Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/235/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202298 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618202298.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXX, B. J.Á., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, P. O. Box 41, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné, určenie, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a o zaplatenie sumy 1.052,21 Eur a 1.001,97 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16. mája 2019, č.k. 32Csp/174/2018-166, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zo dňa 16. mája 2019, č.k. 32Csp/174/2018-166, súd prvej inštancie učil, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2015 a dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2015 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné a určil, že úvery poskytnuté žalovaným žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2015 a na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2015 sú bezúročné a bez poplatkov. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1.052,21 eura a sumu 1.001,97 Eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že zo Žiadostí o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX U. XXXXXXXXXX (obsahovo sú totožné) vyplýva, že žalovaný je v nich uvedený ako veriteľ, ako dlžník je tam uvedený žalobca. V časti týchto Zmlúv "Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (vyplňte)" sa uvádza, že dlžník žiada žalovaného o poskytnutie úveru. Poskytnutá čiastka úveru má byť vo výške 1.500,00 Eur, predpokladaná mesačná platba (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) má byť vo výške 87,11 Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka (vrátane úrokov) 52,55 Eur, predpokladaná RPMN za úver 26,10 %, priemerná RPMN za úver 33,96 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.041,80 Eur, poplatok za poskytnutie úveru 150,00 Eur. V časti "údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (nevypĺňajte)" je uvedená schválená výška úveru 1.500,00 Eur, informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) 87,11 Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka 52,55 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.041,80 Eur, RPMN za úver 25,88 %, priemerná RPMN 33,96 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,00 Eur. Obe Zmluvy boli žalobcom ako dlžníkom podpísané dňa 17.08.2015, zo strany žalovaného ako veriteľa boli podpísané dňa 18.08.2015. V Žiadostiach/Zmluvách neboli uvedené dátumy splatnosti splátok v mesiaci, termíny splatnosti prvej splátky ani termíny konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca so žalovaným dňom akceptácie návrhov jednotlivých Zmlúv zo strany veriteľa (žalovaného) uzavreli dve Zmluvy o úvere, ktorými oboma žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,00 Eur, avšak skutočne mu z oboch Zmlúv vyplatil finančné prostriedky vo výške 1.350,00 Eur (dohodnutá čiastka úveru 1.500,00 Eur mínus poplatok za poskytnutie úveru 150,00 Eur, ktorý je v zmysle bodu 10.1 zmluvných dojednaní započítaný so sumou úveru a dlžníkovi je vyplatený iba rozdiel). Úvery boli dojednané s mesačnými splátkami vo výške 52,55 Eur, ktorých malo byť 36 a dlžník mal na úvery celkovo zaplatiť čiastku dvakrát po 2.041,80 Eur. Z dokumentu Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísaného dlžníkom k obom uzavretým Zmluvám súd zistil, že v časti "Vyžadované záruky (Opis záruky, ktorú bude musieť spotrebiteľ poskytnúť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere)" je uvedená "Dohoda o zrážkach zo mzdy". Dňa 18.08.2015 boli medzi stranami uzavreté aj dve Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, a to č. XXXXXXXXXX U. Č.. XXXXXXXXXX, pričom zo strany žalobcu k ich podpisu prišlo dňa 17.08.2015. V oboch Dohodách, ktorých znenie je identické, je uvedené, že dlžník si je vedomý, že uzavretie Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie Dohody tým, že ju nepodpíše. V článku IV. Dohody je uvedené, že pohľadávky žalovaného zabezpečované Dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých revolvingov, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného proti dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami. V prospech žalovaného mal zamestnávateľ žalobcu podľa oboch Dohôd vykonávať zrážky zo mzdy vo výške po 87,11 Eur mesačne bez uvedenia zročnosti. Zo žalobcom predloženého potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 22.05.2018 a 31.07.2018 zistil, že žalobcovi jeho zamestnávateľ na základe uzavretých Dohôd o zrážkach zo mzdy strhol celkovo sumu 2.351,97 Eur k variabilnému symbolu Dohody XXXXXXXXXX a sumu 2.402,21 Eur k variabilnému symbolu Dohody XXXXXXXXXX. Tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporné. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 41, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1 a 5, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1, § 551 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 8, § 2 písm. a), b), g), § 9 ods. 2, § 9 ods. 6, § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť. Poukázal na to, že uzavreté úverové zmluvy podrobil kontrole, či obsahujú všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že neobsahujú zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ani v jednej zmluve nie je dojednané, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Termín konečnej splatnosti je síce možné odvodiť od dátumu poslednej splátky, ale zmluvy podpísané žalobcom neobsahujú ani tento údaj. Zmluvy ďalej neobsahujú údaj podľa § 9 ods. 2 písm. l) o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná je v nich totiž len celková suma splátok, ich výška a počet, údaj o dátume splatnosti splátky úplne absentuje. Už len vzhľadom na uvedené posúdil úvery poskytnuté na základe dotknutých Zmlúv o úvere v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. ako bezúročné a bez poplatkov, a preto, keď na základe ust. § 11 ods. 4 Zákona o SÚ považoval za splnené aj podmienky procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) C.s.p., vyhovel žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov poskytnutých na základe zmlúv o úvere. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov podľa Zmlúv o úvere konštatoval, že žalobca mal povinnosť žalovanému vrátiť len poskytnutú sumu istiny úverov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca od žalovaného z dohodnutej sumy úveru 1.500,00 Eur skutočne v oboch prípadoch obdržal nižšiu sumu 1.350,00 Eur (dohodnutá suma úveru mínus poplatok za poskytnutie úveru 150,00 Eur započítaný podľa bodu 10.1 Zmluvných dojednaní s vyplácanou sumou úveru). Keďže žalobca na úver podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uhradil žalovanému sumu 2.351,97 Eur, žalovaný na úkor žalobcu získal bezdôvodné obohatenie v sume 1.001,97 Eur, ktoré mu uložil zaplatiť žalobcovi. Na úver podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uhradil žalobca žalovanému sumu 2.402,21 Eur, žalovaný tak v tomto prípade na úkor žalobcu získal bezdôvodné obohatenie v sume 1.052,21 Eur, ktoré taktiež uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti uzavretých Dohôd o zrážkach zo mzdy poukázal na to, že podľa ust. § 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia oboch Dohôd o zrážkach zo mzdy, je neprípustné zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V posudzovanom prípade boli síce obe dohody uzavreté vo forme osobitnej listiny a v oboch bol spotrebiteľ poučený o dôsledkoch jej uzavretia, nebolo však zo strany žalovaného preukázané, že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť uzavretie Dohody. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca vedel vopred o tom, že žalovaný na poskytnutie úveru vyžaduje uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy, keďže táto informácia bola uvedená vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Táto informácia aj skutočne zo žalobcom predloženého formulára k obom Zmluvám o úvere vyplýva. Keďže žalobca podpisoval obe Zmluvy o úvere prvý a nevedel, či mu zo strany žalovaného bude úver podľa nich poskytnutý a teda či k uzavretiu Zmluvy o úvere vôbec príde, uvedenie informácie v predzmluvnom formulári, podľa ktorej žalovaný požaduje podpísanie Dohody o zrážkach na poskytnutie úveru, zbavilo žalobcu reálnej možnosti voľby, či takú Dohodu uzavrie, ak chcel ponúkaný úver získať. Na tom nič nemohlo zmeniť ani uvedenie ustanovenia do Dohody o zrážkach o tom, že dlžník je oprávnený Dohodu o zrážkach odmietnuť tým, že ju nepodpíše. Spotrebiteľ totiž mohol oprávnene s poukazom na znenie formuláru očakávať, že ak Dohodu nepodpíše, úver mu nebude poskytnutý. V predmetnej veci tak neboli splnené podmienky platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX U. XXXXXXXXXX spočívajúce v možnosti spotrebiteľa dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť. Obe Dohody sú tak pre rozpor so zákonom neplatné a preto aj v tejto časti určovacej žalobe žalobcu vyhovel, majúc prípustnosť takej žaloby odvodenú z demonštratívneho charakteru ust. § 137 C.s.p. s tým, že určenie neplatnosti oboch Dohôd o zrážkach zo mzdy odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, keďže len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetných dohôd môže následne žalobca argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy, ku ktorým na ich základe už došlo. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne ustáli skutkový stav a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s určovacími výrokmi napadnutého rozsudku namietal nesprávne posúdenie procesnej prípustnosti žaloby, keď demonštratívnosť výpočtu žalôb v § 137 C.s.p. neznamená, že súd môže rozhodovať o určovacej žalobe bez ohľadu na podmienky, aké sú uvedené v ustanoveniach pod písmenom c) a d) uvedeného ustanovenia, pretože v takom prípade je stanovenie podmienok prípustnosti tej - ktorej určovacej žaloby v daných ustanoveniach zbytočné. Z napádaného rozsudku nevyplýva, o ktorý z prípadov uvedených v ustanovení § 137 c) a d) C.s.p. by malo ísť respektíve o akú "inú" určovaciu žalobu v zmysle hmotného práva išlo. Súd prvej inštancie teda rozhodol v zjavnom rozpore s procesnou úpravou. Rozhodnutie o určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy však označil aj za vecne správne, nakoľko konajúci súd nesprávne vychádzal z toho, že nepreukázal, že žalobca bol poučený o možnosti odmietnuť uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Toto poučenie sa totiž nachádza na prvej strane dohody, hneď v úvodnej časti a iný spôsob preukazovania poučenia nemožno od neho požadovať. Namietal tiež, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho výkladu ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a vyvodzovania bezúročnosti v prípadoch, v ktorých vzhľadom na požiadavku eurokonformného výkladu záver súdu možným nie je. Za nesprávny označil záver súdu, že v zmluve č. XXXXXXXXXX U. Č.. XXXXXXXXXX nie je dojednané, kedy nastane konečná splatnosť úveru a poukázal v tejto súvislosti na výklad Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15, pričom konštatoval, že údaj o konečnej splatnosti uzavretá zmluva obsahuje, a hoci na túto skutočnosť žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal, konajúci súd v napádanom rozsudku uviedol len všeobecné, šablónovité vyjadrenie bez toho, aby sa argumentom žalovaného vôbec zaoberal. Súdna prax ohľadne uvádzania konečnej splatnosti nie je jednotná a je preto neprípustné, aby nejednoznačný a sporný výklad zákona bol na ťarchu sporovej strany a zmena zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá je účinná od 01.05.2018 a ktorá bola prijatá z dôvodu odstránenia nepresností implementácie smernice potvrdzuje fakt, že s "konečnou splatnosťou" nie je možné spájať žiadny následok. Ak by tento údaj a jeho uvádzanie malo byť súčasťou ochrany spotrebiteľa, potom jeho vypustenie z ustanovení zákona je vlastne popretím takéhoto cieľa. Náležitosť "konečná splatnosť" nepozná ani únijné právo a od 01.05. 2018 ani vnútroštátne právo. Tejto náležitosti tak nie je možné priradiť žiadny účel, ktorý by malo plniť, pretože ak by daný údaj nejaký účel plnil, potom by nebol vypustený zo zákona bez náhrady. Absencia účelu pri uvádzaní "konečnej splatnosti" tak znamená aj to, že pri úvere do 30.04. 2018 neuvedenie tohto údaju by pri formalistickom výklade zákona znamenalo bezúročnosť úveru, a od 01.05. 2018 pri rovnakom úvere a pri jeho neuvedení by to neznamenalo nič. Je preukázané (aj obsahom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15) že spôsob výkladu vnútroštátneho práva a implementácia smernice 2008/48/ES nebola správna a teda zo samotného neprávneho stavu, resp. stavu, ktorý odporuje cieľu, aký mal byť implementáciou smerníc EÚ dosiahnutý, nie je možné vyvodzovať záver o protiprávnosti. Nesúhlasil ani so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že uzavreté zmluvy neobsahujú uvedenie konečnej splatnosti úveru. Požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru totiž bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a tiež spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Namietal aj záver súdu o neuvedení termínu splatnosti splátok, kedy podľa záverovej súdu prvej inštancie nepostačuje uvedenie v oznámení veriteľa o schválení úveru. V článku 2, bod 2.1 zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť a obsah zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že Dlžník podpisom a odovzdaním Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru Veriteľovi súhlasí s tým, že termín splatnosti splátky bude v prípade schválenia jeho žiadosti stanovený na konkrétny deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca takto: V náväznosti na deň poskytnutia úveru (ods. 2.3.) bude dátum splatnosti prvej splátky určený na deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom (vrátane) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni poskytnutia úveru tak, že medzi Dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane). Splatnosť nasledujúcej splátky v príslušnom mesiaci bezprostredne nasledujúcom po splatnosti prechádzajúcej splátky bude v deň s číselným poradím rovnakým ako číselné poradie dňa splatnosti predchádzajúcej splátky v príslušnom predchádzajúcom mesiaci. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou "termín konečnej splatnosti" je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany žalobcu splnené - žalovaný mal objektívnu vedomosť o tom, kedy nastáva termín splatnosti prvej i poslednej splátky úveru (vychádzajúc z počtu splátok a obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru a Splátkového kalendára). Vzhľadom k vyššie uvedenému žiadal podanému odvolaniu vyhovieť. 5. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. V preskúmavanej veci sa správne súd prvej inštancie pre účely posúdenia dôvodnosti podanej žaloby o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2015 a k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2015, určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti úverov poskytnutých žalovaným žalobcovi na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2015 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.08.2015 a zaplatenie sumy 1.052,21 eura a sumy 1.001,97 eura titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, zaoberal v prvom rade tým, či ide o spotrebiteľský právny vzťah a následne otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, resp. procesnou prípustnosťou žaloby. V tomto smere vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom sa správne zameral predovšetkým na obsah úverových zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy. Po náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 191 C.s.p., správne ustálil ich obsah, ako aj to, čo v týchto právnych úkonoch uvedené nie je, no tiež všetky relevantné okolnosti týkajúce sa ich podpisu a jemu predchádzajúcich udalosti. V tomto smere považuje odvolací súd skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne a v súlade s ust. § 383 C.s.p. z nich vychádzal aj v odvolacom konaní, keď vzhľadom na správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie neboli splnenie podmienky na opakovanie vykonaných dôkazov ani doplnenie dokazovania odvolacím súdom (§ 384 C.s.p.). 7. Na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie posúdil spor správne i po právnej stránke, keď vychádzal z toho, že v preskúmavanej veci bol preukázaný spotrebiteľský charakter sporných zmlúv a nimi založených právnych vzťahov medzi stranami. Následne, keďže žalobca v danom právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, súd prvej inštancie správne vo vzťahu k určovacím výrokom vychádzal z procesnej prípustnosti podanej žaloby z hľadiska ust. § 137 C.s.p. Prípustnosť uplatnenia tohto spôsobu ochrany pred porušením spotrebiteľských práv totiž výslovne vyplýva z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (§ 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch) a naviac určovacia žaloba je tu; pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy; na mieste aj vzhľadom na jej preventívnu funkciu, nakoľko sa ňou môže nastoliť právna istota ohľadne otázky platnosti dojednania zrážok zo mzdy a predísť tak i porušovaniu práv žalobcu zo strany žalovaného. Neopodstatnene preto žalovaný v odvolaní namieta nesprávne posúdenie procesnej prípustnosti podanej žaloby a nedôvodne argumentuje nesplnením podmienok prípustnosti v zmysle ust. § 137 C.s.p., keď všetky predpoklady prípustnosti podanej určovacej žaloby boli v danej veci i podľa názoru odvolacieho súdu naplnené. 8. Odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu aj pokaľ ide o vecnú opodstatnenosť podanej žaloby v časti o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a rovnako i o určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti úverových zmlúv. 9. Vo vzťahu k úverovým zmluvám súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že právny následok bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutia úveru je spôsobený tým, že ani jedna zo sporných úverových zmlúv neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru ani dátumu poslednej splátky, ktorý by tento údaj umožňoval zistiť inak. Hoci v zmysle ustálenej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017), pri uprednostnení eurokonformného výkladu, neuvedenie údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bez ďalšieho nespôsobuje bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, správne súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobcovi mal byť poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, avšak skutočne mu z oboch zmlúv boli vyplatené finančné prostriedky iba vo výške 1.350 eur, keď mu bol ihneď odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru v sume 150 eur. Za tohto stavu je nepochybné, že údaj v úverových zmluvách o RPMN nezodpovedá skutočnosti, čo má v zmysle ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že úver sa považuje za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Rovnaký následok však v čase uzavretia úverových zmlúv neuvedenie termínu konečnej splatnosti, pričom v tomto smere je nedôvodná argumentácia žalovaného v odvolaní, že jeho absencia nespôsobuje bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, nakoľko tejto náležitosti nie je možné priradiť žiadny účel, ktorý by malo plniť. Účelom normatívneho zakotvenia všetkých povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust. § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch totiž bolo zabezpečiť spotrebiteľovi všetky dôležité informácie ideálne v prehľadnej forme k dispozícií pred podpisom zmluvy, aby mal možnosť uskutočniť informované rozhodnutie o tom, či vôbec zmluvu uzavrie alebo nie. Absencia konečného termínu splatnosti v čase uzavretia sporných zmlúv (ktorý je pre posúdenie rozhodujúci), v danom prípade, keď účel sledovaný právnou úpravou náležitostí úverovej zmluvy nebol naplnený ani inak, má za následok, že oba žalobcovi poskytnuté spotrebiteľské úvery je nevyhnutné považovať za bezúročné a bez poplatkov. 10. Správne súd prvej inštancie posúdil aj otázku platnosti podpísaných dohôd o zrážkach zo mzdy, keď dospel k záveru o ich neplatnosti z dôvodu, že neboli dodržané zákonné limity pre tento spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ust. § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. Obe sporné dohody sú síce uzavreté vo forme osobitnej listiny a obsahujú aj text, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, avšak žalovaný sám vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca vedel vopred o tom, že žalovaný na poskytnutie úveru vyžaduje uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy, keďže táto informácia bola uvedená vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobca podpisoval obe zmluvy o úvere prvý a nevedel, či mu zo strany žalovaného bude úver podľa nich poskytnutý a teda či k uzavretiu Zmluvy o úvere vôbec príde, a preto uvedenie informácie v predzmluvnom formulári, podľa ktorej žalovaný požaduje podpísanie dohody o zrážkach na poskytnutie úveru, zbavilo žalobcu reálnej možnosti voľby, či takú dohodu uzavrie, ak chcel ponúkaný úver získať. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že dohody o zrážkach zo mzdy boli zo strany žalobcu podpísané dňa 17.08.2015, deň pred tým, než mu bol schválený a poskytnutý úver, teda týmto spôsobom bolo dojednané zabezpečenie záväzku, ktorý v čase jeho zriadenia ešte ani neexistoval. Uvedené tak len potvrdzuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, že sporné dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatnými právnymi úkonmi. 11. Napokon odvolací súd považuje za potrebné pre úplnosť poukázať na to, že vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť žalobcovi poskytnutých úverov súd prvej inštancie rozhodol vecne správne aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, keď žalovanému uložil povinnosť toto bezdôvodné obohatenie získané úhradou peňažnej sumy 1.052,21 Eur a sumy 1.001,97 Eur, teda sumy nad rámec istiny poskytnutých úverov, vydať žalobcovi. 12. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania správne vysporiadal s otázkou procesnej prípustnosti podanej žaloby v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverových zmlúv a tiež o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, pričom na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci a jeho správneho právneho posúdenia správne posúdil aj vecnú opodstatnenosť podanej žaloby vo všetkých jej častiach. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., avšak v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď je nepochybné, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).