Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/289/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615208902 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615208902.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, H., v konaní o zaplatenie 359,98 Eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Malackách zo dňa 17.05.2017, č.k. 5C/1255/2015-34, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Malackách zo dňa 17.05.2017, č.k. 5C/1255/2015-34, v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu celkom vo výške 280 € s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 280 € od 01.09.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej zamietajúcej časti výrok súdu prvej inštancie ostáva nezmenený. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštončného konania v rozsahu 55,6%. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200 € s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 200 € od 01.09.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcom rozsahu sa žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 11,12%. 2. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.08.2015 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 359,98 € s úrokmi z omeškania s tým, že s právnym predchodcom žalobcu, a to spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. žalovaný uzatvoril dňa 23.12.2011 zmluvu o pôžičke, pričom žalobca uviedol, že pôžička bola v celkovej sume 490 €. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 4. Súd prvej inštancie uznesením z 30.06.2016 rozhodol o návrhu na zmenu účastníkov tak, že do konania v osobe žalobcu pripustil zmenu, keď namiesto spoločnosti vstúpila do konania spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania vyhlásil rozsudok s poukazom na ust. § 297 písm. a) CSP. Vec právne posúdil s poukazom na ust. § 1 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj ust. § 9 ods. 1,2 cit. zákona, ust. § 11 ods. 1 cit. zákona a ust. § 52 a § 54 OZ. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaný bola uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., pričom uzatvorená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ. Žalovaný sa v predmetnej zo dňa 23.12.2011 zaviazal na pravidelné splácanie finančných prostriedkov v sume 10 € mesačne v celkovo počte 41 mesačných splátok.. Do podania žaloby žalovaný uhradil sumu 120 €. 6. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 9 zák.č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvorenia zmluvy uviedol, že ním preskúmavaná zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) cit. zákona, a to končenú splatnosť úveru, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Predmetný úver sa teda považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona. Súd prvej inštancie sa preto zaoberal len časťou, ktorá zodpovedá rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru, t.j. sumou 320 € a žalovaným uhradenou sumou 120 €. Mal za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi iba zvyšnú časť istiny čerpaného úveru v celkovej výške 200 € a preto žalobu vo zvyšku zamietol. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania vec právne posúdil podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 7. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP. 8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaného po pri povinnosti vyplývajúcej z napadnutého rozsudku zaviaže na zaplatenie sumy vo výške 80 € s príslušenstvom a opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania. 9. Žalobca uviedol, ž podáva odvolanie v zmietajúcej časti o zaplatenie 80 € s príslušenstvom z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov, a vychádzal z toho, že žalovaný uhradil sumu 120,- €, pričom mu poskytnutá suma 320,- €. Žalobca uviedol, že kúpna cena v zmysle zmluvy bola vo výške 400 €, žalovaný bol povinný zaplatiť akontáciu v sume 80 €, ktorá bola započítaná na výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a žalovanému žalobca následne poskytol sumu vo výške 320 €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami. Žalovaný celkovo uhradil sumu 120 €, podľa žalobcu suma úhrad vo výške 120,€, ktorú súd prvej inštancie započítal na sumu poskytnutej pôžičky, predstavuje len úhradu akontácie, ktorú súd započítal na sumu už poníženú o akontáciu (320 €). Žalovanému teda bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov vo výške 400, € a nie v sume 320 €, ako uvádza súd. Suma 320 € predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia. Zároveň je však akontácia zahrnutá aj medzi platbami v sume 120 €. Súd prvej inštancie teda zohľadnil zaplatenú akontáciu dvakrát, pretože je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovaného vo výške 120 €, ktorú sumu súd odpočítal od sumy 320 €, čo je suma pôžičky už ponížená o akontáciu. 10. Súd prvej inštancie podaním zo dňa 30.08.2018 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu v súlade s ust. § 373 ods. 3 a 4 CSP. Žalovaný prevzal výzvu a odvolanie žalobcu dňa 10.09.2018. K odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorú podriadil pod režim ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z., platného v čase uzatvorenia zmluvy. Konštatoval, že uzatvorená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 OZ. konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), k) cit. zákona, a preto predmetný úver považoval za bez úročný a bez poplatkov, a preto sa zaoberal len žalobou v časti, ktorá zodpovedá rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a sumou ktorú ohradil žalovaný (vo výške 120 €). 13. Odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcu v zamietajúcej časti do výške 80 € je dôvodné, keď žalobca správne konštatoval, že žalovanému bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 400 € a nie v sume 320 € ako to uvádzal súd prvej inštancie. Uviedol, že akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovaného vo výške 120 €. 14. Odvolací súd poukazuje na zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2011 na č.l. 3 z ktorej jednoznačne vyplýva, že kúpna cena v zmysle tejto zmluvy bola vo výške 400 €, akontácia 80 €, dohodnuté splátky 10 € mesačne, pričom pôžička (finančné plnenie) bolo 320 €. Žalobca spolu so žalobou predložil zároveň i prehľad splátok a úhrad z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil štyri splátky po 10 €, a to úhradu zo dňa 24.01.2012, úhradu zo dňa 11.04.2012, úhradu zo dňa 21.06.2012, a úhradu zo dňa 14.08.2012, t.j. celkom 40 € (4 x 10 €). Vzhľadom na vyššie uvedené zodpovedajúci rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru, t.j. sumou 400 € a žalovaným uhradenou sumou 120 € (80 € akontácia + 40 € splátky) predstavuje celkovú výšku 280 €. 15. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a to tak, že žalobcovi priznal ním uplatnený nárok vo výške 80 € vzhľadom na vyššie uvedené. V ostávajúcej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ostáva nezmenený. 16. Odvolací súd zároveň priznal žalobcovi i úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ, v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Vychádzal z úrokovej sadzby, ktorá prvému dňu omeškania žalovaného splatením úveru, t.j. ku dňu 06.08.2011 bola vo výške 9,5%. 17. Odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného konania s poukazom na ust. § 396 ods. 1, 2 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. 18. Podľa § 396 ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 19. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 20. Žalobca vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie mal úspech v konaní vo výške 77,78%, žalovaný úspech vo výške 22,21% (čo predstavuje zároveň neúspech žalobcu v konaní). žalobca bol teda v prvoinštančnom konaní úspešný v rozsahu 55,57 % (77,78% - 22,21%). 21. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plné úspešný, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).