Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoCsp/9/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618200817 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618200817.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. E., A.. XX.XX.XXXX, W. X. Č.. XXX, o zaplatenie 2.049,90 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17. októbra 2019, č. k. 32Csp/80/18-90, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná z a p l a t i ť žalobcovi úroky vo výške 13,90 % ročne zo sumy 2.147,40 € odo dňa 20.12.2018 do 01.03.2018 a vo výške 13,90 % ročne zo sumy 2049,90 € odo dňa 02.03.2018 do 15.04.2019, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; ; vo zvyšku v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu z úveru, poskytnutého na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 05.05.2015 vo výške 4.900 €, spolu s uplatneným úrokom z omeškania. V späťvzatej časti 47,58 € konanie zastavil a vo zvyšku, týkajúcom sa uplatneného úroku z úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti. žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení k zamietnutiu žaloby uviedol, že zmluvná úprava, ktorá pripúšťa odplatné nároky, patriace len v právne súladnom stave (pri riadnom splácaní úveru) je na škodu spotrebiteľa a neprijateľne odchylná od zákona, čo podľa ustanovenia § 52 ods. 2, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroku ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav, s ktorým stavom sa spájajú výhrade sankcie. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov v tejto otázke, vrátane rozhodnutia ústavného súdu IV.ÚS 476/12, stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/19, v zmysle ktorých zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. 3. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal včas odvolanie žalobca. Poukazoval na rozhodovaniu prax slovenských i českých súdov vrátane právnej teórie, v zmysle ktorých nárok na zmluvný úrok prislúcha i po predčasnom zosplatnení úveru. Poukázal tiež na rozhodnutie ústavného súdu v tejto otázke IV ÚS 476/12-14, z ktorého rovnako nevyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu. Domnieval sa, že dlžník má zásadne povinnosť platiť úrok za skutočnú dobu používania poskytnutých peňažných prostriedkov, až do doby ich skutočného vrátenia úveru veriteľovi (§ 503 ods. 3 ObZ), pričom tento záväzok trvá aj po odstúpení veriteľa od zmluvy. Doba povinnosti platiť úroky je v ustanovení §502 ObZ upravená len určením jej začiatku, koniec je ponechaný na vôľu zmluvných strán, teda možno dohodnúť zmluvný úrok až do doby vrátenia úveru. Odstúpením od zmluvy sa menia len podmienky, za ktorých je dlžník povinný svoj záväzok splniť. Povinnosť vrátiť dlžnú istinu s úrokmi nie je po odstúpení od zmluvy o úvere sekundárny záväzok, ale pôvodný záväzok, ktorý odstúpením od zmluvy nezaniká. V zmysle § 13 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľných úveroch povinnosť spotrebiteľa, ktorý uplatní možnosť uhradiť úver predčasne je zaplatiť úrok z istiny odo dňa, kedy sa spotrebiteľský úver začal čerpať, a to až do dňa splatenia istiny. Niet žiadneho dôvodu, aby pri postupe veriteľa podľa § 506 ObZ rovnako neboli veriteľovi priznané úroky až do splatenia istiny úveru. Veriteľ sa po odstúpení od zmluvy pre porušenie zmluvných povinností dlžníka nemôže ocitnúť v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy. 4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je čiastočne opodstatnené. 5. Otázka nároku veriteľa zo spotrebiteľského úveru na zmluvné úroky i po predčasnom zosplatnení úveru z dôvodu porušovanie povinnosti dlžníka splácať v dohodnutých splátkach riadne a včas, rezonovala v súdnej praxi dlhšie obdobie. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia súdov, ktoré sporný nárok pripúšťali i nepripúšťali. Prielom v judikačnej praxi súdov predstavuje rozhodnutie NS SR zo dňa 16.6.2020 sp. zn. 5 Cdo/42/20, na ktoré nadväzovali i ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu (napr. 1 Cdo/94/19, 8 Cdo/135/20 a 9 Cdo/6/20). 6. Podľa záverov dovolacieho súdu v uvedenom rozhodnutí zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch). Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o úvere § 497 a nasledujúce. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať (§ 52 ods.2 OZ). Z ustanovenia § 497 a § 502 ods.1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. 7. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. 8. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. 9. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody. 10. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu žalobcu čiastočne vyhovel a priznal zmluvný úrok i za dobu po zosplatnení úveru, avšak len do 15.4.2019, kedy si strany v čl. 1 zmluvy dohodli konečnú splatnosť úveru (§ 388 CSP) a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 11. V odvolacom konaní len čiastočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (§ 396 ods. 1, 255 ods. 2 CSP). 12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.