Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/199/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520205734 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1520205734.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. T., B. J. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté dieťa rodičov - matka: T.. T. T., B. J. XX.XX.XXXX, O. X.: T. X, X., zastúpená Niku & partners, s.r.o., so sídlom: Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, a otec: N.. T. W., B. J. XX.XX.XXXX, O. X.: U. XX, X., zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom: Krížna 14, Bratislava IČO: 43 272 428, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. októbra 2020, č. k. 20P/247/2020 - 33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 26. októbra 2020, č. k. 20P/247/2020 - 33, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 26.10.2020, č.k. 20P/247/2020 - 33 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal úpravy styku s maloletou tak, aby bol oprávnený stretávať sa s maloletou počas bežného kalendárneho roka, každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15.30 hod. do štvrtka do 19.00 hod., pričom si maloletú preberie v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska; a každý párny týždeň v utorok od 15.30 hod. do 19.00 hod., pričom si otec maloletú preberie a odovzdá v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a štvrtok od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod., pričom si maloletú dcéru preberie v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a odovzdá ju matke v mieste jej bydliska. Zároveň sa domáhal zrušenia neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/124/2018-37 zo dňa 18.09.2018, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/494/2018 zo dňa 04.12.2018. 2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky, v zmysle rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/374/2017 - 165, zo dňa 21.06.2018, pričom aktuálne sa bežný styk otca s maloletou realizuje podľa poslednej úpravy v zmysle neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava V, č.k. 20P/124/2018-37, v spojení s uznesením Krajského súdu Bratislava sp.zn. 11CoP/494/2018 v nepárnom kalendárnom týždni od utorka 15.30 hod do stredy do 8.00 hod a vo štvrtok v čase od 15.30 hod do 19.00 hod a v párnom kalendárnom týždni v utorok od 15.30 hod do 19.00 hod a od piatku od 15.30 hod do nedele do 18.00 hod., a to napriek skutočnosti, že rodičia sa dňa 23.09.2019 po dvoch informatívnych výsluchoch pred súdom dohodli na styku otca s maloletou v rozsahu každý párny týždeň od utorka od 15.30 hod. do 19.00 hod. a štvrtok od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.30 hod. do štvrtka do 19.00 hod., pričom otec si preberal maloletú v predškolskom zariadení, ktoré navštevovala a odovzdával ju matke v mieste jej bydliska. Osobitne rodičia uzavreli dohodu o styku počas jesenných a zimných prázdnin v roku 2019. Styk podľa dohody uzavretej na súde fungoval až do leta 2020. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej pod sp.zn. 20P/76/2018 nie je doposiaľ právoplatne skončené a vedie sa tri roky. Otec ďalej uviedol, že matka trvá na tom, že dieťa je malé a nemôže byť bez nej dlhší čas, čomu ale nezodpovedá správanie sa maloletej v čase, keď je s otcom, navyše, dieťa má o tri roky viac ako v čase, keď sa konanie na súde začalo. Otec sa chce s matkou dohodnúť na prázdninách a sviatkoch v predstihu, aby každý z rodičov rovnomerne trávil čas s dcérou, a zároveň sa snaží skĺbiť čas, ktorý trávi s maloletou s časom, ktorý trávi so svojim synom X., nakoľko chce, aby mali deti vytvorené rodinné väzby nielen medzi sebou, ale aj so širšou rodinou. Otca zaujímajú obe deti a snaží sa, aby deti trávili čas s ním aktívne a mali dostatok podnetov na svoj rozvoj a aj vzájomné súrodenecké a rodinné vzťahy. Napriek stálym snahám sa otcovi nedarí nájsť kompromisné riešenie situácie s matkou maloletej a aj posledný rok bola otázka letných prázdnin problematická, keď napriek tomu, že k čiastočnej dohode rodičia dospeli, ich predstavy sa rozchádzali a matka opäť nereflektovala na potrebu a pocity maloletej, o ktorých vie, nakoľko je s nimi pri odovzdávaní a preberaní maloletej priamo konfrontovaná. Otec matke predložil návrh úpravy styku počas letných prázdnin a znova sa jej predstavám prispôsoboval, čo vyústilo do toho, že matka po opakovaných pokusoch nájsť kompromis napokon trvala na styku podľa neodkladného opatrenia z roku 2018. Otec uviedol, že styk sa od augusta 2020 realizuje podľa posledného neodkladného opatrenia z roku 2018 a je užší ako bol pre rokom, v zmysle dohody rodičov zo septembra 2019. Napriek snahám dohodnúť sa s matkou o styku, sa otec dostal do situácie, že o rozsahu styku rozhoduje matka. Otec plne rešpektuje potreby maloletej a má za to, že neexistujú dôvody na to, aby nemohol byť s ňou v širšom rozsahu, ako je aktuálny vykonateľný právny stav z roku 2018. Konanie matky nereflektuje potreby a záujmy dieťaťa, ale má potrebu kontrolovať situáciu a určovať, kedy a v akom rozsahu bude otec s dcérou a vyslovene mu bráni v širšom styku, i keď vie, že dcéra má s ním výborný vzťah a otec sa o ňu vie postarať. Otec argumentuje, že aktuálny stav nie je na prospech maloletej, ktorá je s otcom rada, otec sa o ňu vie postarať a nie je dôvod na to, aby bol ich kontakt znova obmedzený a zúžený. Maloletá má 6 rokov a posledné tri roky je problém dohodnúť sa s jej matkou na styku bežnom i počas sviatkov a prázdnin. Je potrebné z uvedeného dôvodu podľa názoru otca vydať nové neodkladné opatrenie, ktoré oproti stavu spred dvoch rokov nanovo upraví styk otca a maloletej, s cieľom vyhnúť sa opakovaným problémom, ktoré neprispievajú celkovej komunikácii účastníkov konania. Keďže sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave styku a situácia vyžaduje okamžitú úpravu, je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov konania s prihliadnutím na záujem maloletej, s prihliadnutím na jej vyšší vek, keďže rodičia sa nevedia dohodnúť na tom, ako budú zabezpečovať starostlivosť o ňu a matka opäť trvá na zúženom styku oproti ostatnému roku. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho návrh otca zamietol. Vychádzal zo skutočného stavu, keď aktuálne sa styk otca s maloletou realizuje v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P 124/2018-37 zo dňa 18.09.2018, v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/494/2018-159 zo dňa 04.12.2018, ako aj rodičovskej dohody s tým, že rodičia medzi sebou komunikujú vo veľmi obmedzenej miere a s ťažkosťami ohľadne návrhu otca, ktorým žiada ešte širší styk. Konštatoval, že nebolo zistené žiadne ohrozenie pomerov na strane maloletej, vzhľadom na čo nie je daná potreba dočasne zastabilizovať styk otca s maloletou, keďže tento sa realizuje aj nad rámec minimálneho rozsahu garantovaného rozhodnutím súdu, ak sa medzi rodičmi uskutoční dohoda. Vyhodnotil, že i keď styk nie v takej miere, akú by si predstavoval otec maloletej, je určený v takom rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu medzi otcom a maloletou, a zároveň umožňuje otcovi a maloletej budovať vzájomný vzťah. V súčasnosti realizovaný rozsah styku podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovedá nevyhnutnej úprave v zmysle inštitútu neodkladného opatrenia. 4. Súd prvej inštancie zároveň návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P 124/2018-37 zo dňa 18.09.2018 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/494/2018-159 zo dňa 04.12.2018 vyhodnotil ako nedôvodný, nakoľko otec neosvedčil, že došlo k zmene pomerov, alebo odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, keďže rodičia naďalej medzi sebou riadne nekomunikujú a bez súdnej úpravy styku v zmysle tvrdenia otca, by nemal zabezpečený kontakt s maloletou. Dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že sa styk nerealizuje v rozsahu a v zmysle predstáv otca, sama o sebe nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia. 5. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP a podľa § 62 ods. 1 CMP. Má za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne a len formálne vysporiadal s doteraz zisteným skutkovým stavom, čím došlo k porušeniu práva otca na riadne odôvodnenie rozhodnutia, postupom, ktorým súd prvej inštancie odňal otcovi možnosť konať pred súdom, pretože otec nedostal odpovede na všetky ním prednesené relevantné argumenty. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje otec iba za formálne zotrvanie na postoji súdu, ktorý opakovane rodičov odkazuje na efektívnejšiu komunikáciu a na riešenie ich vzájomne rozdielnych postojov dohodou. Na tomto postoji súd prvej inštancie zotrváva napriek tomu, že sám vo svojom odôvodnení uvádza, že rodičia medzi sebou komunikujú iba v obmedzenej miere a s ťažkosťami. Opätovne poukázal na to, že rodičia sa na jeseň minulého roka dohodli na bežnom širšom styku v rámci aplikácie Cochemského modelu, pričom ale z dôvodu, že medzi nimi v lete tohto roka nedošlo k dohode, ohľadne letných prázdnin sa matka rozhodla, že trvá znova na realizácii styku počas bežného roka podľa neodkladného opatrenia z roku 2018 a to iba z dôvodu, že toto je aktuálne jediné vykonateľné rozhodnutie upravujúce styk otca a dcéry. Otec namieta, že súd prvej inštancie nemal ničím za preukázané, že by širší styk otca a dieťa podľa dohody rodičov z jesene 2019 bol pre maloleté dieťa problematický, práve naopak, dcéra si na tento režim rýchlo zvykla. S matkou maloletej nie je možné dospieť k dohode, a preto otec žiada zmenu úpravy styku s maloletou cez inštitút neodkladného opatrenia. Z pohľadu otca je nepochopiteľné, ako môže byť v záujme maloletej dcéry to, že sa jej kontakt s otcom znova obmedzuje a zužuje a rovnako tak je pre otca nepochopiteľné, ako môže byť tri roky v záujme dieťa, mať s otcom minimálny kontakt len preto, že súd ho považuje za dostatočný na to, aby sa vzájomne neodcudzili. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo jasne uvedené, že bežný styk podľa dohody zo septembra 2019, ktorý bol širší ako podľa neodkladného opatrenia z roku 2018, riadne a bez problémov prebiehal až do leta 2020. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie mal presnú vedomosť o tom, akým spôsobom sa ostatný rok realizoval styk medzi otcom a maloletou dcérou, keďže to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia, ale napriek tomu nevyhovel návrhu otca, nakoľko považuje zúžený styk otca a dcéry za dostatočný. Toto svoje rozhodnutie nijako súd prvej inštancie neodôvodnil a nie je jasné, z čoho vyvodil, že je potrebné styk otca a maloletej zúžiť. Otec poukázal na to, že styk s maloletou vždy prebiehal bezproblémovo a dieťa sa na otca a čas strávený s ním tešilo a teší. Matka v celom období počas troch rokov ani smerom k súdu, či kolíznemu opatrovníkovi nedeklarovala podstatné nedostatky, či výhrady k starostlivosti otca o dcéru. Postoj súdu prvej inštancie považuje otec za vyslovene nelogický, neobjektívny a zaujatý a nerešpektujúci práva jeho, ako aj práva dieťaťa. Ak má byť skutočne záujem maloletého dieťaťa na prvom mieste pri rozhodovaní súdu o úprave rodičovských práv a povinností, tak je na mieste otázka, ako dieťaťu prospeje to, že bez racionálneho dôvodu súd trvá na dodržiavaní styku otca a dcéry podľa rozhodnutia z roku 2018, keď je absolútne zrejmé, že medzičasom od 09/2019 do 08/2020 fungoval bežný styk otca a dcéry v širšom režime, ako bolo nariadené v rozhodnutí z roku 2018. Od začiatku súdneho konania v lete v roku 2017 ubehli 3 roky a stále nie je riadne rozhodnuté o úprave styku otca a dcéry, pričom za ostatné 3 roky sa zmenili pomery na strane všetkých zúčastnených. Argumenty, ktoré tu boli na strane matky o nízkom veku dieťaťa a nevyhnutnej potrebe stabilizovať dieťa na zmenu pomerov, ktorá nastala po rozchode rodičov, už dávno nekorešpondujú s aktuálnym stavom. Otec chce riešiť situáciu zmenou rozhodnutia z roku 2018, ktoré už vôbec nereflektuje aktuálny stav, avšak súd prvej inštancie nevidí dôvod na zmenu, pretože považuje stav z roku 2018 za dostatočný a konštatuje, že nebolo zistené žiadne ohrozenie pomerov na strane maloletého dieťaťa. Snahou matky je obmedzenie kontaktu otca s maloletou, vecnú komunikáciu odmieta a otec aj dcéra sa tak prispôsobujú limitom matky. Otec má za to, že do rozhodnutia vo veci samej, kde už viac ako 1,5 roka nebolo vytýčené pojednávanie, je nevyhnutné, aby mohol mať častý a široký kontakt s dcérou, aby sa mohol riadne venovať jej výchove, a aby ich vzájomný vzťah nedegradoval, nestagnoval, ale reálne sa ďalej vyvíjal. Pre otca je priam absurdné, že v situácii, keď má ako rodič seriózny záujem na tom, aby mohol byť so svojím dieťaťom a mohol sa mu venovať, je v situácii, že súd jeho styk s dcérou ešte obmedzí bez toho, aby na to bol reálny dôvod a podklad. Otec opakovane prezentoval, že má záujem na čo najširšom kontaktne s dcérou a na tomto trvá. Otec navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol v zmysle jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Matka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom zohľadňuje nielen otcove jednostranné a účelové tvrdenia, ale reflektuje predovšetkým aj na obsah súdneho spisu v konaní vo veci samej. Matka preto navrhla odvolaciemu súdu, aby o odvolaní otca rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdí. Matka uviedla, že otec sa svojím návrhom, ako aj samotným odvolaním uchyľuje k výmyslom a klamstvám a takýmto spôsobom sa usiluje matku očierniť pred konajúcimi súdmi a doslova nasilu si vymôcť rozhodnutie upravujúce styk s maloletou dcérou podľa jeho predstavy a nie v súlade s najlepším záujmom maloletej dcéry Q.. Matka má za to, že otec nie je schopný žiadnych dohôd a kompromisov, čo preukazuje od samotného rozchodu rodičov, keď sa najskôr domáhal prostredníctvom neodkladného opatrenia poza chrbát matky zverenia dcéry do jeho výlučnej osobnej starostlivosti v čase, keď matku vyhodil z jeho bytu, v ktorom dovtedy viedli spoločnú domácnosť, pričom ako dôvod pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia otec uvádzal to, že nemá zabezpečené bývanie. Uvedené jednak nebolo pravdou, keďže si matka veľmi rýchlo našla dočasné bývanie, no primárne uvedená situácia bola spôsobená jednostranným rozhodnutím samotného otca. Matka má za to, že súdu prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 20P/374/2017, ktoré bolo právoplatne skončené, predložila všetky dôkazy preukazujúce jej tvrdenia. Matka zdôraznila, že tvrdenia otca uvádzané v jeho návrhu a aj v odvolaní sa nezakladajú na pravde a otec ani súdu nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, na čo poukázal aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Totižto otcove tvrdenie, že „s matkou nie je možné dospieť k dohode“ je pre matku nepochopiteľným klamstvom a zavádzaním súdu zo strany otca, keďže od leta 2017 sa s otcom dohodli na všetkých prázdninách vrátane každoročných jesenných prázdnin. Za týmto účelom opakovane navštívili aj mediátorku N.. X. Š., pričom zápis z mediačného stretnutia je obsahom súdneho spisu. Otec však vždy všetky dohody porušoval a tváril sa, že dohodnutí nie sú. Pravdou je, že s otcom sa naozaj nedokážu dohodnúť na trávení letných a zimných školských prázdnin, keďže otec si dohodu predstavuje ako jednostranný diktát, ktorému keď sa matka nepodriadi bezvýhradne, označí ju za matku, s ktorou nie je možné dospieť k dohode. Matka tieto otcove tvrdenia odmietla a uviedla, že sa nezakladajú na pravde. Matka navrhla odvolaciemu súdu, aby si k odvolaciemu spisu pripojil súdne spisy vedené pred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 20P/374/2017 a 20P/76/2018, z ktorých obsahu ňou tvrdené skutočnosti vyplývajú. Rovnako tak nie je pravdou, že akákoľvek ich dohoda „stroskotala potom, čo otec nesúhlasil s predstavou matky o tom, ako bude dieťa tráviť s otcom prázdniny a sviatky“. Totižto pravdou je to, že ich dohody stroskotali na tom, že otec v zásade vždy porušil tieto dohody, s cieľom prezentovať matke, že on má rovnaké rodičovské práva, a preto si môže s dcérou robiť, čo chce, vyberať ju zo škôlky, kedy chce a to všetko bez toho, aby mal potrebu matku o tom informovať. Opakovane sa stávalo, že aj napriek ich dohodám otec prevzal dcéru zo škôlky a vzal ju na výlet mimo miesta bydliska a nedal matke vedieť, či neopýtal sa. Matka sa o tom dozvedela až v momente, keď prišla do škôlky a tam zistila, že dcérka sa v škôlke nenachádza. Mnohokrát otec matku aj niekoľko dní odmietal informovať, kde sa s dcérou nachádza a matka bola nútená opakovane osloviť príslušníkov Policajného zboru a požiadať ich o pomoc. Otec sa takto správal aj napriek existujúcemu, účinnému a platnému rozhodnutiu súdu. Základným problémom ich rodičovskej komunikácie pri akýchkoľvek dohodách o trávení styku dcéry s otcom je to, že otec odmieta prispôsobiť svoje predstavy potrebám dcéry a jej želaniam. Otec sa jednoducho rozhodne a žiada jednak od matky, ale aj od dcéry, aby sa plne jeho predstavám prispôsobili. Napríklad predstava otca o rovnomernom trávení zimných prázdnin je taká, že otec bude tráviť s dcérou 11 dní a matka iba 7. Toto otec považuje za rovnocenné trávenie prázdnin a ak matka uvedené odmieta, označuje otec matku za takú, s ktorou nie je možné dospieť k dohode. Opak je však pravdou, otec nikoho a nič nerešpektuje a dohody je ochotný uzatvárať iba vtedy, ak plne korešpondujú s jeho predstavami, inak sa rozhodne svojvoľne prevziať dieťa zo škôlky a neodovzdať ho matke aj napriek súdnemu rozhodnutiu. Uvedeného správania sa otec opakovane dopúšťal aj pred súdom prvej inštancie počas nespočetného množstva súdnych pojednávaní, počas ktorých sa rodičia spoločne usilovali nájsť najvhodnejšie riešenie pre ich maloletú dcéru, avšak otec okrem striedavej osobnej starostlivosti odmietal pristúpiť na akékoľvek iné vhodnejšie riešenia. Čo sa týka leta 2020, matka odvolaciemu súdu predložila kompletnú e-mailovú konverzáciu medzi právnymi zástupcami rodičov, z ktorej vyššie popísané správanie otca jednoznačne vyplýva, ako aj to, že matka otcovi navrhovala niekoľko spôsobov trávenia letných prázdnin, na čo však otec nereflektoval a svojvoľne pristupoval k odovzdávaniu ich dcéry po ukončení styku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj poukazujúc na obsah súdnych spisov a správanie samotného otca a úroveň jeho starostlivosti o Q., na čo matka neustále v konaní poukazuje, matka navrhla odvolaciemu súdu, aby o otcovom odvolaní rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdí. 7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia ako správnymi, toto uznesenie už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia by boli len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre úplnosť a na doplnenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 9. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania, alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Dočasnou úpravou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, tzn. v neskoršom rozhodnutí nie je súd viazaný obsahom dočasnej úpravy a môže rozhodnúť aj inak. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí byť daná naliehavá potreba dočasnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením, či ohrozením. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého. 10. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť. 11. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že v danom prípade nie je možné a ani potrebné bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením, nakoľko aktuálne je zabezpečený a realizovaný styk otca s maloletou a to dočasne do rozhodnutia vo veci samej neodkladným opatrením, v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/124/2018-37 zo dňa 18.09.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/494/2018-159 zo dňa 04.12.2018. Otec uviedol, že posledný rok sa bezproblémovo realizoval styk v zmysle dohody rodičov t.j. nad rámec neodkladného opatrenia, avšak od augusta 2020 matka trvala na styku len v zúženom rozsahu t.j. podľa vykonateľného neodkladného opatrenia zo dňa 04.12.2018. Otec mal za to, že uvedenú situáciu je potrebné riešiť zmenou rozhodnutia, respektíve nariadením nového neodkladného opatrenia, ktoré by kopírovalo dohodu medzi rodičmi zo septembra 2019, a ktorá sa realizovala až do augusta 2020. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie otec taktiež namietal, že nemal ničím preukázané, že by širší styk otca s maloletou podľa dohody rodičov z jesene 2019 bol pre maloletú problematický, a teda nie je daný racionálny dôvod na ďalšom dodržiavaní styku otca s maloletou, podľa úpravy z roku 2018, ktorá nereflektuje na vek maloletej, aktuálny stav a z toho plynúce zamietnutie návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že styk otca s maloletou dcérou sa toho času realizuje minimálne v rozsahu na základe nariadeného neodkladného opatrenia t.j. v nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 15.30 hod do stredy do 8.00 hod a vo štvrtok v čase od 15.30 hod do 19.00 hod a v párnom kalendárnom týždni v utorok od 15.30 hod do 19.00 hod a od piatku od 15.30 hod do nedele do 18.00 hod. Uvedený rozsah styku síce nezohľadňuje aktuálne požiadavky otca, ale súčasne ho nemožno kvalifikovať ako abolútne oklieštený. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že nespochybňuje, že otec má k maloletej vytvorený pozitívny vzťah, pričom vzhľadom na vek dieťaťa je potrebné kontakt s otcom zachovať v takom rozsahu, aby sa nenarušil vzťah maloletého dieťaťa k otcovi. Momentálne nariadený rozsah styku otca s maloletou možno nezohľadňuje jednak požiadavky otca a možno ani požiadavky maloletej s prihladnutím na jej vek. Avšak tieto skutočnosti však musí riešiť súd prvej inštancie prostredníctvom dokazovania vo veci, a následne sa zistené skutočnosti premietnu do rozhodnutia vo veci samej. Skutočnosti tvrdené otcom v rámci podaného odvolania, respective návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t.j. uplynutie času a z toho plynúca potreba rozšírenia úpravy styku medzi otcom a maloletou dcérou, ako aj podľa otca tvrdený nezáujem matky na rešpektovaní rodičovskej dohody (matka otcom tvrdené skutočnosti v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu poprela) sa budú vyhodnocovať v rámci konania vo veci samej. Inak povedané, tieto otcom tvrdené skutočnosti, ktoré boli navyše vyvrátené matkou v rámci vyjadrenia k odvolaniu nezakladajú potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, respektíve potrebu nariadenia nového neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie neslúži na to, aby sa nariaďovalo z dôvodu uplynutia času a z toho dôvodu zmeny skutočného stavu veci, hlavne ak absentuje potreba bezodkladnosti úpravy pomerov. Potreba bezodkladnosti úpravy pomerov absentuje práve preto, že neodkladné opatrenie už v danej veci nariadené je (aj keď možno nezohľadňuje aktuálne pomery), ale maloletej momentálne žiadna ujma bez nariadenia nového neodkladného opatrenia nehrozí. Tento stav je potrebné vyriešiť rýchlym rozhodnutím vo veci samej a nie nariaďovaním v poradí ďalšieho neodkladného opatrenia. Z obsahu pripojeného spisu vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 20P/76/2018 t.j. konania vo veci samej odvolací súd zistil, že dňa 03.03.2020 bolo pojednávanie odročené na žiadosť oboch rodičov, z dôvodu pokusu o uzatvorenie rodičovskej dohody, avšak doposiaľ nedošlo k jej uzatvoreniu. Odvolací súd v tejto súvislosti apeluje na oboch rodičov, že v prvom rade majú sústrediť svoju energiu na zlepšenie vzájomnej komunikácie a spolupracovať s cieľom dospieť k vzájomne akceptovateľnej dohode, ktorá na rozdiel od dočasnej úpravy neodkladným opatrením zastabilizuje pomery z dlhodobého hľadiska a bude podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by bolo potrebné dospieť k zmene o súčasnej úprave styku otca s maloletou, z dôvodu absencie bezodkladnosti úpravy pomerov, a preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, a súčasne zamietol aj jeho návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 C.s.p). 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).