Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/213/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203848 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1614203848.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: E. O. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom I., A. č. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Jánom Pekarom, advokátom, Skalica, Potočná č. 191/39, proti žalovanému: K. C. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom M., o zaplatenie 949,32 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28. novembra 2017, č.k. 5 C 844/2015-58, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 28. novembra 2017, č.k. 5 C 844/2015-58, vo výroku, ktorým žalobu zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.11.2017, č.k. 5 C 844/2015-58, zastavil konanie v časti istiny vo výške 200,- €, žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami čl. 11 ods. 4, § 15 ods. 1, ods. 2 C.s.p., § 489, § 559 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101, § 106 ods. 1, ods. 2, § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.4.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 949,32 € s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 26.8.2008 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla zn. I. R. X,X, EČV: SE XXX BE. Dňa 25.8.2008 v čase od 22:00 do 24:00 hod. v Malackách na ulici Boženy Nemcovej pred domom č. XXXX žalovaný opakovanými kopnutiami a údermi poškodil žalobcovo zaparkované a uzamknuté motorové vozidlo, uvedeným konaní spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.493,73 € (45.000,- Sk). Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor skráteného vyšetrovania Malacky, sp.zn. ČVS: ORP-XXXX/X-OSV-BH-XXXX zo dňa 26.8.2008 sa začalo trestné stíhanie žalovaného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Okresnej prokuratúry Malacky sp.zn. 2 Pv XXX/XX zo dňa 1.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2010, bolo trestné stíhanie žalovaného zastavené na návrh vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Malacky podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku, keďže žalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov za predchádzajúcu trestnú činnosť a trest za predmetný prečin by bol bez významu popri treste, ktorý už mu bol uložený. V rámci vyšetrovania bol do konania pribratý znalec z odboru cestnej dopravy Ing. Juraj Korbel, ktorý určil výšku škody na 949,32 € (28.599,21 Sk). Z danej sumy neuhradil žalovaný žiadnu sumu. 1.2. Súd prvej inštancie dňa 18.7.2014 rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 16 Ro 592/2014-23, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. Žalovaný uviedol, že dlh dobrovoľne spláca a ku dňu podania odporu zaplatil žalobcovi sumu 200,- €, o čom priložil fotokópiu dokladu. Navyše nesúhlasil s platbou úroku z omeškania, keďže celú pohľadávku od roku 2008, kedy bola škoda spôsobená, do podania návrhu na súd, považuje už za premlčanú. V danom období bol vo výkone trestu bez možnosti zárobku a aj splácania, a preto žalobu považuje za neoprávnenú a protiprávnu a žiadal žalobu voči jeho osobe zamietnuť. 1.3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že je pravdou, že žalovaný priebežne spláca svoj dlh voči nemu, ako to uviedol v odpore. Súčasne žalobca zobral žalobu v časti 200,- € späť z dôvodu čiastočnej úhrady istiny, a to 4 x po 50,- € v dňoch 19.6.2014, 14.7.2014, 19.8.2014 a 23.9.2014. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že jeho pohľadávka je premlčaná, keďže išlo o úmyselne spôsobenú škodu, kde je premlčacia doba v trvaní 10 rokov. 1.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že z predložených listinných dôkazov zistil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 25.8.2008 právny vzťah, a to titulom škody spôsobenej na majetku žalobcu - motorovom vozidle zn. I. R. X,X (EČV: SE XXX BE). Škoda bola vyčíslená znaleckým posudkom znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Juraja Korbela, pribratého do konania v rámci vyšetrovania, vo výške 949,32 €. Uznesením Okresnej prokuratúry Malacky sp.zn. 2 Pv XXX/XX, zo dňa 1.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2010, bolo trestné stíhanie žalovaného zastavené na návrh vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Malacky podľa § 215 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku, keď žalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov za predchádzajúcu trestnú činnosť a trest za predmetný prečin by bol bez významu popri treste, ktorý už mu bol uložený. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil náhradu škody vo výške 949,32 € s úrokom z omeškania z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania (26.8.2008), t.j. od dňa nasledujúceho po tom, ako sa dozvedel o vzniku škody. 1.5. Súd prvej inštancie dôvodil, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 citovaného zákona. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale už by uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. 1.6. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že uplatnením práva sa rozumie nielen uplatnenie práva na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, priestupkovom alebo podobnom konaní. Právo v zmysle § 112 prvá veta Občianskeho zákonníka možno uplatniť aj návrhom v rámci trestného konania podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku (v tzv. adhéznom konaní), prípadne návrhom na iný orgán, ktorého právomoc bola založená zákonom. Podľa 46 ods. 3 Trestného poriadku nárok na náhradu škody si môže poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z uvedeného vyplýva, že v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody v rámci prípravného konania by premlčacia doba spočívala. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava - okolie, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor skráteného vyšetrovania Malacky, sp.zn. ČVS: ORP- XXXX/X-OSV-BH-XXXX zo dňa 26.8.2008, ktorým sa začalo trestné stíhanie žalovaného pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, súd zistil len skutočnosť, že žalobca (poškodený) oznámil u príslušného Obvodného oddelenia Policajného zboru, že dňa 25.8.2008 došlo k vzniku škody na jeho motorovom vozidle zn. I. R. X,X (EČV: SE XXX BE) vo výške 45.000,- Sk. Z predložených listinných dôkazov nemal súd preukázané uplatnenie nároku na náhradu škody u príslušného orgánu (OR PZ) najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, tzn. dvojročná premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 a § 112 Občianskeho zákonníka neprestala plynúť. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil podaním žaloby na súde dňa 3.4.2014. Súd prvej inštancie poukázal na to, že i v prípade spočívania premlčacej doby počas trestného stíhania do právoplatného zastavenia trestného stíhania dňa 9.10.2010, by subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 9.10.2012. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, právo žalobcu na náhradu škody vo výške 949,32 €, resp. 749,32 € je premlčané a žalobu zamietol. 1.7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p., vychádzajúc zo skutočnosti, že plne úspešný žalovaný náhradu trov konania nepožadoval ani mu žiadne nevznikli, tak, že nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. 2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, jeho výroku, ktorým žalobu, zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., zrejme omylom uviedol písm. g/ citovaného ustanovenia C.s.p.). Nesúhlasil s vyhodnotením tvrdenia žalovaného v odpore ako vznesenia námietky premlčania. Poukázal na to, že prejav vôle vyjadrený písomne sa vykladá podľa jeho obsahu. Z odporu žalovaného, podľa žalobcu, nevyplýva, že by výslovne vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že „pojem určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou, a preto obsah právneho úkonu je zrejmý každému (i tretím osobám)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.6.2012, sp.zn. 7 MCdo 12/2011). Z odporu žalovaného nie je vôbec zrejmé, že by vzniesol námietku premlčania, tento ani nepoprel nárok žalobcu. Odvolateľ poukázal na to, že pokiaľ žalovaný nesúhlasil s niektorou časťou žaloby, tak išlo len o časť týkajúcu sa úrokov z omeškania, žalovaný nesúhlasil s tým, aby žalobcovi boli priznané úroky z omeškania zo žalovanej sumy, keďže pohľadávku považuje za premlčanú. Z uvedeného nie je možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že žalovaný účinne vzniesol námietku premlčania. Námietka premlčania je jednostranný, výslovný a adresovaný právny úkon povinnej osoby, ktorým je premlčanie uplatnené. Z uvedeného je zrejmé, že nielenže nepostačuje konštatovať, že nárok je premlčaný, nepostačuje ani existencia konkludentného prejavu vôle. Námietku premlčania je potrebné vzniesť výslovne. Odvolateľ poukázal na to, že ani z konkludentného správania žalovaného nie je možné vyvodiť, že by vzniesol námietku premlčania, a to s poukazom na jeho čiastkové platby v dňoch 19.6.2014, 14.7.2014, 19.8.2014 a 23.9.2014, teda po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pre prípad, že by odvolací súd vyhodnotil vec tak, že žalovaný vo svojom odpore účinne vzniesol námietku premlčania, odvolateľ žiadal, aby súd túto námietku posúdil ako námietku v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že žalovaný žalobcovi opakovane prisľúbil uhradenie škody. Uviedol, že jeho právny zástupca žalovaného listom zo dňa 19.3.2014 predvolal na termín 3.4.2014 vo veci uhradenia žalovanej škody. Žalovaný sa vyjadril, že sa na predvolanie nedostaví a opätovne prisľúbil, že škodu uhradí a žiadal čas na splatenie dlhu. Žalobca dôvodil, že žalovaný existenciu pohľadávky, dôvod jej vzniku ani jej výšku vo svojom odpore nepoprel. S poukazom na § 151 ods. 1 C.s.p. uviedol, že jeho nárok a skutkové okolnosti jeho vzniku sú nesporné a žalobe je možné vyhovieť. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, žalovaného zaviazal sumou 749,32 € s príslušenstvom, ako aj priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že opätovne vznáša v danej veci námietku premlčania v plnom rozsahu a žiada odvolací súd, aby rozhodol v súlade s platnými zákonmi a právnymi predpismi. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení výslovne vzniesol námietku premlčania, čo znamená zjavný rozdiel oproti jeho konštatovaniu o premlčanom nároku v odpore. Tvrdenia o opätovnom vznesení námietky premlčania sú tak zjavne účelové. S poukazom na ustanovenia § 149, § 152, § 154 C.s.p. uviedol, že námietka premlčania predstavuje hmotnoprávnu námietku, ktorá je prostriedkom procesnej obrany žalovaného. Prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Novoty v odvolacom konaní je možné použiť len za splnenia niektorej z podmienok uvedených v § 366 C.s.p. Žalovaným vznesená námietka premlčania nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených v § 366 C.s.p., a teda nie je možné na ňu v odvolacom konaní prihliadnuť. Žalovaný tak neúčinne vzniesol námietku premlčania a odvolací súd na takto vznesenú námietku premlčania nemôže prihliadnuť. Konanie žalovaného je účelové, keďže námietku premlčania vzniesol až potom, čo sa oboznámil s rozsudkom a odvolaním žalobcu. Žalobca uviedol, že trvá na odvolaní a jeho dôvodoch. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení a opätovne vznáša námietku premlčania, žiadal odvolací súd, aby rozhodol v súlade s platnými zákonmi a právnymi predpismi. 6. Ďalšie vyjadrenia už do spisu doložené neboli. 7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. júla 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8.1. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 749,32 € (po späťvzatí žaloby vo výške 200,- €), úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 26.8.2008 do zaplatenia, ako aj trov konania a to titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným na majetku žalobcu. V konaní nebol sporný dôvod vzniku škody, jej výška a ani to, že za škodu zodpovedá žalovaný. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, prihliadnuc na námietku premlčania žalobou uplatneného nároku (resp. jeho zostatku po čiastočnom späťvzatí žaloby), vznesenú žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu (č.l. 30 spisu). Spornou bola v konaní skutočnosť, či žalovaný vzniesol námietku premlčania kvalifikovane, teda tak, že natrvalo spôsobuje oslabenie subjektívneho práva žalobcu. 8.2. Premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva, znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva veriteľa, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak dlžník pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok veriteľa trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Dlžník musí uplatniť námietku premlčania tak, aby prejav jeho vôle bol dostatočne jednoznačný a určitý. Navyše námietka premlčania musí byť adresným úkonom, ktorý je adresovaný súdu s tým, že veriteľ ako oprávnený subjekt sa musí o námietke premlčania dozvedieť. Obsahom tohto úkonu musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby vyhnúť sa plneniu premlčaného práva. 8.3. Podľa názoru odvolacieho súdu námietka premlčania vznesená v konaní žalovaným vyššie uvedenú charakteristiku spĺňa. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 1.10.2014 (č.l. 30 spisu) žalovaný uviedol, že nesúhlasí s platbou úroku z omeškania, „nakoľko celú pohľadávku od roku 2008 kedy bola škoda spôsobená do podania návrhu na súd považujem už za premlčanú.“ Žalovaný sa v odpore domáhal zamietnutia žaloby, keďže je „premlčaná, neoprávnená a neopodstatnená.“ Z prejavu vôle žalovaného ako dlžníka je tak zrejmé, že namieta premlčanie žalovanej pohľadávky, s poukazom na definovanie časového momentu jej vzniku (rok 2008) až po uplatnenie pohľadávky na súde predmetnou žalobou, s úmyslom vyhnúť sa plneniu premlčaného práva, z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej doby. Námietku premlčania žalovaný, uplatniac ju v odpore proti platobnému rozkazu, adresoval súdu a žalobca ako veriteľ sa o námietke premlčania dozvedel (č.l. 35; 37, 38 spisu), pričom jej kvalifikovanosť nenamietal; vo vyjadrení k odporu uviedol, že jeho pohľadávka voči žalovanému premlčaná nie je, a to vzhľadom na škodu spôsobenú úmyselne a 10-ročnú premlčaciu dobu. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď prihliadol na námietku premlčania žalovanej pohľadávky, vznesenej v konaní žalovaným. Na správnosť tohto záveru nemá vplyv ani skutočnosť, že žalovaný časť pohľadávky uhradil. Premlčanie dlhu neznamená jeho zánik, dlžník tak môže plniť aj premlčaný dlh. Kvalifikované vznesenie námietky premlčania znamená, že dlh už nemôže byť súdom priznaný. 8.4. Pokiaľ sa žalobca domáhal posúdenia uplatnenej námietky premlčania ako rozpornej s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza nasledovné. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, keďže inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch a je inštitútom zákonným, teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nič nebránilo (z predloženého spisu také skutočnosti nevyplývajú a žalobca v konaní ani také skutočnosti netvrdil), aby už v momente zistenia, aká je výška škody a kto za ňu zodpovedá (podľa žaloby dňa 26.8.2008), uplatnil svoje nároky voči žalovanému žalobou na plnenie. To, že žalobca nebol dostatočne bdelý a predvídavý a svoje nároky voči žalovanému neuplatnil včas, nemožno považovať za také správanie žalovaného, pre ktoré došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby žalobcovi, žalobca konal v rozpore so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. práva patria len bdelým. Žalobca tvrdil, že žalovaný viackrát sľúbil, že svoj dlh voči nemu si splní, čo však neurobil. Práve preto sa, podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca bezdôvodne spoliehal na sľuby žalovaného, ktorý k čiastočnému plneniu pristúpil až po podaní žaloby. Žalobca ani v odvolaní dostatočne neobjasnil súdu, aké okolnosti a pohnútky ho viedli k tomu, že uveril žalovanému, že si svoju povinnosť uhradiť mu dlh splní dobrovoľne. Odvolací súd preto dospel k záveru, že námietka premlčania uplatnená v konaní žalovaným nie je v rozpore dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 8.5. K tvrdeniu odvolateľa, že námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou a prostriedkom procesnej obrany žalovaného, ktorý možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, je novotou v odvolacom konaní a je možné ju použiť len za splnenia niektorej z podmienok uvedených v § 366 C.s.p., odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 120/2009, zo dňa 13.10.2009: „Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.“ Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 39/2008 zo dňa 1.10.2011 (R 48/2011) „námietka premlčania práva nepatrí medzi skutočnosti a dôkazy týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo veci a ktoré je účastník povinný uplatniť pred súdom prvého stupňa. Ide o námietku právnu, ktorej sa netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku a povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené platí aj za účinnosti nového procesnoprávneho predpisu, zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, preto aj túto odvolaciu námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. 9. Odvolací súd potvrdil ako vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalovaný ako úspešná strana sporu by mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 C.s.p.), avšak zo spisu je zrejmé, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a odvolanie proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania nepodal. 10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).