak na strane plnoletého dieťaťa, ako aj rodičov v nadväznosti na zákonné kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedených v ustanovení § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení zmeny výšky výživného (§ 78 Zákona o rodine) do tejto súd prvej inštancie správne premietol možnosti a schopnosti otca, jeho príjmy a výdavky a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, zohľadnil rozsah doposiaľ plnenej vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu a správne ustálil zmenu pomerov na strane plnoletého dieťaťa. Pokiaľ ide o otcom namietanú výšku mesačných nákladov na odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa, odvolací súd dospel k záveru, že tieto tak ako vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania je potrebné ustáliť vo výške 505 eur mesačne, ktorá však nezohľadňuje mimoriadne výdavky, náklady súvisiace s aktivitami poriadaných školou, či vreckové. Je nepochybné, že mesačné náklady plnoletého spočívajúce v nákladoch na bývanie 100 eur, drogériu a kozmetiku 50 eur, stravu 200 eur, oblečenie a obuv 60 eur, školské potreby a platby spojené s návštevou školy 25 eur, mobil 15 eur, MHD 15 eur, náklady na zdravotný stav (okuliare, kontaktné šošovky) cca 10 eur a voľnočasové aktivity 30 eur (náklady spojené s kultúrnym a spoločenským vyžitím knihy, časopisy, kino divadlo, koncerty a pod.), boli v konaní preukázané a nemožno ich považovať za neprimerané. Súčasťou nevyhnutných nákladov plnoletého dieťaťa je aj pomer nákladov na platby za bývanie. Výška výživného bola súdom prvej inštancie správne ustálená nielen s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov a ich príjem, ale aj ich výdavkov a ich participácii na nákladoch a starostlivosti, aj keď dnes už plnoletého Z.. K odvolacím dôvodom otca je potrebné uviesť, že základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. V posudzovanej veci súd prvej inštancie preto správne vychádzal z možností a schopností otca, poukazujúc na jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie, jeho pracovné zaradenie a prax, vek aj zdravotný stav, správne vyhodnotil výšku jeho príjmu vyčíslenú jeho zamestnávateľom. Odvolací súd dopĺňa, že pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na argumentáciu otca o tom, že súd nezohľadnil jeho starostlivosť o syna, plnenie si vyživovacej povinnosti aj poskytovaním vecných plnení, ktoré všetky okolnosti súd prvej inštancie starostlivo zvážil, keď z vyjadrení účastníkov konania a vykonaného dokazovania vyplýva, že otec sa so synom stretáva v poslednej dobe minimálne, nedáva mu vreckové a jeho vecné plnenia poskytované v minulosti sa netýkajú posudzovaného obdobia. Okolnosť, že otec od roku 2009 platil výživné vo výške 120 eur, súd prvej inštancie správne zohľadnil a z tejto sumy vychádzal aj pri výpočte zročného výživného. Argumentácia otca, že náklady plnoletého nezodpovedajú určenému výživnému z dôvodu, že syn odmietol finančný príspevok s odôvodnením, že ho nepotrebuje, nemožno považovať za dôvodný vzhľadom na celkový postoj a tvrdenia plnoletého v priebehu celého konania. Nedôvodná je aj námietka otca o neskúmaní súdom prvej inštancie hospodárenie matky s výživným na plnoletého najmä za obdobie do jeho plnoletosti z dôvodu, že aktuálne rozhodnutie o zvýšení výživného sa týka obdobia nadobudnutej plnoletosti Z. I., k jeho rukám a je plne v jeho dispozícii. Pokiaľ otec namietal neurčenie splátok pre zaplatenie zročného výživného odvolací súd udáva, že určenie splátok nie je možné určovať automaticky a súd o nich rozhoduje na návrh a po dôkladnom preskúmaní ich dôvodnosti. V danom prípade otec takýto návrh neuplatnil, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zročné výživné aj s ohľadom na nadobudnutie plnoletosti oprávneného, určil otcovi zaplatiť v jednej splátke. 10. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).