Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/10/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519203033 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519203033.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľky: T.B. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. XX, B., zast. Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou, so sídlom Dostojevského rad 17, Bratislava, proti odporcovi: D.. D. Q., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. XX, B., zast. Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 12. februára 2020 č.k. 12Pc9/2019-80 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil D.. D. Q., Z.. XX.X.XXXX, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. X. bytového dom na Š. R.. Č.. XX V. B., súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie X., obec Bratislava, m. č. X., okres Bratislava V, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu navrhovateľky na obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva odporcu k bytu. Navrhovateľke uložil povinnosť, aby v lehote do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia podala na súd ako žalobkyňa návrh na začatie konania o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva odporcu ako žalovaného k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. X. bytového domu na Š. R.. Č.. XX V. B.. Navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 11.2.2020 o 11,00 hodine po vstupe do pojednávacej miestnosti v právnej veci rozvodu manželstva doručila navrhovateľka („krátkou cestou“) súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia zákazu odporcovi vstupovať do bytu č. XX na X. X. bytového domu na ulici Š. XX V. B. (ďalej len „predmetný byt“). V návrhu uviedla, že s odporcom a mladšou dcérou a jej mal. synom žijú v spoločnej domácnosti. Odporca jej dlhodobo nepomáha, ani po finančnej stránke, ani pri vedení domácnosti. Rodinné auto používa výlučne sám a nekomunikuje s ňou od 29.8.2017, odkedy sa dozvedel, že jej schválili invalidný dôchodok, na ktorý už nemá dosah. Uviedla tiež, že je zo strany odporcu dlhodobo psychicky týraná, musela sa mu vo všetkom prispôsobovať, musela si farbiť vlasy na blond a obliekala si len šaty, čo jej on vybral (kožené oblečenie). Neustále sa jej vyhrážal psychiatriou. Varievala viaceré jedlá, lebo zjedol len to, čo mu chutilo. Kontroloval všetky rodinné príjmy, až do r. 2016 si prevádzal z jej účtu na svoj účet jej výplatu. Spočiatku k tomu nemala výhrady, len aby bol v dome pokoj. Svojvoľne si vytvoril k jej účtu aj internetový prístup, ktorý mu však zrušila, keďže odmietal dávať deťom peniaze. Odporca je manipulátor a despota a je tiež závislý na psychofarmakách (Neurol, Coaxil), ktoré má v každom vrecku, v každej taške a užíva ich ako cukríky. Zháňa si ich u známeho doktora. Odporca manipuluje aj ich dcéry, ktoré mu začali veriť. Keďže je dlhodobo liečená na psychiatrii (po zmanipulovanom únose zo strany odporcu a následnom umiestnení na psychiatrii a nútených návštevách psychiatrickej ambulancie), odporca je sústavne ponižuje, že je len sekretárka, pohŕda ňou, že nemá prsník v dôsledku onkologického ochorenia, pred dcérami ju nazýva „megerou“ a „starou“, neustále sa jej vyhráža (stále viac posledné dva roky), že ju dostane na psychiatrické oddelenie, čím u nej vyvoláva strach a stres. Pred rokom a pol začala navštevovať Nadáciu Nádej pre týrané ženy. Keď neboli deti doma, chodieval pred ňou s dýkou za opaskom, aj s ňou spával a má ju vo svojej izbe. Stále jej hovorí, kedy ju už pohltí tá rakovina, príp. kedy už konečne „zdochne“ a že sa teší, kedy ju už zakope do zeme. Ohovára ju nielen pred ich deťmi a rodinou, ale aj pred známymi a jej priateľkami. Narušil tým najmä jej vzťah s dcérami. Bráni je aj v styku s vnúčikom. Staršia dcéra väčšinu času trávi so svojím priateľom, podľa jej slov preto, že sa odporcu bojí, má z neho úzkosť a obáva sa, že keď príde domov, bude mať svoje monológy a robí jej to zle. Keď stratil vplyv na staršiu dcéru, začal manipulovať mladšou, hoci ju stále ponižoval, že nie je taká dokonalá ako jej staršia sestra. Rozpráva jej, že som ju balila do igelitových tašiek, aby ju ochránila pred čarami a že to robí aj malému vnúčikovi. Počas jej liečby, hneď po tom, ako sa dozvedel, ku ktorému psychiatrovi aktuálne chodí, týchto lekárov navštívil a žiadal od nich informácie o jej zdravotnom stave a tiež sa ich snažil manipulovať (čo sa mu podarilo u F.. Q., na ktorú podala aj trestné oznámenie). Od augusta 2017 nespáva v spálni, ale vo svojej izbe, ktorú si vyhradil ihneď po nasťahovaní sa rodiny do bytu s tým, že to je jeho pracovňa. Sem nesmel nikto vstúpiť bez jeho dovolenia a chodievali k nemu len na „audienciu“. Ak chcel s niekým hovoriť, ukázal mu, kam si má sadnúť a hustil do ľudí svoje monológy za zatvorenými dverami dovtedy, kým im nedovolil odísť. Najskôr spával v tejto izbe na zemi na starých epedách, aby v dcérach vzbudil ľútosť. Neskôr spával v hale na gauči, až kým mu staršia dcéra nedovolila spávať u nej v izbe. Chodil k nej nadránom, keď mával psychické problémy. Prosila ho, aby to nerobil, aby sa radšej vyrozprával jej, lebo môže dcére psychicky ublížiť. Líhaval si k nej do postele, všeličo jej rozprával a dcéra sa jej potom sťažovala, že jej často hovorí, že skočí z okna a jej sa potom o tom sníva. Vadilo jej to už len preto, že už má svoj vek - je dospelá a odporca sa veľmi potí a je ho cítiť. V súčasnosti (už 8 mesiacov) spáva na posteli u mladšej dcéry, v ktorej spáva aj dcéra so svojím synčekom, čo je podľa jej názoru zvrátené. Jeho agresivita sa stupňuje, sáče a drgá do nej, najmä vtedy, keď to dcéra nevidí. Podal na tento súd návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, hoci podľa správy F.. F. netrpí schizofréniou, ani žiadnou duševnou poruchou. 3. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľka súdu prvej inštancie predložila oznámenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 3.2.2020 o čiastočnej dôvodnosti žiadosti navrhovateľky o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí policajta a prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V, z ktorého podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava uložil dozorovému prokurátorovi zabezpečiť vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby a následné vykonanie vyšetrovacích úkonov nevyhnutných pre dôsledné objasnenie predmetnej veci a vydanie rozhodnutia, ktoré bude v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom. 4. Súd prvej inštancie z výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie X. zistil, že predmetný byt (špecifikovaný v petite jeho rozhodnutia) je vo výlučnom vlastníctve oboch účastníkov konania, a to na základe kúpnej zmluvy s povoleným vkladom dňa 19.11.2002. 5. Z lekárskych správ F.. K. F., psychiatričky, zistil, že navrhovateľka je od r. 2000 liečená na psychiatrii, kedy bola hospitalizovaná a následne ambulantne liečená u F.. B. 17 rokov, následne navštevovala F.. Q.. a od augusta 2019 je v starostlivosti F.. F., ktorá nezaznamenala florídnu psychotickú symptomatiku, pacientka pravidelne chodí na predpísané injekcie v 6 týždňových intervaloch. Absolvovala aj kontrolné psychologické vyšetrenie u F.. M. Z. so záverom: bez známok akútnej psychózy, primeraný kontakt s realitou. Pacientka je lucídna, orientovaná správne, pokojná, vnímanie intaktné, myslenie primeraného tempa, súvislé, bez zjavne formovaných bludov, centrované na udávané problémy v manželstve, osobnosť bez psychotickej dezintegrácie, obsah ohľadom problémov v rodine nie je možné na základe amb. vyšetrenia jednoznačne posúdiť. 6. Zo správy F.. F.. A. zo dňa 27.5.2019 mal za osvedčené, že navrhovateľka absolvovala na pohotovosti vyšetrenie z dôvodu, že bola napadnutá manželom, ktorý ju sotil dozadu, udrela si záhlavie, chrbticu a kostrč a bolesť pretrváva. 7. Z čestného vyhlásenia T. P. zo dňa 22.1.2020 mal za osvedčené, že v marci 2000 menovaná navštívila navrhovateľku na psychiatrickom oddelení na Mickiewiczovej ul. v Bratislave, ktorú tam uniesol jej manžel so svojimi kamarátmi. Navrhovateľka bola v hroznom stave, nadopovaná liekmi, nemohla sedieť, hlava jej stále padala. Napriek tomu je vyrozprávala priebeh únosu. Menovaná vo vyhlásení ďalej uviedla, že nezávisle sa na únos pýtala svojho známeho X. A., ktorý bol jedným z únoscov. Celú situáciu reprodukoval identicky a uviedol, že to ľutuje, dnes by sa toho už nezúčastnil. 8. Z čestného vyhlásenia F. L. zo dňa 23.1.2020 zistil, že menovaná v marci/apríli 2000 navštívila navrhovateľku na psychiatrickom oddelení nemocnice na Mickiewiczovej ul. v Bratislave spolu so svojím manželom. Navrhovateľka bola vo veľmi zúboženom stave, odpovedala na ich otázky len áno/nie. Povedala len toľko, že dostáva elektrické šoky a bola nervózna. Obávala sa, že ich tam pristihne jej manžel a tvrdila, že keď jej niekto prinesie občerstvenia alebo ovocie, zoberie jej to s tým, že ona je blázon a že to nepotrebuje. 9. Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania, z ktorého pochádzajú dve plnoleté deti. Na pojednávaní dňa 11.2.2020 obaja zhodne uviedli, že manželstvo je trvale a hlboko rozvrátené a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Obaja sa vzdali možnosti podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. 10. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e) CSP, § 328 ods. 2 veta druhá CSP, § 329 ods. 2 CSP, § 330 ods. 1 CSP, § 331 ods. 1 veta prvá CSP, § 332 ods. 1, 2 CSP, § 336 ods. 1, 2 a 3 CSP. 11. Dôvodil, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia, ktorým je skutkový a právny stav veci, o ktorej sa má rozhodovať podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súd sa vysporiada len s tými okolnosťami, ktoré z tohto návrhu vyplývajú. Konštatoval, že pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie, resp. z dôvodu bezodkladnej potreby upraviť pomery medzi stranami sporu. Pri rozhodovaní mal za potrebné hovoriť o osvedčovaní tvrdených skutočností, keď osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. 12. Uviedol, že právna úprava účinná od 1.7.2016 priniesla významné zmeny týkajúce sa neodkladných opatrení, a to najmä z hľadiska charakteru tohto inštitútu, ním sledovaného účelu, dočasnosti, trvania, zákonných podmienok nariadenia a tiež subjektov, voči ktorým možno uplatniť tento inštitút. Za účel neodkladných opatrení označil upraviť pomery medzi stranami sporu, a to ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho skončení, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo je obava, že bude ohrozená exekúcia. 13. Vyslovil názor, že účelom inštitútu podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou, pričom neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Mal za to, že z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby, keď za rozhodujúci mal faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia považoval za irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má podľa súdu prvej inštancie v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Okruh aktívne legitimovaných subjektov nepovažoval za ohraničený kategóriou blízkych osôb (§ 116 OZ). Vyslovil, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi, keď dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa a súčasne považoval za nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Podľa súdu prvej inštancie pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu) a pod. 14. Súd prvej inštancie tiež vychádzal z toho, že medzi formy domáceho násilia patrí: fyzické násilie, psychické násilie, sexualizované násilie, sociálne násilie a ekonomické násilie, keď medzi najčastejšie vyskytujúce sa formy násilia v násilníckom vzťahu patria psychické formy násilia páchané na ženách, pričom domáce násilie má pre ženy ako obete výrazný dopad aj na ich psychiku. Otrasené psychické zdravie obete sa prejavuje jej špecifickým prežívaním a správaním. Tieto ženy častejšie vyhľadávajú starostlivosť psychiatra, je tu aj väčšie riziko, že sa pokúsia o suicídum alebo si zvolia únik pomocou alkoholu, či drog, obvykle medikamentov (V., 2004, s. 643). Zároveň sa môže u obetí v dôsledku týrania rozvinúť rad emočných porúch alebo porúch správania, ako napr. nízke sebavedomie a sebaúcta, depresie, pocity úzkosti, fóbie, neschopnosť niekomu dôverovať, či rozvíjať úzky vzťah, nutkavo-obsedantná porucha, symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, špecificky potom tzv. syndróm týranej ženy alebo Štokholmský syndróm, alkoholizmus, suicídne prejavy správania a pod. (zdroj: https://www.prohuman.sk/socialna-praca/psychicke-nasledky-nasilia- pachaneho-na-zenach-a-moznosti-pomoci-specializovanym-socialnym-poradenstvom). 15. Právne posúdil, že návrh na dočasnú úpravu pomerov strán, ktorý podala navrhovateľka síce do konania o rozvod manželstva, s týmto konaním nesúvisí. Preto súd prvej inštancie posúdil návrh na nariadenie tohto neodkladného opatrenia ako návrh pred začatím konania vo veci samej. Dospel k záveru, že so zreteľom na okolnosti vzťahu účastníkov konania je dôvodný. Navrhovateľka podľa názoru súdu prvej inštancie listinami predloženými k návrhu dostatočným spôsobom osvedčila, že odporca sa voči jej osobe opakovane a sústavným spôsobom dopúšťa násilného správania. Vyhodnotil za osvedčený dôvod, pre ktorý je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Mal za osvedčenú naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov, keďže správanie odporcu - manžela navrhovateľky voči nej v mieste ich spoločného bydliska opodstatňuje obavu o jej psychické zdravie a mal za vysoko pravdepodobné, že odporca bude v takomto správaní s prihliadnutím na jeho doterajšie dlhodobé a sústavné správanie sa voči navrhovateľke aj naďalej pokračovať. Odporca síce vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva tvrdenia navrhovateľky o psychickom násilí odporcu voči nej popiera a poukazuje na to, že navrhovateľka je skutočne psychicky chorá, jej ochorenie pretrváva už od prvého tehotenstva, pričom dlhodobo odmieta liečbu a vyslovil pochybnosti, či navrhovateľka vzhľadom na svoju neliečenú paranoidnú schizofréniu je vôbec spôsobilá na právne úkony do takej miery, aby bola schopná podať návrh na rozvod, resp. splnomocniť advokáta na podanie návrhu na rozvod, pričom za výlučný problém manželov, ale aj celej rodiny označil práve neliečené ochorenie navrhovateľky, súd prvej inštancie však prihliadol na to, že svoje tvrdenia preukazuje staršími psychiatrickými správami navrhovateľky, a to zo dňa 27.1.2017 (F.. B.) a zo dňa 14.6.2019 (F.. Q.). Vyhodnotil, že v prípade prvej správy psychiatrička konštatuje, že pacientke diagnostikovala „schizopfrenia paranoides so zmenami osobnosti“ s tým, že po psychickej stránke sa zmenila od prvého tehotenstva v r. 1997, začala byť žiarlivá na manžela, výraznejšie zmeny nastali v r. 1999, kedy začala byť verbálne aj brachiálne agresívna, poruchy správania, ktoré viedli k hospitalizácii. Aktuálny záver: „pacientka v liečbe dosiahla sociálnu úzdravu, spolupracuje, pretrvávajú zmeny v emotivite, susp. aj dissimulácia.“ V prípade druhej lekárskej správy zohľadnil, že túto navrhovateľka spochybňuje ako zmanipulovanú a pre jej vystavenie na menovanú psychiatričku podala trestné oznámenie. Mal za osvedčené, že navrhovateľka trpí psychickým ochorením, ktoré nepopiera, pričom pôvod tohto ochorenia nie je zrejmý, avšak nemal za vylúčené, že je dôsledkom práve dlhodobého a sústavného psychického týrania zo strany odporcu. Navyše mal za zrejmé, že k eskalácii konfliktných situácií medzi účastníkmi konania dochádza stále častejšie, v poslednom období od psychického, príp. ekonomického a sociálneho až k fyzickému násiliu, ktoré navrhovateľka preukázala lekárskou správou zo dňa 27.5.2019, či oznámením Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 3.2.2020, z ktorého vyplýva, že v najbližšej budúcnosti bude začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. 16. V súlade s § 330 ods. 1 CSP súd prvej inštancie trvanie neodkladného opatrenia časovo obmedzil, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o obmedzení užívacieho práva odporcu, resp. jeho úplnom vylúčení z užívania predmetného bytu, kedy navrhovateľke zároveň uložil povinnosť v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia podať na súd žalobu o obmedzenie užívacieho práva druhého manžela, resp. jeho úplné vylúčenie z užívania bytu v zmysle ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pokiaľ návrh nebude v určenej lehote podaný, podľa § 336 ods. 3 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. 17. Na základe uvedeného, majúc za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi manželmi, pričom sledovaný účel by nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, súd prvej inštancie jej návrhu vyhovel. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej navrhovateľke priznal voči neúspešnému odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. 19. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie odporca a žiadal ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odkázal na ods. 26 napadnutého uznesenia, podľa ktorého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesúvisí s konaním o rozvod manželstva účastníkov a ide o samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania. Namietal, že o návrhu rozhodol iný ako zákonný sudca, čím neboli splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého rozhodnutia. Tiež súdu prvej inštancie vytkol, že sa nekriticky a bezbreho stotožnil s dôkazmi predloženými navrhovateľkou, nehodnotil ich voľne, ale svojvoľne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia označil za nepreskúmateľné, keď absentujú právne úvahy, na základe ktorých dospel k právnemu záveru. Vytkol mu, že označil tvrdenia navrhovateľky za preukázané, keď pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná osvedčenosť. Jeho konštatovania označil za špekulatívne. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia podľa neho nevyplýva, ako súd prvej inštancie hodnotil dostupný dôkazný materiál. Jeho odôvodnenie mal za rozporné s ust. § 220 ods. 2 CSP, čím došlo podľa neho k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces a poukázal na ústavnú judikatúru v tomto smere. Mal za to, že oznámenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 03.02.2020 nemá žiadnu dôkaznú silu, keď z neho vyplýva len to, že jej prokurátor dal pokyn dozorujúcemu prokurátorovi na začatie trestného stíhania vo veci a nie na vznesenie obvinenia. Navrhol pripojene spisu OR PZ Bratislava ČVS: ORP-960/PS-BV-2019. Podľa jeho názoru lekárske správy F.. F. potvrdzujú, že obsah rodinných problémov nie je možné na základe vyšetrenia jednoznačne posúdiť. Diagnóza F 20.0 stanovená lekárkou je paranoidná schizofrénia. Pokiaľ ide o lekársku správu F.. A.E.D. namietal, že vychádza len zo subjektívnych tvrdení a pocitov navrhovateľky. Rovnako za irelevantné označil aj čestné prehlásenia T. P. T. F. L.. Pozornosť upriamil na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 22Ps11/2019 o obmedzenie spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony iniciované za účelom pomoci navrhovateľke. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie za účelom posúdenia ochorenia navrhovateľky. Vyjadril názor, že navrhovateľka pristupuje k svojej chorobe nekriticky. Odporca nie je závislý od liekov a psychofarmák. Pripomenul, že ak navrhovateľka trpí schizofréniou, prejavuje sa to v jej vnímaní reality. Vyjadril názor, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je len prejavom jej poruchy a vyhovenie mu by predstavovalo ublíženie jemu a aj dcéram navrhovateľky a vnukovi. Dcéry podali na navrhovateľku trestné oznámenie dňa 10.03.2020. K odvolaniu doložil listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. 20. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania podané neboli. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. 22. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje ust. § 3 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov / ďalej len „zákon o súdoch“), podľa ktorého zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ústavný súd SR opakovane judikoval, že za zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR je zásadne potrebné považovať toho, kto bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu (napr. I.ÚS 52/97, II.ÚS 47/99, II.ÚS 118/02, III.ÚS 46/04, III.ÚS 46/2012, IV.ÚS 161/08). Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na súd toho stupňa súdnej moci, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, že podľa rozvrhu práce ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy. Nejde o rozvrh práce bez ďalšieho, ale o rozvrh práce súladný so zákonom. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy sudcom (spĺňajúcim uvedené predpoklady) na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely výber súdov a sudcov „ad hoc“. Ak teda sudca bude určený v rozpore s rozvrhom práce alebo síce v súlade s ním, ale na základe takého jeho pravidla, ktoré odporuje zákonu, právo na zákonného sudcu vyplývajúce z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR sa nerešpektuje. 23. Podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava V o námietkach zápisu do oddelenia rozhodne reklamačná komisia, s tým, že jej stanovisko sa predloží predsedovi súdu na postup podľa § 152 ods. 9 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. Podľa tohto rozvrhu práce ak do začatého konania príde podanie účastníka, ktoré s vecou nesúvisí, sudca má právo dať zapísať vec ako nový návrh. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP podaný pred začatím konania vo veci samej sa bude zapisovať podľa rozpisu služieb sudcom do ich oddelenia. 24. Podľa ust. § 152 ods. 9 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou. 25. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm., e (a f) CSP podala navrhovateľka na pojednávaní dňa 11.02.2020 v konaní o rozvod manželstva s odporcom, ktorý konajúca sudkyňa posúdila ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania nesúvisiaci s konaním o rozvod manželstva. Návrh bol predložený na rozhodnutie sudcovi zaradenému na výkon pohotovostnej služby pre daný týždeň, ktorý zápis do jeho súdneho registra reklamoval s tým, že nejde o vykázanie zo spoločného obydlia podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Reklamačná komisia súhlasila s reklamáciou bez bližšieho odôvodnenia. Podľa č. l. 139 spisu stanovisko reklamačnej komisie bolo pravdepodobne predsedovi súdu predložené na postup podľa ust. § 152 ods. 9 vyhl. č. 543/2005 Z.z., čo odvolací súd len dedukuje. Pre odvolací súd je nepreskúmateľné, či došlo k dodržaniu zákonného postupu pri vybavovaní reklamácie, nakoľko absentuje jeho pokyn v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, kam má byť vec zapísaná. Pre odvolací súd tak zostalo nepreskúmateľné, či vo veci rozhodol zákonný sudca a kto dal pokyn na to, že podanie patrí k sp. zn. 12Pc 9/2019. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 26 napadnutého uznesenia, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania o veci smej, keďže s konaním o rozvod manželstva nesúvisí a meritórnym konaním k nemu sa viažucim je konanie o obmedzenie alebo vylúčenie z užívania bytu podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku odporcu spochybňujúcu zachovanie jeho práva na zákonného sudcu za dôvodnú a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1, písm. b/ CSP, keďže nie je preskúmateľné, či sa súd prvej inštancie nedopustil nesprávneho procesného postupu a či zachoval právo strán sporu na zákonného sudcu, keď navyše doposiaľ nie je zrejmé, či sudca rozhodol na základe originálu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže tento sa v spise nenachádza a na č. l. 64 spisu je pokyn, že originál podania navrhovateľky má kancelária odovzdať do podateľne ako nový návrh. Podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vyššie vytknuté nedostatky a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne rozhodnúť. V prípade pokračovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákonným sudcom bude tento povinný náležite sa vysporiadať so všetkými k návrhu doloženými dôkazmi (s každým jednotlivo) a posúdiť osvedčenie podozrenia odporcu z násilia vo vzťahu k navrhovateľke, aby bolo možné dospieť k spravodlivému rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby bola nepochybne osvedčená aj naliehavosť potreby zásahu súdu do právnych pomerov účastníkov (§ 391 ods. 3 CSP). 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).