Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/188/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618200543 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618200543.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 043 55 211, Česká republika, Břeclav, náměstí T. G. Masaryka č. 2392/17, proti žalovanému: L. T. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, o zaplatenie sumy 200,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25. marca 2019, č.k. 32 Csp 42/2018-33, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 25. marca 2019, č.k. 32 Csp 42/2018-33, - vo výroku I., ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e , - vo výroku II., ktorým žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 25.3.2019, č.k. 32 Csp 42/2018-33, I. žalobu zamietol; II. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 16.2.2018, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 200,- € s úrokom z omeškania vo výške 12,81 €, ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 200,- € od 23.12.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12,- € a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že sa žalovaný prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal ho o poskytnutie úveru vo výške 350,- €. Odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere i Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 12.12.2014, č. 458043, na základe ktorej ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 350,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 100,- € do 28 dní od poskytnutia úveru. Celkové náklady spojené s úverom sú tvorené výlučne odplatou vo výške 100,- €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok zo zmluvy, stal sa jeho dlh splatným dňa 6.3.2015. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom, SMS správou alebo písomne, pričom je od spotrebiteľa oprávnený požadovať paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo forme zmluvnej pokuty vo výške 3,- € za každú upomienku. Zaslané boli štyri upomienky, preto mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- €. Dňa 20.9.2017 žalovanému zaslal písomnú výzvu na úhradu dlhu. Žalovaný mu na dlh zaplatil sumu 50,- € dňa 23.9.2015, sumu 50,- € dňa 12.11.2015 a sumu 50,- € dňa 22.12.2015. Okrem istiny úveru a zmluvnej pokuty si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy istiny od 23.12.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania z čiastok zaplatených po splatnosti dlhu v celkovej výške 12,81 €. 2. Súd prvej inštancie nenariadil vo veci pojednávanie (§ 297 C.s.p.), podľa § 219 ods. 1, ods. 3 C.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.3.2019; vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa 12.12.2014, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 12.12.2014, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, verzia 4 s platnosťou od 26.9.2014, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 40 ods. 4, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/, § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, článkom 05, 07, 10, 11, 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dôvodiac premlčaním nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Uviedol, že žalovaný uzavrel so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, dňa 12.12.2014 o 10,19 hod. zmluvu o úvere, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení oboch strán. Strany sporu platne uzavreli prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie zmluvu o úvere, čím medzi nimi vznikol právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj podľa právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z. a zákon č. 266/2005 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol žalovanému úver vo výške 350,- €. Žalovaný uviedol, že žalobca mu úver poskytol v deň uzavretia zmluvy prevodom na účet, čo žalobca nepoprel, preto z tohto tvrdenia žalovaného vychádzal ako z nesporného a za deň poskytnutia úveru považoval deň 12.12.2014. Žalovaný sa podľa uvedenej zmluvy o úvere zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu v celkovej sume 450,- € do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa špecifikovaný na webovej stránke. Keďže dňom poskytnutia úveru bol deň odpísania peňažných prostriedkov z účtu veriteľa (deň 12.12.2014), dňom splatnosti úveru bol deň 9.1.2015. Žalovaný namietol premlčanie nároku žalobcu, preto sa z dôvodu hospodárnosti najprv zaoberal touto otázkou. Splatnosť úveru ustálil na deň 9.1.2015, žalovaný sa dostal do omeškania dňom 10.1.2015 a toho istého dňa mohol žalobca svoje právo vykonať (podať žalobu na súde) po prvý krát. V spotrebiteľských vzťahoch sa uplatňuje všeobecná trojročná premlčacia doba a ak v tejto dobe nie je právo uplatnené na súde, považuje sa za premlčané. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemôže súd právo veriteľovi priznať. V posudzovanom prípade mohol veriteľ svoje právo vykonať po prvý raz dňa 10.1.2015, ale žalobu podal až dňa 16.2.2018, teda po trojročnej lehote, keď žalovaný sa výslovne premlčania dovolal. K nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,- € za zaslanie štyroch upomienok za omeškanie žalovaného s úhradou jeho dlhu uviedol, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol žalovanému reálne doručoval upomienky či už e-mailom, SMS správou alebo písomne. Vzhľadom na to, že nie je možné ani na námietku žalovaného posúdiť otázku premlčania nároku žalobcu na pokutu, pretože žalobca nepreukázal, kedy údajné upomienky žalovanému zasielal. Ak by aj žalobca zaslanie upomienok preukázal, jeho nárok na pokuty za ne by nebol premlčaný, ale takýto nárok by mu nepriznal, nakoľko ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (bolo by neprimeranou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným a výška zmluvnej pokuty závisí výlučne na vôli veriteľa, teda na tom, koľko upomienok sa rozhodne žalovanému zaslať). Zároveň ide o dojednanie odporujúce dobrým mravom, pretože umožňuje veriteľovi účtovať zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody za jeho úkony, z ktorých mu žiadna škoda ani nemusí vzniknúť (napríklad pri zaslaní e-mailu alebo SMS). Dojednanie o zmluvnej pokute je tak v zmysle § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. 3.2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že so žalovaným uzavreli dňa 12.12.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol krátkodobý bezúčelový úver vo výške 350,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, ktoré predstavujú sumu 100,- €. Na základe uvedenej zmluvy bol z jeho strany žalovanému poskytnutý úver na číslo jeho bankového účtu vo výške 350,- € , ako to vyplýva aj z listinných dôkazov, ktoré súdu prvej inštancie predložil vo forme príloh k žalobe. Počas trvania zmluvy o úvere žalovaný prostredníctvom svojej online klientskej zóny požiadal celkom dva krát o predĺženie splatnosti úveru, za čo zaplatil príslušné poplatky, v oboch prípadoch bolo žalovanému vyhovené, pričom konečná splatnosť záväzku bola determinovaná na deň 6.3.2015. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že jeho nárok je premlčaný, keďže svoje právo pred súdom uplatnil v zákonnej lehote troch rokov, keďže premlčacia doba uplynula dňom 7.3.2018. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že úver si zobral dňa 12.12.2014, pričom v zmluve o úvere je jasné uvedené, že termín splatnosti je 28 dní od poskytnutia úveru a tým pádom bol úver splatný dňom 10.1.2015. Ak požiadal o predĺženie úveru o ďalších 28 dní, na čo si už nespomínal, tak nasledujúci termín splatnosti by bol deň 6.2.2015, pretože z čl. 21 Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že predĺženie úveru je možné o 7, 14, 21, 28 dní, čo nesúhlasí s dátumom 20.2.2015, ktorý uviedol žalobca, nakoľko by o predĺženie žiadal už po termíne splatnosti úveru. Má za to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol správne. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. augusta 2020; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. 10. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že jeho nárok je premlčaný, keďže žalovaný požiadal počas trvania zmluvy o úvere dva krát o predĺženie splatnosti úveru a konečná splatnosť záväzku bola determinovaná na deň 6.3.2015, pretože žalobca nepreukázal uvedenú skutočnosť, a to že ho žalovaný požiadal o predĺženie zmluvy, a to dva krát, nakoľko k žalobe žiaden dôkaz preukazujúci predĺženie zmluvy o úvere nepredložil. K žalobe boli zo strany žalobcu pripojené iba tieto dôkazy: návrh platobného rozkazu, plnomocenstvo zo dňa 7.12.2017, výpis z obchodného registra, zmluva o úvere č. XXXXXX, rozhodcovská zmluva, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Žalobca k svojmu odvolaniu pripojil aj email zo dňa 14.3.2015, v ktorom oznámil žalovanému, že tento ho dňa 20.2.2015 o 19,23 hod. požiadal o predĺženie/odloženie splatnosti jeho minipôžičky o 28 dní, že nový dátum splatnosti minipôžičky je 6.3.2015 o 10,31 hod., ale z uvedeného emailu vôbec nevyplýva, že sa týka zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2014, č. 458043, keď žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že si nepamätá, že by žalobcu žiadal o predĺženie predmetnej zmluvy o úvere. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný požiadal o predĺženie uvedenej zmluvy o úvere a tým došlo k posunutiu doby splatnosti úveru, mal na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia. Odvolací súd konštatuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Odvolací súd dodáva, že ak by aj žalobca predložil spolu s odvolaním dôkaz preukazujúci, že žalovaný ho požiadal o predĺženie zmluvy o úvere a že splatnosť úveru nastala tak ako tvrdí dňa 6.3.2015, nebolo by možné na tento dôkaz prihliadnuť s poukazom na ustanovenie § 366 C.s.p., pretože tento dôkaz mohol žalobca ako odvolateľ uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. 11. Prvoinštančný súd sa správne zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného (č.l. 25 spisu) a dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní nároku žalobcu. V danej veci bolo jednoznačne preukázané, že dňa 12.12.2014 došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému a žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku žalobcovi do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru, t.j. do dňa 9.1.2015 (č.l. 7 spisu). Tým, že žalobca nepreukázal, že došlo k predĺženiu splatnosti úveru (bod 9. odôvodnenia tohto rozsudku), odo dňa nasledujúceho, t.j. odo dňa 10.1.2015 mu začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku, ktorá mu uplynula dňa 9.1.2018. Ak žalobca podal predmetnú žalobu na súd až dňa 16.2.2018, urobil tak až po uplynutí zákonnej trojročnej doby, a preto mu z dôvodu premlčania nemohol byť priznaný ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 200,- €. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie náležite vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 22.) prečo nemohol žalobcovi priznať ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. 12. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 13. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 14. Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. ktorým priznal žalovanému náhradu trov konania podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, pretože súd prvej inštancie síce správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenia § 255 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p., ale nesprávne priznal žalovanému náhradu trov konania, namiesto priznania nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konanie má dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti skončenia veci. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).