Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519206519 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1519206519.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľky: X. B., K. P. XX.XX.XXXX, I. O.: V. XXX/XX, XXX XX O., proti odporcovi: G. B., K. P. XX.XX.XXXX, I. O.: V. XXX/XX, XXX XX O., o nariadenie neodkladného opatrenia,, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 20.12.2019, č.k. 20P/232/2019 - 23, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 20.12.2019, č.k. 20P/232/2019-23 p o t v r d z u j e . II. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 20.12.2019, č.k. 20P/232/2019-23 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť G. B., narodenému P. XX.XX.XXXX, I. O. V. XXX/XX, XXX XX O. nevstupovať do domu na ulici V. XXX/XX, XXX XX O., W. W. Č. XXX, V. na V. Y. „.D. V.. Č.. XXX/X, P. W.: Y. P., G. na J. Č.. XXX, vedenom Okresným úradom O., katastrálnym odborom pre okres O. B., R. O. - Q.. Č.. Y., do právoplatného rozhodnutia vo veci jeho vypratania z bytu. Druhým výrokom súd prvej inštancie uložil G. B., K. P. XX.XX.XXXX, I. O. V. XXX/XX, XXX XX O. povinnosť, aby sa počas dočasného zákazu vstupu do rodinného domu na V. XXX/XX, O. nepribližoval k navrhovateľke X. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX, I. O.I. V. XXX/XX, XXX XX O. na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov. Tretím výrokom súd prvej inštancie uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia podať na súd žalobu o vypratanie G. B., K.. XX.XX.XXXX, z rodinného domu na V. XXX/XX, O.. Vo zvyšku návrh zamietol. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že dňa 20.12.2019 o 12.25 hodine podala navrhovateľka na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti G. B.J., K. P. XX.XX.XXXX, I. O. V. XXX/XX, XXX XX O. a to nevstupovať do domu na ulici V. XXX/XX, XXX XX O., so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku s V.. Č.. XXX/X, P. W.: Y. P., zapísanej na J. Č.. XXX, vedenom Okresným úradom O., katastrálnym odborom pre okres O. B., R. O.- Q.. Č.. Y. na dobu jedného roka, aby sa nepribližoval S. X. B. na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov a na kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti, aby uložil G. B. povinnosť podrobiť sa monitorovaniu technickými prostriedkami. 3. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že od jari 2017 do leta 2019 bola vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu pripútaná na lôžko a odkázaná na pomoc iných. Počas tohto obdobia jej spočiatku G. B. pomáhal. Všetko sa zmenilo pred cca jedným rokom, keď sa o ňu prestal zaujímať, prestal jej pomáhať, začal ju ignorovať, prestal prispievať na chod domácnosti, neskôr navrhovateľku začal osočovať, vyčítať jej, že si chorobu len vymyslela, nadávať jej a začal sa správať hrubo a agresívne. Začal častejšie požívať alkoholické nápoje a dokonca sa začal vyhrážať zabitím. Situácia sa zhoršila po návrate navrhovateľky z liečenia dňa 08.12.2019, táto začala byť natoľko neznesiteľná, že sa bála o svoj vlastný život, a preto dňa 09.12.20198 podala trestné oznámenie na odporcu. Myslela si, že po tomto sa situácia upokojí a odporca si začne uvedomovať závažnosť veci, prehodnotí svoj postoj voči navrhovateľke a bude doma pokoj. Po podaní trestného oznámenia sa situácia ešte väčšmi zhoršila, dňa 10.12.2019 odporca navrhovateľku napadol, jeho útok smeroval na jej nezdravú ruku, v ktorej už mala predtým silné bolesti. Po tomto útoku musela navštíviť pohotovosť. Dňa 11.12.2019 doplnila podané trestné oznámenie o nové skutočnosti, na základe ktorých bol odporca dňa 11.12.2019 o 12:30 príslušníkmi Policajného zboru SR vykázaný zo spoločného obydlia. Spoločným obydlím je nehnuteľnosť - W. W. W.. Č.. XXX postavená na pozemku registra „. V.. Č.. XXX/X, P. W.: Y. P., G. na J. Č.. XXX, vedenom Okresným úradom O., katastrálny odbor, pre okres O. B., obec O. - Q.. Č.. Y., S. Ú.G. Y.. Ide o dom na ulici V. XXX/XX, XXX XX O., kde majú obaja účastníci hlásený trvalý pobyt. Navrhovateľka má za to, že zotrvanie v jednom obydlí, resp. v blízkosti žalovaného ohrozuje jej telesnú, ako aj duševnú integritu, má z neho strach. Vzhľadom na stupňujúcu sa tendenciu správania odporcu a narastajúcu mieru agresívneho a násilného konania sa dôvodne obáva o svoje zdravie a život. Vyhrážky o zabití zo strany odporcu doposiaľ nebrala vážne, ale vyššie opísané skutočnosti v nej vzbudili dôvodné obavy, že tieto vyhrážky sa zmenia na reálne činy. Existuje dôvodná obava, že u odporcu bude pokračovať tendencia stupňujúcej miery násilného a agresívneho správania voči osobe navrhovateľky, a teda existuje obava ďalších útokov, ktoré navyše v porovnaní s posledným útokom môžu dopadnúť oveľa horšie. Nariadením neodkladného opatrenia dôjde k úprave pomerov, ktorá bude slúžiť na ochranu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky, zamedzeniu zhoršenia zlej situácie medzi účastníkmi a donúti odporcu k prehodnoteniu svojho správania. Navrhovateľka má za to, že nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov a nie je potrebné uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň navrhovateľka požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle žiadaného návrhu. 4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods.1, § 325 ods. 1,2 písm. e), h), § 328 ods.2, § 329 ods.2, § 330 ods.1, § 331 ods.1, § 332 ods. 2, § 333, § 336 ods.1, 2,3 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že vyhovel návrhu považujúc ho za dôvodný, keďže konanie odporcu voči navrhovateľke v spoločnom rodinnom dome odôvodňuje obavu o jej zdravie a život a je vysoko pravdepodobné, že odporca bude v takomto správaní aj naďalej pokračovať. V súlade s § 330 ods. 1 CSP súd prvej inštancie rozhodol o tom, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, t.j. do vypratania odporcu z ich rodinného domu, keď navrhovateľke zároveň uložil povinnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia podať na súd žalobu o vypratanie odporcu. Pokiaľ žaloba nebude v určenej lehote podaná, súd prvej inštancie podľa § 336 ods. 3 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Keďže súd prvej inštancie mal za to, že nemôže odporcovi na jeden celý rok zakázať vstup do jeho domu s ohľadom na charakter dokazovania pri konaní o neodkladnom opatrení (kde sa dokazovanie nevykonáva a súd vychádza len z osvedčených - nie dokázaných skutočností), nakoľko by išlo o neúmerný zásah do jeho práv. 5. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 325 ods.2 písm. h) CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, vzhľadom na správanie sa odporcu vyhovel návrhu navrhovateľky a uložil odporcovi povinnosť, aby sa počas dočasného zákazu vstupu do rodinného domu na V. XXX/XX, O. nepribližoval k navrhovateľke, na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, keďže telesná integrita alebo duševná integrita navrhovateľky by mohla byť konaním odporcu ohrozená. 6. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol, keďže opatrenie, ktoré žiadala nariadiť, patrí do oblasti trestného práva a v prípade, že odporca bude uznaný vinným zo spáchania trestného činu, môže mu byť navrhované opatrenie (monitorovanie) uložené v rámci trestného konania. 7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca, ktorý v rámci odvolania uviedol, že vyjadruje svoj nesúhlas k uzneseniu Okresného súdu Bratislava V pod sp.zn. 20P/232/2019 zo dňa 20.12.2019, ako po obsahovej, tak aj po formálnej stránke. Odporca má za to, že neodkladným opatrením a následnou žalobou dochádza k nežiadúcemu prehlbovaniu rozporov medzi navrhovateľkou a odporcom, ohľadom ich vzájomného spolužitia v manželskom zväzku, ktoré bude potrebné riešiť rozvodom manželstva, nie však trestno-právne, alebo sporovým konaním. Odporca popiera, že by sa dopúšťal násilného správania proti svojej manželke (navrhovateľke), tvrdenie o akomkoľvek násilnom správaní je nepravdivé a zavádzajúce. Odporca sa naopak po dobu posledných troch rokov riadne staral o navrhovateľku, ktorá je liečená ako pacient s obmedzeným pohybom, resp. nepohyblivým pripútaním na lôžko. Odporca má za to, že navrhovateľka koná proti nemu nie zo svojej vôle, ale na nátlak tretej osoby, ktorá zneužíva jej zdravotný stav, za účelom zmocnenia sa jej majetku a zároveň aj majetku odporcu, a to najmä tým, že prostredníctvom rozhodnutia súdu je mu zamedzená dispozícia s vecami dennej potreby, ktoré sa nachádzajú v spoločnom byte navrhovateľky a odporcu. Odporca v rámci svojho odvolania vyjadril pochybnosť nad podaním návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia samotnou navrhovateľkou, a to z dôvodu jej zdravotného stavu. Odporca poukázal na to, že tak, ako to vyplýva zo strany 38 spisu „Prepúšťacia správa“ zo dňa 08.03.2018 Nemocnice O., Q. O., v časti odporúčanie, navrhovateľke sú odporúčané pravidelné kontroly hematológom, reumatológom, psychiatrom, gynekológom. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka je aj psychiatrickým pacientom, ktorá skutočnosť môže mať s najväčšou pravdepodobnosťou vplyv na jej rozhodovacie a rozpoznávacie schopnosti v danej veci. V prípade, že sa navrhovateľka nechala zastupovať nejakou treťou osobou, bolo by na mieste, keby sa takáto osoba prihlásila ku svojej zodpovednosti za zastupovanie navrhovateľky a rovnako prevzala na seba zodpovednosť za takéto zastupovanie. Odporca má za to, že navrhovateľka nie je schopná sama konať v predmetnej veci. Odporca tiež uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V pod sp.zn. 20P/232/2019 zo dňa 20.12.2019 je naopak obmedzená starostlivosť manžela o svoju nepohyblivú manželku pri zabezpečovaní každodenných potrieb nepohyblivého pacienta, resp. pacienta s obmedzeným pohybom. Čo sa týka formálnej stránky rozhodnutia súdu prvej inštancie odporca uviedol, že tu je potrebné upozorniť na to, že rodinný dom XX W. W. Č. XXX, postavený na pozemku V. Y. „. Č.. XXX/X, G. na J. Č.. XXX, vedenom Okresným úradom O., S. R. pre R. O. B., R. O. Q.. Č.. Y. je reálne dom s tromi bytovými jednotkami, kde citovaným uznesením súdu v časti výroku I. a II. dochádza k obmedzeniu pohybu odporcu nad rámec spoločného bytu navrhovateľky a odporcu. Odporca má za to, že je preukázané, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V pod sp.zn. 20P/232/2019 zo dňa 20.12.2019 a tomu predchádzajúce konanie obsahuje vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, čím je odôvodnený postup podľa ustanovenia § 327 CMP, a preto odporca navrhuje, aby súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava V pod sp.zn. 20P/232/2019 zo dňa 20.12.2019 v celom rozsahu a postupoval podľa ustanovenia § 327 CMP a návrh navrhovateľky odmietol. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>), po zistení, že odvolanie odporcu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>), oprávnenou osobou - stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b) e), f ), CSP, preskúmal napadnuté uznesenie, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie bude potrebné, ako vecne a právne správne potvrdiť ( 387 ods.1, 2 CSP) . 9. Podľa § 324 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 16. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 18. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 19. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20. Podstatou návrhu navrhovateľky v danej veci je nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP, teda uloženie zákazu dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je odporca dôvodne podozrivý z násilia. Otázku dôvodného podozrenia z násilia si súd musí vyriešiť sám, bez ohľadu na to, či navrhovateľka tvrdené násilie (či už fyzické alebo psychické) ohlásila na príslušnom orgáne, a či toto tvrdené násilie je predmetom objasňovania príslušného orgánu. 21. Z dôkazov založených v súdnom spise, ako aj z opisu skutočného stavu veci vyplýva, že odporca bol podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov dňa 11.12.2019 o 12:30 hod vykázaný zo spoločného obydlia z dôvodu, že je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke. 22. Z výpisu J. Č.. XXX R.: O. B., R.: O. Q. Č. - Y., S. Ú. - Y. vyplýva, že navrhovateľka a odporca sú podieloví spoluvlastníci o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3 a to konkrétne nehnuteľnosti ktorou je rodinný dom W..Č.. XXX, V. na V..Č.. XXX/X P. W.: Y. P.. Inak povedané, z predmetného listu vlastníctva nevyplýva, že by rodinný dom mal samostatné bytové jednotky (na liste vlastníctva absentuje zápis ohľadom samostatných bytov). 23. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité dočasne, minimalizovať kontakt medzi osobami (navrhovateľka a odporca), tým spôsobom, aby nedochádzalo k neustálemu stretu týchto osôb. Z uvedeného dôvodu bolo i sformulované neodkladné opatrenie uvedené v ustanovení 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorým je možné účastníkovi uložiť, aby nevstupoval dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je teda rozhodujúce, aký vzťah má účastník podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom býva obeť, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je potrebné v tomto smere upraviť aj pomery účastníkov. 24. Obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 odsek 2 písmeno e) CSP upravuje povinnosti v súvislosti s ochranou fyzickej osoby pred násilím. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie však nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem násilia ako taký, nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi, ako vlastnícke právo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnej domácnosti v byte. 25. Z opisu skutkového stavu, ako aj z predmetného odvolania odporcu vyplýva, že odporca poprel skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že rozporuplné tvrdenia oboch zúčastnených strán bude potrebné preveriť prostredníctvom inštitútu dokazovania v konaní vo veci samej, avšak v tomto prípade odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zvolil taký postup, ktorým vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný. Odvolací súd má za to, že navrhovateľka v rámci samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v rámci zápisnice o podaní trestného oznámenia jasne popísala skutočnosti odôvodňujúce jej obavu o svoje zdravie a vykazujúce znaky násilia zo strany odporcu. Uvedené tvrdenia navrhovateľky sú podporené aj podaním trestného oznámenia vo veci z jej strany, ako aj potvrdením o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia príslušníkmi policajného zboru v zmysle § 27a ods.1 zák.č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. V záujme ochrany navrhovateľky odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, v rámci ktorého je potrebné navrhovateľke poskytnúť ochranu, prostredníctvom uloženia povinnosti odporcovi nevstupovať do predmetnej nehnuteľnosti a súčasne s uvedeným vecne súvisí aj výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť, aby sa počas dočasného zákazu vstupu do rodinného domu nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov. V danom prípade bola súčasne navrhovateľka zaviazaná k povinnosti podať návrh vo veci samej. 26. Samotná argumentácia žalovaného uvedená v odvolaní v tom zmysle, že predmetný rodinný dom má 3 bytové jednotky, a teda uvedeným nariadením neodkladného opatrenia došlo k obmedzeniu pohybu odporcu nad rámec spoločného bytu navrhovateľky a odporcu, nemá podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnenie, nakoľko predmetné skutočnosti tvrdené zo strany odporcu nevyplývajú z príslušného listu vlastníctva, a preto nebolo potrebné s k nim, ako k dôvodným prihliadnuť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu bolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie, odvolací súd ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p). 27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej navrhovateľke, nakoľko v rámci odvolacieho konania bola navrhovateľka v plnom rozsahu úspešná. 28. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).