KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava17. 11. 2020plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/295/2020 z 17. 11. 2020

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. novembra 2020, sp. zn. 11CoP/295/2020, ECLI:SK:KSBA:2020:1520205326.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/295/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205326
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520205326.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloleté deti: U. L., nar.
XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - B.. K. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. XX F, XXX XX R., bývajúca na adrese: W. X/B, XXX XX R., zastúpená
Niku & partners, s. r. o., IČO: 36 866 008, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava a otec - G..
G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. XX F, XXX XX R., zastúpený Valko Marián & partners, s. r. o.,
IČO: 35 916 192, so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, v konaniach o návrhu matky a návrhu otca
o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V,
č.k. 20P/224/2020-97, zo dňa 30.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o dočasnej
úprave styku otca s maloletými deťmi m e n í tak, že

Otec je oprávnený dočasne na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 20P/225/2020 sa stretávať s maloletou U. L., nar. XX.XX.XXXX a K. L.,
nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň vždy od utorka od 08.00 hod. do stredy do 18.30
hod., každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. a každý
párny kalendárny týždeň od stredy od 08.00 hod. do štvrtka do 18.30 hod. s tým, že miestom prevzatia
detí je školské zariadenie, resp. predškolské zariadenie, ktoré navštevujú, miestom odovzdania detí je
bydlisko matky s výnimkou pondelka, kedy otec odovzdá maloleté deti v školskom zariadení. V prípade,
ak sa maloleté deti nenachádzajú v školskom zariadení je miestom prevzatia a odovzdania maloletých
bydlisko matky.

Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.

Vo zvyšku, v napadnutej časti vo výroku o výživnom, sa rozhodnutie súdu prvej inštancie p o t v r
d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením, č.k. 20P/224/2020-97, zo dňa 30.09.2020 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým dočasne na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na tunajšom
súde pod sp. zn. 20P/225/2020, zveril maloletú U. L., nar. XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matky. Otcovi uložil povinnosť platiť v nevyhnutnej miere na výživu maloletej U.K.
nar. XX.XX.XXXX sumu 150 eur mesačne a maloletej K. L., nar. XX.XX.XXXX sumu 150 eur mesačne,
vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 30.09.2020. Zároveň otca
oprávnil dočasne sa stretávať s maloletou U. L., nar. XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX, každý



kalendárny týždeň vždy v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.30 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň od piatka od 15.00 hod. nepretržite do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v
určenom čase prevezme zo školského, resp. predškolského zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú a
v prípade, že školské a predškolské zariadenie nebude otvorené, v mieste bydliska matky a po ukončení
styku ich odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom
riadne pripraviť. Vo zvyšku návrhy zamietol.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, 3, § 366 zák.č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ , § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods.
1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 332 ods. 1, § 234 ods. 1, § 330 ods. 1, Zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ . Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia,
jeho charakter, účel a podmienky nariadenia. Konštatoval, že rodičia sú manželia, s maloletými deťmi žili
v spoločnej domácnosti, kým sa matka na základe jednostranného rozhodnutia s deťmi neodsťahovala
do prenajatého bytu v blízkosti pôvodnej spoločnej domácnosti. Rodičia nevedia spolu riadne a vecne
komunikovať, vzťahy medzi nimi sú výrazne narušené, o starostlivosti o deti sa nevedia dohodnúť,
svedkami ich hádok boli maloleté deti. Dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia zverením maloletých detí do starostlivosti matky, ktorá má vytvorené vyhovujúce podmienky
pre deti. Vzhľadom na konflikt medzi rodičmi a s prihliadnutím na vek maloletých považoval za potrebné
im zabezpečiť stabilné a bezpečné prostredie, ktoré bude mať priaznivý vplyv na ich zdravý psychický
a sociálny vývin. Vzal v úvahu konanie a vyjadrenie otca, ktorý v minulosti matke uviedol, že si má deti
vychovávať ako chce, svojvoľne ich zobral na víkend z výchovno-vyučovacieho procesu bez toho, aby
to matke riadne vopred oznámil. Rovnako prihliadal na skutočnosť, že medzi rodičmi neexistuje riadna
komunikácia, matka je doposiaľ na predĺženej rodičovskej dovolenke (poberá rodičovský príspevok na
maloletú K.) a otec sa, vzhľadom na charakter jeho práce, zdržiava na častých viacdňových služobných
cestách i v zahraničí. Daným rozhodnutím zabezpečil maloletým stabilitu, aby sa nemuseli báť chodiť
do školy, škôlky, v obave a strese, ktorý z rodičov si ich prevezme, kde budú a ako následne budú
zabezpečené ich ďalšie potreby. Návrhu otca na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov nevyhovel prihliadajúc na matkou osvedčené skutočnosti, pričom konštatoval, že otec
hodnoverným spôsobom neosvedčil, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti by bolo v ich
najväčšom záujme, a že by vedel takúto formu starostlivosti zvládať z dôvodu charakteru jeho práce s
poukazom na prehľad príjmu otca vypracovaný jeho zamestnávateľom, z ktorého vyplýva, že v období
od septembra 2019 do augusta 2020 mal okrem mesiaca apríl 2020 každý mesiac vyplatené zahraničné
stravné, čo svedčí o jeho služobných cestách v zahraničí v každom mesiaci. Konštatoval, že na
zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je potrebné vykonať rozsiahle
dokazovanie, prípadne aj znalecké dokazovanie s cieľom zistiť, či je takáto forma starostlivosti v danom
prípade v najväčšom záujme maloletých detí. Pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti prihliadal
na skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej
starostlivosti o maloleté deti, dospel k záveru, že sú dané podmienky aj v tejto časti návrhu. Konštatoval,
že z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť nemajú a obaja sú v produktívnom
veku. Mal za to, že vzhľadom na existujúcu situáciu vznikla a pretrváva potreba bezodkladnej úpravy
pomerov účastníkov konania na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých
detí, ktorých záujmom je v tomto prípade aj pomerné zabezpečovanie ich výživy zo strany otca tak,
aby boli pokryté ich nevyhnutné potreby (nestačí zo strany otca deťom za jeden víkend nakúpiť a nie
je zrejmé, či ide o potrebné veci - napr. hračky, strieborný lak, gumičky). Zdôraznil, že vyživovacia
povinnosť rodičov k ich maloletému dieťaťu je ich zákonnou povinnosťou od narodenia dieťaťa, ktorú
si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú
K. a U. na každú po 150 eur mesačne s ohľadom na vek detí, všeobecné poznatky o cenách tovarov
a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, za zohľadnenia ich matkou
uvádzaného zdravotného stavu počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia. Určené výživné
považoval za zodpovedajúce rozsahu v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), vzhľadom na vek maloletých
a otcom deklarovaný príjem vo výške cca 5.476,04 eur netto /vrátane tuzemského i zahraničného
stravného/ za obdobie prvých osem mesiacov roka 2020. Uviedol, že výživné určené v nevyhnutnej
miere slúži len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce,
že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje
osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností
povinného. Súd prvej inštancie vyhodnotil podmienky na úpravu styku otca s maloletými za dôvodné,
keďže z návrhov rodičov vyplýva, že nevedia spolu komunikovať, vzťahy medzi nimi sa vyhrotili,
vzájomne si ubližujú, na styku otca s deťmi sa nevedia dohodnúť, situácia negatívne vplýva na maloleté



deti a je potrebné zachovať kontakt medzi otcom a deťmi, keďže rodičia začali používať deti ako nástroj
vzájomného boja medzi sebou. Poukázal na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 18 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa a uviedol, že ak dohoda medzi rodičmi nie je možná, upraví styk rodiča
s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa,
na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Mal za to, že v
danom prípade je jasná a konkrétna úprava styku otca s maloletými v ich záujme a upokojí situáciu s tým,
že skutočnosti tvrdené oboma rodičmi a osvedčené ich návrhmi, odôvodňujú nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu, že styk otca s deťmi sa riadne nerealizuje. Prihliadol na vyjadrenie otca, ktorý
poukázal na konanie matky, ktorá mu neumožnila kontakt s deťmi, trávenie spoločného víkendu a bol
donútený deti „uniesť“. Vyslovil, že v dôsledku nemožnosti rodičov dohodnúť sa ohľadne úpravy styku,
existuje obava, že dochádza k ohrozovaniu záujmu maloletých detí, hrozby ich vzájomného odcudzenia
s otcom, je potrebné poskytnúť im najvyššiu ochranu, a to i na úkor ich rodičov tak, aby sa deti nestali
nástrojom boja v ich rukách. Styk upravil v rozsahu primeranom dennému režimu detí a ich rodičov
a trvanie neodkladného opatrenia určil do právoplatného skončenia konania veci samej. S ohľadom
na mieru konfliktu medzi rodičmi za miesto začiatku styku stanovil školské a predškolské zariadenie,
ktoré deti navštevujú, aby sa zbytočne netraumatizovali konfliktnými postojmi rodičov, ktorí hádky viedli
i v ich prítomnosti. Apeloval na rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na
zreteli záujem maloletých detí, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie
v rodine. S prihliadnutím na uvedené dôvody vo zvyšku návrhy zamietol s tým, že vo veci samej vykoná
potrebné dokazovanie a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného
opatrenia, rozhodne v konečnom rozhodnutí.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu.
Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd maloleté deti U.
L., nar. XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX dočasne, na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 20P/225/2020, zverí do osobnej starostlivosti
matky, otcovi uloží povinnosť platiť na výživu maloletej U. a a K. na každú sumou po 100 eur mesačne,
vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, otca oprávni stretávať sa s maloletými
deťmi počas párneho kalendárneho týždňa od utorka od 15.00 hod. do stredy do 8.00 hod. a od štvrtka
od 15.00 hod. do piatku do 8.00 hod., počas nepárneho kalendárneho týždňa od utorka od 15.00
hod. do stredy do 8.00 hod. a od štvrtka od 15.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. s tým,
že maloleté deti počas pracovného týždňa si prevezme a odovzdá v školskom, resp. predškolskom
zariadení, ktoré navštevujú a v nedeľu odovzdá deti matke v mieste jej bydliska a s tým, že v
prípade, ak školské, resp. predškolské zariadenie nebude otvorené, resp. maloleté deti ho v daný deň
nenavštívia, prevzatie a odovzdanie maloletých detí sa uskutoční v mieste bydliska matky. Matke žiadal
uložiť povinnosť maloleté deti na styk riadne pripraviť. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, je nepreskúmateľné a arbitrárne. Mal za to, že v záujme maloletých detí je mať pravidelný a
čo najširší kontakt s otcom počas týždňa, aj počas víkendov. Namietal, že daným rozhodnutím došlo
k hrubému porušeniu rodičovských práv priznaných mu Zákonom o rodine a Listinou základných práv
a slobôd, keď súd nevychádzal z jeho nároku na styk s deťmi a z ním predložených dôkazov, ale
len z nepreukázaných a nepodložených tvrdení matky, ktoré považoval za nepravdivé a zavádzajúce s
cieľom vykresliť ho negatívne. Mal za to, že súd nevzal do úvahy, že matka je zamestnaná, pracovné
povinnosti si nevie zabezpečiť, niekedy pracuje aj počas víkendov, kedy sa o deti starajú starí rodičia.
Vplyv rodičov matky na výchovu maloletých považoval za negatívny, keďže títo ho osočujú, demonizujú,
a s deťmi manipulujú, čo spolu s absenciou jeho styku s maloletými, zasahuje do ich vzájomného
vzťahu a narúša ho. Uviedol, že matka nemá vyhovujúce podmienky bývania, keďže sa odsťahovala
zo spoločného rodinného domu do 2-izbového bytu s rozlohou 44 m2, v ktorom trávi časť dňa a
prespáva aj stará matka zo strany matky, pričom deti sú vo veku, kedy potrebujú svoj priestor na
hranie a učenie. Býva v úzkej blízkosti bytu matky (tri minúty pešo), v dome, v ktorom deti vyrastali,
kde majú každá vlastnú izbu, preto je nelogické, aby počas bežného týždňa mohol s nimi tráviť tri
hodiny a podvečer ich odovzdať matke. Žiadal o širší rozsah styku s deťmi, vrátane prespávania u
neho, nakoľko práve večerný čas po absolvovaní všetkých povinností považoval za dôležitý a vzácny,
naviac, ak sa matka dostatočne deťom nevenuje a trávia čas na telefóne a tablete. Zdôraznil, že s
deťmi chodí von, na výlety, robil im rôzny program, ktorých aktivít sa matka nezúčastňovala, v auguste
2020 bol s deťmi na dvojtýždňovej dovolenke bez matky a na jeho každodennú prítomnosť boli deti
zvyknuté. Matka mu od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti dňa 02.09.2020 bráni v styku s deťmi,



nemal možnosť s nimi ani telefonovať, neoznámila mu adresu, kde sa zdržiavajú. Opakovane došlo k
problémom súvisiacim s jeho stykom s maloletými a ich vyzdvihovaním v školskom zariadení. Poprel, že
by maloleté boli po návrate z výletu unavené, že by nemali zabezpečenú stravu, že by im bolo smutno
a riadne sa nevyspali. Poukázal na to, že matka nerešpektovala vykonateľné neodkladné opatrenie
a dňa 06.10.2020 sa K. sa v predškolskom zariadení nenachádzala v čase, kedy ju mal vyzdvihnúť.
Nesúhlasil s tvrdením o jeho častých služobných cestách v zahraničí s poukazom na vyhlásenie jeho
zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že svoj pracovný čas si plánuje a organizuje sám. Počas spolužitia s
matkou zabezpečoval rodinu finančne, podieľal sa na zabezpečení starostlivosti o maloleté deti, matka
od marca 2013 do marca 2020 nepracovala, užívala si nadštandardný život a bola spokojná. Uviedol,
že matka nepriaznivú finančnú situáciu vykreslila nepravdivo, keďže okrem príjmu zo zamestnaneckého
pomeru v spoločnosti M., poberá aj rodičovský príspevok vo výške 370 eur a má príjem z podnikania
spoločnosti L. partners, s.r.o., s výnosmi za rok 2019 vo výške 31.239 eur, v ktorej jej pomáhal, avšak
matka zamlčala informácie, že s finančnými prostriedkami a majetkom spoločnosti disponuje výlučne
ona. Zdôraznil, že v septembri 2020 kúpil deťom oblečenie a obuv na celú sezónu (čo potvrdzuje aj sms
komunikácia rodičov), zaplatil im za dlhé obdobie dopredu poplatky za školu, škôlku a stravné, pričom
matke navrhol investíciu v prospech maloletých detí kúpou dvoch bytov v blízkosti ich bydliska, s čím
nesúhlasila a v záujme detí toto zabezpečil výlučne sám. Nesúhlasil s tvrdením o nízkych zostatkoch
na účtoch, keďže matka mala k dispozícii viaceré príjmy a záväzky a dlhy boli výlučne vedené na neho.
Mal za to, že výška výživného po 100 eur mesačne na každé dieťa je primeraná aj vzhľadom na jeho
záujem o rozšírenie styku s nimi. Určený rozsah styku považoval za nedostačujúci pozostávajúci len
zo 7 hodín bez prespania počas týždňa, pričom matka prihlásila maloleté na krúžky (tenis a výtvarný
krúžok), ktoré sa prekrývajú s časom, kedy by sa s deťmi mohol stretnúť, čím došlo k obmedzeniu jeho
výchovného pôsobenia a budovania vzťahu s deťmi. Danú úpravu styku považoval za nevyhovujúcu a
nezabezpečujúcu deklarovaný záujem o vylúčenie hrozby vzájomného odcudzenia detí s ním. Navrhol
upraviť styk aj v priebehu týždňa s prespatím u neho a preberaním detí v predškolskom zariadení, aby sa
zamedzilo konfliktu medzi rodičmi. Poukázal na potrebu rovnocenného osobného styku oboch rodičov
s maloletými deťmi, ktorí trvale spolu nežijú a na ktorý poukazuje i nález Ústavného súdu ČR č.k.
IÚS 618/2005, nález Ústavného súdu SR č.k. IVÚS 46/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
10CoP/12/2016 a Krajského súdu v Košiciach č.k. 8CoP/183/2015. Namietal, že súd prvej inštancie sa v
rozhodnutí žiadnym spôsobom, ani vo všeobecnej rovine nevysporiadal s jednotlivými jeho argumentmi
a neuviedol, prečo pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi nepostupoval v súlade s
princípom rovnocenného osobného styku s druhým rodičom.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Obsah odvolania otca vyhodnotila ako nepravdivý,
účelový, v snahe očierniť jej osobu. Zdôraznila, že otec nikdy nespochybňoval úroveň jej starostlivosti
o maloleté deti až do momentu, kedy sa rozhodla z objektívnych dôvodov odísť zo spoločnej
domácnosti. Otec sa o deti staral iba počas víkendu a počas pracovných dní sa nezapájal do
starostlivosti. Absolvovanie služobných ciest otcom vyplýva z ním predloženého dôkazu, potvrdenia
zamestnávateľa a emailovej komunikácie. Nemá záujem obmedzovať styk otca s maloletými, preto
sa návrhom domáhala zastabilizovania ich výchovného prostredia, ktoré sa narušilo jej odchodom
zo spoločnej domácnosti a správaním otca v septembri 2020, kedy po návrate zo zahraničia začal
realizovať svoje práva bez ohľadu na denný režim a prežívanie maloletých a bez akéhokoľvek rešpektu
k nej. Napriek určenému širšiemu rozsahu styku sa voči rozhodnutiu neodvolala, keďže považuje
za dôležité stanovenie pravidiel starostlivosti o deti, ktoré budú obaja rodičia dodržiavať a v ktorom
sa budú maloleté deti vedieť zorientovať. Nesúhlasila s tvrdením, že pracuje cez víkendy a o deti
sa starajú starí rodičia, ktorí ich manipulujú a negatívne ovplyvňujú. Uviedla, že otec nemá dobré
vzťahy ani s vlastnou rodinou a jeho útoky považuje za pokus naštrbiť pekné vzťahy detí so starými
rodičmi. Poprela tvrdenia, že by sa deťom nevenovala a nechala ich nadmerne používať tablety, keď
práve u otca majú toto bežne umožnené. Zdôraznila, že otec deti nikdy nechystal a neukladal na
večerný spánok a nevenoval sa im. Podľa jej názoru, otec sa nedokáže sám starať o maloleté deti bez
pomoci, či už jej, alebo svojej matky, nemá vedomosť o ich dennom režime a užívaní liekov. Otec
manipulatívnym spôsobom prezentuje udalosti z víkendu zo septembra 2020, pričom z sms komunikácie
rodičov vyplývajú všetky skutočnosti. Ak by jej oznámil, že s deťmi odíde na výlet, nemala by dôvod
kontaktovať políciu. Tvrdenia otca o prevzatí detí zo zariadenia poobede považovala za zavádzajúce,
keď z komunikácie rodičov vyplýva, že ju neinformoval o návrate maloletých, dokonca s nimi radšej
prespal v hoteli. Interpretáciu o udalostiach zo dňa 06.10.2020 prezentovanú otcom považovala za
agresívnu a svedčiacu o jeho neschopnosti pochopiť situáciu, keď mladšiu dcérku omylom odovzdala



na styk s oneskorením. Zdôraznila, že otec si nikdy svoje pracovné povinnosti nedokázal zabezpečiť
tak, aby sa mohol venovať rodine, dôvodil dlhodobými plánovanými služobnými cestami, ktoré nevie
ovplyvniť. Navrhla, aby si súd verifikoval frekvenciu absolvovania služobných ciest otca priamo u jeho
zamestnávateľa, keďže predložené potvrdenie zamestnávateľa spochybnila z dôvodu jeho vyhotovenia
v slovenskom jazyku, pričom nadriadený otca po slovensky nerozpráva. Tvrdenia o jej nadštandardnom
spôsobe života považovala za nepravdivé a nedôstojné, keďže pre dlhodobo zhoršený zdravotný stav
mladšej dcérky bola na materskej a rodičovskej dovolenke, jej príjem prichádzal na účet otca a nemala
žiaden prehľad o výdavkoch, ani prístup na internet banking. Poprela vyjadrenia o jej majetkových a
príjmových pomeroch z podnikateľskej činnosti v obchodnej spoločnosti L. partners, s.r.o., ktorej bola len
formálnou spoločníčkou a konateľkou, spoločnosť vznikla na žiadosť otca, ktorý ju finančne spravoval.
Prístup k účtu spoločnosti otcovi zrušila až v septembri 2020, keď odmietal uhrádzať výdavky na maloleté
deti. K nákladom na maloleté uviedla, že otec predložil jediný listinný dôkaz o úhrade potrieb pred
18.09.2020, pričom počas daného víkendu deťom nakupoval oblečenie a obuv iba z dôvodu, že ich vzal
z domu bez dohody s ňou a bez akýchkoľvek osobných vecí a liekov. Iný dôkaz o úhrade výdavkov,
spojených s návštevou školského a predškolského zariadenia, s ich zhoršeným stavom a krúžkovými
aktivitami nepredložil. Poukázala na to, že k návrhu pripojila kompletnú emailovú komunikáciu rodičov,
z ktorej vyplýva, že otec odmieta hradiť výdavky na deti na báze dobrovoľnosti. S otcom navrhovaným
rozsahom styku s maloletými deťmi nesúhlasila, vzhľadom na režim maloletých, ktoré by každý druhý
deň prespávali v domácnosti iného rodiča, čo považuje za kontraproduktívne pre samotné deti, ktoré
potrebujú zastabilizovať výchovné prostredie a zvykať si na nové prostredie, do ktorého sa presťahovali
ani nie pred dvomi mesiacmi. Vzhľadom na naviazanosť maloletých dcér na ňu, práve z dôvodu
dlhodobej a častej absencie otca v domácnosti mala za to, že otec nie je schopný zabezpečiť maloletým
pri svojej pracovnej vyťaženosti stabilné výchovné prostredie a denný režim.

5. V ďalšom podaní otec upozornil na vplyv matky na maloleté deti, keď mu U. opakovane hovorí, že
jej matka nedovolí telefonovať s ním a K. mu zase povedala, že jej nový otec bude vraj dedko zo
strany matky. Takýto prístup matky považoval za neprípustný a v rozpore so záujmom maloletých detí,
ktorým matka podsúva svoje názory, čím neprimerane zasahuje do ich vývoja. Mal za to, že matka
nezvláda výchovu maloletých, ktorým chýba otcovský aspekt výchovy, správanie U. v škole sa zhoršilo a
K. zaostáva vo vývoji a je nutné sa jej venovať. Zdôraznil, že zo strany matky je mu bránené podieľať sa
na zážitkoch maloletých detí, pričom styk s maloletými sa z dôvodov na strane matky nerealizuje načas.
K tvrdeniam matky o jeho pracovnej vyťaženosti poukázal na aktuálne obdobie súvisiace s pandémiou
koronavírusu, a zmenu výkonu jeho práce od jari 2020 s novými pracovnými podmienkami, rozvrhom
práce, ktorý je výlučne na ňom. Zotrval na svojich vyjadreniach vo vzťahu k obchodnej spoločnosti KK.a
partners, s.r.o.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

8. Aký je charakter neodkladného opatrenia, čo je jeho účelom a aké sú podmienky jeho nariadenia
vysvetlil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, odvolací súd na uvedené poukazuje.

9. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a záverom o
potrebe nariadenia neodkladného opatrenia za účelom zverenia maloletých detí do starostlivosti matky
a zabezpečenia styku otca s maloletými deťmi. Vychádzajúc z obsahu spisu konštatuje, že spolužitie
rodičov bolo ukončené v marci 2020, pričom aktuálne starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka,
ktorú skutočnosť potvrdili obaja rodičia. Zo spisu vyplýva, že dohoda rodičov o styku otca s maloletými
deťmi nie je možná, keďže medzi nimi neustále dochádza ku konfliktom a nezhodám, ktorých sú maloleté
deti účastné. Medzi rodičmi nastáva vzájomné nepochopenie, výhrady a každý z nich argumentuje
svojimi dôvodmi a prezentuje ich komunikáciu vysvetlením zo svojho pohľadu. Skutočnosť, že otec
žil s deťmi v spoločnej domácnosti do septembra 2020 a podieľal sa na zabezpečení ich potrieb,
starostlivosti o ne v rámci režimu rodiny a jeho výkonu práce, je nesporná. Tiež z vyjadrenia oboch
rodičov vyplýva, že otec trávil s maloletými deťmi časť dovolenky v priebehu leta 2020 v trvaní dvoch
týždňov. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým poukazuje



na právo druhého rodiča, ktorý nezabezpečuje dennú starostlivosť o deti a právo maloletých detí na
budovanie a upevňovanie vzťahu aj s týmto rodičom. Rozhodnutie o dočasnej úprave styku otca s
maloletými deťmi za danej situácie v rodine je v záujme maloletých, ktoré potrebujú pravidelný režim
a kontakt s oboma rodičmi. Zo spisu nevyplýva, že by maloletá U. a K. nemali k otcovi vytvorený
vzťah. Odvolací súd zdôrazňuje, že potreba ich kontaktu s otcom je nesporná, rovnako ako vplyv aj
druhého rodiča na výchovu maloletých a zabezpečenie ich starostlivosti, pričom je nevyhnutne potrebné
prihliadať na vek detí, ich potreby, stabilizáciu režimu a pocity bezpečia a istoty. Odvolací súd preto
čiastočne akceptoval odvolanie otca a dospel k záveru o potrebe rozšíriť rozsah styku otca s maloletými
deťmi s možnosťou prespania maloletých detí v jeho domácnosti aj v priebehu pracovného týždňa.
Rozsah styku každý nepárny kalendárny týždeň vždy od utorka od 08.00 hod. do stredy do 18.30
hod., každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. a každý
párny kalendárny týždeň od stredy od 08.00 hod. do štvrtka do 18.30 hod. považoval odvolací súd
za stabilnejší, zohľadňujúci vek detí, ich vzťah k obom rodičom, blízkosť ich bydlísk a skutočnosť,
že maloleté deti domácnosť otca dôverne poznajú, keďže pôvodne v dome rodina žila. Argumenty
matky o potrebe detí zvykať si na novú domácnosť a prostredie u nej, skutočnosti, že medzi rodičmi sa
konflikty vyostrili konaním otca, ktorý maloleté deti zobral na víkend a konaniami rodičov súvisiacimi
s preberaním maloletých v školskom zariadení, nie sú dôvodom, na základe ktorého by nemohol
byť styk otca s maloletými rozšírený. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o
potrebe nastavenia režimu a jasných pravidiel rodičom a maloletým deťom, ktorými sa budú riadiť do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Je však potrebné upozorniť rodičov, aby rešpektovali
záujem maloletých detí a správali sa a komunikovali spolu tak, aby deťom vytvorili pokojné a láskyplné
prostredie, v ktorom nebudú pociťovať negatívne emócie, od ktorých sa rodičia nedokážu odosobniť.
Len pozitívny prístup rodičov umožní výkon ich starostlivosti o maloleté deti a pokojnú realizáciu styku
otca s maloletými a ich zdravý psychický a fyzický vývin. Je samozrejmé, že povinnosťou rodičov
je vzájomne sa informovať o veciach týkajúcich sa maloletých detí, najmä zdravotnej starostlivosti,
užívaní liekov a ich školských povinnostiach. Odvolací súd konštatuje, že v konaní neboli preukázané
také okolnosti, ktoré by vylučovali kontakt otca s maloletými v určenom rozsahu. Na argumenty matky
o pracovnom režime otca odvolací súd neprihliadal, vzhľadom na vyjadrenia otca a potvrdenie jeho
zamestnávateľa o spôsobe výkonu jeho práce, pričom matkou predložené doklady o absolvovaní
služobných ciest otca sú neaktuálne z obdobia roku 2019 a mesiacov január, február 2020. Verifikovanie
daného potvrdenia a všetky namietané skutočnosti matkou budú predmetom dokazovania vo veci samej.
S prihliadnutím na vek maloletých detí odvolací súd dospel k záveru o potrebe zabezpečiť intenzitu
kontaktu otca s maloletými za účelom budovania a upevňovania ich vzťahu s poskytnutím priestoru
na realizovanie programu vhodného pre deti a súčasne dodržanie ich denného režimu, naviac ak
vzdialenosť bydlísk rodičov je veľmi blízka. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
o určení miesta odovzdania a preberania maloletých v školskom a predškolskom zariadení, pokiaľ sa
maloleté deti nachádzajú v zariadení z dôvodu, že dané rozhodnutie redukuje možné konflikty medzi
rodičmi. Treba zdôrazniť, že otec je povinný zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa styk realizoval v
zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, nakoľko ide o jeho právo styku s deťmi, kedy
v čase stretnutí má možnosť sa im dostatočne venovať. Povinnosťou matky je deti na stretnutia riadne
pripraviť. Odvolací súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie súdu je potrebné rešpektovať a dodržiavať
určené termíny stretnutí otca s maloletými.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie o splnení podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 366 CMP, pričom všetky námietky, ktoré otec
uviedol v odvolaní bude môcť uplatniť v konaní vo veci samej, teda v danom prípade v konaní úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. K dôvodom odvolania otca týkajúcim sa
plnenia vyživovacej povinnosti k maloletým odvolací súd dodáva, že tieto nemajú vplyv na správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže otec v odvolaní nepreukázal platby výživného na maloleté deti
realizované pravidelne mesačne. Súd prvej inštancie správne určil výživné v nevyhnutnej miere na
zabezpečenie základných potrieb maloletých detí, pričom výška výživného bude ustálená v konaní vo
veci samej, kde súd vyhodnotí možnosti a schopnosti rodičov a ich zárobkové a majetkové pomery, ako aj
odôvodnené potreby detí. Odvolací súd, napriek tomu, že rozšíril styk otca s maloletými deťmi považoval
určené výživné za primerané nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb maloletých aj s
prihliadnutím na príjem otca.

11. Odvolací súd námietky otca o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyhodnotil ako nedôvodné a dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil



a úvahy, ktorými sa riadil, v rozhodnutí vysvetlil. Ďalšie námietky otca spočívajúce vo vade konania, keď
neprihliadal na jeho tvrdenia a ním predložené dôkazy, odvolací súd zohľadnil s poukazom na vyššie
uvedené dôvody.

12. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o styku otca s maloletými
deťmi podľa § 388 CSP a vo zvyšku, vo výroku o výživnom, rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1520205326)

  1. 30. 9. 2020Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20P/224/2020 z 30. 9. 2020
  2. 17. 11. 2020Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/295/2020 z 17. 11. 2020 (toto rozhodnutie)