Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/130/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201300 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618201300.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: D. W., M.. XX. X. XXXX, Q. P. Č.. XXX, L., zast. advokátkou Mgr. Ivetou Vajdovou, Bárdošova 25, Bratislava, proti žalovanej: U.W.. T. P., M.. XX. X. XXXX, Q. Š. XXXX/XX, L., zast. advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, Pribinova 3, Malacky, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 2. decembra 2019 č. k. 32C/213/2018-112, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá ( výrok I. ), p o t v r d z u j e. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal ochrany osobnosti, v časti o zaplatenie 20.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy konanie zastavil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná bola v rokoch 2015 až 2016 zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky. Z poverenia č.sp. MA1/OSU/ OSB/2014/84220 zo dňa 11. 11. 2014 vyplýva, že žalovaná bola ÚPSVaR poverená na zastupovanie ÚPSVaR Malacky vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich so sociálnoprávnou ochranou detí a sociálnou kuratelou, najmä v konaniach pred súdmi, prokuratúrou, notármi, orgánmi Polície SR či pred inými orgánmi štátnej správy a samosprávy, vrátane podpisovania podaní. S účinnosťou od 1. 1. 2016 bola žalovaná poverená funkciou odborný radca oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately odboru sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR Malacky. žalovaná ako zamestnankyňa ÚPSVaR Malacky vykonávala funkciu kolízneho opatrovníka maloletej L. W. v konaniach vedených na súde prvej inštancie medzi jej rodičmi. 3. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-78/1-VYS-MA-2016 súd prvej inštancie zistil, že dňa 28. 1. 2016 bol na odbor kriminálnej polície v Malackách doručený podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie zo sexuálneho zneužívania, ktorý podpísala L.. L. A. - D. G. P. F. J. D. Ú. L. a v ktorom ako vybavujúca osoba bola označená žalovaná. V podnete sa uvádza, že odbor sociálnych vecí a rodiny pracuje s rodinou mal. L. W., pričom dňa 20. 1. 2016 bolo uskutočnené šetrenie, pri ktorom matka mal. oznámila svoje podozrenie, že žalobca mal. dcéru psychicky a sexuálne zneužíva, keďže sa s ňou zamyká v detskej izbe, kde zotrvávajú až do rána, mal. so sebou berie na WC i do kúpeľne, pričom matke je znemožňované do kúpeľne ísť za nimi. Maloletá sa bojí matky i ostatných žien a začala odmietať svoje kamarátky. Dňa 11. 4. 2016 bolo OR PZ Malacky doručené vyjadrenie ÚPSVaR Malacky k veci, ktoré bolo podpísané L.. A. a ako vybavujúca osoba v ňom bola uvedená žalovaná. Obsahom vyjadrenia je správa na otca maloletej, pričom sa v ňom uvádza, že v novembri 2015 prišiel žalobca oznámiť, že má maloletú v starostlivosti, keďže matka je hospitalizovaná v Pezinku. Následne ÚPSVaR kontaktoval primár psychiatrického oddelenia, kde bola matka hospitalizovaná s tým, že matka po návrate z priepustky uvádzala zvláštne správanie dcéry a manžela, ktorý sa s ňou zamyká a berie ju so sebou aj na záchod, pričom dcéra matku odmieta. ÚPSVaR na základe toho vykonal šetrenie v rodine, škole maloletej a na obecnom úrade, pričom počas rozhovoru s matkou táto uviedla, že sa otec s maloletou zamyká v izbe od 20.00 hod. až do rána, maloletú si berie do kúpeľne i na záchod. Matka vyjadrila obavu zo sexuálneho zneužívania, čo ÚPSVaR oznámil orgánom činným v trestnom konaní. vyšetrovateľ OR PZ v Malackách uznesením zo dňa 3. 6. 2016 č. ORP-78/1-VYS-MA-2016 trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení rozhodnutia vyšetrovateľ uviedol, že tvrdenia matky maloletej o podozreniach voči jej manželovi považoval len za istú formu obrany vo vzťahu k prebiehajúcim konaniam o úprave práv a povinností voči mal. dcére na Okresnom súde Malacky. Zo žiadnych šetrení podľa vyšetrovateľa nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by napĺňali skutkovú podstatu zločinu sexuálneho zneužívania, pričom aj sama matka maloletej pri výsluchu uviedla, že si vlastne nemyslí, že by jej manžel dcéru nejako sexuálne zneužíval. Podnet podaný zo strany ÚPSVaR považoval vyšetrovateľ za alibistický. 4. Žalobca v žalobe tvrdil, že podnet na začatie trestného stíhania vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podala žalovaná, ktorá podľa neho konala v rozpore so svojimi pracovnými povinnosťami a doslova poradila matke maloletej, aby žalovanej oznámila podozrenie so sexuálneho zneužívania maloletej otcom, aby to žalovaná ako kolízna opatrovníčka mohla podať na polícií a matka mohla dostať dcérku skôr pri súčasnom vylúčení žalobcu z výchovy maloletej. Zásah žalovanej do osobnostných práv žalobcu podľa neho spočíva v rozširovaní nepravdivých údajov, nepravdivého obvinenia zo sexuálneho zneužívania maloletej, čím došlo k závažnej ujme na jeho dôstojnosti a cti v sfére jeho rodinného a spoločenského života, ako aj k zníženiu jeho vážnosti vo svojom okolí. Pritom je podľa žalobcu nutné vziať do úvahy aj to, že k zásahu došlo pri výkone práce kolízneho opatrovníka. Žalovaná ako kolízna opatrovníčka musela mať vedomosť o tom, že v súboji o výchovu dieťaťa sú často podávané krivé obvinenia otcov zo zneužívania detí, čo žalovaná zneužila na pomoc matke maloletej. Ujma takto spôsobená žalovanou žalobcovi nebola len krátkodobého charakteru, ale žalovaná spôsobila aj roznesenie fámy v okolí bydliska žalobcu. Podstata zásahu žalovanej nespočíva len v uvádzaní tvrdenia o sexuálnom zneužívaní maloletej žalobcom, ale aj v neodôvodnenom podaní trestného oznámenia, ktorého obsah sa nezakladá na pravde, čoho si žalovaná bola vedomá. 5. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobca v predmetnej veci tvrdí, že žalovanej svedčí pasívna vecná legitimácia z toho dôvodu, že naňho podala trestné oznámenie za sexuálne obťažovanie jeho dcéry a to buď na podklade nepravdivých informácií oznámených jej zo strany matky jeho dcéry, ktoré si nedostatočne overila alebo na základe takého oznámenia matky, na ktoré žalovaná matku predtým úmyselne naviedla. Súčasnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( viď napríklad R 114/1999, R 38/1996, R 36/2009, R 53/2010, R 38/2012 ) je jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická osoba, ale aj právnická osoba. Pre právnické osoby je charakteristické to, že svoju vôľu nevytvárajú samostatne, ale prostredníctvom tých fyzických osôb, ktoré sú na to určené. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok, koná, robí právne úkony, zakladá právne vzťahy, vstupuje do právnych vzťahov, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto vzťahov. Ak bezprostredným pôvodcom zásahu do osobnosti bola fyzická osoba, ktorá bola právnickou osobou použitá na výkon jej činnosti, treba vyriešiť otázku, či konanie tejto fyzickej osoby je zásahom, za ktorý nesie zodpovednosť ona sama ( bezprostredne konajúca fyzická osoba ) alebo táto právnická osoba. Ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka neobsahujú úpravu, ktorá by osobitne riešila túto otázku, v súlade s ust. § 853 Občianskeho zákonníka sa tak táto otázka bude riadiť ustanoveniami o zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu ) spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného ( § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré sú právnymi vzťahmi vzťahu zodpovednosti za nemajetkovú ujmu obsahom a účelom najbližšie. V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Analogicky ( § 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2 tohto zákonníka ) pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou ( pozn.: pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti ); ( porovn. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012 ). V posudzovanom prípade súd zistený skutkový stav posúdil z hľadísk uvedených vyššie. Žalobca tvrdil, že k zásahu do jeho osobnosti došlo podaním trestného oznámenia žalovanou, pričom táto vedela alebo mala vedieť, že matkou maloletej oznámené informácie nie sú pravdivé. V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetné trestné oznámenie nebolo podpísané žalovanou, bolo podpísané jej nadriadenou zamestnankyňou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L.. A.. Žalovaná trestné oznámenie vypracovala a bola v ňom tiež uvedená ako vybavujúca osoba. Podľa súdu je však celkom nepochybné, že žalovaná trestné oznámenie vypracovala pri výkone svojho zamestnania a jeho vypracovaním plnila svoje povinnosti z pracovného pomeru. Napadnuté konanie žalovanej tak malo úplne jednoznačný miestny a časový vzťah k plneniu jej pracovných povinností ( vypracovala ho na pracovisku a v pracovnej dobe ) a rovnako vecný ( vnútorný, účelový ) vzťah k plneniu jej povinností vyplývajúcich z jej pracovného pomeru. Iný účel jej konania zo skutkových zistení nevyplýva a na ich základe nie je možné dovodiť, že by podaním trestného oznámenia na žalobcu sledovala nejaké svoje osobné alebo iné záujmy. Napádané konanie žalovanej malo jasný miestny, časový a vecný vzťah k činnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keď z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že trestné oznámenie žalovaná vypracovávala v pozícii zamestnanca ÚPSVaR pri plnení úloh vyplývajúcich z jej funkcie kolíznej opatrovníčky a jeho podaním nesledovala žiadne svoje záujmy, ale výhradne splnenie úloh zverených Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako jej zamestnávateľa. Súd dodáva, že rovnaký záver by platil, aj keby sa žalobcovi podarilo preukázať, že v súvislosti s podaným trestným oznámením žalovaná porušila svoje pracovné povinnosti ( napríklad by si nedostatočne overila pravdivosť informácií, hoci o existencii možnosti ich overenia žalovanou v danom prípade má konajúci súd vážne pochybnosti ), prípadne ak by nepostupovala lege artis. Ani porušenie pracovných povinností žalovanou pri vypracovávaní trestného oznámenia by nebolo možné považovať za exces. Dokonca aj keby žalobca v konaní preukázal svoje tvrdenie, že žalovaná priamo naviedla matku maloletej na to, aby jej do zápisnice uviedla a podpísala, že má voči manželovi podozrenie zo sexuálneho zneužívania ich dcéry, aby sa o veci následne rozhodovalo rýchlejšie, ani vtedy by sa nejednalo o exces žalovanej a za jej konanie by naďalej zodpovedal jej zamestnávateľ, ktorého úlohy v konaní žalovaná plnila. Naďalej by tu totiž bol daný priamy a bezprostredný miestny, časový a vecný súvis s činnosťou ÚPSVaR, pretože by tak postupovala pri plnení svojich pracovných povinností, v pracovnej dobe, za účelom urýchlenia konania vo veci, teda sledujúc záujmy zamestnávateľa a zúčastnených osôb, nie svoje vlastné. Práve z tohto dôvodu súd zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania ako nadbytočné, pretože by to na jeho rozhodnutí nebolo spôsobilé nič zmeniť.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žalovanej v spore chýba pasívna vecná legitimácia a vzhľadom na to zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal morálnej satisfakcie vo forme písomného ospravedlnenia sa zo strany žalovanej. 6. Keďže žalobca vzal späť žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil 145 ods. 2 C.s.p. 7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá ( výrok I. ). V odvolaní vyjadril svoj nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovanej v spore chýba pasívna vecná legitimácia. V odvolaní v tejto súvislosti uviedol: „V rámci konania na súde prvej inštancie som poukazoval na skutočnosť, že žalovaná sledovala záujem matky v rozpore s jej pracovnými povinnosťami, teda škodu, ktorú spôsobila, nemožno považovať za činnosť právnickej osoby. nie je podstatné, že podnet podpisovala nadriadená L.. A., podnet pripravovala žalovaná a nadriadený zamestnanec nemôže kontrolovať každého podriadeného, či sú skutočnosti uvádzané v podaniach legitímne, nakoľko sa predpokladá, že podriadený zamestnanec si riadne plní svoje pracovné úlohy. Poukázal som tiež na poverenie zamestnávateľa žalovanej zo dňa 1. 1. 2016, podľa ktorého má žalovaná osobne preverovať v prirodzenom rodinnom prostredí informácie o tom, že by dieťa mohlo byť vystavené ohrozeniu života , zdravia alebo zlému zaobchádzaniu etc. Žalovaná podľa môjho názoru zavrhnutiahodným spôsobom zneužila svoje postavenie, pojednávania sa osobne ani raz nezúčastnila, čím bolo znemožnené položiť jej otázky smerujúce k ujasneniu, či došlo k excesu z jej strany a teda k ujasneniu, či nesie zodpovednosť ona ako fyzická osoba alebo zamestnávateľ ako právnická osoba, čo viedlo súd prvej inštancie k nesprávnemu posúdeniu vecnej pasívnej legitimácie. Okrem navrhovaných svedkov nebola vypočutá ani kľúčová navrhovaná svedkyňa R. W., ktorá by popísala konanie žalovanej predchádzajúce spísaniu trestného oznámenia na moju osobu žalovanou. Len výsluchom žalovanej a R. W. mohol súd hodnoverným spôsobom ustáliť otázku vecnej pasívnej legitimácie, teda či je zodpovedná žalovaná za škodu alebo zamestnávateľ a či je jasný miestny, časový a vecný vzťah konania žalovanej k činnosti ÚPSVaR Malacky. Nevykonaním navrhovaného dokazovania výsluchom svedkov a žalovanej súdom prvej inštancie došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.“ 9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá ( výrok I. ), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť ( § 387 ods. 2 C.s.p. ). 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil otázky súvisiace s posúdením tzv. excesu ( vybočenia ) v konaní fyzickej osoby, v prípade existencie ktorého zodpovedá za škodu a analogicky aj za neoprávnený zásah do osobnostných práv samotná fyzická osoba a nie jej zamestnávateľ. V tomto ohľade poukazuje odvolací súd na ods. 28., 29., 30., 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovanej v spore chýba pasívna vecná legitimácia je nielen podložený vykonaným dokazovaním, ale je tiež v súlade s konštantnou judikatúrou. Na vysvetlenie treba uviesť, že k tzv. excesu ( vybočeniu) dôjde napr. v prípade, ak fyzická osoba, ktorá je zamestnaná ako vodič služobného vozidla, použije toto vozidlo v pracovnom čase na súkromný účel, pričom práve v tomto čase dôjde k dopravnej nehode a k vzniku s tým súvisiacej škody. V takom prípade za škodu zodpovedá samotná fyzická osoba a nie jej zamestnávateľ. Na druhej strane k excesu nedôjde, ak vodič služobného vozidla v rámci plnenia pracovných povinností ( t. j. pri služobnej jazde ) spôsobí dopravnú nehodu, pri ktorej vznikne škoda. V takomto prípade za škodu zodpovedá zamestnávateľ bez ohľadu na to, že fyzická osoba - zamestnanec pri jazde porušil dopravné predpisy. 12. V prejednávanej veci bolo celkom jednoznačne preukázané, že žalovaná vykonávala všetky úkony súvisiace so starostlivosťou o mal. dcéru žalobcu L. v rámci plnenia pracovných povinnosti, ktoré jej vyplývali z jej pracovného pomeru v ÚPSVaR Malacky. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že všetky ňou vypracované písomnosti podpisovala jej nadriadená. Možno teda urobiť záver, že prostredníctvom úkonov vykonaných žalovanou prejavil vôľu jej zamestnávateľ. V konečnom dôsledku teda v súvislosti s prípadom mal. dcéry žalobcu konal zamestnávateľ žalovanej, teda ÚPSVaR Malacky. Je preto správny záver súdu prvej inštancie, že ak došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, pasívne vecne legitimovaným subjektom nie je žalovaná, ale ÚPSVaR Malacky. Tento úrad práce - a nie žalovaná - podal na žalobcu trestné oznámenie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaná bola povinná v rodinnom prostredí preverovať informácie o tom, či je dieťa ohrozené na živote, zdraví a pod., odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v pozícii zamestnankyne ÚPSVaR Malacky nemala postavenie obdobné postaveniu vyšetrovateľky policajného zboru. Je nepochybné, že úrad práce ako inštitúcia ochrany záujmov maloletých detí je povinný reagovať na zistenia naznačujúce, že vo vzťahu k dieťaťu dochádza zo strany niektorého z rodičov k trestnej činnosti. Keďže úrad práce nie je oprávnený vykonávať vyšetrovanie podozrenia z trestnej činnosti, je celkom logické, že sa musí obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. Napokon z nedávnej minulosti sú známe medializované prípady, keď práve v dôsledku neplnenia povinností zo strany úradu práce vo vzťahu k dieťaťu došlo k mimoriadne závažným udalostiam, dokonca k smrti dieťaťa. Odvolací súd chápe žalobcu, že sa cíti byť dotknutý tým, že bol neprávom podozrievaný zo sexuálneho zneužívania svojej dcéry. Žalobca však disponuje uznesením policajného orgánu, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené a ktoré teda preukazuje jeho nevinu. 13. Nie je možné súdu prvej inštancie vytknúť, že vo veci nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom. Vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej totiž vykonanie ďalšieho dokazovania nebolo potrebné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že aj keby bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaná „naviedla“ jeho manželku na podanie trestného oznámenia, nič by to nezmenilo na tom, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnom spore je ÚPSVaR Malacky. 14. Z uvedeného vyplýva, že je vecne správny napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá ( výrok I. ). Preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil. 15. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy zastavené ( výrok II. ), nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).