Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/44/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616205093 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1616205093.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 3, 821 08 Bratislava, IČO: 00 178 454, zast. JUDr. PhDr. Silvester Danóczy, PhD., advokát, s.r.o., so sídlom Fándlyho 7, 949 01 Nitra, IČO: 51 853 281 proti žalovanému: OPERATON s. r. o., v likvidácii, so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 601 619, zast. JUDr. Matejom Marhavým, advokátom, Šafárikovo nám. 4, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 187,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/102/2016-348 zo dňa 17.10.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania sp. zn. 4Ca/1/2018 vedeného Okresným súdom Bratislava I. o d m i e t a . II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/102/2016-348 zo dňa 17.10.2018 vo veci samej a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania spis. zn. 4Ca/1/2018 vedeného Okresným súdom Bratislava I, zaviazal žalovaného na zaplatenie 187,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 187,51 eur od 7.4.2016 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súd prvej inštancie. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 13.6.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 187,51 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že kontrolnou činnosťou žalobcu ako opatrením proti zamedzeniu nelegálneho používania diel autorov bolo inšpektorom dňa 9.3.2015, 14.3.2015 a 24.2.2016 zistené, že žalovaný nemal uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu na požívanie chránených hudobných diel pomocou technických zariadení a to zvukovým prijímačom, zvukovoobrazovým prijímačom alebo prehrávačom v pohostinskom a občerstvovacom zariadení. Žalovaný sa tak dopustil porušenia § 48 ods. 1 autorského zákona. Na základe inšpekčných záznamov vystavil žalobca faktúru č. 2161200031 zo dňa 22.3.2016 splatnú dňa 6.4.2016 v zmysle platného Sadzobníka, ktorá obsahuje počet technických zariadení s príslušnou sadzbou. Konaním žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor nositeľov práv k hudobným dielam, ktorých v rámci kolektívneho uplatňovania a kolektívnej ochrany ich majetkových práv žalobca zastupuje v zmysle § 78 autorského zákona. Výkon majetkových práv autorov k hudobným dielam v súlade s oprávnením Ministerstva kultúry SR spravuje na území SR žalobca. Bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje sumu autorskej odmeny, ktorú by žalovaný za to - ktoré zariadenie zaplatil v prípade splnenia povinnosti a získania licencie, t.j. súhlasu s používaním hudobných diel, výšku je možné určiť Sadzobníkom odmien. 3. Žalovaný v odôvodnení odporu uviedol, že pri prenose zaznamenaných výkonov využíva platenú službu prostredníctvom internetového portálu a nešíri záznamy výkonných umelcov, ktorých žalobca zastupuje, a tiež že zo žaloby nijako nevyplýva výpočet údajne dlžnej sumy, ktorú žalobca uplatňuje. Z preložených inšpekčných záznamov vyplýva iba toľko, že inšpektor sa nevedel s konateľom žalovaného skontaktovať. Žalobca žalobu opiera iba o elektronickú komunikáciu, nevzal do úvahy, aké hudobné diela bolo možné na izbách vôbec prehrávať ani ako je zabezpečená autorská odmena. 4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaný nespochybnil počet technických zariadení na izbách vyúčtovaný vo faktúre namieta len, že žalobca nevzal do úvahy, aké hudobné diela bolo možné na izbách vôbec prehrávať ani ako je zabezpečená autorská odmena. Žalovaný uvádza, že z hľadiska nárokov z porušenia subjektívneho autorského práva nie je v prípade uskutočňovania verejného prenosu nutné, aby došlo k faktickému prenášaniu predmetu ochrany príjemcom (zákazníkom), výkonom verejného prenosu je samotné umožnenie príjmu diela v objektívne vnímateľnej podobe. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu a v prevádzke sa nachádzali technické zariadenia na prenos, možno dôvodne predpokladať, že dochádza k neoprávnenému použitiu predmetov ochrany v zmysle Autorského zákona. Výpočet bezdôvodného obohatenia vyplýva zo Sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel prostredníctvom technických zariadení (verejný prenos). 5. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 190 ods. 1, § 141 ods. 1, 2, § 143 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, § 5 ods. 14 , § 56 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. (účinný do 31.12.2015), § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 164 CSP. 6. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej posúdil návrh žalovaného na prerušenie konania ,pričom ex offo skúmal, či nie sú splnené podmienky prerušenia konania podľa § 162 CSP. Súd dospel k záveru, že návrh žalovaného na prerušenie konania v súdenej veci je nedôvodný. Predmetom konania vo veci spis. zn. 10Cb/102/2016 je pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť neoprávneným používaním hudobných diel bez uzatvorenej licenčnej zmluvy v období od 11.3.2015 do 31.12.2015. Predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava I vedeného na základe žaloby žalobcu Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky proti žalovaným 1/ Slovenská asociácia producentov v audiovízii, 2/ Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, 3/ SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, 4/ Ochranné združenie interpretov Slovenska, 5/ LITA, autorská spoločnosť pod spis. zn. 4Ca/1/2018 je určenie obsahu zmluvy podľa § 165 ods. 8 Autorského zákona, a to Kolektívnej hromadnej licenčnej zmluvy, Rozšírenej kolektívnej hromadnej licenčnej zmluvy a Zmluvy upravujúcej vysporiadanie práva na primeranú odmenu, pričom žaloba bola doručená súdu 24.4.2018. Nároky žalobcu uplatnené v súdenej veci a predmet sporu v konaní spis. zn. 4Ca/1/2018 spolu nesúvisia, i v prípade, že by bolo žalobe v konaní sp. zn. 4Ca/1/2018 vyhovené, súd by určil obsah uvedených zmlúv do budúcnosti, výsledok sporu by nijako neovplyvnil nároky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému prišlo v roku 2015. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že neexistuje žiaden právny ani skutkový dôvod, pre ktorý by mal výsledok konania spis. zn. 4Ca/1/2018 vedeného pred Okresným súdom Bratislava I mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní. Z uvedeného dôvodu keďže v konaní spis. zn. 4Ca/1/2018 sa nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci 10Cb/102/2016, návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. 7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný prevádzkuje Penzión/Café ULIČKA na Hlavnej ulici 57 v Stupave, v priestoroch ktorého bolo kontrolnou činnosťou žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickými zariadeniami, prostredníctvom ktorých dochádza k používaniu hudobných diel autorov, ktorých majetkové práva zastupuje žalobca. V prípade verejného prenosu hudobného diela neprichádza k porušeniu subjektívneho autorského práva faktickým prenosom diela zákazníkom žalovaného, pre naplnenie predpokladov postačí hrozba zásahu, t.j. už umožnenie príjmu hudobného diela v objektívne vnímateľnej podobe žalovaným tretím osobám technickými zariadeniami vo vlastníctve žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v období od 11.3.2015 do 31.12.2015 nemal uzatvorenú licenčnú zmluvu na používanie hudobných diel, rovnako súd mal za konaní preukázané vybavenie penziónu z e- mailovej komunikácie, ako aj informácií z webovej stránky žalovaného. Preto bolo potrebné vysporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vzťahy medzi žalovaným ako používateľom hudobných diel a žalobcom ako organizáciou kolektívnej správy, ktorý je oprávnený v rozsahu udeleného oprávnenia domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. 8. Poukázal na konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvedené v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s tým, že v prípade plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie. Takéto plnenie predstavuje majetkový prospech, ktorý žalovaný získal plnením, na ktorý v čase jeho poskytnutia nebol právom stanovený dôvod. Výšku bezdôvodného obohatenia konajúci súd posúdil ako primeranú a zodpovedajúcu právnej úprave § 56 ods. 1 písm. g) zák.č. 618/2003 Z.z. účinnej v čase vzniku bezdôvodného obohatenia (s poukazom na prechodné ustanovenia § 190 ods. 1 zák.č. 185/2015 Z.z.), ktorá umožňovala domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia až do výšky dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Podľa predloženého Sadzobníka žalobcu v rozhodnom období 11.3.2015 až 31.12.2015 si uplatnil za zvukový prijímač alebo prehrávač v bare a zvukovo-obrazový prijímač v izbách pre hostí (ako to vyplynulo z inšpekčných záznamov, predloženej e-mailovej komunikácie a faktúry ako aj podkladov pre dohodu o urovnaní). Suma dvojnásobku odmeny podľa Sadzobníka bez DPH predstavovala sumu 27 eur + DPH / ročný paušál (22,50 eur x 2 =45 eur, t.j. žalobca nenavýšil odmenu podľa Sadzobníka o príslušnú DPH), bar podľa inšpekčného záznamu má rozlohu 60 m2. Za zvukovoobrazový prijímač alebo prehrávač v izbách pre hostí suma dvojnásobku odmeny podľa Sadzobníka bez DPH, predstavovala sumu 19 eur + DPH/ročný paušál (9,50 eur x 2), žalobca uplatnil 15,834 eur, žalobca uplatnil len sumu 15,834 eur za obdobie 11.3.2015 až 31.12.2015, počet zvukovoobrazových prijímačov na izbách (TV na izbách pre hostí) 9 ks vyplynul z listinných dôkazov a nebol preukázaný opak. Z vyššie uvedených dôvodov prvoinštančný súd žalobe vyhovel a (nakoľko žalobca uplatnil v konaní menej ako by bol jeho nárok podľa § 56 ods. 1 písm. g) zák.č. 618/2003 Z.z.) zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej istiny vo výške 187,50 eur. S poukazom na rozhodnutie - Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25Cdo 2895/99 priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca v konaní preukázal doručenie výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú obsahovala faktúra, ktorou vyúčtoval výšku bezdôvodného obohatenia žalovanému a určil splatnosť peňažného záväzku. Žalovaný je preto v omeškaní s plnením peňažného záväzku dňom nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej výzvou 7.4.2016, t. j. dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. 2161200031. Výška úroku z omeškania aplikovaná podľa nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5 % ročne, preto konajúci súd ustálil, že žalobu aj v časti úrokov z omeškania žalobca uplatnil dôvodne. 9. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) a h) CSP odvolanie žalovaný. V odvolaní žalovaný uviedol, že právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný má zato, že odôvodnenie napádaného rozsudku je pre svoju extrému stručnosť, nedostatočné a z tohto dôvodu nepreskúmateľné. V odôvodnení napádaného rozsudku sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal právnou argumentáciou žalovaného ohľadne návrhu na prerušenie konania (do skončenia konania vedeného pred OS BA I sp. zn. 4Ca/1/2018). Súd prvej inštancie sa nijako nezaoberal výškou primeranosti odmeny (t.j. výškou uplatneného bezdôvodného obohatenia), ktorá výška vyplýva výlučne z cenníka, sadzobníka, vyhotoveného jednostranne žalobcom pre rok 2015, pričom v žalobe v konaní sp. zn. 4Ca/1/2018 vedenej pred Okresným súdom Bratislava I je pre rok 2018 navrhnutá priemerná sadzba o 100% nižšia v prípade TV na izbe a v prípade TV pohostinského zariadenia dokonca o 600% nižšia. Žalovaný opäť poukázal v tomto spore na to, že sadzobníky, od ktorých odvodzuje žalobca svoj nárok, nevychádzajú z relevantných podkladov. Žalobca poukázal na žalobu Zväzu hotelov a reštaurácii v súvisiacom spore 4Ca/1/2018 pred Okresným súdom Bratislava I, ktorá vychádza aj z komparácie poplatkov susedných štátov, ktoré sú členmi EÚ. Prvoinštančný súd návrh na prerušenie konania zamietol a zároveň sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s unesením dôkazného bremena žalobcu a taktiež extrémne stručné odôvodnenie k výške bezdôvodného obohatenia zo strany súdu prvej inštancie nemôže obstáť. 11. K určeniu výšky bezdôvodného obohatenia žalovaný uviedol, že túto určil konajúci súd podľa predloženého sadzobníka žalobcu a teda nie na základe jednostranne stanovej hodnoty v dvojstrannom vzťahu, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil znením § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z.z. účinnom v čase vzniku bezdôvodného obohatenia. V zmysle § 56 ods. 1 písm. g) zákona č. 618/2003 Z.z. účinnom v rozhodnom čase Autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Výškou primeranosti autorskej odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v rozhodnom čase sa tunajší súd vôbec nezaoberal a v tejto súvislosti vo svojom extrémne stručnom iba stroho odkázal iba na jednostranne stanovené sadzobníky žalobcu. Žalovaný má za to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol a tunajší súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď pri výške uplatneného nároku vychádzal výlučne zo sadzobníkov žalobcu bez akéhokoľvek hodnotenia ich primeranosti. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že súd prvej inštancie musí vykonať dokazovanie ohľadne tvrdení žalobcu k samotnej výške bezdôvodného obohatenia. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 10Cb/102/2016 zo dňa 17. októbra 2018 v zmysle ust. § 389 ods. 1, písm. c) CSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. 13. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý považuje odôvodnenie uvedené v ods. 24. napadnutého rozsudku za dostatočne zdôvodňujúce zamietnutie návrhu na prerušenie konania, keďže sa v ňom zrozumiteľne uvádza, prečo neexistuje právny ani skutkový dôvod, pre ktorý by mal mať výsledok konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4Ca/1/2018 význam pre rozhodnutie súdu v konaní pred tunajším súdom, sp. zn. 10Cb/102/2016. 14. K spochybňovaniu Sadzobníka predloženého žalobcom žalobca poukázal na ust. § 81 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. Autorského zákona účinného v čase vzniku bezdôvodného obohatenia (ďalej len „AZ“), podľa ktorého bol žalobca povinný riadne, s náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia uverejniť vhodným spôsobom sadzobník odmien a primeraných odmien, ale aj „uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje, 2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia“. Žalobca si ako organizácia kolektívnej správy povinnosti vyplývajúce z vyššie zmienených ustanovení AZ splnil, t.j. uverejnil sadzobník odmien a primeraných odmien a následne uzatváral s používateľmi vyššie špecifikované zmluvy za primeraných a rovnakých podmienok. Žalovaný o.i. v odvolaní tvrdil, že „Extrémne stručné odôvodnenie k výške bezdôvodného obohatenia zo strany súdu prvej inštancie nemôže obstáť“. Žalovaný však v odvolaní neuviedol iné odôvodnenie nesprávneho právneho posúdenia veci alebo neprimeranosti vypočítanej autorskej odmeny než odkaz na konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 4Ca/1/2018. Žalobca považuje s ohľadom na vyššie uvedené, za nepreukazujúce naplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktoré by malo spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní odkazuje len na nesprávnosť určenia výšky bezdôvodného obohatenia bez uvedenia akýchkoľvek novôt v odvolacom konaní (§ 366 CSP), preto sa žalobca domnieva, že žalovaný použil tento odvolací dôvod nesprávne. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 10.9.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 19. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 20. Je potrebné uviesť, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd na rozdiel od žalovaného má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, tak ako to už uviedol odvolací súd vyššie. 21. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného úhrady sumy 187,51 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že kontrolnou činnosťou žalobcu ako opatrením proti zamedzeniu nelegálneho používania diel autorov bolo inšpektorom dňa 9.3.2015, 14.3.2015 a 24.2.2016 zistené, že žalovaný nemal uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu na požívanie chránených hudobných diel pomocou technických zariadení a to zvukovým prijímačom, zvukovoobrazovým prijímačom alebo prehrávačom v pohostinskom a občerstvovacom zariadení. Žalovaný sa tak dopustil porušenia § 48 ods. 1 autorského zákona. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemal uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu a v prevádzke sa nachádzali technické zariadenia na prenos, možno dôvodne predpokladať, že dochádza k neoprávnenému použitiu predmetov ochrany v zmysle Autorského zákona. Výpočet bezdôvodného obohatenia vyplýva zo Sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel prostredníctvom technických zariadení (verejný prenos). 22. Podľa § 5 ods. 14 zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) verejný prenos je šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti. 23. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) zák. č. 618/2003 Z.z. autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. 24. Žalovaný o.i. v odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie nijako nezaoberal výškou primeranosti odmeny, ktorá výška vyplýva výlučne z cenníka, sadzobníka vyhotoveného jednostranne žalobcom pre rok 2015, pričom v žalobe v konaní sp. zn. 4Ca/1/2018 vedenej pred Okresným súdom Bratislava I je pre rok 2018 navrhnutá priemerná sadzba o 100% nižšia v prípade TV na izbe a v prípade TV pohostinského zariadenia dokonca o 600% nižšia. Podľa žalovaného sadzobníky, od ktorých odvodzuje žalobca svoj nárok nevychádzajú z relevantných podkladov a súd prvej inštancie sa nezaoberal výškou primeranosti autorskej odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v rozhodnom čase. 25. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie považuje za primeranú výšku bezdôvodného obohatenia a tiež zodpovedajúcu právnej úprave § 56 ods. 1 písm. g) zák.č. 618/2003 Z.z. účinnej v čase vzniku bezdôvodného obohatenia (s poukazom na prechodné ustanovenia § 190 ods. 1 zák.č. 185/2015 Z.z.), ktorá umožňovala domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia až do výšky dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Nebolo sporné medzi stranami sporu, že žalovaný nemal v rozhodnom čase uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu na používanie chránených hudobných diel pomocou technických zariadení, čím dochádzalo z jeho strany k realizácii majetkovej podstaty autorských práv spravovaných subjektov bez toho, aby im bola poskytnutá odmena. Keďže žalovaný neuzavrel so žalobcom na rok 2015 hromadnú licenčnú zmluvu, zotrval v pozícii porušovateľa práv autorov a žalobca sa oprávnene proti žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 56 ods. 1 písm. g) Autorského zákona. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný sa dopustil neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva a preto je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške dvojnásobku obvyklej odmeny za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. 26. K namietanému spôsobu ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia ako dvojnásobok odmeny , ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade samotná odmena nie je ekvivalentom zmerateľným, resp. odzrkadľujúcim skutočný rozsah používania diel, ale predstavuje plnenie za to, že takáto možnosť sa nadobúdateľovi poskytne. Samotný zákon č. 618/2003 Z.z. primerane reflektuje možnosť, že takáto situácia nastane aj v znení zákonných ustanovení, a to najmä v § 56 ods. 1, ktorý stanovuje zákonný rámec ochrany autorov, do ktorých práv sa neoprávnene zasiahlo. Toto ustanovenie predstavuje preventívno-represívne opatrenie, stanovujúce zákonné prostriedky, ktorými sa autor môže domáhať odstránenia nezákonného stavu. Najmä vzhľadom na skutočnosť, že v reálnom živote, kedy technické a informačné prostriedky umožňujú používanie diel temer bez možnosti riadnej kontroly, autori diel, práva ku ktorým spravuje žalobca, nemajú adekvátnu možnosť ochrany pred ich neoprávneným použitím, je zákonná úprava v ustanovení § 56 ods. 1 zák.č. 618/2003 Z.z. prísnejšia a reštriktívnejšia. 27. Autorský zákon v § 56 ods. 1 písm. g) určil výšku bezdôvodného obohatenia pri neoprávnenom zásahu do práv autora vo výške dvojnásobku odmeny obvyklej za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Táto právna úprava je špeciálnou k právnej úprave bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku. Obvyklá odmena je taká, za akú boli v rozhodnom období skutočne poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia licenciu získali. Súd prvej inštancie vychádzal z odmeny podľa Sadzobníka žalobcu s účinnosťou a platnosťou od 1.1.2015, ktorý predložil žalobca. Tento sadzobník je určený na výpočet autorskej odmeny za udelenie súhlasu (licencie na použitie chránených hudobných diel verejným prenosom prostredníctvom technických zariadení v prevádzkach a zariadeniach obchodu a služieb alebo v iných priestoroch/reštauračné, pohostinské a občerstvovacie zariadenia, ubytovacie zariadenia, rekreačné prevádzky alebo areály, obchody prevádzky služieb, dopravné prostriedky a pod.). Žalobca v súlade s ust. § 81 ods. 1 zák.č. 618/2003 Z.z predmetný sadzobník odmien uverejnil a vychádzal z neho pri uzatváraní hromadných licenčných zmlúv s inými subjektmi. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.3.2011, sp. zn. II. ÚS/101/2011, podľa ktorého sa obvyklosť licenčnej odmeny posudzuje podľa toho, za akú odmenu v čase neoprávneného zásahu do práv autorov orgán kolektívnej správy obvykle poskytoval licenciu iným užívateľom, teda za akú uzatváral hromadné licenčné zmluvy. 28. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 29. Žalovaný podal odvolanie aj voči výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania do skončenia konania sp. zn. 4Ca/1/2018 vedeného Okresným súdom Bratislava I zamietol. Vo vzťahu k tomuto výroku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že odvolanie proti tomuto výroku bolo potrebné odmietnuť aj napriek poučeniu o prípustnosti odvolania. 30. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 31. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 32. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 33. Keďže súd prvej inštancie návrhu žalovaného na prerušenie konania nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu (výroku rozsudku) prípustné odvolanie podľa § 357 písm. n) CSP. Preto odvolací súd rozhodujúc aj o tomto odvolaní rozhodol tak, že ho odmietol ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 34. Podľa ustálenej judikatúry súdov SR, vrátane Ústavného súdu SR, odvolací súd v tomto prípade rozhoduje bez toho, aby skúmal vecnú stránku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a jemu predchádzajúce konanie týkajúce sa návrhu na prerušenie konania. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).