Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/21/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204979 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519204979.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., ul. Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Podielnické družstvo DUNAJ, Vývojová 852, Bratislava - Rusovce, IČO: 00 190 667, zast. AK JUDr. Matúš Meheš, spol. s r. o., Nevädzová ul. č. 6C, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo 14. novembra 2019 č. k. 56C/54/2019-148, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením zo 16. januára 2020 č. k. 56C/54/2019-212 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa užívania a vykonávania akýchkoľvek prác na nehnuteľnosti zapísanej na LV pre R.. Ú.. B. Č.. XXXX ako pozemok I.. Č.. XXXX/XX G. G. XXX.XXX N., druh pozemku: orná pôda a strpieť užívanie a zatrávnenie tejto nehnuteľnosti žalobcom, alebo ktoroukoľvek osobou poverenou žalobcom. Ďalej súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia poučil žalovaného, že proti žalobcovi má právo podať žalobu vo veci samej, ktorá sa môže týkať ochrany vlastníckeho práva, nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nároku na náhradu škody či inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia s tým, že následkom úspešnej žaloby bude zrušenie neodkladného opatrenia. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Podľa názoru súdu osvedčené skutočnosti ku dňu rozhodovania o neodkladnom opatrení, vyplývajúce z predložených listín a verejne prístupných informácií (Register v aplikácii súdny managment, katastrálny portál) odôvodňoval v danom prípade nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako ho žalobca žiadal nariadiť. Žalobca výpisom z katastra nehnuteľností dostatočne hodnoverne preukázal svoj väčšinový spoluvlastnícky pomer k predmetnej nehnuteľnosti a listom zo dňa 30.9. 2019 adresovaným žalovanému, žalobca rozhodol o hospodárení s predmetnou nehnuteľnosťou, ktoré spočíva v prenechaní užívania predmetnej nehnuteľnosti výlučne žalobcovi, ktorý na predmetnej nehnuteľnosti zabezpečí výsadbu trvalých trávnatých porastov. Žalovaný ako prehlasovaný spoluvlastník do dnešného dňa nepodal na súd žalobu, ktorou by sa domáhal zmeny hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 3 OZ. Svojim konaním na predmetnej nehnuteľnosti v rozpore s rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka, tak žalovaný koná protiprávne. Obranou žalobcu na odvrátenie tohto stavu, tak ako to správne tvrdil aj žalobca v návrhu, by bola žaloba o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorá by však vzhľadom na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nebola vzhľadom na dĺžku súdneho konania účinná. Nevykonaním kompenzačných opatrení, spočívajúcich v zatrávnení predmetného pozemku, ktorých realizácia je zahrnutá v stavebnom povolení, tak reálne hrozí, že stavebné povolenie nebude vydané, nakoľko podľa § 81b písm. d) Stavebného zákona, kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru. Súd má teda za preukázané, že žalovaný koná protiprávne a dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov spočíva v existencii reálnej hrozby majetkovej ujmy, zároveň dochádza aj k negatívnym zásahom do ochrany životného prostredia a v neposlednom rade sa oddiali výstavba verejnoprospešnej stavby. Súd sa rovnako stotožňuje s názorom žalobcu, že navrhované neodkladné opatrenie rovnako spĺňa aj podmienku primeranosti, pretože na strane žalobcu hrozí vznik škôd veľkého rozsahu, pričom na strane žalovaného ako menšinového spoluvlastníka, ktorého spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti zodpovedá približne 11 hektárom je zanedbateľný v porovnaní s celkovou obhospodarovanou plochou v roku 2018 o výmere 3.650,26 hektárov.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie takého obsahu, ako je to uvedené vyššie v ods. 1. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca bez podania žaloby vo veci samej a keďže nariadením tohto neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej a s poukazom na znenie § 337 C.s.p. poučil žalovaného, ktorému bola týmto neodkladným opatrením uložená povinnosť, že ochrany svojich práv sa môže domáhať podaním žaloby vo veci samej ako aj o právnych následkoch s tým spojených. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietol, že nehnuteľnosť, ohľadom ktorej bolo nariadené neodkladné opatrenie, neexistuje, resp. takáto nehnuteľnosť nie je evidovaná v katastrálnom operáte. Ďalej uviedol, že spolu so žalobcom je podielovým spoluvlastníkom sporného pozemku s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 70/100 a jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje 30/100. Je tiež pravda, že Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím zo dňa 28. 4. 2017 č. 1094/2017- 6.3 vydalo súhlas s návrhom kompenzačných opatrení v súvislosti s výstavbou diaľnice D4 Bratislava, súčasťou ktorých sú aj opatrenia realizované na predmetnom pozemku. To však podľa žalovaného neznamená, že žalobca môže tieto kompenzačné opatrenia realizovať bez dohody so žalovaným. Žalobca musel vykúpiť všetky pozemky, ktoré sa nachádzajú pod diaľnicou D4. V danom prípade sa však snaží proces usporiadania vzťahov k predmetnému pozemku obísť formou neodkladného opatrenia, čo je neprípustné. Individuálne záujmy žalobcu nemôžu byť nadradené nad ústavou garantované práva žalovaného. V dôsledku napadnutého uznesenia je žalovaný nútene obmedzený vo svojom vlastníckom práve bez toho, aby mu bola poskytnutá primeraná náhrada. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že vzhľadom na to, že je právnickou osobou podnikajúcou v oblasti poľnohospodárstva, pričom na svoju činnosť potrebuje poľnohospodársku pôdu, postupoval vo vzťahu k predmetnému pozemku a k žalobcovi podľa zák. č. 504/2003 Z.z. Žalobcovi doručil dňa 12.6.2019 list označený ako „Návrh zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov“. Žalobca tento návrh na uzavretie nájomnej zmluvy v zákonnej 2 - mesačnej lehote neodmietol a v dôsledku toho v zmysle § 12 ods. 6 zák. č. 504/2003 Z.z. dňom 12. 8. 2019 vznikol medzi stranami nájomný vzťah, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel žalobcu na predmetnom pozemku. Od 12.8.2019 je teda žalovaný oprávneným užívateľom celého pozemku. Stavebné povolenie zaväzuje výlučne stavebníka a nie subjekty nezúčastnené na procese výstavby, medzi ktoré patrí aj žalovaný. Napokon žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobca vo vzťahu k realizácii kompenzačných opatrení na predmetnom pozemku nedisponuje všetkými potrebnými povoleniami príslušných orgánov, pretože Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 18.11.2019 prerušil územné konanie o využití územia „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever, kompenzačné opatrenia.“ 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci žalobca osvedčil existenciu neodkladnej potreby úpravy pomerov strán a preto boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie predovšetkým v ods. 27. odôvodnenia napadnutého uznesenia vysvetlil, na akom základe vychádzal z toho, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého uznesenia stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že treba porovnať na jednej strane výraznú spoločenskú potrebu výstavby diaľničnej siete a na druhej strane potrebu ochrany práva žalovaného ako menšinového spoluvlastníka predmetného pozemku. Odvolací súd je toho názoru, že celkom zjavne tu prevažuje spoločenský záujem na výstavbe predmetnej diaľnice, pričom - ako to uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia - nevykonaním kompenzačných opatrení spočívajúcich v zatrávnení predmetného pozemku, realizácia ktorých je zahrnutá v stavebnom povolení reálne hrozilo, že stavebné povolenie nebude vydané. Aj z týchto dôvodov neobstojí názor žalovaného, že žalobca presadzuje svoje individuálne záujmy. Naopak, presadzuje celospoločenské záujmy. V konaní bolo preukázané, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom predmetného pozemku a preto mal v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zák. právo rozhodnúť o hospodárení s týmto pozemkom. Keďže zatrávnenie predmetného pozemku treba zrejme považovať za dôležitú zmenu spoločnej veci, žalovaný mal možnosť postupovať v zmysle § 139 ods. 3 Obč. zák., čo však neurobil. 7. Predmetné neodkladné opatrenie súd prvej inštancie nariadil pred začatím konania a žalobcovi neuložil povinnosť v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p., t. j. povinnosť podať žalobu na súd vo veci samej, keď mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán. Žalobca ako menšinový spoluvlastník predmetného pozemku však môže podať na súd žalobu, predmetom ktorej bude ochrana jeho vlastníckeho práva, prípadne náhrada škody, resp. inej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia. O tom súd prvej inštancie žalobcu vo výroku napadnutého uznesenia poučil (§ 337 ods. 1 C.s.p.). 8. K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie opravným uznesením odstránil zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v tom, že vo výroku napadnutého uznesenia je nesprávne uvedené, že dotknutý pozemok I.F.. Č.. XXXX/XX sa nachádza v okrese E. Q., hoci tento pozemok sa nachádza v kat. úz. B., teda v okrese E. G.. Vo výroku napadnutého uznesenia v znení opravného uznesenia je predmetný pozemok dostatočne špecifikovaný a to názvom katastrálneho územia, parcelným číslom, výmerou, druhom pozemku a číslom príslušného listu vlastníctva. Nemôže teda dôjsť k pochybnosti, o aký pozemok ide. Na tom nič nemení tá skutočnosť, že vo výroku napadnutého uznesenia súd prvej inštancie neuviedol, že ide o parcelu reg. „.. 9. Prekážkou pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia nemôže byť tá skutočnosť, že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím z 18. 11. 2019 č. OU-BA- OVBP2-2019/9184-KAZ-R prerušil územné konanie o využití územia „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever, kompenzačné opatrenia“. Územné konanie bolo totiž prerušené iba za účelom doručenia vyžiadaných stanovísk. Ak by sa toto územné konanie neskončilo vydaním územného rozhodnutia o využití územia na kompenzačné opatrenia, zrejme by to bol dôvod na podanie návrhu na zrušenie predmetného neodkladného opatrenia v zmysle § 334 C.s.p. 10. Ak by sa aj žalovaný stal nájomcom celého sporného pozemku s nájmom na dobu neurčitú v zmysle § 12 ods. 4 zák. č. 504/2003 Z.z., nemalo by to za následok, že by tu neexistovala neodkladná potreba úpravy pomerov strán a že by teda nebolo možné nariadiť predmetné neodkladné opatrenie. Nájomcu totiž nemožno stotožniť s väčšinovým vlastníkom sporného pozemku v tom z mysle, že vlastnícke právo žalobcu ako väčšinového vlastníka je nesporne silnejšie ako nájomné právo žalovaného k tej časti pozemku, ktorej vlastníkom nie je. Ak by sa žalovaný stal nájomcom celého sporného pozemku postupom v zmysle § 12 ods. 4 zák. č. 504/2003 Z.z., môže sa žalobou domáhať nároku na náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia, teda v dôsledku toho, že mu bolo znemožnené vykonávať nájom sporného pozemku. 11. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( §419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).