Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/249/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614201497 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1614201497.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s. r. o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: S. H., J.. XX.XX.XXXX, H. XX, L. I., o zaplatenie 384,35 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 6C/1161/2015-46, zo dňa 18.4.2019, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 384,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,76 % ročne zo sumy 297,60 eura od 28.12.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov prvo-inštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.2.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 303,43 eura s úrokom z omeškania 80,92 eura, a s úrokom z omeškania 0,024 % denne zo sumy 297,60 eura od 4.2.2014 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že 26.11.2007 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. 3711250237, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru 663,88 eura, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky; žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 36 pravidelných mesačných splátkach v sume 32,10 eura. Celkovo žalovaný na úvere uhradil 866,68 eura a dostal sa do omeškania s uhradením splátok. Žalobca sa tak domáhal zaplatenia dlhu žalovaného vo výške 303,43 eura (pozostávajúceho z istiny 234,65 eura, zmluvného úroku 40,35 eura, dlžného poistného 22,60 eura, zmluvnej pokuty 5,83 eura) a úroku z omeškania 80,92 eura. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 30.11.2007 zmluvu č. 3711250237, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému v sume 20.000 Sk (663,88 eura) a jej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové zmluvné podmienky. Skonštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľský, keďže žalobca v zmluvnom vzťahu vystupoval a konal ako dodávateľ služieb, ktoré mal v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti, a žalovaný mal s poukazom na § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Právnym základom záväzkového vzťahu tvoriacim predmet sporu, je tak zákon č. 258/2001 Z.z. s tým, že tento právny vzťah posudzoval nielen podľa Obchodného zákonníka, ale aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy, a to s prihliadnutím na § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2015. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bez úroku a bez poplatkov, keďže úverová zmluva neobsahuje žiadny údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorá je základnou podmienkou charakterizujúcou úver a taktiež neobsahuje žiadne poplatky, ktoré by mal žalovaný žalobcovi uhradiť. Žalobca preto nie je v zmysle s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. oprávnený uplatňovať si voči žalovanému úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, a žalovaný je povinný vrátiť len rozdiel medzi skutočne čerpanou sumou a uhradenými splátkami, bez akýchkoľvek poplatkov a úroku. Zo splátkového kalendára zistil, že žalovaný čerpal úver v celkovej výške 663,88 eura a vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil na úvere spolu 858 eur, t.j. viac ako bol povinný, súd prvej inštancie podľa § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 3, ods. 5, § 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., a plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si tento nárok proti žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplynul. 4. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Argumentoval tym, že žalobou si voči žalovanému uplatnil úrok, ktorý vyplýva zo zmluvy; zmluvný úrok (úrok z úveru) je totiž zahrnutý v mesačnej splátke, ktorej výška je jednoznačne uvedená v bode 37 zmluvy a preto nie je možné na prejednávaný spor aplikovať § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.. Zdôraznil, že z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku úrokovej sadzby; ročná úroková sadzba podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z., sa stala obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere až s účinnosťou od 1.1.2008, t.j. až po uzatvorení predmetnej úverovej zmluvy. 5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 30.6.2020 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 6. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikuje nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery. 7. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.) vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 30.11.2007 Zmluvu č. 3711250237, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 20.000,- Sk (663,88 eura) s tým, že žalovaný mal úver vrátiť v 36 mesačných splátkach po 967,- Sk (32,10 eura), pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 48,80 %, konečnej výške úveru v sume 34.812,- Sk (1.155,55 eura). Žalobca listom zo dňa 23.2.2011 vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu v sume 303 eur najneskôr do 15 dní odo dňa spísania výzvy; zo splátkového kalendára ďalej vyplýva, že žalovaný čerpal úver v celkovej výške 663,88 eura a žalobcovi zaplatil 26 mesačných splátok po 32,10 eura, v poradí 27. splátku uhradil len v sume 23,40 eura, t.j. spolu uhradil žalobcovi sumu 858 eur. 8. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvnú vzťah strán sporu ako spotrebiteľský v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, ktorý sa súčasne spravuje aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, keďže predmetom tohto právneho vzťahu bol záväzok žalobcu ako dodávateľa poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver. 9. Pretože Úverová zmluva č. 3711250237 bola stranami uzatvorená dňa 30.11.2007 bolo nevyhnutné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z v znení účinnom ku dňu 30.11.2007, z ktorých však nevyplýva, že náležitosťou zmluvy podľa § 4 ods. 2 je aj ročná úroková sadzba; až zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1.1.2008, t.j. po uzatvorení predmetnej zmluvy, došlo k novelizácii zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 a okrem iného aj k rozšíreniu obligatórnych náležitostí zmluvy spočívajúcich aj v uvedení ročnej úrokovej sadzby v zmysle písm. h) predmetného ustanovenia s tým, že nedodržanie tejto náležitosti zmluvy spôsobovalo podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 10. Odvolací súd sa preto stotožnil s námietkou žalobcu v odvolaní, že pre absenciu ročnej úrokovej sadzby v Úverovej zmluve nemožno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, a dôvodnou bola aj jeho námietka, že z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nevyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku úrokovej sadzby; citované ustanovenie (správne § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 30.11.2007, pozn. odvolacieho súdu) upravuje, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom z Úverovej zmluvy, konkrétne z bodu 37, vyplýva výška mesačnej splátky v sume 967,- Sk (32,10 eura), v ktorej podľa Hlavy 5. (Podmienky splácania úveru), § 1 veta posledná, je zahrnutá nielen príslušná časť úverovej istiny, ale aj úrok, poplatok za vedenie úverového účtu a pod. 11. Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalobcu v odvolaní, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 384,35 eura (pozostávajúcej z nesplatenej výšky istiny poskytnutého úveru 234,65 eura, vyčísleného úroku z nesplatenej istiny úveru v sume 40,35 eura, dlžného poistného 22,60 eura, zmluvnej pokuty 5,83 eura, vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od 28.12.2010 do 3.2.2014 v sume 80,92 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,76 % ročne (0,024 % denne x 365 dní) zo sumy 297,60 eura od 28.12.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie. 12. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).