Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/10/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615207616 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615207616.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom: Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: E. N., J.. XX.XX.XXXX, G.: V. XXXX/XX, S., zast. advokátom Mgr. Petrom Arendackým, AK so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zaplatenie 4.112,30 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 5C/1100/2015-73 zo dňa 28.03.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.762,30 Eur, ďalej nezaplatený úrok vo výške 222,86 Eur, ďalej nezaplatené úroky z omeškania vo výške 1,97 Eur, ďalej úrok z omeškania vo výške 5% ročne - z nezaplatenej istiny vo výške 4.112,30 Eur od 25.04.2015 do 19.10.2018 a - z nezaplatenej istiny vo výške 4.012,30 Eur od 20.10.2018 do 13.11.2018 a - z nezaplatenej istiny vo výške 3.862,30 Eur od 14.11.2018 do 19.12.2018 a - z nezaplatenej istiny vo výške 3.812,30 Eur od 20.12.2018 do 22.01.2019 a - z nezaplatenej istiny vo výške 3.762,30 Eur od 23.01.2019 do zaplatenia, ďalej úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 222,86 Eur od 25.04.2015 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet žalobcu č. ú. IBAN SK4356000000001350188001 vedený v Prima banke Slovensko, a.s.. V časti uplatňovaného úroku 15,90 % ročne - z nezaplatenej istiny vo výške 4.112,30 Eur od 25.04.2015 do 19.10.2018 a - z nezaplatenej istiny vo výške 4.012,30 Eur od 20.10.2018 do 13.11.2018 a - z nezaplatenej istiny vo výške 3.862,30 Eur od 14.11.2018 do 19.12.2018 a - z nezaplatenej istiny vo výške 3.812,30 Eur od 20.12.2018 do 22.01.2019 a - z nezaplatenej istiny vo výške 3.762,30 Eur od 23.01.2019 do zaplatenia súd žalobu zamietol. 2. Súd konanie v časti istiny 350 €, nezaplateného úroku 5,45 Eur nezaplatených úrokov z omeškania 1,80 Eur a prislúchajúcich úrokov z omeškania zastavil. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 145 ods. 2, § 144, § 146 ods. 1, 2 C.s.p. § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, 2, § 504 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z a vecne tým, že Dňa 07.07.2015 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.112,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.112,30 Eur a z nezaplatených úrokov 228,31 Eur od 25.04.2015 do zaplatenia, s úrokom 15,90% ročne z nezaplatenej istiny 4.112,30 Eur od 25.04.2015 do zaplatenia, s úrokom 228,31 Eur, úrokom z omeškania 3,78 Eur a náhrady trov konania. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, úverovou zmluvou zo dňa 22.02.2013, výpisom z účtu žalovaného, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.04.2015, upomienkou zo dňa 24.02.2015, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav. 5 Dňa 22.02.2013 uzavreli strany sporu úverovú zmluvu č. 33233, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, a to vo výške 4.500,- Eur, s fixnou úrokovou sadzbou 15,90 % ročne do splatnosti úveru, s výškou anuitnej mesačnej splátky 75,65 Eur splatnou vždy 20. deň kalendárneho mesiaca, s počtom splátok 120, s výškou RPMN 18,20%, s priemernou RPMN 18,56 % a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 9.316,80 Eur. Zostatok pohľadávky ku dňu 24.04.2015 predstavuje sumu vo výške 4.404,39 Eur pozostávajúcu z istiny 4.112,30 Eur, úroku 228,31 Eur, úrokov z omeškania 3,78 Eur, poplatkov za upomienky 60 Eur, pričom poplatky za upomienky 60 Eur nežiadal žalobou priznať. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje pohľadávka 3.987,13 Eur s príslušenstvom. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalobca výzvou zo dňa 24.04.2015 vyzval žalovaného na predčasné splatenie najneskôr do 04.05.2015. 6. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod, upraveným v § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z právnych zásad, špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy túto posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalovaní pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 7. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 4.500 Eur úver v dohodnutých splátkach riadne a včas nesplácal. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 22.02.2013 a zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v dobe uzatvorenia úverovej zmluvy. Preto súd námietku premlčania žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú. Povinnosťou žalovanému bolo splácať úver v pravidelných 120 mesačných splátkach dohodnutých vo výške 75,65 Eur so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci. Následne žalobca po tom, čo žalovaný bol v omeškaní so splátkami pristúpil listom zo dňa 24.04.2015 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu v lehote do 04.05.2014. Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 3.762,30 Eur, úrok z neuhradených splátok do predčasnej splatnosti úveru 222,86 Eur, úrok z omeškania z neuhradených splátok po predčasnej splatnosti úveru 1,97 Eur. 8. Pokiaľ ide o tento kontinuálny zmluvný úrok 15,90 % ročne, ktorý si žalobca uplatnil z nezaplatenej istiny, súd žalobu v tejto časti zamietol. Je preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvný úrok 15,90 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania ( R 59/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok s tým, že stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok veriteľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty, získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, kedy veriteľ týmto právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa a logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov, pričom právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru) s tým, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom, keďže v opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil s tým, že de facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav nemožno pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády veriteľa proti spotrebiteľovi, a to za stavu, keď si veriteľ môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy a naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou s tým, že v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z. a ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98, rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012). 9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca požadoval od žalovaného v konaní po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenie sumy vo výške 3.762,30 Eur s príslušenstvom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že plne úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným, súd mu priznal náhradu trov vo výške 100%. 10. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalovaná odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a vecne tým, že považuje úverovú zmluvu za neplatnú, preto nárok žalobcu na zaplatenie istiny je nárokom z bezdôvodného obohatenia, ktorý bol ale uplatnený až po uplynutí 2-ročnej premlčacej doby a preto celý uplatnený nárok je premlčaný. Nakoľko žalovaná vzniesla v priebehu konania námietku premlčania, súd nemal žalobou uplatnený nárok žalobcovi ani sčasti priznať. V zmysle znenia predmetnej zmluvy žalobca mal poskytnúť žalovanej úver vo výške 4.500,00 € na dobu splácania 120 mesiacov s fixnou úrokovou sadzbou 15,9% ročne. V zmluve bolo pritom uvedené, že výška mesačnej splátky je 75,65 € a teda celková suma, ktorú má žalovaná zaplatiť je 9.078,00 € (9.316,80 € po pripočítaní poplatku za správu). Tieto údaje si ale navzájom odporujú a spôsobujú tak neurčitosť samotnej zmluvy. Ak bol totiž poskytnutý úver 4.500,00 € na 120 mesiacov s fixnou úrokovou sadzbou 15,9% ročne, je výška mesačnej splátky iba 75,10 € (miesto v zmluve uvedenej výšky 75,65 €) a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť iba 9 012,09 € (miesto 75,65 € x 120, t.j. 9.078,00 €), resp. po pripočítaní poplatku za správu účtu 9.250,89 € (miesto v zmluve uvedenej čiastky 9.316,80 €). V dôsledku uvedených rozporov potom dochádza aj k rozporu vo výške RPMN, ktorá mala byť správne uvedená v sadzbe 17,11% (17,93% pri započítaní poplatku za správu účtu) namiesto v zmluve uvedenej sadzby 18,2%.Údaje o výške splátok a najmä o sume, ktorú je spotrebiteľ povinný vrátiť veriteľovi, sú základnými a rozhodujúcimi údajmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje o uzavretí zmluvy. To isté platí o údaji o RPMN, ktorý súdna prax (vrátane rozhodnutí Súdneho dvora) jednoznačne považuje za podstatný údaj v kontexte ochrany práv spotrebiteľa, ktorý umožňuje spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku (a teda posúdiť, či a ktorý spotrebiteľský úver zvolí).Vzhľadom na nesprávne uvedenie týchto základných údajov do zmluvy považuje žalovaná zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú ako celok. Zo zmluvy totiž nie je zrejmé, akú sumu má žalovaná žalobcovi zaplatiť, ani v akých splátkach, nakoľko zmluva v tejto časti obsahuje rozporné údaje. Hoci v zmluve nemusí byť uvedené zloženie jednotlivých splátok, výška splátky (splátok) musí byť správna, inak to má za následok uhradenie inej sumy, než na ktorú má veriteľ nárok. Práve uvedenie výšky splátky v rozpore s výškou splátky, na ktorú by mal nárok veriteľ (žalobca) v zmysle poskytnutého úveru, dohodnutej úrokovej sadzby a doby splácania, má za následok vnútorný rozpor zmluvy, keď podľa uvedených údajov by mal dlžník (žalovaná) uhrádzať inú sumu, avšak podľa znenia zmluvy by mal uhrádzať sumu vyššiu. Spôsobená neurčitosť zmluvy vyplýva aj zo samotného rozsudku, v ktorom súd vychádzajúc z nesprávne uvedených údajov jednoducho konštatuje, že žalovaná mala uhrádzať splátky vo výške uvedenej v zmluve, hoci v takomto prípade by zaplatila žalobcovi viac, ako bolo dohodnuté v zmluve na základe dohodnutej úrokovej sadzby, čo je z hľadiska zmluvného práva (o to viac v prípade zvýšenej ochrany spotrebiteľa) neprijateľné. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že predmetná zmluva neobsahovala údaje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu 22.2.2013), ktorými možno rozumieť iba správny, nie ľubovoľný, údaj o RPMN. Uvedený údaj musí byť správny a vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetnou zmluvou žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.500,00 € na dobu splácania 120 mesiacov s fixnou úrokovou sadzbou 15,9% ročne. Za daných podmienok je ale správna výška RPMN v sadzbe 17,11% (17,93% pri započítaní poplatku za správu účtu) namiesto v zmluve uvedenej sadzby 18,2%. Preto pokiaľ by sa aj súd napriek nesprávnym podstatným údajom v zmluve nestotožnil so záverom žalovanej o neplatnosti celej zmluvy (časť I. tohto odvolania), žalovaná má za to, že poskytnutý úver by bolo potrebné považovať v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie správnych údajov podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. Žalovaná ďalej poukazuje na to, že žalobca nijako nepreukázal splnenie povinností podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. V prípade porušenia tejto povinnosti nie je v zmysle ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. žalobca ako veriteľ oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V takom prípade bola potom žaloba podaná minimálne sčasti predčasne. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. sa úver navyše taktiež považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak by teda súd neposúdil zmluvu o úvere ako neplatnú, bolo by potrebné považovať úver poskytnutý na jej základe ako úver bez úrokov a bez poplatkov. 11. K odvolaniu žalovanej sa žalobca vyjadril s tým, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach, stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolanie žalovanej neobsahuje žiadne právne relevantné odôvodnenie smerujúce k spochybneniu nároku žalobcu. 12. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila. 13. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. 14. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 15. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. 16. Pokiaľ sa jedná o námietku premlčania nároku, odvolací súd zdôrazňuje, že k zosplatneniu úveru žalobcom prišlo dňa 24.04.2015 a žalobu žalobca podal na súd dňa 29.06.2015, vzhľadom k čomu neprišlo k premlčaniu jeho práva (bola dodržaná dvojročná premlčacia lehota). Čo sa týka námietok žalovanej o nedostatkoch uvedených v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd má za to, že s touto otázkou sa vyčerpávajúco vyporiadal súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia. 17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).