Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/100/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617209474 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1617209474.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: Y. M., O.. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XX, X.Á. P. U., o zaplatenie 4.400,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 30. mája 2019, č.k. 32Csp/196/2017-104, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 710 eur zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca Poštová banka, a.s., sa žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia istiny 4.400,84 eur s úrokmi vo výške 1.860,38 eur a 63,80 eur, s úrokmi vo výške 19 % ročne zo sumy 4.400,84 eur od 01.11.2017 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.400,84 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, odôvodňujúc uplatnený nárok tým, že so žalovanou uzavrel dňa 15.03.2012 zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 5.200 eur, ktorý sa žalovaná sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 130,07 eur (122 eur bola splátka istiny a úroku a 8,07 eur poplatok za poistenie úveru) a zaplatiť za jeho poskytnutie úroky vo výške 19 % ročne, úver však riadne nesplácala, keď zaplatila celkovo 4.640,22 eur, z toho bola suma 196,15 eur započítaná na poplatky, suma 3.644,91 eur na úroky a úroky z omeškania a suma 799,16 eur na istinu, preto vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 07.05.2015. 3. Na návrh na zmenu žalobcu súd prvej inštancie uznesením č.k. 32Csp 196/2017-89 zo dňa 10.10.2018 pripustil vystúpenie pôvodného žalobcu z konania a vstup žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., na jeho miesto, keďže po podaní žaloby došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na menovanú spoločnosť Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2018. Konštatoval tiež, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vo výške 410 eur späť s odôvodnením, že mu žalovaná po podaní žaloby túto sumu zaplatila. Následne zobral žalobca pred otvorením pojednávania žalobu späť aj v rozsahu 300 eur úrokov a úrokov z omeškania. Preto konanie v časti o zaplatenie sumy 710 eur zastavil. 4. Súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní dňa 30.05.2019 za prítomnosti žalovanej a v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že nevie, ktorá zmluva je predmetom žaloby, pretože žalobcovi spláca na základe dvoch splátkových kalendárov po 60 eur a po 38 eur. Oboznámil s vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o úvere - dostupná pôžička zo dňa 15.03.2012, Obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami, aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.10.2017, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 07.05.2015 s obálkou s dátumom uloženia 13.05.2015, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21.04.2015 s podacím hárkom Č.. W. s dátumom podania 21.04.2015, predpisom splátok k Zmluve o úvere Č.. XXXXXXXXX, Sadzobníkom poplatkov účinným od 31.12.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2018 s prílohou a kalkulačkou pre výpočet RPMN. 5. Vec posúdil právne podľa ust. § 497 Obch. zák., § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 8, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, § 565, § 788 ods. 2 Obč. zák., § 10c, § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., § 2 ods. 1 a § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Vykonaným dokazovaním s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, mal za zistené, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.200 eur, ktorý mala žalovaná splácať po 130,07 eur mesačne za ročný úrok vo výške 19 %. S poukazom na to, že pôvodný žalobca konal pri uzavretí zmluvy ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná bola pri uzavretí zmluvy v pozícii spotrebiteľa (fyzickej osoby nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania), posúdil zmluvu medzi nimi uzavretú za zmluvu spotrebiteľskú, a to za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným žalobcom žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. V tejto súvislosti vyhodnotil, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bola predmetná zmluva o úvere uzavretá písomne. Poukázal na to, že žalobca na preukázanie uzavretia zmluvy predložil formulár „Zmluva o úvere dostupná pôžička“, ktorý strany podpísali dňa 15.03.2012. Z tohto formuláru však vôbec nevyplýva číslo úveru, druh úveru, ktorý má byť poskytnutý, ani jeho výška a cena, doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, úroková sadzba úveru, RPMN a priemerná RPMN ani výška, počet a termíny splátok. Z uvedeného vyvodil, že medzi stranami síce bolo poskytnutie úveru dojednané (vychádzajúc z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z listiny Aktuálny stav úveru a zo skutočnosti, že žalovaná úver pred aj po podaní žaloby splácala), avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá písomne, a teda ani nemala náležitosti stanovené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže v prípade absencie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj chýbajúcich náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., je predmetná úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z., dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov a úrokov, iba nárok na vrátenie istiny úveru. Mal za preukázané, že žalovaná získala od pôvodného žalobcu sumu 5.200 eur, z ktorej splatila 4.640,22 eur pred podaním žaloby a 710 eur po podaní žaloby, z čoho mal za zrejmé, že žalobcovi zaplatila viac ako bola povinná, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 6. Vo vzťahu k dojednanému poisteniu ustálil, že spôsob, akým právny predchodca žalobcu dojednal poistné, nemôže požívať právnu ochranu, pretože poistenie je vopred formulované v Zmluve o úvere a bolo žalovanej nanútené. Vyhodnotil, že vyhlásenie spotrebiteľa, vykonané zakrížikovaním políčka o tom, že spĺňa podmienky na vznik poistenia, ktoré pôvodný žalobca vopred pripravil pre všetky typy tohto úveru, zjavne sleduje len jeho cieľ uzavrieť takýto poistný vzťah, pretože bol zrejme finančne motivovaný uzavretím poistenia. Podmienky poistenia, rozsah poistenia, výšku poistného, splatnosť a podobne Zmluva neobsahuje. Okrem toho, výška poistného nebola ani v Zmluve o úvere vôbec špecifikovaná, čo odporuje aj náležitostiam poistnej zmluvy podľa ust. § 788 Obč. zák.. Preto dospel k záveru, že dohodnuté poistenie je neplatné podľa ust. § 39 Obč. zák.. 7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Vysvetlil, že pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal iba zo sumy istiny 4.400,84 eur a neprihliadal na späťvzatie žalobcu, pokiaľ ide o príslušenstvo. Žalovaná bola v celosti úspešná, pretože súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 8. Proti tomuto rozsudku v časti o zamietnutí žaloby vo zvyšku a proti rozhodnutiu o trovách konania podal žalobca včas odvolanie, tvrdiac, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že nemal možnosť sa v konaní procesne brániť, keď súd svojim postupom znemožnil jeho účasť na konaní bez toho, aby ho oboznámil o výsledku konania. Súdu prvej inštancie vytkol, že ho nevyzval na vyjadrenie sa k predmetnej zmluve a nepostupoval podľa ust. § 129 C.s.p., nevyzval ho ani podľa § 157 C.s.p. V tejto súvislosti uviedol, že súd ho mohol vyzvať, aby sa vyjadril k Zmluve o úvere, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku. Mal tiež za to, že súd mohol vo veci vytýčiť termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 C.s.p. a zabrániť tak napadnutému rozsudku, ktorý považoval za prekvapivý. Postup súdu prvej inštancie považoval za nesúladný so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania, keďže nastala situácia, keď jeho jedinou možnosťou procesnej obrany je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Argumentoval, že súd ho mohol kedykoľvek počas konania vyzvať na objasnenie doloženej zmluvy, pretože v prípade iných nezrovnalostí ho na objasnenie vyzval, na čo aj reagoval a tieto objasnil. Podrobne uviedol na objasnenie ktorých konkrétnych skutočností ho súd výzvou zo dňa 02.05.2018 vyzval, s poukazom na to, že sa ku všetkým súdom prvej inštancie požadovaným skutočnostiam riadne a včas vyjadril. Mal za to, že v uvedenej výzve ho mohol súd vyzvať na odstránenie nejasností, či doplnenie predmetnej Zmluvy o úvere, čo nespravil a on sa preto nemohol brániť a využiť prostriedky procesnej obrany. Vyjadril názor, že súd musel mať vedomosť o nedostatku predmetnej zmluvy a mohol ho vyzvať k predloženiu riadnej Zmluvy o úvere, resp. k vyjadreniu sa k tejto zmluve. Mal za to, že keby takto súd konal, nebol by nútený podávať odvolanie. K odvolaniu priložil Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2012. V závere odvolania poukázal na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Lalíka k ochrane spotrebiteľa a rozsudok žiadal v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. 9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 10. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 11. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie po vyhodnotení, že žalobcom k žalobe priložená zmluva o spotrebiteľskom úvere, od ktorej odvodzoval žalobou uplatnené nároky, nemá náležitosti stanovené v ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, posúdil žalobcom žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5.200 eur podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov a žalobu žalobcu zamietol po tom, čo mal preukázané, že žalovaná žalobcovi vrátila 5.350,22 eur, teda viac ako bola povinná. 12. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku (vrátane zmluvy o úvere zo dňa 15.03.2012), prihliadol na obranu žalovanej a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou bolo poskytnutie úveru dojednané. Následne správne právne posúdil, že pri uzatváraní zmluvy o úvere zo dňa 15.03.2012 bol pôvodný žalobca v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, a že táto medzi nimi uzavretá zmluva je preto spotrebiteľskou zmluvou, v posudzovanej veci zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené ani nepovažoval odvolací súd za sporné. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak túto zmluvu o úvere podrobil skúmaniu ohľadom v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovených náležitostí a dospel tiež k správnemu záveru, že zmluva o úvere zo dňa 15.03.2012 zákonom stanovené náležitosti neobsahuje, nebola teda riadne uzavretá písomne, a preto je pôvodným žalobcom žalovanej poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov (odvolací súd tu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné správne závery, v ňom uvedené, opakovať). Ak súd prvej inštancie po tom, čo mal preukázané, že pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.200 eur a žalovaná mu vrátila celkom 5.350,22 eur, čo ani nebolo v konaní sporné, žalobu žalobcu zamietol, pretože žalovaná zaplatila žalobcovi viac ako jej požičal a na úroky a poplatky nemá žalobca nárok, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí a s jeho odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje. Napokon, žalobca v odvolaní žiadny z vyššie uvedených záverov súdu prvej inštancie nerozporoval a neposkytol ani žiadnu argumentáciu, ktorou by jeho závery čo i len spochybnil. Len všeobecné odcitovanie odvolacích dôvodov uvedených v zákone, teda že „súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci“, nemôže obstáť. Naopak, súd prvej inštancie zistil na základe vykonaných dôkazov skutkový stav správne, spor správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 497 Obch. zák., § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 8, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, § 565, § 788 ods. 2 Obč. zák., § 10c, § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., § 2 ods. 1 a § 92 ods. 8 zákona o bankách, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere, ktoré aj správne vyložil, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd taktiež nezistil žiadne vady ohľadne procesných podmienok, ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho, a preto ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. (neboli splnené procesné podmienky), na ktorý síce žalobca v odvolaní poukázal, ale ničím konkrétnym ho neodôvodnil, nebol opodstatnený. Pripomína tiež, že nariadenie predbežného prejednania sporu je fakultatívne, súd ho môže ale nemusí nariadiť. Ak v prejednávanej veci súd prvej inštancie predbežné prejednanie sporu nenariadil, nejde potom o žiadnu vadu jeho postupu. 13. Ani ďalšie (nekonkrétne) odvolacie námietky žalobcu nemohli spochybniť správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Ako už bolo uvedené vyššie, ani v procesnom postupe súd prvej inštancie nepochybil. Ak žalobca v odvolaní namietal, že ho súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 129 C.s.p. a nevyzval ho na vyjadrenie sa k predmetnej zmluve o úvere, odvolací súd uvádza, že na postup podľa ust. § 129 C.s.p. nebol žiadny dôvod. Ustanovenie § 129 ods. 1 C.s.p. stanovuje, že ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Toto zákonné ustanovenie však na posudzovanú vec vôbec nedopadá, pretože žaloba žalobcu nebola ani neúplná ani nezrozumiteľná, pričom ani sám žalobca v odvolaní neuviedol, v čom by mala vada alebo neúplnosť jeho žaloby (bez odstránenia alebo doplnenia ktorej by nebolo možné pokračovať v konaní) spočívať. Na aké vyjadrenie k ním k žalobe priloženej zmluve o úvere mal súd prvej inštancie žalobcu vyzývať, odvolací súd nezistil a ani žalobca v odvolaní nevysvetlil. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že mu súd prvej inštancie svojím postupom znemožnil účasť na konaní a nemal možnosť sa procesne brániť, odvolací súd nesúhlasí. V tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že pôvodný žalobca v žalobe odvodzoval uplatnené nároky od zmluvy o úvere uzavretej medzi ním a žalovanou dňa 15.03.2012, túto zmluvu o úvere aj k žalobe priložil a súd prvej inštancie ju v konaní aj posudzoval. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 30.05.2019, na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu žalobcu (dňa 16.04.2019). Právny zástupca žalobcu možnosť argumentovať na pojednávaní nevyužil, na nariadené pojednávanie sa nedostavil, keď podaním zo dňa 23.04.2019 žiadal vec prejednať v jeho a žalobcovej neprítomnosti a rozhodnúť na základe listinných dôkazov, ktoré predložil, čo súd prvej inštancie aj rešpektoval. Možno potom uzavrieť, že prvoinštančný súd viazaný jednak sudcovskou ako aj zákonnou koncentráciou konania (ust. § 153 a § 154 C.s.p.) a taktiež prejednacou zásadou vykonal všetky v konaní predložené dôkazy, vyhodnotením ktorých riadne zistil skutkový stav, ktorý následne správne právne posúdil. Ak žalobca k svojmu odvolaniu (bez akejkoľvek argumentácie a bližšieho vysvetlenia) priložil Zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 19.03.2012, nemohol na ňu odvolací súd prihliadnuť, pretože je v zmysle ust. § 383 C.s.p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, a nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Táto zásada vyplýva z princípu neúplnej apelácie. Výnimkou sú len prípady, v ktorých odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní. Zopakuje ho vtedy, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 384 ods. 1 C.s.p.). Podľa ust. § 384 ods. 2 C.s.p. môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla. O tieto prípady však v posudzovanej veci nejde, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vykonal aj všetky predložené dôkazy, pričom vykonanie iných dôkazov ako predložených žiadna zo strán nenavrhla. 14. Odvolací súd môže podľa ust. § 384 ods. 3 C.s.p. doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 C.s.p., pokiaľ pôjde o tzv. novoty v odvolacom konaní. Aj počas odvolacieho konania je povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, avšak len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. V posudzovanej veci však o tzv. novoty v odvolacom konaní nešlo. Napokon, žalobca v odvolaní ani netvrdil a ani nepreukazoval žiadny takýto dôvod prípustnosti použitej novoty. Naopak, podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi nič nebránilo v tom, aby listinný dôkaz (teda zmluvu o úvere zo dňa 19.03.2012), ktorý priložil k odvolaniu, uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Predkladanie ďalších dôkazov ako novoty v odvolacom konaní je preto v prejednávanom prípade neprípustné. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, žalobca uplatnené nároky odvodzoval od zmluvy o úvere zo dňa 15.03.2012, ktorú priložil k žalobe a nie od inej zmluvy o úvere zo dňa 19.03.2012, ktorú síce priložil k odvolaniu, ale v žalobe ju ani nespomenul a na jej základe si žiadne nároky neuplatňoval. Napokon, ani v odvolaní neargumentoval tým, že si nároky voči žalovanej neuplatňuje zo zmluvy o úvere zo dňa 15.03.2012, ale zo zmluvy o úvere zo dňa 19.03.2012, ktorú priložil k odvolaniu. Odvolací súd potom vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie. 15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).