Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/146/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520201678 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520201678.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt V. 1, XXX XX A. a otec - V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXA, XXX XX A., zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom Hlavná 61, 080 01 Prešov, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 59P/54/2020-27, zo dňa 06.04.2020, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V, uznesením, č.k. 59P/54/2020-27, zo dňa 06.04.2020, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého V. K., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné v sume 100 eur mesačne od 06.04.2020, vždy do 15. dňa v každom kalendárnom mesiaci k rukám matky, do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, vedenom na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. 59P/55/2020. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku o zverení a výživnom na maloletého. Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia a podmienky jeho nariadenia. Mal za to, že z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a ani neboli manželmi, nebývajú v spoločnej domácnosti, aktuálne sa o maloletého starajú na základe ich mimosúdnej dohody striedavo, v dlhom a krátkom týždni. Prihliadol na referencie matky, podľa ktorej maloletý takúto formu starostlivosti zle toleruje, odmieta odchody od nej k otcovi a tiež aj samotné telefonáty s otcom počas pobytu u matky. Konštatoval, že medzi rodičmi dochádza k nezhodám pri výkone striedavej starostlivosti, pričom matka popísala stav, kedy otec dieťa odmietol odovzdať podľa ich dohody a odmietol ju aj informovať o tom, kde sa dieťa nachádza a kedy jej ho vráti. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky vyhovel z dôvodu potreby stabilizácie výchovného prostredia maloletého. Mal za to, že je v záujme zdravého fyzického i psychického vývoja dieťaťa zamedziť konfliktným situáciám medzi rodičmi v otázke výkonu ich rodičovskej starostlivosti, ktoré vplývajú negatívne na dieťa, zneisťujú ho a oberajú ho o pocit domáceho bezpečia a pohody. Poukázal na to, že nie je rozhodujúce to, v akom rozsahu sa ktorý z rodičov o dieťa osobne stará, ale aké prostredie a výchovné podmienky mu vytvorí. Pokiaľ dieťa pociťuje u niektorého z rodičov spoločný osobný diskomfort, ktorý sa prejavuje neochotou a odmietaním odchodu k tomuto rodičovi, je namieste rozhodnúť autoritatívnym rozhodnutím súdu. Prihliadal na prvoradý záujem maloletého dieťaťa a jeho zdravý vývin. Vo vzťahu k výroku o výživnom na maloletého poukázal na ust. § 366 CMP. Mal za to, že nakoľko rodičia vykonávajú starostlivosť o maloletého striedavo, je možné z toho odvodiť, že potreby maloletého sa financujú samostatne podľa obdobia, u ktorého z nich sa zrovna nachádza. Keďže zveril maloletého do starostlivosti matky, považoval za potrebné rozhodnúť o výživnom v nevyhnutnej miere v sume 100 eur mesačne, ktorá je odvodená od veku dieťaťa a primeraná jeho bežným potrebám. Konštatoval, že z návrhu matky nevyplýva, že by maloletý V. mal nejakým spôsobom zvýšené výdavky na výživu, napr. v súvislosti so zdravotným stavom. Návrhu matky na určenie výživného vo výške 180 eur nevyhovel, považujúc takúto sumu za neprimeranú. Zároveň zamietol návrh matky na úpravu styku otca s maloletým z dôvodu, že po zverení maloletého do starostlivosti matky, bude práve matka rozhodovať o tom, kedy a za akých podmienok bude styk otca s dieťaťom vhodný, čo znamená, že otec si nebude môcť nárokovať stretnutia s maloletým hocikedy, resp. neobmedzene. Uviedol, že pokiaľ sa rodičia nebudú vedieť vo veci dohodnúť mimosúdne, prípadne matka nebude umožňovať styk otcovi s maloletým, bude záujmom otca, aby návrh na úpravu styku podal. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého do starostlivosti matky a určení výživného vo výške 100 eur mesačne, podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie otec. Namietal nesprávne a neúplne zistený skutočný stav veci v zmysle § 62 CMP. Nesúhlasil s tvrdeniami, že maloletý s ním odmieta tráviť čas, že ho odmietol odovzdať matke podľa ich dohody a informovať ju o tom, kde sa dieťa nachádza a že by maloletý u neho pociťoval diskomfort. Uviedol, že po roku života maloletého sa matka prestala zaujímať o neho a celkový chod domácnosti, preferovala svoj návrat do práce, preto on dal v práci výpoveď a prebral starostlivosť o maloletého, aby vyhovel svojej partnerke a od 01.07.2019 sa o dieťa staral. Poukázal na zlý zdravotný stav matky, ktorá sa dlhé obdobie sťažuje na silné bolesti brucha spôsobujúce jej denné problémy a schopnosť postarať sa o maloletého s tým, že matka sa lieči na úzkosť. Z uvedených dôvodov nesúhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a navrhol maloletého zveriť výlučne do jeho starostlivosti. Namietal určenú výšku výživného na maloletého s poukazom na jeho finančnú situáciu. Uviedol, že má príjem zo zamestnania vo výške 750 eur a jeho mesačné náklady na bývanie činia 580 eur, keďže si musel zabezpečiť domácnosť pre seba a syna. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletému a žiadnym spôsobom ju nechce spochybňovať a zdôraznil, že o maloletého, jeho výživu, ošatenie aj všetky ostatné potreby sa plne stará. Navrhol určené výživné sumou 100 eur mesačne znížiť na sumu 50 eur v prípade, ak súd dospeje k záveru, že rozhodnutie vo výroku o zverení maloletého je správne. V opačnom prípade navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a maloletého zveriť do jeho starostlivosti, matke určiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, alternatívne ponechať maloletého v starostlivosti matky a výživné znížiť na 50 eur. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrvala na svojich tvrdeniach. Uviedla, že o maloletého sa starala od narodenia, otec dieťaťa prestúpil do novej práce a po 3 mesiacoch ukončil pracovný pomer, pričom od 01.07.2019 nastúpil na materskú dovolenku. Kvôli finančnej situácii musela nastúpiť do práce dňa 15.07.2019, ktorú mala v blízkosti bytu. Dala do pozornosti, že otec kontroloval jej príchody a odchody, čo začalo byť pre ňu neznesiteľné, preto sa venovala cvičeniu. Rovnako začal byť otec maloletého žiarlivý na kamarátov a každého urážal. K svojmu zdravotnému stavu potvrdila, že v novembri 2018 a 2019 mala bolesti brucha, bola operovaná na žlčové kamene, pravidelne chodí k psychiatričke, nakoľko trpela úzkosťami, ktoré už prešli. Zdôraznila, že jej zdravotný stav nijako neovplyvňuje starostlivosť o maloletého. 5. Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej odvolaciemu súdu dňa 10.07.2020 na základe žiadosti odvolacieho súdu o prešetrenie pomerov v rodine vyplýva, že rodičia maloletého V. obnovili spolužitie, bývajú v 2 -izbovom byte, ktorý je v ich spoločnom vlastníctve a spolu zabezpečujú starostlivosť o maloletého Mareka. Zo záverov správy vyplýva, že maloletý má na strane rodičov vytvorené dobré podmienky pre zabezpečenie psychického, fyzického a sociálneho vývinu, rodičia sa starajú o neho primerane svojim možnostiam a schopnostiam. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť. 7. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých, je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom, ešte pred ich porušením, či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy naďalej povinné prioritne chrániť záujmy maloletých a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. Pokiaľ ide o inštitút neodkladných opatrení treba uviesť, že neodkladné opatrenia sú neodkladnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania, ako aj po jeho skončení podľa ust. § 324 ods.1 CSP. V konaní starostlivosti o maloletého je preto nariadenie neodkladného opatrenia namieste, ak si to vyžaduje verejný záujem § 361 CMP, ak je potrebné nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere § 367 CMP, a aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti § 367 ods.1, CMP. Ustanovenie § 367 CMP, odráža úpravu v mimosporových konaniach, v ktorých sa ponecháva širší priestor pre ingerenciu štátu a realizáciu verejnej moci pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu, ak si to vyžaduje neodkladná ochrana práv a právom chránených záujmov. 8. V posudzovanom prípade, vzhľadom na skutočnosť, že rodičia maloletého obnovili spolužitie, žijú v jednej domácnosti a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloletého, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, nakoľko nie je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 CSP. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).