Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/9/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615210713 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615210713.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: F. P., Z.. XX. X. XXXX, B. P., o zaplatenie 689,81 Eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 5. septembra 2019 č. k. 5C/1557/2015- 48, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá do výšky 147,80 eur s prísl., m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 147,80 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania od 16. 11. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,78 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 403,40 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 16. 11. 2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 16.96 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a žalovaný uzavreli dňa 11. 5. 2012 zmluvu o pôžičke č.XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku v sume 591,20 eur. Zmluvné strany sa dohodli na výške mesačnej splátky 33,26 eur (s poistením), na počte 20 splátok a celkovej výške pôžičky v sume 665,20 eur. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 14,71 %, priemerná RPMN 45,23 % a ročná úroková sadzba vo výške 14,71 %. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako 1/2014. Z prehľadu splátok súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uhradil splátky v celkovej sume 187,80 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 27. 11. 2015 postúpil právny predchodca žalobcu ako postupca pohľadávku voči žalovaného na žalobcu ako postupníka. Predžalobnou upomienkou z 25.10.2012 vyzval právny predchodca žalobcu k úhrade všetkých splátok jednorázovo do 3 dní odo dňa doručenia tejto upomienky. Z doručenky vyplýva, že žalovaný si poštovú zásielku neprevzal a zásielka sa vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Podľa článku 14.2 predmetnej zmluvy sa tým dlh stal splatným dňom 16. 11. 2012. 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke z 11. 5. 2012 je zmluvou spotrebiteľskou, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Skonštatoval, že ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Právny predchodca žalobcu je právnická osoba, ktorá v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala v predmete svojho podnikania poskytovania spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Preto spĺňa charakteristiku dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a veriteľa podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto žalovaný spĺňa charakteristiku spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a podľa § písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Predmetná zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky neobsahuje všetky náležitosti podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy nie je zrejmá doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti pôžičky (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch).Doba trvania a termín konečnej splatnosti je určený iba údajom 1/2014 a nie je uvedený ani dátum splatnosti jednotlivej splátky v mesiaci, od čoho by bolo možné odvodiť konečnú splatnosť. V článku 6 bodov 6.2 a 6.4 všeobecných obchodných podmienok je síce uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári, v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, ak nie je ustanovené inak. Uvedenie údaja 1/2014 nie je však uvedením konečného termínu splatnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Citované ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Údaj o konečnej splatnosti 1/2014 je mätúci a zmluvu v tejto časti robí pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“ Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku následne uviedol: „V predmetnej zmluve absentujú údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z.. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená celková výška mesačnej splátky, avšak v zmluve nie je uvedená splatnosť ani jednej splátky.“ Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že so zreteľom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona z spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto podľa súdu prvej inštancie povinnosťou žalovaného bolo vrátiť žalobcovi zostatok poskytnutej pôžičky v sume 403,40 eur bez akéhokoľvek navýšenia ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 591,20 eur a sumou 187,80 eur, ktorú žalovaný na pôžičke uhradil. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zostatok pôžičky v sume 403,40 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 403,40 eur od 16. 11. 2012 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 16. 11. 2012 ( prvý deň omeškania žalovaného s dlžnou sumou, t. j. 3 dni po vrátení predžalobnej upomienky ) predstavovala 0,75 %, žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne( 0,75%+8% ). Pri rozhodovaní o úroku z omeškania sa súd prvej inštancie riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31. 1. 2013. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá do výšky 147,80 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu 147,80 eur s prísl. Uviedol, že nerozporuje záver súdu prvej inštancie o tom, že predmetná pôžička je bezúročná a bez poplatkov, ale má za to, že súd prvej inštancie nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Kúpna cena bola v zmluve dojednaná sumou 739 eur. Keďže žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy zaplatiť akontáciu v sume 147,80 eur, táto suma bola započítaná na výšku poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému, ktorému bola následne poskytnutá suma vo výške 591,20 eur. Túto sumu sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný celkovo uhradil sumu 187,80 eur, t.j. akontáciu a necelé dve splátky. Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie spočíva podľa žalobcu v tom, že úhradu vo výške 187,80 eur započítal na sumu pôžičky 591,20 eur, ktorá suma však už bola znížená o akontáciu. Z toho je podľa žalobcu zrejmé, že súd prvej inštancie zohľadnil akontáciu dvakrát, pretože akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovaného vo výške 187,80 eur, ktorú sumu súd prvej inštancie naviac odpočítal od sumy 591,20 eur, čo je výška pôžičky už znížená o akontáciu. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti čo do sumy 147,80 eur s prísl., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 6. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu, na ktorú v celom rozsahu poukazuje. Z predmetnej zmluvy o pôžičke je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá pôžička na kúpu spotrebného tovaru vo výške 739 eur, pričom táto suma zahŕňa akontáciu vo výške 147,80 eur. Ak teda žalovaný zaplatil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 187,80 eur, jeho dlh predstavuje v súčasnosti sumu 551,20 eur (739 - 187,80 = 551,20 eur) a nie teda sumu 403,40 eur, ako to nesprávne ustálil súd prvej inštancie. Je totiž správny záver žalobcu, že súd prvej inštancie žalovaným uhradenú sumu 187,80 eur nesprávne odpočítal od sumy pôžičky 591,20 eur, pretože suma 591,20 eur predstavuje výšku pôžičky už zníženú o akontáciu. 7. Z toho je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v časti čo do sumy 147,80 eur s prísl. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 147,80 eur s prísl. 8. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 403,40 eur s prísl, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Rovnako nebol odvolaním napadnutý ani výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá pokiaľ ide o sumu prevyšujúcu 551,12 eur. 9. Žalobcovi teda bola celkovo priznaná suma 551,12 eur (403,40 + 147,80 = 551,12 eur). Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 689,81 eur s prísl. Úspech žalobcu teda predstavuje 79,89 % a jeho neúspech, resp. úspech žalovaného predstavuje 20,11 %. Po odpočítaní úspechu od neúspechu celkový úspech žalobcu predstavuje 59,78 % (79,89 - 20,11 = 59,78 %). Úspech žalobcu je teda 59, 78 %. Vzhľadom na to odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 59,78 %. 10. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).