Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/153/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208845 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1617208845.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., Žilina, Dlhá č. 95C, IČO: 44 769 911, zastúpený spoločnosťou Hronček & Partners, s. r. o., Žilina, Kálov č. 1, IČO: 47 248 327, za ktorú koná JUDr. Róbert Hronček, proti žalovanej: H. K. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom Z., Q. č. XX/XXXX, o zaplatenie sumy 350,-- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25. januára 2018, č.k. 32 Csp 61/2017-36, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 25. januára 2018, č.k. 32 Csp 61/2017-36, - vo výroku I., ktorým súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ; - vo výroku II., o trovách konania, m e n í tak, že žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 25.1.2018, č.k. 32 Csp 61/2017-36, I. žalobu zamietol a II. priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nevyhovel tak žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 350,-- € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 350,-- € od 18.10.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trov konania. Zmluvou č. l zo dňa 4.8.2014 (poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o registrácii č. XXXXXX/XX.XX.XX.) sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku peňazí v sume 350,-- € a žalovaná sa ju zaviazala vrátiť do 15 dní od jej poskytnutia. K uzatvoreniu zmluvy o pôžičke došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS, zaslaných z telefónneho čísla, ktoré žalovaný zadal na tento účel žalobcovi so súčasným uvedením osobitného klientskeho čísla jednoznačne identifikujúceho osobu, ktorá právny úkon urobila. Zmluva bola žalovanej sprístupnená a uložená v klientskom účte, ktorý umožňuje trvalé zachytenie obsahu právneho úkonu a má povahu trvanlivého média, a teda zmluva bola uzavretá písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Suma pôžičky bola zaslaná žalovanej prevodom na bankový účet dňa 4.8.2014; žalovaná pôžičku peňazí nevrátila ani len sčasti aj napriek predĺženej lehote splatnosti pôžičky do 17.10.2014, a nestalo sa tak ani do podania žaloby. 1.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Strany sporu uzavreli dňa 4.8.2014 o 13:43 hod. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanej dňa 4.8.2014 poskytol pôžičku peňazí v sume 350,-- €, ktorú sumu mala žalovaná žalobcovi vrátiť spolu s dohodnutou odplatou v sume 42,30 €. Zmluva označená ako zmluva č. 1 - poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o registrácii č. XXXXXX/XX.XX.XX. nie je signovaná ani jedným jej účastníkom. Na listine sa nachádza dátum 4.8.2014 a čas 13:43:02. Podľa bodu 2 zmluvných podmienok zmluva o pôžičke bola uzavretá na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón (SMS) na základe predchádzajúcej žiadosti dlžníka o pôžičku podanej veriteľovi v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke veriteľa www.smscredits.sk, alebo prostredníctvom sms správy. Podaním žiadosti o pôžičku prostredníctvom internetového osobného účtu dlžníka alebo SMS dlžník potvrdil, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami a s informáciami podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, a zároveň klient vyhlásil, že pri registrácii, uzatvorení zmluvy a pri žiadosti o pôžičku, nie je pod vplyvom omamných látok, ani iných návykových látok a je plne zodpovedný za svoje konanie. Po podaní žiadosti o pôžičku veriteľ informoval dlžníka o schválení žiadosti o pôžičku zaslaním SMS na určené číslo mobilného telefónu dlžníka a súčasne sprístupnil dlžníkovi v osobnom účte dlžníka na internetovej stránke www.smscredits.sk, do ktorého sa dlžník môže prihlásiť na základe pridelenej karty klienta veriteľa, návrh zmluvy o pôžičke a zmluvné podmienky. Na schválenie poskytnutia pôžičky dlžník nemá právny nárok a zaslanie ponuky je na výlučnom uvážení veriteľa. Ponuka je platná do času určeného veriteľom v SMS informujúcej dlžníka o schválení žiadosti o pôžičku, inak do uplynutia dňa, v ktorom bola ponuka dlžníkovi veriteľom zaslaná. Ak dlžník súhlasí s prijatím pôžičky na základe sprístupneného návrhu zmluvy o pôžičke a týchto zmluvných podmienok, zašle veriteľovi po obdržaní ponuky akceptačnú SMS. Zaslaním akceptačnej SMS dlžník výslovne potvrdzuje, že sa riadne oboznámil s návrhom zmluvy o pôžičke, ktorá mu bola veriteľom sprístupnená v osobnom účte dlžníka na internetovej stránke www.smscredits.sk a doručená kuriérom do vlastných rúk. Dlžník taktiež potvrdzuje, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke www.smscredits.sk a boli tiež dlžníkovi doručené kuriérom do vlastných rúk, súhlasí s poskytnutím pôžičky na základe takto sprístupnenej zmluvy o pôžičke a zmluvných podmienok a zaväzuje sa, že bude plniť svoje záväzky z nich vyplývajúce. Zmluva o pôžičke je uzatvorená okamihom dôjdenia akceptačnej SMS dlžníka veriteľovi. Zmluva o pôžičke nadobúda účinnosť v deň, v ktorý budú peňažné prostriedky pôžičky odpísané z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu dlžníka za účelom poskytnutia pôžičky dlžníkovi. V bode 2. zmluvy o pôžičke sa udáva, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi istinu poskytnutej pôžičky a zaplatiť veriteľovi odplatu jednou splátkou, alebo využiť možnosť predĺženia splatnosti pôžičky uhradením minimálne odplaty, najneskôr však do posledného dňa termínu splatnosti. Lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 15 dní a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky. V prípade, že pôžička bola poskytnutá dlžníkovi na účet, ktorý je vedený v inej banke ako má veriteľ, lehota splatnosti začína plynúť od nasledujúceho dňa po dni poskytnutia pôžičky podľa bodu 3. zmluvných podmienok. Za deň poskytnutia úveru sa podľa bodu 3. zmluvných podmienok považuje deň, v ktorý budú peňažné prostriedky úveru odpísané z účtu veriteľa v prospech účtu dlžníka. Podľa uzavretej zmluvy o pôžičke bola teda dohodnutá lehota splatnosti pôžičky do 15 dní, ktorá začala plynúť v deň poskytnutia úveru (4.8.2014), keďže úver bol žalovanej poslaný bezhotovostne na jej účet vedený v tej istej banke, ako bol účet žalobcu. Úver bola žalovaná vzhľadom na uvedené povinná vrátiť do 18.8.2014 a do omeškania s úhradou sa dostala 19.8.2014. Strany sporu dohodli (v bode 3. zmluvy o úvere) pre prípad, ak dlžník (žalovaná) poukáže na účet veriteľa v lehote splatnosti úveru len časť istiny úveru alebo aspoň dohodnutú sumu odplaty, požiada tak automaticky o predĺženie splatnosti úveru, resp. jeho nesplatenej časti. Veriteľ následne na znak súhlasu s predĺžením splatnosti úveru alebo jeho nesplatenej časti pošle dlžníkovi SMS. V zmluvných podmienkach (bod 5.) je obsiahnutá podobná úprava, podľa ktorej ak dlžník splatí veriteľovi len časť istiny poskytnutého úveru, môže veriteľ dlžníkovi navrhnúť predĺženie lehoty splatnosti úveru o rovnakú lehotu splatnosti, na ktorú mu pôvodne úver bol poskytnutý, a to uzatvorením dodatku k zmluve o úvere. Podľa bodu 6. zmluvných podmienok môže dlžníkovi byť predĺžená lehota splatnosti úveru o rovnakú lehotu splatnosti, ak veriteľ najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti neoznámi dlžníkovi, že s predĺžením lehoty nesúhlasí, to však len za predpokladu, že dlžník najneskôr posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti zaplatí veriteľovi minimálne sumu odplaty alebo časť istiny úveru aspoň v takej výške ako je dohodnutá odplata. Ako vyplýva z uvedeného, podmienkou pre predĺženie lehoty splatnosti úveru je v každom prípade zaplatenie aspoň sumy dohodnutej odplaty veriteľovi zo strany dlžníka. Keďže žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná dosiaľ nič neuhradila, súd uzavrel, že dohodnuté podmienky pre predĺženie lehoty splatnosti úveru medzi stranami nemohli byť splnené. To, že by došlo k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky, poprela i žalovaná vo svojom vyjadrení, ku ktorému sa žalobca napriek výzve súdu nijakým spôsobom nevyjadril a nepredložil dôkaz o opaku (teda o predĺžení lehoty splatnosti pôžičky). 1.3. Nadväzne na ustanovenie § 657, § 40 ods. 4, § 53 ods. l, § 52 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. l, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 3, § 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ zákona č. 266/2005 Z.z., § 11 ods. 1, § 9 ods. 2, ods. 6, § 11 ods. l písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná úspešne vzniesla námietku premlčania nárokov žalobcu. Napokon ak by aj žalovaná námietku premlčania nevzniesla, otázkou premlčania by sa musel zaoberal s odkazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Nárok žalobcu sa stal splatným dňa 18.8.2014, trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula dňa 19.8.2017, avšak žaloba bola podaná na súde dňa 13.10.2017, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby. 1.4. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, § 262 ods. 2 C.s.p. a úspešnej žalovanej ich náhradu priznal v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. d/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zdôraznil, že dňa 4.8.2014 strany sporu uzavreli zmluvu č. l - poskytnutie peňažných prostriedkov k zmluve o registrácii č. XXXXXX/XX.XX.XX. písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie, na základe ktorej žalovanej poskytol pôžičku peňazí v sume 350,-- € so splatnosťou do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky v súlade so zmluvnými podmienkami. V súlade so zmluvnými podmienkami došlo na základe žiadosti žalovanej k predĺženiu lehoty splatnosti pôžičky a po akceptácii žiadosti žalobcom bola lehota splatnosti pôžičky predĺžená do 17.10.2014. Žalovaná svoj dlh napriek viacerým upozorneniam a výzvam dobrovoľne nesplnila. Nesúhlasí preto s tým, že jeho nárok je premlčaný. V čase, kedy bolo právo vykonané po prvý raz, nedošlo k uplynutiu premlčacej doby. Okrem toho dôvodil, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. l v spojení s čl. l ods. l Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej v odvolaní uviedol (prvý raz až v odvolacom konaní), že žalovaná z pôžičky peňazí mu poskytla dňa 18.8.2014 sumu 42,30 €, dňa 4.9.2014 sumu 33,84 €, dňa 19.9.2014 sumu 33,84 €, dňa 9.10.2014 sumu 33,84 €, a z tohto dôvodu v súlade s bodom 6 zmluvných podmienok bola lehota splatnosti pôžičky predlžovaná vždy na základe žiadosti žalovanej jemu adresovanej a po akceptácii tejto žiadosti bola lehota splatnosti pôžičky predĺžená nasledovne: dňa 18.8.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 2.9.2014, dňa 4.9.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 17.9.2014, dňa 19.9.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 2.10.2014, dňa 9.10.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 17.10.2014. Mal potom za to, že svoje nároky proti žalovanej uplatnil na súde riadne a včas. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. 3. Vo svojom vyjadrení žalovaná navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Je správny, zákonný, rozsudok vadami vytýkanými žalobcom netrpí. Sama vzniesla námietku premlčania nárokov žalobcu, a tak je neprimerané, bezvýznamné, poukazovanie žalobcu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca bol povinný uviesť tvrdenia, odôvodňujúce predĺženie lehoty splatnosti pôžičky, a preukázať ich pred súdom prvej inštancie a nie až v odvolacom konaní. Napokon tieto tvrdenia a dôkazy nemôžu odôvodniť a preukázať predĺženie lehoty splatnosti. K predĺženiu lehoty splatnosti mohlo dôjsť iba v prípade, ak v pôvodnej lehote splatnosti, resp. následne v predĺženej lehote splatnosti, uhradená suma zodpovedala dohodnutej odplate (42,30 €), ktorá suma musela byť uhradená v plnej výške a v lehote splatnosti. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré rozporuje (rozporuje vykonanie akejkoľvek úhrady), táto suma bola uhradená dňa 18.8.2014, a teda malo dôjsť k predĺženiu lehoty splatnosti do 2.9.2014. Žalobca následne tvrdí, že ďalšia úhrada mala byť vykonaná dňa 4.9.2014, teda po uplynutí predĺženej lehoty splatnosti. Touto platbou, i keby bola vykonaná, teda nemohlo dôjsť k ďalšiemu predĺženiu lehoty splatnosti, pôžička by zostala splatná dňa 2.9.2014 a nároky žalobcu by boli premlčané. Tým viac, čo platí pre všetky ďalšie tvrdené úhrady, že platba dňa 4.9.2014 mala byť vykonaná iba v sume 33,84 €; len úhrada plnej sumy odplaty mohla viesť k predĺženiu lehoty splatnosti. Ďalšou podmienkou predĺženia lehoty splatnosti pôžičky malo byť jej potvrdenie žalobcom, čo ani len netvrdil a už vôbec nie preukázal. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej dôvodil, že svojho nároku na vrátenie pôžičky, ktorú jej na jej žiadosť poskytol, ktorá svoj záväzok nesplnila a odmieta ho splniť, uplatnil riadne a včas. Rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. l písm. f/ C.s.p.). Zdôraznil zmluvné podmienky, to, že žalovaná prejavila súhlas so zmluvnými podmienkami a svojimi následnými platbami predlžovala splatnosť jeho pohľadávky. Všetky štyri platby boli uhradené v lehote splatnosti v takej výške a v lehotách, ktoré predĺžili pôvodnú lehotu až do 17.10.2014, a teda žalobu podal včas. Ďalšie dôkazy v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol, lebo podal návrh na tzv. skrátené konanie. V tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie § 153 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zdôraznil, že žalovaná jednotlivé splátky uhradila a čas ich úhrady preukázal v odvolacom konaní výpisom z účtu o prijatých platbách. Úhrady vykonané po lehote splatnosti vyhodnotil ako vôľu žalovanej pokračovať s ním v záväzkovom vzťahu. Žalovaná systém predlžovania lehôt splatnosti poznala a akceptovala a opakovane podľa zmluvných podmienok postupovala a využívala ho. V závere vyjadrenia zopakoval, že jeho nárok premlčaný nie je; odvolaciemu súdu navrhol vyhovieť jeho odvolaciemu návrhu. 5. Ďalšie vyjadrenia predložené neboli. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016; C.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. mája 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, zástupca žalobcu, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v tomto rozsahu odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada týkajúca sa procesných podmienok, na ktorú by musel súd prihliadať aj bez uplatnenia v odvolacích dôvodoch (§ 380 ods. 2 C.s.p.); takú vadu napokon ani odvolateľ netvrdil. 8. Žalobca v žalobe a v celom konaní pred súdom prvej inštancie si nesplnil základnú povinnosť tvrdenia a následne dôkaznú povinnosť (bez ohľadu na to, že podal návrh na skrátené konanie alebo nie). Ani len netvrdil, nieto preukázal, žeby žalovaná z poskytnutej pôžičky peňazí v sume 350,-- € dňa 4.8.2014 mu vrátila čo i len časť, hoci tak mala urobiť najneskôr do 18.8.2014 (do 15 dní od poskytnutia pôžičky); v petite žaloby žiada vrátiť sumu 350,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 350,-- € od 18.10.2014 do zaplatenia. Nevysvetlil, prečo žiada priznať úroky z omeškania až od 18.10.2014, o čo, o aké konkrétne právne skutočnosti, opiera žiadosť žalovanej o predĺženie lehoty splatnosti pôžičky. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žalobca žalobu na súde podal dňa 13.10.2017 a že žalovaná vzniesla námietku premlčania nárokov žalobcu. 9.1. Žalobca v odvolacom konaní vzniesol novoty spočívajúce v tom, že žalovaná z pôžičky peňazí mu poskytla dňa 18.8.2014 sumu 42,30 €, dňa 4.9.2014 sumu 33,84 €, dňa 19.9.2014 sumu 33,84 €, dňa 9.10.2014 sumu 33,84 €, a z tohto dôvodu v súlade s bodom 6 zmluvných podmienok bola lehota splatnosti pôžičky predlžovaná vždy na základe žiadosti žalovanej jemu adresovanej a po akceptácii tejto žiadosti bola lehota splatnosti pôžičky predĺžená nasledovne: dňa 18.8.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 2.9.2014, dňa 4.9.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 17.9.2014, dňa 19.9.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 2.10.2014, dňa 9.10.2014 došlo k predĺženiu lehoty splatnosti do 17.10.2014. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu podania žaloby žalovaná zaplatila sumu 143,82 €, avšak napriek tomu žalobca v konaní žiadal zaplatiť celú sumu pôžičky; resp. neuviedol, čo sume 350,-- € zodpovedá. 9.2. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 9.3. Dôvody a dôkazy uvedené v ods. 9.1. tohto rozsudku žalobca uviedol a predložil až v odvolaní. Netýkajú sa novôt predpokladaných v ustanovení § 366 písm. a/, b/, c/ C.s.p.; naviac uvádzané tvrdenia a predložené dôkazy k nim žalobca mohol a mal predložil už v žalobe. Tým viac, keď sám neuvádzal, že bez svojej viny ich uviesť a predložiť nemohol. Na takéto novoty potom odvolací súd prihliadať nemohol. Žalobcom citovaný § 153 ods. 2 C.s.p. nemožno aplikovať v odvolacom konaní, keďže prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno použiť (len) za podmienok uvedených v ustanovení § 366 C.s.p. Ustanovenie § 153 ods. 2 C.s.p. (celé ustanovenie § 153 C.s.p.), podľa právneho názoru odvolacieho súdu za existencie ustanovenia § 366 C.s.p., upravuje postup súdu a strán sporu (len) v prvoinštančnom konaní. 10. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Aj v prípade, žeby strana sporu mohla aj v odvolacom konaní predniesť novoty, resp. žeby si žalobca dôsledne splnil svoju povinnosť tvrdenia a následne dôkaznú povinnosť už v konaní pred súdom prvej inštancie, žalobca by nemohol byť úspešný z rovnakého dôvodu, ako uzavrel súd prvej inštancie, a síce v dôsledku žalovanou úspešne vznesenej námietky premlčania nárokov žalobcu. Podľa bodu 6 zmluvných podmienok dlžníkovi mohla byť predĺžená lehota splatnosti pôžičky o rovnakú lehotu splatnosti pôžičky, na ktorú mu bola pôžička poskytnutá (u žalovanej o 15 dní), ak veriteľ najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti pôžičky neoznámi dlžníkovi dohodnutým spôsobom, že s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky nesúhlasí a zároveň ak dlžník zaplatí veriteľovi najneskôr v posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky príslušnú odplatu za pôvodnú lehotu splatnosti pôžičky (u žalovanej v sume 42,30 €). Ako sám žalobca uviedol, v posledný deň pôvodnej lehoty splatnosti pôžičky žalovaná zaplatila sumu 42,30 €, žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke neoznámil, že s predĺžením lehoty splatnosti pôžičky nesúhlasí, a tak lehota splatnosti pôžičky sa predĺžila o 15 dní (do 2.9.2014). Len v súvislosti so zaplatením tejto prvej splátky nastali dohodnuté účinky predĺženia lehoty splatnosti pôžičky. Ďalšie splátky pôžičky, podľa žalobcu poukázané žalovanou, boli len v sume 33,84 €, teda nižšej ako odplata, a tak nebola splnená (kumulatívna) podmienka, a síce že žalovaná zaplatila veriteľovi minimálne sumu 42,30 € (odplatu). V zmluvných podmienkach uvedené skutočnosti pre ďalšie predĺženie lehoty splatnosti pôžičky teda nenastali. Znamená to, že žalovaná bola povinná vrátiť zvyšok nevrátenej pôžičky peňazí do 2.9.2014. Ak sa tak nestalo, žalobca mohol svoje právo uplatniť prvý raz na súde dňa 3.9.2014, a keďže žaloba na súde bola podaná až dňa 13.10.2017, stalo sa tak neskoro, po uplynutí trojročnej premlčacej doby. 11. Síce súd prvej inštancie postupoval aj podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., rozhodujúcim pre zamietnutie žaloby však bola žalovanou úspešne vznesená námietka premlčania nárokov žalobcu. Zostalo preto irelevantné, že dňa 27.9.2018 v čiastke č. 98/2018 (pod č. 271/2018 Z.z.) bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.2.2018, sp.zn. PL. ÚS 11/2016, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; že dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinnosť a v prípade, že Národná rada Slovenskej republiky neuviedla ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. do súladu s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stratilo po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť. 12. Zhrnúc všetky vyššie uvedené dôvody odvolacie dôvody žalobcu neboli spôsobilé privodiť mu úspech v odvolacom konaní. 13. Vo výroku II., o trovách konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil (§ 388 C.s.p.), keďže nie je v súlade s ustanovením § 262 ods. l C.s.p. tak, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). 14. Žalovanej úspešnej aj v odvolacom konaní odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). 15. O výške trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. 16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).