Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/101/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520202529 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520202529.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej vo veci oprávneného: Nezisková organizácia opatrovateľka, IČO: 42166691, so sídlom Tatranská 34, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom: Einsteinova 21, Bratislava proti povinnému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 359 378 74, so sídlom: Panónska cesta 2, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 16.06.2020, č.k. 12C/29/2020-158, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Povinnému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 324 ods. 1, 3, § 343 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. a vecne tým, že návrhom doručeným súdu dňa 25.5.2020 žiadal oprávnený (ďalej aj ako „navrhovateľ“) o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému (ďalej aj ako „odporcovi“) zdržať sa jednostranného započítavania pohľadávky voči navrhovateľovi vo výške 37.298,64 eur, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň, aby uložil navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 3.759,18 eur z titulu faktúry č. 251930 v nadväznosti na opravný doklad č. 2519030 (alebo žalobu vo veci samej o zaplatenie ktorejkoľvek faktúry, ktorá bola započítaná odporcom voči jeho pohľadávke). 3. Súd sa zaoberal dôvodnosťou samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. či je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami alebo či je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádzal pritom zo skutkových tvrdení uvedených v návrhu, ako aj z pripojených listinných dôkazov. Navrhovateľ sa v posudzovanom prípade domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa odporcovi uloží povinnosť zdržať vykonávania jednostranného započítania sumy 33.114,81 eur voči pohľadávkam žalobcu. Navrhovateľ uviedol, že vo veci samej by sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi uhradiť mu nezaplatené faktúry v uvedenej celkovej sume. 4. Zo skutkových tvrdení, resp. z navrhovateľom predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby v oblasti tvorby, rozvoja, ochrany, obnovy a prezentácie duchovných a kultúrnych hodnôt, v rámci ktorých poskytuje okrem iného aj služby v oblasti poskytovania sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti. Poskytuje opatrovateľskú služby fyzickým osobám (formou agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, príp. prepravnou službou osobám s ŤZP), ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách a ďalšie služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stanovených organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z výročných správ navrhovateľa vyplýva, že ročne vykazuje príjmy v priemernej výške 319.835,- eur, pričom prevažnú väčšinu príjmov tvorí príjem z poskytovanej služby (t. j. doplatky klientov za poskytnuté služby) a ďalším zdrojom príjmov navrhovateľa sú prijaté príspevky. Prispievateľmi sú Miestny úrad MČ Bratislava - Záhorská Bystrica, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podiel na zaplatených daniach, ako aj príspevky všetkých zdravotných poisťovní pôsobiacich na slovenskom trhu (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera a Union). Je tiež zrejmé, že z týchto zdravotných poisťovní najväčší rozsah úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo vzťahu k navrhovateľovi má práve odporca. V r. 2014 predstavovali príspevky odporcu sumu 46.218,- eur, v r. 2015 sumu 43.902,- eur, v r. 2016 sumu 48.904,53 eur, v r. 2017 sumu 49.525,49 eur a v r. 2018 sumu 62.334,16 eur. 5. Z protokolu o kontrole zo dňa 2.5.2019 vyplýva, že odporca vykonal kontrolu u navrhovateľa ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom predmetom kontroly bola kontrola vykázanej zdravotnej starostlivosti, kontrola personálnej zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), vykazovanie ošetrovateľských výkonov a zdravotná dokumentácia. Na základe kontrolných zistení kontrolná skupina odporcu skonštatovala porušenie ust. § 19 ods. 2, ods. 3, § 20 a § 21 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj porušenie ustanovení Odborného usmernenia MZ SR a Všeobecných zmluvných podmienok. Vo všeobecnosti sa vytknuté nedostatky týkali vedenia zdravotnej dokumentácie s tým, že odporca navrhovateľa poučil, že podľa zmluvy je povinný viesť ošetrovateľskú dokumentáciu v súlade s aktuálne platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi tak, aby údaje v dokumentácii poskytovali pravdivý a komplexný prehľad o zdravotnom stave poistenca a o rozsahu poskytnutej ošetrovateľskej starostlivosti. Ďalšími nedostatkami v rámci personálneho zabezpečenia boli nedostatky týkajúce sa pracovných zmlúv, resp. dohôd o pracovnej činnosti (absencia podstatných náležitostí týchto dokumentov, príp. ich nepredloženie v poskytnutom čase kontrolnej komisii) a v rámci materiálno-technického vybavenia išlo o nedostatočné vecné a prístrojové vybavenie ADOS. Zo záverov kontroly vyplýva, že odporca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na základe skutočností zistených pri kontrole neoprávnene vykázanú sumu v sume 208.714,77 eur za obdobie od 4/2015 do 4/2019 započíta voči úhrade zdravotnej starostlivosti vyúčtovanej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v nasledujúcom účtovnom období. Neuznanú sumu za 4/2019 za neoprávnene vykázané výkony bola zamietnutá kontrolou na diaľku. Zvyšná suma vo výške 203.954,25 eur bude jednostranne započítaná v najbližšom fakturačnom období alebo započítaná z vyúčtovania na základe dohodnutého splátkového kalendára. 6. Vzhľadom na podstatu a účel neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že navrhovanému neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ sa jeho nariadenia domáha z dôvodu, že riadny výkon činnosti navrhovateľa je pre konanie odporcu (výpadok príjmov zo strany odporcu) ohrozený až likvidačný. Z uvedených skutočností (opísaných v bode 14 tohto odôvodnenia) však jednoznačne vyplýva, že príjmy poskytované navrhovateľovi odporcom nepredstavujú jediný a ani najväčší zdroj jeho príjmov. Hlavný zdroj príjmov navrhovateľa predstavujú poplatky poskytované samotnými klientmi. Okrem toho sú navrhovateľovi poskytované na jeho prevádzku príspevky zo šiestich ďalších zdrojov, medzi ktoré patria všetky zdravotné poisťovne pôsobiace na slovenskom trhu. Je pravdou, že spomedzi nich sú príspevky odporcu najväčším zdrojom príjmov navrhovateľa, avšak suma, ktorú odporca jednostranne započítava predstavuje len polovicu jeho príspevkov poskytnutých navrhovateľovi za predchádzajúci rok (za rok 2018 išlo o sumu 62.334,16 eur). Navrhovateľ teda v danom prípade neosvedčil dôvodnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu. Okrem toho však súd zastáva názor, že neodkladným opatrením nie je možné druhému uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania jednostranných zápočtov vzájomných pohľadávok, keď sa strana (navrhovateľ), voči ktorej k takémuto úkonu dochádza, domnieva, že k započítaniu došlo neoprávnene. Súd v tomto smere upriamuje pozornosť navrhovateľa aj na ust. § 580 Obč. zák. (§ 358 a nasl. Obch. zák.) v nadväznosti na § 85g ods. 12 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a v neposlednom rade aj na ust. čl. 7 bod 11 VZP účinných od 1.4.2014, resp. čl. 7 bod 7 VZP účinných od 1.10.2016. 7. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom bola osvedčená pohľadávka odporcu na zaplatenie (vrátenie) sumy vo výške 208.714,77 eur a ak navrhovateľ tvrdí, že táto pohľadávka odporcu je sporná a jej jednostranné započítanie zo strany odporcu je neoprávnené, toto môže byť až predmetom dokazovania vo veci samej. Pre účely navrhovaného neodkladného opatrenia však navrhovateľ neosvedčil, že jednostranné započítanie je nezákonné a navyše neosvedčil, že vykonávaním započítania dochádza zo strany odporcu k likvidačnému konaniu. 8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť úpravy pomerov medzi sporovými stranami, súčasne ani nepreukázal existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že o nároku o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania by patril úspešnému odporcovi. Odporcovi však žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal (vychádzajúc zo základných princípov Civilného sporového poriadku, najmä čl. 4 CSP a rozumného usporiadania procesných vzťahov). 9. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu podal odvolanie žalobca s tým, že žiada odvolací súd aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a ďalej tým, že súd prvej inštancie síce správne uviedol, že z výročných správ Žalobkyne vyplýva, že ročne vykazuje príjmy v priemernej výške 319.835,- € (priemer v zmysle piatich predložených výročných správ). Avšak opomenul skutočnosť, že ročné náklady Žalobkyne na správu a na poskytnuté všeobecne prospešné služby sú v priemere 327.188,93 € (priemer v zmysle piatich predložených výročných správ). Preto akýkoľvek výpadok príjmov, predovšetkým zo strany Žalovanej ako najväčšieho poskytovateľa úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť dostáva Žalobkyňu do situácie, že nie je schopná uhrádzať včas svoje záväzky, o čom svedčia aj dôkazy predložené Žalobkyňou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že suma, ktorú Žalovaná jednostranne započítava, predstavuje len polovicu jej príspevkov poskytnutých Žalobkyni za predchádzajúci rok. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že Žalovaná preukázala úmysel započítavať voči Žalobkyni ňou vystavené faktúry až do sumy 208.714,77 €, hoci zatiaľ vykonáva zápočet len vo výške 37.298,64 €. Nakoľko z predložených výročných správ vyplýva, že objem peňažných prostriedkov od Žalovanej má narastajúcu tendenciu (pozn.: z dôvodu narastajúceho počtu klientov, ktorí sú poistencami Žalovanej alebo z dôvodu rozsahu poskytnutých zdravotných výkonov, t. j. nie z dôvodu štedrosti Žalovanej), je možné dôvodne predpokladať, že suma, ktorú Žalovaná započíta, môže presiahnuť v tomto kalendárnom roku 60.000,- €. K tomu je zároveň potrebné poznamenať, že všetky úkony zdravotnej starostlivosti poskytnuté klientom (ktorí sú poistencami Žalovanej), bude v konečnom dôsledku znášať Žalobkyňa na vlastné náklady, nakoľko Žalobkyňa je povinná poskytovať úkony zdravotnej starostlivosti v zmysle Zmluvy č. XXADOSXXXXXX vrátane neskorších dodatkov poistencom Žalovanej aj naďalej. Žalobkyňa sa ďalej nestotožňuje s právnym názorom Súdu prvej inštancie (ods. 16 Uznesenia), že neodkladným opatrením nie je možné druhému uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania jednostranných zápočtov vzájomných pohľadávok, keď sa strana (Žalobkyňa), voči ktorej k takémuto úkonu dochádza, domnieva, že k započítaniu došlo neoprávnene. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na: „ust. § 580 Obč. zák. (§ 358 a nasl. Obch. zák.) v nadväznosti na § 85g ods. 12 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a v neposlednom rade aj na ust. čl. 7 bod 11 VZP účinných od 1.4.2014, resp. čl. 7 bod 7 VZP účinných od 1.10.2016.“ Žalobkyňa uvádza, že v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“ Sám súd prvej inštancie vo svojom rozsudku sp. zn. 29Cb/110/2012 zo dňa 29.05.2012 uložil v skutkovo podobnej právnej veci odporcovi, aby sa zdržal jednostranného započítania pohľadávky voči navrhovateľovi vo výške 29.789,58 Eur, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím sp. zn. 2Obo/193/2006 zo dňa 21.08.2006 potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cbi 111/05 z 10.05.2005, ktorým Krajský súd v Bratislave: „zakázal žalobcovi (v konaní o predbežnom opatrení v pozícii žalovaného, pozn.) nakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom, “. Žalobkyni teda nie je zrejmý právny názor Súdu prvej inštancie, že neodkladným opatrením nie je možné druhému uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania jednostranných zápočtov vzájomných pohľadávok, keď sa strana (Žalobkyňa), voči ktorej k takémuto úkonu dochádza, domnieva, že k započítaniu došlo neoprávnene. 10. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný s tým, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Vo svojom vyjadrení povinný poukazuje na § 9 ods. 1, 4 zákona č. 581/2004 Z.z. , § 2, § 5, § 20 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, § 79 ods. 1 písm. d/, i/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a ďalej poukazuje na to, že oprávnený sa v zmluve č. XXADOSXXXXXX zaviazal poistencom povinného poskytovať zdravotnú starostlivosť v súlade so zmluvou a VZP. Povinný sa v zmluve zaviazal v súlade so zmluvou VZP a príslušnými právnymi predpismi uhradiť oprávnenému poskytnutú zdravotnú starostlivosť v cene a rozsahu dohodnutom v zmluve. Povinný preto nemôže tolerovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorá nie je v súlade s príslušnými zákonmi, zmluvou a VZP. 11. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. 12. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 13. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh, sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený, Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť (dôvodnosť a trvanie) práva, resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne umožňovať dosiahnutie ochrany, ktorú navrhovateľ požaduje. Žalobca musí osvedčiť, že bez okamžitej (hoci i len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že oprávnený v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu bezprostrednej úpravy pomerov medzi stranami. Z obsahu súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, že riadny výkon činnosti oprávneného nie je konaním žalovaného ohrozený alebo likvidačný. Odvolací súd poukazuje na to, že ročné príjmy žalobcu sa nachádzajú v priemernej výške 319.835,- €. Príjmy žalobcu tvoria viaceré položky pričom najvyššiu mieru príjmov žalobcu tvoria príjmy z jeho poskytovateľskej služby (oprávnený je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby v oblasti tvorby, rozvoja, ochrany, obnovy a prezentácie duchovných a kultúrnych hodnôt, v rámci ktorých poskytuje okrem iného aj služby v oblasti poskytovania sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti. Poskytuje opatrovateľskú služby fyzickým osobám). Príjem pochádzajúci od povinného tvorí až ďalší zdroj príjmov oprávneného spolu s príspevkami od Miestneho úradu MČ Bratislava - Záhorská Bystrica, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Vzhľadom na čo je zrejmé, že ani výpadok z príjmov od povinného nie je likvidačným pre oprávneného. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní odvolací súd vzhľadom na to, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie úspešnému povinnému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%,. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.). 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).