Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/145/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209216 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1617209216.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: COMEXTRANS, s.r.o., IČO: 31 617 191, so sídlom: Štúrova 384/28, 019 01 Ilava, právne zast.: Mgr. Miroslav Jurika, advokát, A. Sládkoviča 5, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: K., nar. XX. XX. XXXX., XXX XX L. XXX, právne zást.: Mgr. Michal Krákorník, advokát, Štiavnická 2018/7, 034 01 Ružomberok, o zaplatenie 200,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/167/2017-62 zo dňa 27. 02. 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 10Cb/167/2017-62 zo dňa 27. 02. 2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 200, - Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 200, - Eur od 15. 04. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 11. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200, - Eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že na základe písomnej a potvrdenej objednávky č. 201731076 sa so žalovaným dohodol na vykonaní prepravy tovaru z Dubnice nad Váhom (SK) do Ingolstadt (DE) za cenu 600, - Eur, ktorú žalobca žalovanému aj riadne uhradil. Nakládka tovaru mala prebehnúť podľa potvrdenej objednávky 16. 02. 2017 o 20:00 hod. a vykládka dňa 17. 02. 2017. Žalovaný však auto na nakládku nepristavil, čím porušil zmluvný záväzok. V písomnej objednávke bola zároveň pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dodržať termín nakládky alebo vykládky dojednaná zmluvná pokuta vo výške 200, - Eur. Žalobca preto dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 200, - Eur vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 201760595 splatnou 14. 04. 2017, ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca si popri istine uplatnil v konaní aj úrok z omeškania a náhradu trov konania. 4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10Cb/167/2017-23 zo dňa 01.03.2018, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorého odôvodení sporoval nárok žalobcu z dôvodu, že žalobcom označený žalovaný nemá spôsobilosť byť stranou sporu, ďalej namietal, že žalobca si uplatnil od žalovaného faktúrou č. 201760595 splatnou 14.04.2017 sumu 200 € za prepravu z Dubnice nad Váhom do Ingolstadt, pričom žalobca takúto prepravu pre žalovaného nikdy nevykonal. Žalovaný zároveň spochybňuje právny titul uplatneného nároku, nakoľko podľa čl. 41 ods. 1 Dohovoru o CMR prepravná zmluva, všeobecné obchodné podmienky či rámcové zmluvy môžu platne a účinne upravovať odchylne od dohovoru len tie oblasti, ktoré nie sú kogentne upravené dohovorom. Podľa žalovaného je neplatné dojednanie, ktoré rozširuje zodpovednosť dopravcu nad rámec článku 17 Dohovoru o CMR a taktiež sú neplatné ustanovenia, ktoré by stanovili vyššie hranice zodpovednosti dopravcu napríklad aj uplatnením zmluvnej pokuty. Žalovaný považuje výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú, nakoľko predstavuje 33% hodnoty zabezpečovanej pohľadávky a takto vyčíslenú zmluvnú pokutu považuje za rozpornú s poctivým obchodným stykom. Žalovaný ďalej uvádza, že jeho vodič L. K., ktorý mal tovar nakladať náhle ochorel a žalovaný nemohol personálne vykryť náhle vypadnutie uvedeného zamestnanca ani nemal náhradné vozidlo a tento skutkový stav ho zbavuje viny za prípadne spôsobenú škodu podľa Dohovoru o CMR. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu o.i. uviedol, že uplatnená zmluvná pokuta nepredstavuje vyššiu hranicu dopravcovej zodpovednosti ako uvádza žalovaný, ale len paušalizuje škodu, za ktorú žalovaný podľa Dohovoru o CMR zodpovedá v zmysle čl. 17 ods. 1 Dohovoru o CMR. Pri uplatnení zmluvnej pokuty v obchodnom vzťahu nie je rozhodujúce zavinenie, ide o objektívnu zodpovednosť a nemá na ňu vplyv skutočnosť, že šofér dopravcu ochorel. Pri posúdení primeranosti výšky zmluvnej pokuty nie je možné zohľadniť len zabezpečovaný nárok, ale aj výšku prípadnej škody, ktorú je porušenie povinnosti spôsobilé vyvolať. Žalovaný v duplike uviedol, že podľa jeho názoru je s poukazom na čl. 17 os. 2 Dohovoru o CMR oslobodený od zodpovednosti za prekročenie dodacej doby, ak bola spôsobená okolnosťami, ktoré dopravca nemohol odvrátiť. Náhle ochorenie zamestnanca bolo práve takouto okolnosťou, ktorá zbavuje žalovaného ako dopravcu zodpovednosti. 6. V prejednávanej veci súd nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav: Z objednávky žalobcu č. 201731076 vyplýva, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako dopravca sa dohodli na vykonaní prepravy tovaru z Dubnice nad Váhom (SK) do Ingolstadt (DE) za cenu 600 €, s termínom nakládky 16.02.20017 o 20,00 hod. na adrese Porsche Werkzeugbau s.r.o., Štúrova 1, Dubnica nad Váhom a termínom vykládky dňa 17.02.2017 o 7,00 hod. na adrese Audi AG Ingolstadt, Halle S40, Werkzeugbau, Versandtor Hallenmitte, Bahnhof 9, Abladestelle 740, Ingolstadt. Pri nedodržaní termínu vykládky si strany dojednali zmluvnú pokutu 200 €. Objednávka je potvrdená odtlačkom pečiatky a šifrou podpisu oboch zmluvných strán. Z faktúry č. 201760595 zo dňa 28.02.2017 splatnej 14.04.2017 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému za nedodržanie zmluvných podmienok za prepravu Dubnice nad Váhom (SK) do Ingolstadt (DE) zo dňa 16.02.2017 sumu 200 €. Z e-mailovej komunikácie povereného zamestnanca žalobcu a žalovaného zo dňa 17.02.2017 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že porušil zmluvnú povinnosť o 20,00 hod. predošlého dňa nakladať prepravu v Dubnici nad Váhom a ráno vykladať tovar v Ingolstadte, pričom sa žalovaný na nakládku nedostavil. Podľa e-mailu žalobca nedostal zo strany žalovaného žiadnu informáciu. Z e-mailu žalovaného adresovaného žalobcovi vyplýva, že vodičovi prišlo večer na ceste nevoľno, pričom ako dôkaz zasiela žalovanému potvrdenie o práceneschopnosti. Poverený zamestnanec žalobcu v odpovedi žalovanému uviedol, že v objednávke mal žalovaný telefonický kontakt a bol povinný upovedomiť žalobcu o prekážke, pričom v rannom telefonáte žalovaný uviedol, že prepravu potvrdil až na 17.02.2017, čo nie je pravda, objednávka bola potvrdená na 16.02.2017. 7. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že L. K., zamestnanec žalovaného, bol dočasne práceneschopný od 17.02.2017. 8. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 610 Obch. zák., § 617 ods. 1 Obch. zák., čl. 19 Dohovoru o CMR, č. 41 ods. 1 Dohovoru o CMR, § 544 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., § 301 Obch. zák., § 365 Obch. zák., § 369 ods. 2 Obch. zák. 9. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou žalovaného, že žalobcom označený žalovaný nemá spôsobilosť byť stranou sporu poukazujúc na zánik živnostenského oprávnenia žalovaného a skutočnosť, že žalobca neoznačil žalovaného jeho dátumom narodenia. Aj keď žalovaný, fyzická osoba podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia ukončil ku dňu 31.10.2017 živnosť, súd skúmal vplyv tejto skutočnosti na spôsobilosť žalovaného byť stranou sporu. Fyzická osoba je zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky, vzniknuté pri súkromnom podnikaní. Samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa rozhodnutím živnostenského úradu na jeho žiadosť pred alebo po začatí konania nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti (Uznesenie NS SR sp. zn. 3 Obo 377/98). Zánik živnostenského oprávnenia sa na označení žalovaného môže prejaviť len vypustením dodatku k jeho menu a priezvisku (ktorý v zmysle § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je obligatórnou súčasťou obchodného mena fyzickej osoby - podnikateľa), ktorý vyjadroval druh jeho podnikania, čo ale nemá vplyv na identifikáciu žalovaného ako konkrétnej fyzickej osoby voči ktorej žaloba smeruje. Podľa § 133 CSP sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom a právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Ak teda žalobca označil žalovaného iným identifikačným údajom ako dátumom narodenia tak, že je nepochybná identifikácia osoby žalovaného a jeho nezameniteľnosť, nemôže sa jednať o vadu žaloby a už vôbec nie je možné konštatovať, že žalovaný nemá procesnú subjektivitu vzhľadom na zánik živnostenského oprávnenia. 10. V merite veci mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená na základe objednávky žalobcu a jej akceptácie žalovaným zmluva o preprave, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať prepravu tovaru z miesta odoslania Dubnica nad Váhom (SK) do Ingolstadt (DE) s termínom nakládky 16.02.20017 o 20,00 hod. na adrese Porsche Werkzeugbau s.r.o., Štúrova 1, Dubnica nad Váhom do miesta určenia a termínom vykládky dňa 17.02.2017 o 7,00 hod. na adrese Audi AG Ingolstadt, Halle S40, Werkzeugbau, Versandtor Hallenmitte, Bahnhof 9, Abladestelle 740, Ingoltadt. Dojednaná cena za prepravu bola 600 €. Pri nedodržaní termínu vykládky si strany dojednali zmluvnú pokutu 200 € 11. V Obchodnom zákonníku je úprava zmluvnej pokuty postavená na zodpovednostnom princípe. Obchodný zákonník však uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Pre uzavretie zmluvnej pokuty sa v oboch úpravách vyžaduje písomná forma. 12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dojednaná medzi stranami v predpísanej písomnej forme, bola dojednaná pre prípad porušenia konkrétne špecifikovanej zmluvnej povinnosti (v súdenej veci nedodržanie termínu nakládky alebo vykládky), zmluvné strany si dojednali konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, preto súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za platné a uplatnené pre prípad dohodnutého porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného. V prejednávanej veci bola zmluvná pokuta dojednaná medzi podnikateľmi, pričom funkciou zmluvnej pokuty bolo zabezpečiť splnenie zmluvnej povinnosti žalovaným dodržať termín nakládky alebo vykládky, t.j. vykonať včas prepravu, vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečenej pohľadávky je výška dojednanej zmluvnej pokuty podľa názoru súdu primeraná. 13. Súd sa nestotožnil s výkladom čl. 41 ods. 1 Dohovoru o CMR tak ako ho uvádza žalovaný, dojednanie zmluvnej pokuty ako inštitútu zabezpečenia záväzku neodporuje žiadnemu ustanoveniu Dohovoru o CMR. Nejde o oblasť, ktorá by bola kogentne upravená Dohovorom. Dohoda o zmluvnej pokute nijako nerozširuje zodpovednosť dopravcu nad rámec článku 17 Dohovoru o CMR, ani nestanovuje vyššiu hranicu zodpovednosti dopravcu za škodu, žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko obchodný zákonníka vychádza z princípu zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosti objektívnej (§ 300), procesná obrana žalovaného, že jeho vodič L. K., ktorý mal tovar nakladať náhle ochorel, je vo vzťahu k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty právne bez významu. Pokiaľ žalovaný namietal rozpor uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty s poctivým obchodným stykom z dôvodu tvrdenej neprimeranosti, nakoľko predstavuje 33% hodnoty zabezpečovanej pohľadávky, je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci bola zmluvná pokuta dojednaná medzi podnikateľmi, pričom funkciou zmluvnej pokuty bolo zabezpečiť splnenie zmluvnej povinnosti žalovaným dodržať termín nakládky alebo vykládky, t.j. vykonať prepravu včas. Vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečenej pohľadávky je výška dojednanej zmluvnej pokuty podľa názoru súdu primeraná. 14. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi aj nároky z omeškania, pričom okamih vzniku omeškania s plnením peňažného dlhu je márne uplynutie lehoty na plnenie určenej výzvou žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, za ktorú je potrebné považovať vystavenie faktúry, ktorou si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty s poskytnutím lehoty na plnenie do 14.04.2017 (splatnosť faktúry), žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcom po márnom uplynutí lehoty určenej žalobcom, t.j dňom 15.04.2017. Sadzba úrokov platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania je 0,00 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 8% ročne až do zaplatenia. 15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu bol žalobca plne úspešný, žalovaný neúspešný. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 16. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. 17. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP a rovnako neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. 18. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v podanej žalobe nesprávne označil pasívne legitimovaný subjekt, nakoľko žalobou označený subjekt k 31. 10. 2017 ukončil svoju podnikateľskú činnosť, teda v deň podania žaloby na súde žalovaný nevykonával podnikateľskú činnosť; odhliadnuc od uvedeného, pretože na strane žalovaného ide o fyzickú osobu, ktorá sa primárne označuje menom, priezviskom, dátumom narodenia, a ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, tak sa uvádza aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, pričom z podanej žaloby takéto označenie žalovaného nevyplýva. 19. Podľa ustálenej judikatúry musí byť fyzická osoba (súkromný podnikateľ) označená v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, lebo sám o sebe podnik, ktorého majiteľom je fyzická osoba, nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 1 Obch. zák. Týmto podnikateľom je a môže byť len fyzická osoba spôsobilá na práva a povinnosti podľa § 7 ods. 1 Obč. zák. Žalovaný zdôraznil, že ak sa označí žalovaný, ktorý je fyzickou osobou podnikajúcou pod obchodným menom v návrhu len týmto obchodným menom a toto označenie navrhovateľ neopraví, súd by mal konanie zastaviť. Bez-subjektové obchodné meno (podnikateľ) nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti a nie je spôsobilý vykonávať procesné úkony. 20. Uviedol, že nie je pravdou, že žalobca nemá možnosť získať identifikačné údaje žalovaného za účelom náležitého označenia strany sporu, nakoľko takúto možnosť má prostredníctvom verejnej časti registra obyvateľstva, kde za správny poplatok tieto informácie zistí. 21. Žalovaný zdôraznil, že predmetný tovar nebol naložený z dôvodu, že zamestnanec, ktorý mal tovar prevážať náhle ochorel, o ktorej skutočnosti konajúcemu súdu predložil žalovaný potvrdenie o dočasnej PN, čo je podľa názoru žalovaného objektívnou skutočnosťou, ktorá ho zbavuje zodpovednosti za prípadnú sankciu v zmysle čl. 17 ods. 2 Dohovoru CMR. 22. Podľa vyjadrení žalobcu, uplatnená zmluvná pokuta paušalizuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená prekročením dodacej lehoty - s takýmto tvrdením sa nemožno za žiadnych okolností stotožniť, nakoľko žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Podľa čl. 23 ods. 5 Dohovoru CMR dopravca nezodpovedá za škodu len v tom prípade, ak vznikla z dôvodu prekročenia dodacej lehoty. Nakoľko na strane žalobcu nedošlo k žiadnej škode, hoci sa na ňu odvoláva, avšak ju nikdy nepreukázal, nemožno na jej náhradu naviazať žalovaného; pokiaľ sám žalobca považuje uplatnenú sumu za sankciu za prekročenie dodacej lehoty, tak na jej priznanie mu nevznikol nárok, nakoľko žalovanému nebola v lehote stanovenej čl. 30 ods. 3 Dohovoru MR zaslaná písomná výhrada o prekročení dodacej lehoty. 23. Poukázal tiež na čl. 28 ods. 1 Dohovoru CMR, podľa ktorého sa môže dopravca v súvislosti s prekročením dodacej lehoty zásielky odvolať na tie ustanovenia Dohovoru, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť alebo, ktoré určujú alebo obmedzujú rozsah náhrady škody - v tomto smere žalovaný opätovne poukázal na čl. 41 ods. 1 Dohovoru CMR, podľa ktorého všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od ustanovení tohto Dohovoru sú, s výnimkou ustanovení čl. 40, neplatné a právne neúčinné. Neplatnosť takých dojednaní nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmluvy. 24. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že podanú žalobu zamietne. 25. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. 26. Zdôraznil, že súd prvej inštancie sa vecne aj právne správne vysporiadal s predmetnou žalobou, správne vyhodnotil všetky dôkazy a vec rozhodol v zmysle platných zákonov správne a spravodlivo. Uviedol, že argumenty žalovaného, o ktoré opiera svoje odvolanie, považuje len za účelové - pokiaľ ide o argument, že žalovaný bol nesprávne označený a preto mal súd konanie zastaviť, má za to, že ako správne uviedol súd prvej inštancie v rozhodnutí, fyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky a samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby rozhodnutím živnostenského úradu nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania - súd teda správne vyhodnotil vzniknutú situáciu a nevykonal v tejto veci „nadprácu“, ako to uvádza v odvolaní žalovaný. 27. Zdôraznil, že v prípade ak sa právny vzťah medzi stranami riadi prednostne Dohovorom CMR, ako to bolo aj v tomto prípade, je tento dohovor špeciálnou úpravou (lex specialis), avšak pre tie oblasti, ktoré nie sú upravené týmto dohovorom, jednoznačne podľa ustálenej praxe súdov platí aj v takýchto prípadoch podporne Obch. zák., keďže ide o obchodno-právny vzťah medzi dvomi slovenskými subjektmi, a keďže Dohovor CMR nijako neupravuje zmluvnú pokutu, je absolútne v súlade s právom, aby si strany aj v takomto prípade pre porušenie tej ktorej zmluvnej povinnosti v súlade s právom dohodli napr. zmluvnú pokutu. Pokiaľ namieta žalovaný, že táto pokuta je neprimeraná, toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko aj súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluvnou pokutou nebolo zabezpečené uhradenie ceny za prepravu, ale porušenie povinnosti riadne a včas pristaviť auto na nakládku a dodržať termín nakládky a vykládky - teda celkom iná povinnosť žalovaného. Dojednaním nad rámec Dohovoru CMR, ale naopak je plne v súlade s ustanoveniami Obch. zák. v platnom znení, ktorý ako uviedol, je podporným zákonom v prípade, kedy sa ako lex specialis použije Dohovor CMR. 28. Žalobca má za to, že zmluvná pokuta bola medzi stranami dojednaná platne, mala predpísanú písomnú formu, nebola neprimerane vysoká voči zabezpečovanej povinnosti a k porušeniu predmetnej povinnosti zo strany žalovaného jednoznačne došlo. 29. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 30. K stanovisku žalobcu sa vyjadril žalovaný. 31. Zotrval na všetkých svojich dôvodoch uvedených v podanom odvolaní, má za to, že konanie by malo byť zastavené vzhľadom k tomu, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný a poukázal tiež na to, že nespochybňuje objektívnu zodpovednosť vyplývajúcu pre neho z ustanovení Dohovoru CMR, avšak dotknutý právny predpis počíta aj s dôvodmi liberalizácie, ktoré podľa názoru žalovaného boli v danom prípade dané a preukázané, avšak nebolo na ne prihliadnuté. Zdôraznil, že takýto nárok je v rozpore s ustanoveniami Dohovoru CMR, ktorého dôvody bližšie uviedol v podanom odvolaní. 32. K stanovisku žalovaného zaujal stanovisko žalobca. 33. Zotrval na všetkých svojich vyjadreniach k podanému odvolaniu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vecne správne potvrdil. 34. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 35. Odvolací súd tiež poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ustanovenia, Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 36. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. 37. Z obsahu je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o preprave, na základe objednávky žalobcu a jej akceptácie žalovaným, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať prepravu tovaru z miesta odoslania - Nového Mesta nad Váhom (SK), do Ingolstadt (DE) s termínom nakládky 16. 02. 2017 o 20:00 hod. na adrese Porsche Werkzeugbau, s.r.o., Štúrova 1, 018 41 Dubnica nad Váhom, a termínom vykládky dňa 17. 02. 2017 o 7:00 hod. na adrese Audi AG Ingolstadt, Halle S40, Werkzeugbau, Versandtor Hallenmitte, Bahnhof 9, Abladestelle 740, Ingolstadt. Dojednaná cena za prepravu bolo 600, - Eur. Pri nedodržaní termínu vykládky si strany dojednali zmluvnú pokutu 200, - Eur. Nakoľko objednávka obsahovala dohodu o podstatných náročnostiach zmluvy o preprave, bola vyhotovená v písomnej forme a bola potvrdená odtlačkom pečiatky a šifrou podpisu oboch zmluvných strán. 38. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o preprave v písomnej forme. Zároveň bola medzi stranami sporu písomne dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dopravcu a to v prípade nedodržania termínu nakládky alebo vykládky vo výške 200,- Eur. 39. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v predmetnej veci nie je pasívne legitimovaný, nakoľko v čase podania žaloby dňa 16. 11. 2017 bol označený ako Peter Jurkovič s miestom podnikania Závod 381, IČO: 370 31 261, zapísaný na Okresnom úrade Malacky, č. r. 106-8253, avšak v čase podania žaloby už zaniklo jeho živnostenské oprávnenie ku dňu 31. 10. 2017, kedy ukončil svoju podnikateľskú činnosť, nevykonával podnikateľskú činnosť a preto mal byť označený ako fyzická osoba, ktorá sa označuje menom, priezviskom a dátumom narodenia. 40. Odvolací súd sa, pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Aj keď žalovaný ako fyzická osoba ukončil ku dňu 31. 10. 2017 svoju podnikateľskú činnosť, je potrebné skonštatovať, že táto skutočnosť nemala vplyv na spôsobilosť žalovaného byť účastníkom konania v spore. Fyzická osoba zodpovedá v celom rozsahu za svoje záväzky vzniknuté pri súkromnom podnikaní. Samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa, rozhodnutím živnostenského úradu na jeho žiadosť pred alebo po začatí konania, nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti tak, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 377/98. Zánik živnostenského oprávnenia sa na označení žalovaného môže prejaviť len vypustením dodatku k jeho menu a priezvisku, ktorý v zmysle § 9 ods. 1 Obch. zák. nie je obligatórnou súčasťou obchodného mena fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý vyjadroval druh jeho podnikania, čo ale nemá vplyv na identifikáciu žalovaného alebo konkrétnej fyzickej osoby, voči ktorej žaloba smeruje. 41. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 133 ods. 1 CSP sa fyzická osoba v žalobe označuje meno, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. 42. Ak teda žalobca označil žalovaného iným identifikačným údajom ako dátumom narodenia tak, že je nepochybná identifikácia osoby žalovaného a jeho nezameniteľnosť, nemôže sa jednať o vadu žaloby, a už vôbec nie je možné konštatovať tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, že žalovaný nemá procesnú subjektivitu vzhľadom na zánik živnostenského oprávnenia. 43. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v podanom odvolaní týkajúcu sa nesplnenia svojej povinnosti naložiť predmetný tovar zdôraznil, že tak sa nestalo z dôvodu, že zamestnanec, ktorý mal tovar prevážať, náhle ochorel, o ktorej skutočnosti konajúcemu súdu predložil žalovaný potvrdenie o dočasnej PN, čo je podľa názoru žalovaného objektívnou skutočnosťou, ktorá ho zbavuje zodpovednosti za prípadnú sankciu v zmysle čl. 17 ods. 2 Dohovoru o CMR odvolací súd zdôrazňuje, že z e-mailovej komunikácie povereného zamestnanca žalobcu a žalovaného zo dňa 17. 02. 2017 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že porušil zmluvnú povinnosť o 20:00 hod. predošlého dňa nakladať prepravu v Dubnici nad Váhom a ráno vykladať tovar v Ingolstadte, pričom sa žalovaný na nakládku nedostavil. Podľa e- mailu žalobca nedostal zo strany žalovaného žiadnu informáciu. Z e-mailu žalovaného adresovaného žalobcovi vyplýva, že vodičovi prišlo večer na ceste nevoľno, pričom ako dôkaz zasiela žalovanému potvrdenie o práceneschopnosti. Poverený zamestnanec žalobcu v odpovedi žalovanému uviedol, že v objednávke mal žalovaný telefonický kontakt a bol povinný upovedomiť žalobcu o prekážke, pričom v rannom telefonáte žalovaný uviedol, že prepravu potvrdil až na 17. 02. 2017, pričom objednávka bola potvrdená na 16. 02. 2017. 44. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že zamestnanec žalovaného, ktorý mal zabezpečovať prepravu, bol dočasne práceneschopný od 17. 02. 2017. 45. Odvolací súd poukazuje zhodne ako súd prvej inštancie na skutočnosť, že podľa § 300 Obch. zák. okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že zmluvná pokuta upravená v ustanovení § 300 až 302 Obch. zák. je postavená na zodpovednostnom princípe. Obch. zák. uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu. Pokutu možno dohodnúť len pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý porušil zmluvnú povinnosť trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. 46. Pokuta bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá v predpísanej písomnej forme, zmluvné strany si dojednali konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, a preto odvolací súd zhodne, ako súd prvej inštancie, považoval dojednanie o zmluvnej pokute za platné a uplatnené pre prípad porušenia zmluvnej pokuty žalovaného. 47. Súd sa nestotožnil s výkladom čl. 41 ods. 1 Dohovoru CMR tak, ako ho uvádza žalovaný, keďže podľa predmetného článku všetky dojednania, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od ustanovení tejto zmluvy, sú s výnimkou ustanovení čl. 40 neplatné a právne neúčinné. Neplatnosť takýchto ustanovení nemá za následok neplatnosť ostatných ustanovení zmlúv. Dohoda o zmluvnej pokute nijako nerozširuje zodpovednosť dopravcu nad rámec čl. 17 Dohovoru o CMR, ani nestanovuje vyššiu hranicu zodpovednosti dopravcu za škodu, žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 48. Je nesporné, že Obch. zák. vychádza z princípu zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosti objektívnej. Odvolací súd zdôrazňuje, že CMR 11/1975 Zb. je úpravou lex specialis, avšak pre tie oblasti, ktoré nie sú upravené týmto dohovorom podľa ustálenej praxe platí Obch. zák., kde ide o obchodno-právne vzťahy medzi dvoma slovenskými subjektami. Dohovor CMR neupravuje zmluvnú pokutu a preto si mohli zmluvné strany písomne zmluvnú pokutu dohodnúť, čo sa aj v danom prípade stalo, v takomto prípade je potrebné zmluvnú pokutu postupovať podľa príslušných ustanovení Obch. zák. 49. Jednotlivé články dohovoru CMR, na ktoré sa odvoláva žalovaný, riešia otázku náhrady škody pre prípad straty predmetnej zásielky, prekročenia dodacej lehoty, poškodenia zásielky a pod. Uvedené ustanovenia jednotlivých článkov CMR sa nevzťahujú na pokutu, ktorá je predmetom podanej žaloby. 50. Pokiaľ ide o námietku žalovaného tykajúcu sa neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, odvolací súd sa stotožňuje s právny záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa v dostatočnej miere vysporiadal s uvedenou námietkou žalovaného a zdôrazňuje, že v predmetnom prípade uplatnená zmluvná pokuta upravuje určitú sankciu za nesplnenie zmluvnej povinnosti žalovaným a to nedodržanie termínu nakládky a vykládky, resp. vykonanie prepravy v čas. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vôbec nevykonal predmetnú prepravu pre žalobcu a zmluvnou pokutou nebolo zabezpečené uhradenie ceny za prepravu, ale porušenie povinnosti riadne a včas pristaviť auto na nakládku a dodržať termín nakládky a vykládky, zmluvná pokuta dojednaná medzi stranami sporu v tomto prípade nie je dojednaním nadrámec dohovoru CMR, ale je plne v súlade s ustanoveniami Obch. zák. v platnom znení. Navyše si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu, ktorá bola medzi zmluvnými stranami dojednaná a písomne odsúhlasená. 51. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením uplatneného peňažného záväzku, odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania. 52. Prihliadnuc k uvedeným skutočnostiam, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, ods. 2 CSP. 53. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP spojený s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech. 54. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).