Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/34/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209629 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1616209629.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: P.. S. Q. - C., C., Z. č. XXX/XXA, IČO: 37 084 453, zastúpený JUDr. Ľuboš Jurčo, advokát, Bratislava, Pribinova č. 25, proti žalovanému: Z. K. , narodený dňa X.XX.XXXX, trvale bytom N. pri Z., D. č. XX/XX, o zaplatenie 9.000,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 10. septembra 2018, č.k. 27 C 276/2016-38, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 10. septembra 2018, č.k. 27 C 276/2016-38, vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e . II. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 10. septembra 2018, č.k. 27 C 276/2016-38, vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10. septembra 2018, č.k. 27 C 276/2016-38, zamietol žalobu žalobcu a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 488, § 44, § 46, § 588, § 591 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 9.000,00 € s úrokom z omeškania 9,30 % ročne zo sumy 9.000,00 € od 5.6.2014 do zaplatenia, a to titulom záväzku žalovaného uhradiť dohodnutú kúpnu cenu za predaj dvoch vozidiel žalobcu značky L. C8 a L. C8 N.. V žalobe dôvodil, že je živnostníkom, ktorý dňa 4.6.2014 uzavrel so žalovaným ústnu kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k dvom osobným motorovým vozidlám, a to L. C8 červenej farby, N.: N rok výroky XXXX, v hodnote 3.500,00 € a L. C8 N. striebornej farby, N.: N rok výroby XXXX, v hodnote 5.500,00 €. Uvedené motorové vozidlá sa nachádzali na parkovisku v Q. v správe G. M., ktorý predmetné vozidlá žalovanému vydal. Strany sa v kúpnej zmluve dohodli, že kúpnu cenu žalovaný prefinancuje prostredníctvom leasingu. Žalovaný svoj záväzok spočívajúci v zaplatení kúpnej ceny žalobcovi za predmet kúpy nesplnil, napriek skutočnosti, že obe vozidlá predal ďalšej osobe, Z. E.. Žalovaný sa k žalobe, napriek výzve súdu a doručeniu žaloby, nevyjadril. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na preukázanie uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom mal byť odplatný prevod vlastníckeho práva k dvom vozidlám, žalobca predložil ako dôkaz iba uznesenie vyšetrovateľky odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V., ktorým bolo zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že sa stalo nepochybným, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Z predmetného uznesenia vyplýva, že žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie, pričom orgánom činným v trestnom konaní uviedol, že inzeroval na internetovej stránke ponuku na predaj dotknutých vozidiel, na ktorú reagoval žalovaný s tým, že by si uvedené vozidlá chcel vyskúšať. Obe vozidlá mu boli následne odovzdané, jedno v Q. a druhé v C.. Pri svojom druhom výsluchu na polícii žalobca uviedol, že so žalovaným vo veci jedného ani druhého vozidla neuzavreli kúpnu zmluvu, keďže táto mala byť uzavretá vždy až po tom, čo si žalovaný vozidlá vyskúša. Od odovzdania vozidiel žalovanému však žalobca ani vozidlá ani peniaze nevidel. Žalovaný pri svojom výsluchu na polícii vypovedal, že pri prevzatí prvého vozidla (červený L. L vyplatil sumu 1.500,00 € do rúk G. M., od ktorého si vozidlo preberal. Následne vozidlo predal pánovi E. za 2.000,00 €, keďže mal za to, že vozidlo riadne vyplatil, a teda mu patrí. Ďalej žalovaný uviedol, že aj pri prevzatí druhého vozidla, strieborného L. C8 N., zaplatil sumu 1.500,00 €, tentoraz do rúk priamo žalobcu. Následne ho opäť predal pánovi E. za sumu 2.000,00 €. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. súd prvej inštancie ďalej zistil, že vyšetrovateľka vo veci vypočula pána M., ktorý uviedol, že vozidlo červený L. C8 odovzdal žalovanému vo svojej firme v Q., avšak od žalovaného neprevzal žiadne peniaze. Predmetné vozidlá boli políciou počas vedenia trestného konania zaistené ich (vtedy) aktuálnym majiteľom, Z.. D. (vlastníčke vozidla L. C8 červenej farby) a pánovi U. (majiteľovi vozidla L. C8 striebornej farby). Obom boli vozidlá následne so súhlasom žalobcu vydané s tým, že obaja uhradili žalobcovi po 1.500,00 €. 1.2. Súd prvej inštancie na prejednanie sporu nariadil v súlade s § 297 C.s.p. pojednávanie na deň 10.9.2018, vec, v neprítomnosti oboch strán, ktoré boli riadne predvolané a bez ospravedlnenia sa termínu pojednávania nezúčastnili, prejednal a vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to výpisom zo živnostenského registra žalobcu a uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V. zo dňa 7.3.2016, č.k. ČVS ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX E.. 1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že keďže žalobca na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe nenavrhol vykonať žiaden iný dôkaz, dospel k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie a obsahu kúpnej zmluvy, ktorá mala byť medzi ním a žalovaným uzavretá. Jediným dôkazom, z ktorého súd mohol vychádzať, bolo uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V., z ktorého však jednoznačne nevyplynulo, či bola kúpna zmluva na predmetné vozidlá medzi stranami vôbec uzavretá. Žalobca totiž v trestnom konaní vypovedal, že vozidlá žalovanému len zveril za účelom ich vyskúšania a kúpna zmluva mala byť uzavretá až následne. Žalovaný v trestnom konaní naopak tvrdil, že kúpna zmluva uzavretá bola a že on svoj záväzok z nej splnil tým, že odovzdal dohodnutú sumu 1.500,00 € pánovi M., resp. žalobcovi osobne. Súd prvej inštancie dôvodil, že ak by aj dospel k záveru, že kúpna zmluva medzi stranami uzavretá bola, potom žalobca nepreukázal, že so žalovaným bola dohodnutá ako odplata práve ním žalovaná suma. V uznesení Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. je ako hodnota vozidiel uvedená iná suma a žalobcom uvádzané sumy nepreukazuje ani výsluch žiadnej z vypočúvaných osôb. Súd prvej inštancie považoval za potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalobca obdržal za predmetné vozidlá platby po 1.500,- € aj od ich aktuálnych majiteľov, pani D. a pána U.. Podľa súdu prvej inštancie tak žalobca súdu nepreukázal existenciu a ani výšku záväzku žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 1.4. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, súd prvej inštancie uviedol, že procesný úspech v konaní mal žalovaný. Keďže však trovami konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva a žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu s prihliadnutím na princíp hospodárnosti nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že jeho právny zástupca sa nemohol zúčastniť pojednávania nariadeného v prejednávanej veci súdom prvej inštancie, keďže sa musel dňa 10.9.2018 o 8.19 hod. zúčastniť chirurgického vyšetrenia a jeho zdravotný stav mu neumožnil účasť na pojednávaní, ktorú skutočnosť preukazoval pripojenou lekárskou správou. Právny zástupca žalobcu zaslal pred pojednávaním Okresnému súdu Malacky ospravedlnenie prostredníctvom emailu, ktorý z technických príčin, ktoré sám nezavinil, nemusel súdu prísť včas alebo vôbec. Tým, že súd pojednávanie neodročil, ale rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti strán sporu, znemožnil žalobcovi uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktorými by preukazoval pravdivosť a správnosť svojich tvrdení, ktoré uviedol v žalobe. Odvolateľ dôvodil, že súd prvej inštancie použil zlú právnu normu, keď odkázal na ustanovenie § 44 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyvodil záver, že medzi stranami sporu nevznikli zmluvy o predaji motorových vozidiel, pretože mlčanie alebo nečinnosť strany samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že riadne nevyhodnotil dôkazy, ktoré súdu predložil, keďže v uznesení Okresnej prokuratúry v Malackách č.k. 1 Pv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 26.10.2015 je uvedené, že „z doposiaľ zabezpečených dôkazov a informácií vyplýva, že medzi Z. K. a S. Q. došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k dvom osobným motorovým vozidlám zn. L. L „Táto skutočnosť vyplýva z výpovedí oboch zmluvných strán, ako aj z nasledovného správania poškodeného, ktoré opísal vo výpovedi a ktoré potvrdil svedok M..“ Na preukázanie tvrdenia, že medzi stranami došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy navrhol súdu vypočuť žalovaného. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, použijúc ustanovenie § 591 Občianskeho zákonníka a nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keďže žalobca v žalobe uviedol, že sa so žalovaným dohodol tak, že kúpnu cenu žalovaný prefinancuje prostredníctvom leasingovej spoločnosti, u ktorej si dojedná leasing a až následne vyplatí žalobcovi kúpnu cenu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže neuviedol, že k žalobe pripojil aj uznesenie Okresnej prokuratúry v Malackách zo dňa 26.10.2015, č.k. 1 Pv 316/15/1106-11. Podľa odvolateľa súd neprihliadol na to, že žalovaný dotknuté vozidlá neskôr predal ďalšej osobe, Z. E., čo znamená, že ich musel nadobudnúť od žalobcu na základe kúpnej zmluvy. Vozidlá boli vo vlastníctve žalobcu, ktoré tvrdenie vie preukázať. Nadobudol ich na základe kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 28.11.2013 (L. L a dňa 12.12.2013 (L. C8 N.) s S. A.. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie oprel o dôkaz tvrdenia žalovaného, ktorý v trestnom konaní vypovedal ako obvinený o tom, že pri prevzatí prvého vozidla vyplatil sumu 1.500,- € do rúk G. M. a pri prevzatí druhého vozidla zaplatil sumu 1.500,- € priamo žalobcovi. Podľa odvolateľa sú tieto tvrdenia klamlivé a nepoužiteľné v tomto konaní, keďže žalovaný, ktorý v trestnom konaní vystupoval ako obvinený, nie je povinný, podľa trestno-procesných noriem, vypovedať pravdu a akákoľvek jeho nepravdivá výpoveď nie je postihnuteľná trestnoprávnou normou. Ako svedka navrhol vypočuť G. M.. Pokiaľ súd tvrdil, že nepreukázal, že so žalovaným bola ako odplata dohodnutá ním žalovaná suma, zasiahol do zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán, keďže jeho tvrdenia o výške žalovanej sumy žalovaný nepoprel. Skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvej inštancie, že žalobca obdržal za predmetné vozidlá po 1.500,- € od aktuálnych majiteľov, je, podľa žalobcu, pre toto konanie bezvýznamná, pre spor medzi žalobcom a žalovaným nemá význam. Vyššie uvedenými skutočnosťami preukázal, že v konaní boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d)/ e/, f/, g/, c/, d/ C.s.p. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, napriek tomu, že mu bolo riadne doručené a bol vyzvaný na vyjadrenie, nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. septembra 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 5. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. l C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho neboli zistené žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, na ktoré by musel odvolací súd prihliadať aj bez namietania stranou sporu (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 6. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy titulom kúpnej ceny za predaj dvoch motorových vozidiel. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu a obsah kúpnej zmluvy, ktorú mal uzatvoriť so žalovaným. 7.1. Vychádzajúc z predloženého spisu, konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že, vzhľadom na neúčasť strán sporu na pojednávaní vytýčenom v prejednávanej veci, vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní sporu z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi, ktoré k žalobe pripojil žalobca. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie tým, že pojednávanie neodročil ale rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti strán sporu, znemožnil žalobcovi uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktorými by preukazoval pravdivosť a správnosť svojich tvrdení, ktoré uviedol v žalobe. 7.2. Podľa čl. 17 C.s.p. súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 7.3. Podľa § 183 C.s.p. pojednávanie je možné odročiť aj na návrh strany sporu alebo jej zástupcu, a to len z dôležitého dôvodu, pričom strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 7.4. Súd prvej inštancie rozhodol v prejednávanej veci na pojednávaní, vytýčenom na termín 10.9.2018 o 13.00 hod. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 3.7.2018 (č.l. 37 spisu). Žalobca v odvolaní uviedol, že jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na deň 10.9.2018 nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov, čo preukazoval lekárskou správou zo dňa 10.9.2018, vystavenou Z.. A. T., chirurgom. Podľa uvedenej lekárskej správy právny zástupca žalobcu navštívil ambulanciu lekára dňa 10.9.2018 o 7.54 hod. po tom, ako utrpel úraz pádom z bicykla na ľavé koleno a to v piatok dňa 7.9.2018. Pacientovi bol odporučený kľud na lôžku a fyzické šetrenie. Napriek tomu, že právny zástupca žalobcu absolvoval lekárske vyšetrenie v ranných hodinách, správa bola vystavená o 8.18 hod. dňa 10.9.2018 a pojednávanie sa konalo v uvedený deň až o 13.00 hod., právny zástupca žalobcu do uvedeného času neoznámil súdu (ako je zrejmé z predloženého spisu) dôvod, pre ktorý sa nemôže pojednávania zúčastniť a o jeho odročenie nepožiadal. Nesplnil si tak povinnosť uloženú mu ustanovením § 183 ods. 1 C.s.p. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď vec prejednal, majúc za to, že boli pre takýto postup splnené procesné podmienky, strany sporu boli riadne a včas predvolané na pojednávanie a žiadna z nich nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca súdu nepreukázal, že oznámenie o dôvode neúčasti na pojednávaní dňa 10.9.2018 súdu doručil, v odvolaní tvrdil, že súdu zaslal ospravedlnenie prostredníctvom emailu, ktorý z technických príčin, ktoré sám nezavinil, nemusel súdu prísť včas alebo vôbec. Dôkaz o tom, že zo svojej emailovej schránky zasielal súdu podanie s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, súdu, ani odvolaciemu, nepredložil. Postup súdu prvej inštancie tak odvolací považuje za správny. 7.5. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že riadne nevyhodnotil dôkazy, predložené v konaní žalobcom, poukazujúc pri tom na uznesenie Okresnej prokuratúry v Malackách č.k. 1Pv 316/15/1106-11 zo dňa 26.10.2015, podľa ktorého došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k dvom osobným motorovým vozidlám, jedno v hodnote 3.500,- € a druhé v hodnote 5.500,- €. Kúpnu cenu mal žalovaný prefinancovať prostredníctvom leasingovej spoločnosti, kúpnu cenu však žalobcovi neuhradil napriek tomu, že osobné motorové vozidlá si prevzal. K žalobe ako dôkaz pripojil uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. zo dňa 7.3.2016, č.k. ČVS:ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX E., z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca v trestnom konaní vypovedal, že sa so žalovaným dohodli, že mu vozidlo (L. C8 červenej farby) zverí aj s kľúčmi a originálmi dokladov na určitú dobu, platobné podmienky si ešte neurčili, nedošlo ani k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy, keďže žalovaný mal mať vozidlo len na skúšku. Rovnako, bez kúpnej zmluvy, s kľúčmi a dokladmi, bolo žalovanému na základe ústnej dohody zverené aj druhé vozidlo striebornej farby, k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť po tom, čo si žalovaný vozidlá vyskúša. Žalobca odvtedy vozidlá ani peniaze nevidel. Odvolací súd uvádza, že uznesenie Okresnej prokuratúry v Malackách č.k. 1Pv 316/15/1106-11, na ktoré poukazuje v odvolaní žalobca, nebolo k žalobe pripojené, na jeho obsah sa odvoláva uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. zo dňa 7.3.2016, č.k. ČVS:ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX E., preto tvrdenia citované z uznesenia Okresnej prokuratúry v Malackách nemožno považovať za hodnoverný dôkaz o uzatvorení kúpnopredajnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že tvrdenia samotného žalobcu o uzatvorení kúpnopredajnej zmluvy k dvom osobným motorovým vozidlám sú sporné a to vzhľadom na jeho tvrdenia, týkajúce sa uzavretia kúpnej zmluvy obsiahnuté v žalobe a tvrdenia obsiahnuté v uznesení Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. zo dňa 7.3.2016, č.k. ČVS:ORP-XXX/X-VYS- BX-XXXX E.. 7.6. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, pozostávajúci z ponuky a prijatia ponuky, ktorý je obsahovo zhodný čo do predmetu a ceny, na základe ktorého vzniká predávajúcemu povinnosť predmet kúpy previesť do vlastníctva kupujúceho a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Kúpna zmluva vzniká, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu, teda ak došlo k vzájomnému konsenzu o predmete kúpy a cene. Z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. zo dňa 7.3.2016, č.k. ČVS:ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX E., vyplýva, že žalobca ako poškodený vypovedal, že medzi ním a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu kúpnopredajnej zmluvy, strany sa dohodli, že žalovaný si vozidlo vyskúša a následne dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Medzi stranami teda nedošlo k ponuke a jej prijatiu, obsahom ktorej by bola zhoda v predmete kúpy a zhoda v kúpnej cene. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že, ak by aj došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že so žalovaným dohodol kúpnu cenu vo výške ním žalovanej sumy. Sám žalobca v žalobe uvádza, že so žalovaným uzatvoril ústnu kúpnu zmluvu k motorovému vozidlu L. L červenej farby, v hodnote 3.500,- €, a k motorovému vozidlu L. L N., striebornej farby, v hodnote 5.500,- €. Z uvedeného nie je celkom bez pochybností zrejmé, či uvedené sumy predstavujú dohodnutú kúpnu cenu alebo hodnotu vozidiel. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V. zo dňa 7.3.2016, č.k. ČVS:ORP-XXX/X-VYS-BX-XXXX E., žalobca uviedol, že vozidlo L. L červenej farby, ponúkal za sumu 4.000,- €. Z odôvodnenia tohto uznesenia ďalej vyplýva, že žalovaný v trestnom konaní tvrdil, že vozidlo L. L červenej farby, kúpil za 1.500,- €, rovnakú sumu zaplatil aj za L. L N., striebornej farby. Tvrdenia strán sporu o výške prípadne dohodnutej kúpnej ceny sú tak rozporné. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie skutočnosti, vyplývajúce z uvedeného uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V., podľa ktorých poškodený S. Q. vypovedal, že sa vzdáva vlastníckeho práva k motorovému vozidlu L. L červenej farby, v prospech R. U.. R. U. podľa uznesenia v konaní potvrdil, že sa s poškodeným Q. dohodol na vlastníckych právach k motorovému vozidlu L. L červenej farby a týmto titulom mu vyplatil sumu 1.500,- €. Rovnako z uznesenia vyplýva, že poškodený S. Q. vypovedal, že sa vzdáva vlastníckeho práva k motorovému vozidlu L. L striebornej farby, v prospech Z.. F. D., ktorá uviedla, že sa s poškodeným Q. dohodla na vlastníckych právach k motorovému vozidlu L. C8 a týmto titulom mu vyplatila sumu 1.500,- €. Ak by žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu k obidvom motorovým vozidlám so žalovaným, ktorý ich prevzal, previedol by vlastnícke právo k vozidlám na žalovaného. Potom sa žalobca nemohol vzdať vlastníckeho práva k uvedeným motorovým vozidlám v prospech R. U. a Z.. F. D.. 7.7. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že jeho tvrdenia o výške žalovanej sumy žalovaný nepoprel a súd prvej inštancie konštatovaním, že žalobca nepreukázal, že so žalovaným bola ako odplata dohodnutá ním žalovaná suma, zasiahol do zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že žalobca je povinný v žalobe pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie. Súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie listinným dôkazmi predloženými žalobcom, z ktorého dokazovania vyplynul rozpor medzi tvrdeniami samotného žalobcu obsiahnutými v žalobe a dôkazmi k žalobe pripojenými. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje za nedôvodnú. 7.8. Odvolateľ v odvolaní navrhol dokazovanie výsluchom žalovaného a G. M.. Odvolací súd poukazuje na § 366 písm. d/ C.s.p., podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Odvolateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že bez svojej viny nemohol v konaní navrhnúť vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného a G. M., o možnosť navrhnúť predmetné dokazovanie sa pripravil sám svojou procesnou pasivitou, neúčasťou na pojednávaní, resp. tým, že včas neospravedlnil z vážnych dôvodov svoju neúčasť, resp. neúčasť svojho právneho zástupcu na pojednávaní a nepožiadal z toho dôvodu o odročenie pojednávania. Musí tak znášať následky svojho konania v podobe neúspechu v konaní. 7.9. Odvolací súd tak, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť, splnenie ktorej vedie stranu sporu k úspechu vo veci jej hmotnoprávneho nároku, nemohol tak byť v konaní úspešný. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 8. Odvolateľ napadol odvolaním aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, podľa ktorého súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný tak mal v konaní procesný úspech. Ďalej dôvodil, že keďže trovami konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva a žalovanému žiadne trovy nevznikli, s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti mu náhradu trov konania nepriznal. Výrok rozsudku o trovách konania je tak v rozpore s jeho odôvodnením. Podľa výroku súd žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, ktorému výroku zodpovedá ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd postupuje vtedy, ak má strana úspech v spore len čiastočný. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd však náhradu trov konania nepriznal žalovanému, čo z výroku rozhodnutia nevyplýva. Z uvedeného dôvodu, pre rozpor výroku rozsudku s jeho odôvodnením, odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania zrušil a vec mu v rozsahu tohto zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať podľa ustanovenia § 255 C.s.p., v ktorom je premietnutá zásada úspechu v spore ako základné kritérium náhrady trov konania. Pre prípad, že procesne úspešnej strane žiadne trovy konania nevznikli, je podľa názoru odvolacieho súdu namieste výrok, podľa ktorého súd neprizná, inak v konaní úspešnej strane, nárok na náhradu trov konania. S poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania. 9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).