Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/16/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520204920 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520204920.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : B.. B. W., nar. XX.T. XXXX, trvale bytom XXX XX V. Č.. XXX, zdržuje sa na adrese Z., F. XX, zastúpená JUDr. Martou Vicenovou, advokátkou, Malacky, Záhorácka 15/B, proti žalovanému : W.. L. W., nar. XX. I. XXXX, bytom Z., F. XX, zastúpený JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31. 8. 2020 č.k. 0C/1/2020 - 21, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne a neodkladným opatrením uložil žalovanému L. W. povinnosť nevstupovať do bytu č. X na X. p. vchod F. XX, dom súpisné číslo XXXX, postavený na p.č. XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny pre katastrálne územie Bratislava - B. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je konanie o úplné vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu. Ďalej uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému L. W. žalobu o jeho vylúčenie z užívania bytu č. X na X. p. vchod F. XX, dom súpisné číslo XXXX, postavený na p.č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny pre katastrálne územie Z. -B.. Žalovanému súd prvej inštancie tiež nariadil, aby sa nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k žalobkyni B.. B. W. s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Napokon súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť žalobkyňu nekontaktovať osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. 2/ V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že so žalovaným sú manželmi a žili spoločne až ku dňu vykázania žalovaného zo spoločnej domácnosti. Manželstvo uzatvorili dňa 20.04.2002; v súčasnej dobe ja na Okresnom súde Bratislava V vedené konanie na návrh žalobkyne pod sp. zn. 22P/212/2019 o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností k maloletým deťom X. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. F. W., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa a žalovaný spoločne užívali byt, ktorý je v celosti ich vlastníctvom v BSM. Byt č. X na X p. na F. ul. č. XX s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach je zapísaný na LV č. XXXX vedený pre k. ú. Z.-B.. Spolužitie manželov popisuje žalobkyňa ako problematické, osobitne po podaní návrhu na rozvod. Podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádzal konflikt, ku ktorému došlo medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.08.2020 okolo 19 hod., kedy sa žalobkyňa spolu so žalovaným vracali z nákupov. Počas cesty autom došlo medzi nimi k verbálnemu konfliktu, keď pri vykladaní nákupu sa situácia vyostrila. Žalobkyňa upozornila žalovaného, aby už skončil, jednak, že sú na ulici a jednak, že je toho dosť. Žalovaný vykladal balenie minerálnej vody a neovládol sa a udrel žalobkyňu do ľavej oblasti hlavy. Fyzický útok sa stal už aj v minulosti, vtedy sa však situácia riešila v rámci rodiny. Žalobkyni sa po buchnutí zatočila hlava a odleteli jej okuliare na 2 metre. Ostala dezorientovaná, nasadla do auta, ktoré mala zaparkované v blízkosti. Snažila sa spamätať, cítila bolesť hlavy, pískanie v ušiach. Žalovaný na ňu neustále vykrikoval, aby vystúpila, zo strachu pred ním rýchlo naštartovala a odišla. Zaparkovala na vedľajšej ulici, aby sa spamätala, bolesť a pískanie v ušiach pokračovalo a preto išla na lekársku pohotovosť v Ružinove a následne priamo na policajné oddelenie. Žalovaný poslal žalobkyni správu „pravda je len jedna“. Tá správa sa viaže na všetko s čím súvisí psychický teror žalovaného. Pre neho je vždy pravda len jedna a to tá jeho, či už sa jedná aktuálne o majetok, o deti alebo iné vážne veci. Správanie žalovaného prejavuje dlhodobo znaky manipulatívnych a psychických atakov. Žalobkyňa pozoruje, že jeho tlak na ňu sa zvyšuje a preto narastá jej obava, aby sa jeho ataky neprenášali aj na deti. Jeho správanie je o to nebezpečnejšie, že žalovaný je príslušník MVSR a má v legálnej držbe zbraň. 3/ Trestné oznámenie žalobkyne bolo spísané dňa 21.08.2020 o 22,15 hod. na Obvodnom oddelení PZ Bratislava Petržalka-stred. Po podaní trestného oznámenia bolo vydané „ Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia“, na základe ktorého bol žalovaný vykázaný zo spoločného bytu. Dňa 24.08.2020 o 9.20 hod. na tom istom oddelení bol so žalobkyňou vykonaný záznam o podaní vysvetlenia. Žalobkyňa v ňom poukázala na videozáznam, ktorý zdokumentoval správanie žalovaného a žiadala o doplnenie aj ďalšieho časového intervalu videozáznamu. Ďalej uviedla, že žalovaný napriek tomu, že v domácnosti na každom viditeľnom mieste mal umiestnenú kópiu potvrdenia o vylúčení z užívania spoločného obydlia, aj tak sa v byte zdržiaval. Následne ju čakal pred bytovým domom, kde vzbudzoval verejné pohoršenie a ohrozoval žalobkyňu. Opäť musela zasahovať polícia, ktorá sa v dvoch policajných autách dostavila na miesto incidentu. Jednalo sa o kolegov žalovaného, čo bolo zrejmé zo správania žalovaného, keďže im dával pokyny ako majú konať. Za prítomnosti polície si zbalil veci, ale ustavične bol voči žalobkyni vulgárny, ďalej sa správal neprístojne. Prítomní policajti správanie nezvládli, neupozornili ho, naďalej sa správal nadradene. Polícia bola prítomná aj pri rozhovore so staršou dcérou, ktorá výslovne uviedla, že pokiaľ je otec doma alebo na ulici, nepríde, lebo sa ho bojí. Mladšia dcéra bola v tej dobe v starostlivosti starých rodičov, a preto nemusela byť zaťažovaná touto situáciou. Hrozba, že žalovaný bude v násilnom správaní pokračovať, stále trvá. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa doložila s návrhom fotokópie čiastočného IV č. XXXX, Záznam o podaní vysvetlenia podľa § 196 ods. 2 Tr. por. zo dňa 24.08.2020, Zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 21.08.2020, Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 21.8.2020. 4/ Dňa 22.8.2020 o 01.50 hod. súd prvej inštancie obdržal od OR PZ v Bratislave, Odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia PZ Bratislava Petržalka - stred oznámenie zo dňa 21.08.2020 o vykázaní L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, Z., zo spoločného obydlia - bytu vľavo od schodiska na X.poschodí, ul. F. Č.. XX, Z. - B., schodisko, chodba, pivničné priestory, bytové a nebytové priestory, priľahlé okolie daného bytového domu na F. XX, Z. B. na dobu 10 dní. 5/ Zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podala dňa 21.08.2020 v čase o 22.15 hod. B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX, v súčasnosti bytom F. XX, Z. - B. súd zistil, že menovaná podáva trestné oznámenie na svojho manžela L. W., s ktorým je v rozvodovom konaní a ktorý ju mal toho dňa okolo 19, 00 hod. fyzicky napadnúť na parkovisku na F. U.. XX a to tým spôsobom, že ju udrel do ľavej oblasti hlavy. Fyzický útok sa stal už v minulosti, pred niekoľkými rokmi, ale vtedy to riešila v rámci dobrých rodinných vzťahov. Podotkla, že sa jednalo o krvavé zranenie a v tom amoku rozbil okno na aute. Pri útoku dňa 21.08.2020 cítila bolesť, strašne jej pískalo v ušiach, ale manžel po nej neustále kričal, aby okamžite z auta vystúpila, tak naštartovala a urýchlene odišla. On ostal na mieste. Zaparkovala na vedľajšej ulici na nejaký čas, lebo sa potrebovala spamätať. Cítila pískanie v uchu v oblasti celej hlavy až po sánku. Naviac pociťovala ostrú bolesť v oblasti ľavého ucha. Bála sa o svoje zdravie, tak išla rovno na pohotovosť do Ružinova a následne na policajné oddelenie. Podľa zápisnice o trestnom oznámení oznamovateľka priložila aj lekársku správu. 6/ S poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 CSP, ako aj obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Žalobkyňa osvedčila také skutočnosti, ktoré odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, v zmysle jej návrhu. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel a účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť aj domácemu násiliu, obáv z agresie žalovaného, kedy sa ďalšia situácia môže vyostriť natoľko, že môže dôjsť k nenapraviteľným škodám na zdraví, čo vyplýva aj zo strachu žalobkyne, vedomej si toho, že žalovaný je držiteľom strelnej zbrane z titulu svojho pracovného zaradenia. Vzhľadom na tvrdené a čiastočne preukázané skutočnosti žalobkyňou súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne a uložil žalovanému nevstupovať do sporného bytu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej na podanie návrhu, ktorého súd žalobkyňu zaviazal. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP súd uložil žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu osobne, telefonicky, písomne, elektronicky a inými prostriedkami. O zákaze nepribližovania sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť 50 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, rozhodol v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP. 7/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa zjavne jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní vychádzal len z tvrdení žalobkyne a z jej účelového konania, podložených jediným dôkazom v podobe jej výpovede v trestnom oznámení a záznamom o podaní vysvetlenia. Aj potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia je rovnako postavené len na výpovedi žalobkyne a videozázname, z ktorého nie je zrejmý žiadny fyzický útok na žalobkyňu. Žalobkyňa ani v minimálnom rozsahu neosvedčila fyzické či psychické násilie trvajúce po dlhšie obdobie. Tvrdenie žalobkyne, že ju chcel udrieť balením šiestich 1,5 l fliaš, t.j. žalobkyňa mala dostať úder 9 kg ťažkými fľašami, čo je absurdné. Pri zásahu do hlavy 9 kg by žalobkyňa skončila zrejme v nemocnici s otrasom mozgu, ona však nasadla do auta a odišla vraj na pohotovosť a odtiaľ na políciu. Nebola však predložená žiadna lekárska správa, ktorá by potvrdzovala akékoľvek zranenia žalobkyne. Nie je preto zrejmé, na základe čoho mal súd osvedčené tvrdené skutočnosti. Podľa názoru žalovaného je konanie žalobkyne motivované účelovo, v snahe získať lepšiu pozíciu v rozvodovom konaní, aby mohla žiadať zveriť deti do svojej výlučnej starostlivosti. Žalobkyňa žila roky so žalovaným v jednej domácnosti bez toho, aby hlásila nejaké fyzické násilie. Sama spomína len jeden konflikt z minulosti, ktorý sa mal riešiť v rámci rodiny; tento konflikt teda rovnako nebol ničím preukázaný či osvedčený. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na svoje písomné vyjadrenie k návrhu o rozvod manželstva, ktoré pripojil k odvolaniu. V ňom popisuje spolužitie so žalobkyňou, a to, že žalobkyňa má výbušnú povahu a že ho dokonca v r. 2017 spolu s dcérou X. vyhnala zo spoločného bytu a pol rokoch nechala bývať u kamaráta žalovaného. Žalovaný sa nepovažuje za agresívneho človeka, naopak, je nekonfliktný typ, je tiež školený na zvládanie stresových situácií. Absolvoval tiež kurz pre príslušníkov PZ zaradených do antikonfliktného tímu PZ SR. K danému incidentu žalovaný uviedol, že sa snažil manželku chrániť pred včelou alebo osou, na pichnutie ktorých je žalobkyňa alergická. Žalobkyňa vykresľuje žalovaného ako násilníka so zbrojným pasom, a preto sa ho vraj bojí, účelovo však neuvádza, že ona sama je držiteľkou zbrojného pasu. 8/ Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z listinných dokladov založených v spise nemožno urobiť záver, že by jeho správanie voči žalobkyni nadobúdalo intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktoré by bolo ďalšie spolužitie v dome neznesiteľným a neudržateľným z hľadiska možného ohrozenia telesného a duševného zdravia žalobkyne. Ani z trestného oznámenia, ani zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno podľa žalovaného nadobudnúť presvedčenie o takom jeho správaní, ktoré by predstavovalo bezprostredné, reálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia žalobkyne. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ do preukázania či vyvrátenia podozrenia z tvrdeného násilia. Ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na súkromný život v zmysle čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia podľa čl. 21 Ústavy SR. Vylúčenie žalovaného z užívania bytu potom predstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. Žalovaný argumentoval tiež čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Potreba uprednostnenia záujmu žalobkyne na úkor jeho v danej veci nebola hodnoverne preukázaná, túto žalobkyňa vyvodzuje z jediného konfliktu, ktorý však žalovaný vyslovene popiera. Súd nijako navyše neodôvodnil na základe čoho mu uložil zákaz priblížiť sa k manželke na menej ako 50 metrov a dokonca ju nesmie ani nijako kontaktovať. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na skutočnosť, že sú so žalobkyňou rodičia, majú spolu dve deti, pričom on je dobrým otcom. Napadnuté uznesenie označil žalovaný za nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a nepreskúmateľné. 9/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12/ Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 13/ Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. 14/ Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 15/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade navrhovateľka navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (tj. že povinná strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania. Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 16/ Z návrhu žalobkyne je zrejmé, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu jej telesnej, duševnej integrity, osobnej slobody a bezpečnosti. Primárnym účelom nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Žalobkyňa sa návrhom domáhala zákazu vstupu žalovaného odporcu do bytu, ďalej zákazu kontaktovania a priblíženia, keďže žalovaný svojim konaním ohrozuje jej telesnú, ale najmä jej duševnú integritu. Odvolací súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že je dôvodný. Medzi stranami sporu existuje právny vzťah, pretože sú manželia, ktorí spolu žijú v spoločnej domácnosti a vychovávajú 2 maloleté deti. Byt, do ktorého sa žalovanému zakazuje vstupovať, je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. 17/ Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 10/2012). 18/ Súd prvej inštancie správne nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu konaniu žalovaného, ktorým ohrozuje telesnú a tiež duševnú integritu žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej osoby, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. V súvislosti s možným ohrozením fyzickej a psychickej integrity žalobkyne súd prvej inštancie správne podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP uložil žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do bytu, a v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. g/ a písm. h/ CSP mu uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni a nekontaktovať ju, tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. 19/ Žalovaný spochybňuje tvrdenia žalobkyne, popiera, že by na ňu dňa 21. 8. 2020 na parkovisku pred ich bytom zaútočil fyzicky; svoje konanie bagatelizuje tým, že sa údajne len zaháňal po včele či ose, ktorá mohla žalobkyňu ohroziť. Popis konania žalovaného vo výpovedi žalobkyne v trestnom oznámení, ktoré na žalovaného následne po skutku podala žalobkyňa ešte dňa 21. 8. 2020 v neskorých večerných hodinách, ale viedla príslušné orgány polície k tomu, že obavu žalobkyne z prípadného ďalšieho útoku žalovaného, či iného ohrozenia z jeho strany vyhodnotila ako opodstatnenú a pristúpila k použitiu inštitútu vykázania žalovaného zo spoločného obydlia podľa § 27a zák. č. 171/1993 Z.z. Polícia teda zjavne vzhľadom na výpoveď žalobkyne dospela k záveru, že v danom prípade je nutné prijať opatrenie takejto povahy. Napokon aj opis spoločného života manželov v ostatných 3 - 4 rokoch, tak, ako ho podáva žalovaný v jeho vyjadrení k návrhu žalobkyne na rozvod manželstva, svedčí o tom, že toto spolužitie bolo plné vzájomných nezhôd a konfliktov, bez ohľadu na to, že ho žalovaný podáva ako výsledok konfliktnej a výbušnej povahy výlučne žalobkyne. Odvolací súd sa teda stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. ust. § 325 ods. 2 písm. e/, tiež písm. g/ a h/ CSP vo vzťahu k žalobkyni. Incident, ktorý dňa 21. 8. 2020 vznikol, riešila polícia vykázaním žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti. Z takto (doposiaľ) zisteného skutkového stavu mal aj odvolací súd za osvedčený taký stupeň intenzity fyzického a psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, že nemožno požadovať, aby žalobkyňa zotrvala v bývaní so žalovaným „pod jednou strechou“, a tiež od nej požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov s ním. Vzhľadom na dlhodobý zlý stav vzájomných vzťahov medzi stranami sporu považuje odvolací súd za potrebné dočasne právne vzťahy medzi nimi upraviť týmto neodkladným opatrením, keď základné podmienky vyžadované zákonom pre nariadenie takéhoto opatrenia má za splnené (žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov), s tým, že v ďalšom konaní bude predmetom dokazovania zisťovanie ďalších skutkových a právnych okolností pre účely rozhodnutia o dôvodnosti žaloby vo veci samej (pokiaľ si žalobkyňa splní povinnosť uloženú jej súdom prvej inštancie a podá na súd žalobu voči žalovanému o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti - bytu). 20/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 21/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 22/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č . 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).