Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/29/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202819 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618202819.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Bianky Gelačíkovej, v právnej veci manželky: E. J., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. XXX, zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin Buraj, s.r.o., Jilemnického 532/2, 911 01 Trenčín a manžela: E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. alej XXXX, XXX XX H. R., o návrhu na rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 30Pc/101/2018 zo dňa 02.08.2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov E. J., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a E. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 02.10.1994 v Novej Dubnici, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nová Dubnica, vo zväzku 4, ročník 1994, na strane 350, pod poradovým číslom XX. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1, 2, § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a dlhodobo rozvrátené, keďže manželia dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária (manžel bol súdnym rozhodnutím zaviazaný k plneniu vyživovacej povinnosti), intímne spolu nežijú, ani spolu nevychovávajú deti. Konštatoval, že sociálna, ekonomická, biologická ani výchovná funkcia manželstva nie je naplnená, pričom uvedený stav je dlhodobý a absentuje vôľa zo strany navrhovateľky k obnoveniu manželského spolužitia, ktorý postoj jednoznačne vyjadrila v návrhu, ako aj na pojednávaní. Rovnako mal preukázané, že medzi manželmi dochádza k porušovaniu manželských povinností ustanovených v § 18 a § 19 Zákona o rodine a pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi na to prihliadal. Dospel k záveru, že medzi manželmi ide o dlhodobé narušenie vzťahov s nemožnosťou obnovenia harmonického manželského spolužitia. Poukázal na to, že pokiaľ jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že prostriedky na obnovu manželského spolužitia boli vyčerpané a jedinou cestou je rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto formálnom zväzku, by bolo v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Ak v priebehu manželstva jeden z manželov je pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni a tomuto jeho rozhodnutiu zodpovedajú aj okolnosti v podobe, že manželia spolu po dlhší čas nežijú, ani sa intímne nestýkajú a spoločne nehospodária, vytráca sa zákonný atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu tohto manželského zväzku. Dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva, keďže manželstvo účastníkov neplní svoj zákonný účel ani žiadnu zo svojich funkcií, je trvalo rozvrátené s nemožnosťou obnovy manželského spolužitia vzhľadom na postoj navrhovateľky. Snahu manžela na obnovení manželského spolužitia považoval za nepostačujúca. Mal za to, že za daného stavu ani prípadné zamietnutie návrhu na rozvod manželstva by nepredstavovalo riešenie v podobe obnovenia manželského spolužitia manželov, a mohlo by dokonca viesť k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky a jej psychických problémov. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav a nesprávne posúdil danú vec. Tvrdenia manželky týkajúce sa manželského spolužitia, hospodárenia, výchovy detí, postihnutej dcéry odkázanej na sústavnú starostlivosť, považoval za nepravdivé a nesprávne interpretované a nepochopené súdom. Uviedol, že po dlhých úvahách o zabezpečení vhodného bývania pre rodinu s postihnutým dieťaťom v roku 2017 sa rozhodli zrealizovať stavbu nízkonákladového domu. Nie je teda pravdou, že by manželku nútil presťahovať sa z obľúbeného bytu. V priebehu rokov 2017-2018 veľa času strávil na stavbe, pričom manželka sa nedokázala vyrovnať s okolnosťou sťahovania, prekonať pocit straty známeho domova a psychicky sa zrútila. Po tom ako mali možnosť bývať v bezbariérovom dome, manželka zmenila názor, hoci ju rodina presviedčala o výhodách nového domu a rozhodla sa odsťahovať aj s dcérou. Vyslovil názor, že žiaden známy, ani blízka rodina nenahradia manželskú lásku, otcovskú starostlivosť a časom deficit tejto istoty. Aj náročná starostlivosť o postihnutú dcéru jej znovu spôsobila zdravotné problémy a pre pokus o samovraždu bola dvakrát hospitalizovaná. V dôsledku veľkého napätia a neuskutočnenia očakávania došlo u nej k psychickému zrúteniu. Nesúhlasil s odôvodnením rozsudku v bode 4, v ktorom sú z dôvodu z neznalosti vieroučnej tematiky uvedené niektoré mylné tvrdenia a z toho vyplývajúce závery. Vysvetlil, že problémy, rozdielne názory, aj vieroučné sa dajú riešiť v láske a nie rozvodom. Žiť čistý pred Bohom, znamená byť verný svojej jedinej vyvolenej manželke (manželovi) a starať sa o jej (jeho) potreby. Neznamená to vzdať sa intímneho manželského života. Mal za to, že subjektívne pocity manželky, ktoré nie sú podložené a preukázané, nemôžu byť dôkazom a príčinou rozvodu manželstva. Podľa jeho názoru, je rozhodovanie manželky ovplyvnené jej zdravotným stavom. Uviedol, že svoju manželku miluje, nikdy jej nebol neverný, túži po usporiadanom harmonickom manželskom živote. Potvrdil, že v náročnom období ich intímny manželský život absentoval, ale nešlo o trvalý stav. Pripustil, že z dôvodu kriticky náročného obdobia, kedy bol zaneprázdnený stavbou, venoval manželke menej pozornosti, no bolo to v záujme dlhodobého uľahčenia ich spoločného života. Vyslovil presvedčenie, že obnovenie manželstve je možné. K otázke spoločného hospodárenia uviedol, že manželka mala vždy prístup k hotovosti aj k ich spoločnému účtu, čo nevyužila. Finančné záležitosti rodiny, vrátane nakupovania riešil on. Mal za to, že v prípade rozvodu manželstva sa situácia každého z manželov zhorší z dôvodu udržiavania dvoch domácností, pričom manželka z titulu jej zdravotného stavu nebude schopná postarať sa o postihnutú dcére. Rozvodom navodená situácia jej nepomôže ani psychicky. Podľa jeho názoru, je potrebné vec riešiť mediáciou, resp. návštevou poradne a pokúsiť sa o zmierenie. 4. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie manžela považovala za nedôvodné a neopodstatnené. Mala za nepochybné, že manželstvo je natrvalo rozvrátené, neplní žiadny účel, ide len o formálny zväzok a jeho obnova nie je možná. Poukázala na to, že ešte za trvania manželstva sa musela súdnou cestou domáhať výživného voči nej, o čom svedčí právoplatný rozsudok Okresného súdu v Trenčíne. Dala do pozornosti vyjadrenie manžela na pojednávaní, keď uviedol, že v manželskom zväzku zotrváva už len z náboženských dôvodov. Podľa jej názor, pokiaľ je jeden z manželov pevne rozhodnutý, že v manželstve nemieni zotrvať, pričom manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária, vytráca sa základný atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu tohto manželského zväzku. 5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu manželky zotrval na svojich tvrdeniach. Poukázal na to, že s manželkou komunikuje telefonicky a pravidelne ju s dcérou navštevuje. Zdôraznil, že každé problémové manželstvo je obnoviteľné, ale treba na to vôľu dvoch. Podľa jeho názoru, v odpovedi manželky nie je prezentované jej dobrovoľné stanovisko. Manželka je stále pod kontrolou lekára špecialistu a užíva lieky. K výživnému uviedol, že v čase podania žiadosti bývala manželka u rodičov, on hradil výdavky synovi, ktorý bol vysokoškolským študentom, takže príjem manželov bol rovnaký. Manželke pomáha finančne, aj praktickou pomocou. Uviedol, že riadne pracuje, nefajčí, nepije, riadne sa stará o svojich rodičov a o potreby detí a manželky. 6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi je trvale rozvrátené a neplní svoj účel. Odvolací súd poukazuje na jednoznačné a nemenné stanovisko manželky, ktorá trvá na rozvode manželstva a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Na svojom stanovisku zotrvala v priebehu celého konania a dôrazne ho prezentovala aj vo vyjadrení k odvolaniu manžela. Z obsahu spisu, vyjadrení oboch účastníkov je nesporné, že manželia dlhodobo spolu nežijú, nevedú manželský život a skutočnosť, že nehospodária spolu podporne vyplýva aj z nutnosti manželky podať návrh na určenie výživného na manželku a rozhodnutie v danej veci. Skutočnosť, že medzi manželmi pretrvávali nezhody, ktoré každý z manželov vníma a hodnotí inak, je nesporná. Uvedené potvrdil i manžel vo svojich vyjadreniach opisujúc situáciu zo svojho pohľadu. S prihliadnutím na stanovisko manželky k rozvodu manželstva a poukazujúc na ust. § 23 Zákona o rodine, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. Pokiaľ sa manžel odvoláva na ďalšie dôvody rozhodnutia a rozdielne ponímanie príčin rozvratu manželstva, na tieto námietky odvolací súd neprihliadal s poukazom na ust. § 358 CSP, podľa ktorého odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Pokiaľ ide o ustálenie príčin rozvratu manželstva, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a poukazuje naň. K požiadavke manžela na absolvovanie psychologického poradenstva manželov za účelom ich zmierenia, odvolací súd poznamenáva, že manželia mali možnosť využitia mediácie a poradenstvo v priebehu celého súdneho konania, vrátane odvolacieho konania. Vzhľadom na postoj manželky pred súdom prvej inštancie nevznikla potreba poskytnúť manželom priestor na návštevu manželskej poradne. Z odvolacieho konania vyplynulo, že stanovisko manželky je nemenné a jednoznačne, odvolací súd preto nevidel dôvod na vyhovenie odvolaniu a zrušenie napadnutého rozsudku. 9. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).