Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/119/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520203708 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520203708.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: O. I. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom D., K. č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Barborou Vrbovou, advokátkou v Bratislave, Wilsonova č. 6, proti žalovanému: S. S. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom D., F. č. XXXX/X, zastúpený Advokátskou kanceláriou Zuzana Papšíková, s.r.o., Bratislava, Jégého č. 8, IČO: 36 800 040, za ktorú koná Mgr. Zuzana Papšíková, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 20. júla 2020, č.k. 39 C 35/2020-48, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 20. júla 2020, č.k. 39 C 35/2020-48, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 20.7.2020, č.k. 39 C 35/2020-48, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Ním sa žalobkyňa domáhala vydania zákazu žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, písomne, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami ju kontaktovať. So žalovaným sú bývalí partneri a sú rodičia maloletého S. S., narodený dňa XX.X.XXXX. Po opustení spoločnej domácnosti so žalovaným zistila (z rečí a správania syna), že žalovaný preniesol svoju agresivitu na syna, že ním je týraný. Na jej podnet odborné vyjadrenie vypracovala súdna znalkyňa PhDr. Alena Kopányiová, PhD., k informáciám dieťaťa uvádzaných žalobkyni o prežitých veciach u žalovaného s cieľom ochrániť a zminimalizovať negatívne dopady na dieťa; odborné vyjadrenie bolo podkladom pre podanie trestného oznámenia pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby na maloletom vedený pod ČVS: ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX. Dňa 12.6.2020 počas toho, ako žalovaný držal maloletého v náručí, začal mať výmenu názorov s treťou osobou. Konflikt dopadol fyzickým útokom žalovaného na predmetnú tretiu osobu v prítomnosti maloletého. Dňa 26.6.2020 pri preberaní maloletého od nej žalovaný ju napadol, snažil sa násilím vytrhnúť jej maloletého z náručia, v dôsledku čoho spadla na zem, kopol ju do oblasti chrbta. Snažila sa chrániť maloletého vlastným telom, ktorý tiež utŕžil údery jej pádom na zem. Žalovaný prestal fyzicky útočiť až potom, keď naňho začali kričať okoloidúci. Podľa jej názoru správanie žalovaného je veľmi nevyspytateľné, agresivita žalovaného voči nej sa výrazne stupňuje a naberá na intenzite. Okrem fyzického násilia spôsobuje jej aj psychické utrpenie, v podobe vyhrážok, že ju zlikviduje, zoberie jej maloletého a už ho nikdy neuvidí. Cíti sa byť žalovaným ohrozená, má obavu o život a zdravie svoj a dieťaťa. 1.2. Nadväzne na ustanovenie § 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. g/, h/, § 326, § 329 C.s.p. súd prvej inštancie dôvodil, že z jeho činnosti má vedomosť, že na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 20 P 246/2017 je vedené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S. S., narodený dňa XX.X.XXXX. Vo veci bol vydaný rozsudok dňa 17.6.2019, č.k. 20 P 246/2017-1020, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie (vec je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 11 CoP 360/2019); vec nebola (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) právoplatne skončená. Ďalšie konania sú vedené na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. 20 P 252/2017 (o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia), na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 11 CoPno 15/2019 (o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní), o zmene úpravy styku otca s maloletým s výnimkou osobitnej úpravy. Z rozhodnutí súdov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nie je uzrozumená s rozhodnutím súdu o rozsahu a podmienkach styku otca s maloletým a v tejto časti dochádza medzi rodičmi ku konfliktu. Matkou predložené odborné vyjadrenie súdneho znalca z odboru Psychológia a odvetvie Klinickej psychológie detí a Poradenská psychológia, bolo vypracované bez informovanosti a účasti otca dňa 30.3.2020 a zápisnicou o výsluchu žalobkyne zo dňa 13.5.2020 na podanie vysvetlenia k podaniu trestného oznámenia zo dňa 27.4.2020, vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Lekárskou správou z ošetrenia maloletého dňa 26.6.2020 a potvrdením Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Petržalka-stred ČU: XXX.XX/XXXX zo dňa 26.6.2020, bolo zistené, že žalobkyňa urobila oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch - fyzické napadnutie. Lekársku správu zo svojho ošetrenia zo dňa 26.6.2020 nepredložila. Ako sama v návrhu popisuje, v oboch prípadoch ku konfliktom došlo pri odovzdávaní maloletého na súdom určený styk. Z fotodokumentácie, tváre žalobkyne, nie je jasné, kedy bola vyhotovená ani viditeľné zranenie žalobkyne, rovnako ani z fotky maloletého, ktorý by mal byť vo veku X rokov. Z lekárskej správy vyplýva, podľa udania žalobkyne, že mala maloletého na rukách a otec do nej sotil a spadli spolu na zem, následne fyzický útok bola nahlásiť na polícii. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Pri rozhodovaní súd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom hodnoverne osvedčené, ich trvanie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery/právne vzťahy strán do budúcnosti. Z obsahu listín a skutkových tvrdení žalobkyne nezistil ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného a dospel k záveru, že žalobkyňa reálne neosvedčila všetky skutočnosti, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené, ako dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. Námietky v časti týkajúcej sa maloletého sú predmetom iného konania. 2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. f/, písm. h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Rezolútne sa vyhradzuje voči záverom súdu prvej inštancie, že z rozhodnutí súdov má jednoznačne vyplývať, že nie je uzrozumená s rozhodnutím súdu o rozsahu a podmienkach styku otca s maloletým a v tejto časti dochádza medzi rodičmi ku konfliktom. Pokladá za nešťastné, že súd namiesto poskytnutia prevenčnej ochrany žalobkyne sa zaoberá úvahami ako je uzrozumenie sa žalobkyne s rozsahom styku a touto skutočnosťou ospravedlňuje agresívne správanie žalovaného. Tento postoj súdu chápe akoby to bola jej vina, že žalovaný ju fyzicky napáda v prítomnosti syna, pokladá to za otvorený súhlas súdu s agresívnym správaním žalovaného. Nikto nemá právo nikoho fyzicky atakovať a ospravedlňovať to konfliktnými vzťahmi. Samotný súd v bode 8 uznesenia uviedol a stotožnil sa s tvrdeným stavom, že medzi ňou a žalovaným sú konflikty, ktoré naberajú obludné rozmery a z tohto dôvodu (žalobkyňa) pokladá za nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu; v záujme dieťaťa a zabránenia žalovanému fyzicky ju napádať. Má za to, že súd vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil dôkazné prostriedky jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, len stroho vymenoval dôkazné prostriedky, že nezistil ohrozenie jej telesnej a duševnej integrity konaním žalovaného a že teda neosvedčila všetky skutočnosti, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia založila do spisu množstvo dôkazných prostriedkov, ktoré preukazujú, že žalovaný je agresívny človek, ktorý jej dlhodobo fyzicky a psychicky ubližuje. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu trovy konania. Kategoricky odmieta, žeby týral svoje dieťa a rovnako namieta popis udalostí, ktoré poskytla žalobkyňa súdu. Už viac ako 3,5 roka vedú spor o vyriešenie práv a povinností rodičov k maloletému S.. Do rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V. rozsudkom č.k. 20 P 246/2017-1020, ktorým bolo určené výživné a upravený styk so synom, mu nedovolila, aby u neho syn prespával napriek odporúčaniam sudkyne a kolízneho opatrovníka. Po tomto rozhodnutí, ktoré v určitých častiach nadobudlo predbežnú vykonateľnosť, naďalej jeho práva na stretávanie sa so synom nerešpektovala v čase určenom súdom. Napr. syn mohol u neho prespávať po určitom čase len jednu noc, napriek tomu, že by mal byť so synom od piata do nedele, neumožňovala mu byť so synom v stredu, keď ho preberala zo škôlky skôr, aby tam už syn nebol, keď tam on prišiel. Je pre neho veľmi ťažké v niektorých situáciách zachovať si chladnú hlavu, keď ani po 3,5 roku trvania súdneho sporu a napriek vydanému rozsudku žalobkyňa koná svojvoľne, ovplyvňuje maloletého proti nemu. Z vyjadrení maloletého dokonca vyplynulo, že matka u syna vyvoláva strach tým, že mu hovorí, že u neho (otca) sú strašidlá. Aj keď sa podarilo v niektorých obdobiach dodržiavať aspoň pravidelnosť stretnutí (aj keď neboli dodržiavané dĺžky), po čase matka dieťaťa prišla s obvineniami, s novými psychologickým posudkami, pričom počas súdnych konaní zmenila už troch psychológov. Všetky psychologické posudky predkladané žalobkyňou vychádzali len z informácií, ktoré im poskytla ona, boli často skreslené, neúplné, nepravdivé, odrážali len jej pohľad. Jediný objektívny posudok je posudok predložený súdnym znalcom určený súdom Mgr. Martinom Balkom, ktorý mal možnosť byť v kontakte s oboma rodičmi a dieťaťom, a ten jednoznačne preukázal, že sa nenašli žiadne prvky ani dôkazy v správaní maloletého, ktoré by svedčili o týraní zo strany otca, či dokonca, žeby mal vyhrotený vzťah voči priateľke otca a negatívne pocity voči nej. Celý čas sa prispôsobuje rozhodnutiam žalobkyne, vždy sa vopred pýta, či si pre syna môže prísť. Celé stretávanie skomplikovala karanténa na jar tohto roka, kedy so synom dlhšie nebol, keďže s tým matka nesúhlasila. Po zabezpečení opätovných stretnutí sa opakovane zo strany žalobkyne objavujú útoky a obvinenia z týrania dieťaťa. Dňa 12.6.2020 neprišiel do konfliktu so žiadnou osobou, nieto aby na tretiu osobu útočil. Nie je jasné podľa popisu, žeby sa malo jednať o situáciu, pri ktorej žalobkyňa nebola. Vo vzťahu k incidentu dňa 26.6.2020 dôvodil, že všetko sa vyhrotilo vďaka správaniu žalobkyne, keď syna mu nechcela odovzdať. Syna držala v náručí, po viac ako 10 min. si ho chcel od nej prevziať, začala cúvať a v dôsledku toho, že sa potkla, padla na zem. Po tom, čo obaja od seba odišli, k žalobkyni sa znova priblížil a opäť sa pokúsil syna od žalobkyne prevziať; kričala, že jej berú syna. Kolenom podvedome chcel (žalovaný) odtlačiť žalobkyňu ďalej, aby syna mohol pritiahnuť k sebe. Vtedy žalobkyňa nespadla, následne syna od neho odtrhla a odkráčala ďalej. O celom incidente je vyhotovený kamerový záznam. Nie je pravda, že na ňu zaútočil. Na druhej strane žalobkyňa nikde nespomenula, že ona svojím správaním dlhodobo bráni v realizácii vykonateľného súdneho rozhodnutia. Aj po tom, čo spadla, zostala a naďalej s ním viedla už pomerne vyhrotený dialóg. Pokiaľ sa cítila ohrozená, mala utekať s dieťaťom do domu, ale naopak zotrvávala na mieste. Ak sa synovi niečo pri konflikte stalo, prečo matka nešla v prvom rade so synom na pohotovosť?; uprednostnila návštevu polície a k lekárovi zašla až o 19.54 hod. večer. Problémy s odovzdávaním sa obvykle dejú vtedy, keď je sám, pokiaľ prišiel po syna s priateľkou, problém nevznikol. V konaní boli preukázané komplikované vzťahy medzi nimi, preto aj súd odporúčal, aby preberanie maloletého nastávalo aj v škôlke a kde sa so žalobkyňou nemusel stretnúť. Ona ale dané neumožnila a urobila všetko pre to, aby si syna prevzal u nej doma. Svojím konaním tak sama spôsobuje, že je nútený sa s ňou stretnúť, sama vyvoláva konfliktné situácie, vyvoláva traumu u syna. Odborné vyjadrenie PhDr. Kopányiovej sa týka posúdenia psychického stavu maloletého a nie žalobkyne. Spomínané trestné oznámenie predpokladá, že sa týka konania vyvolaného na podnet žalobkyne už v apríli 2020, teda v období, keď sa so synom a ani s ňou už pomaly dva mesiace nevidel a po tom, čo PhDr. Kopányiová skonštatovala pozitívny vzťah s ním v posudku z marca 2020. Má za to, že žalobkyňa mu chce predmetným návrhom znemožniť stretávanie sa so synom. V konaní nemožno uzatvoriť, že vznikla naliehavá potreba nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Žalobkyňu nevyhľadáva, nekontaktuje ju, stretne sa s ňou len vtedy, keď si od nej preberá syna. Sama žalobkyňa vie s ním kontakt minimalizovať, pokiaľ syna nechá v škôlke, kde si ho prevezme. Pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. g/, h/ C.s.p. musí byť osvedčené ohrozenie žalobkyne z jeho strany. Z popisu udalostí žalobkyňou a ním vyplýva, že je to konflikt ohľadne starostlivosti o dieťa. Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy o ohrození jej telesnej, psychickej integrity, nie je dôvod, aby jej nemohol poslať mail; kontaktuje ju len ohľadne syna. Návrh žalobkyne zasahuje nielen do jeho osobnej slobody, ale aj do jeho práv ako otca a v prípade nariadeného neodkladného opatrenia by sa so synom nemohol stretávať podľa vykonateľného rozsudku. V takomto prípade je potrebné aj skúmať, či a aký je záujem maloletého. 4. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2 písm. g/, h/, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 ods. l Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi uznesenia ako správnymi, odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia ale odvolací súd uvádza nasledovné. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie boli spôsobilé odôvodniť zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v ňou navrhovanom znení. Majúc na zreteli zákonnú zásadu vyplývajúcu z ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p. (pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) odvolací súd potvrdzuje, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým uznesením neboli dané dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nebolo osvedčené, že žalovaný sa dopustil správania, ktorým telesná, duševná, integrita žalobkyne bola (hoci stačilo, aby mohla byť) ohrozená. 5. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). 6. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 7. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Zmyslom neodkladných opatrení je úprava pomerov strán sporu, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Úprava postupu pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil základné skutočnosti vždy vo viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 ods. l C.s.p.). Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu (čl. 5 veta prvá C.s.p.). 8.1. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vyhodnotil predložené dôkazy, z ktorých vyvodil správne skutkové závery a následne vec právne správne posúdil. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti, predložené dôkazy, neboli spôsobilé osvedčiť skutočnosti, tvrdenia, uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o potrebe bezodkladne upraviť pomery strán sporu v navrhovanom znení; že teda nebol osvedčený princíp opodstatnenosti, efektívnosti, proporcionality (sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením). 8.2. Žalobkyňa uvedenú „nevyhnutnosť“, svoje tvrdenie o hrozbe psychického a fyzického násilia voči nej zo strany žalovaného teda dostatočným spôsobom konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnila a listinnými dôkazmi neosvedčila; ňou predložené listinné dôkazy dostatočne neosvedčujú naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 325 ods. 2 písm. g/, h/ C.s.p. 9. V predmetnej právnej veci odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť ešte nasledovné. Zostalo osvedčené, že dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, existujú, pretrvávajú, naďalej. Aj v odvolacom konaní zostalo nepochybné, že vzťahy medzi stranami sú naďalej veľmi napäté, každý si vysvetľuje dôvody ich vzniku, existencie, spôsobom existujúcim u protistrany, vyvolaným protistranou. V odvolacom konaní teda nenastala podstatná právna skutočnosť odôvodňujúca nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom navrhnutým žalobkyňou, a ktorá by nepochybne mala za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že ku konfliktným situáciám medzi stranami sporu dochádza (len) v čase realizácie súdom upraveného styku žalovaného ako otca s maloletým S., pričom týchto nedorozumení je svedkom aj maloletý S.. Pri realizácii práv a povinností rodičov, ich zodpovednosti k maloletému S. za jeho riadny duševný a telesný vývoj, sú ale jeho rodičia nevyhnutne odkázaní na komunikáciu, spoluprácu, prípadné stretávanie sa. Styk otca s maloletým S., a s tým nevyhnutne spojené stretnutie otca dieťaťa s matkou dieťaťa, v záujme maloletého dieťaťa, v záujme predchádzania konfliktným situáciám, je nevyhnutné odstrániť rodičmi vzniknuté konfliktné situácie. 10. Na tomto mieste odvolací súd opakuje a dáva do pozornosti obom rodičom (obom stranám sporu), že majú nielen práva, ale, predovšetkým, povinnosti zabezpečovať, realizovať, zdravý vývoj ich dieťaťa. Je preto potrebné, aby sa vyvarovali unáhlených reakcií, aby rešpektovali záujmy dieťaťa, aby dokázali nájsť spoločnú reč a z ich vzájomného vzťahu odstránili negatívne emócie tak, aby sa vedeli a dokázali stretávať aj za prítomnosti ich syna bez toho, aby syna vystavovali situáciám pre neho nepriaznivým; aby pestovali dobrý vzťah dieťaťa k druhému rodičovi. 11. Žalovanému úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. 12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).