Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/99/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200034 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1620200034.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : Q. S., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, W., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátom, Bratislava, Klincová 35, proti žalovanému : J. S., nar. XX. X. XXXX, bytom trvale W. XXX, W., zastúpený JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, Bratislava, Záhradnícka 27, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 5. 2. 2020 č.k. 5C/2/2020 - 91, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e, s tým, že žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do označených nehnuteľností bude trvať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorým je konanie o vylúčenie žalovaného z užívania nižšie označených nehnuteľností. Odvolací súd u k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému J. S.J. žalobu o jeho vylúčenie z užívania nehnuteľností : - rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. „D.“ č. XXX/X - garáže so súp č. XXX, postavenej na parc. č. reg. „D.“ č. XXX/X - hospodárskej budovy so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „D.“ č. XXX/X - hospodárskej budovy so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „D.“ č. XXX/X - hospodárskej budovy so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „D.“ č. XXX/X zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. W., obec W., okres Q. a pozemky reg.“D.“ : - č. XXX, druh pozemku - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere X Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX Q.X, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. W., obec W., okres Q.. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému J. S., nar. XX.XX.XXXX, aby dočasne nevstupoval do : - rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. „C“ č. XXX/X - garáže so súp č. XXX, postavenej na parc. č. reg. „C“ č. XXX/X - hospodárskej budovy so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXX/X - hospodárskej budovy so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXX/X - hospodárskej budovy so súp. č. XXX, postavenej na parc. reg. „C“ č. XXX/X zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. W., obec W., okres Q. a pozemky reg.“C“ : - č. XXX, druh pozemku - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere X Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX Q.X - č. XXX/X, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX Q.X, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. W., obec W., okres Q.. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Žalobkyňa ďalej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 €. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa návrhom zo dňa 08.01.2020 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. reg. „C“ č. XXX/X v kat. úz. W. a ďalším súvisiacim nehnuteľnostiam, ktoré všetky sú zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pre kat. úz. W., obec W., okres Q. a ktorých sú účastníci bezpodieloví spoluvlastníci. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželia, keď ich manželstvo bolo uzatvorené dňa 10.11.2007 a pochádzajú z neho 3 maloleté deti, R. I. S., nar. XX.XX.XXXX, W. W. S., nar. XX.XX.XXXX a X. Y.Ú. S., nar. XX.XX.XXXX. Spolu s ich deťmi žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci W. Č.. XXX. Žalobkyňa uviedla vo svojom návrhu, že jej spolužitie so žalovaným je dlhodobo problematické, keď žalovaný sa o rodinu dlhodobo nezaujíma, ju viní za životné neúspechy, je voči nej dlhodobo nátlakový, zastrašujúci, vulgárny, agresívny, obmedzuje ju na slobode, neposkytuje jej finančné prostriedky, zakazuje jej nakladať so spoločnými prostriedkami, vyhráža sa jej, ohovára ju, neustále ju posiela liečiť sa na psychiatriu. Správanie žalovaného nezodpovedá bežných normám a pravidlám správania a je v rozpore s ustanoveniami zákona o rodine, používa proti nej psychický a emočný nátlak. Jeho správanie voči žalobkyni má povahu psychického týrania, či obmedzovania osobnej slobody, obmedzovania s dispozíciou jej vecí, ohovárania, zastrašovania, zanedbávania zverenej a blízkej osoby. Konkrétne uviedla, že ju žalovaný sleduje, kontroluje, kde sa pohybuje, s kým hovorí, aké aktivity robí. Zobral jej mobilný telefón a dva mesiace ho zadržiaval, aby tak mohol kontrolovať správy, jej hovory, kontakty na sociálnych sieťach, to s kým sa stretáva, s kým komunikuje, aký má program. Dal si urobiť od telefónneho operátora kompletný výpis jej mobilných aktivít za 6 mesiacov. Kontroluje jej pohyb. Žalovaný chce mať kontrolu nad všetkým čo žalobkyňa robí. Podáva na ňu sťažnosti, trestné oznámenia, neustále jej hovorí, že je psychicky chorá, potrebuje lieky, psychiatrickú liečbu. Keď naozaj začala navštevovať psychológa a aj psychiatra, žalovaný spochybnil ich odborné stanoviská a metódy. Napriek tomu lekár, psychiater nezistil u nej žiadnu duševnú poruchu. Žalovaný sa mimoriadne nevhodne vyjadruje aj v prítomnosti maloletých detí. Zosmiešňuje ju pred rodinou, rodičmi, deťmi, priateľmi aj cudzími ľuďmi, uráža ju, vyjadruje sa o nej hanlivo a neprimerane. Obmedzuje ju v užívaní spoločných finančných prostriedkov, aj keď jej podiel v spoločnej firme je 25 %. Všetky finančné prostriedky si necháva pre seba a žalobkyni obmedzil prístup na bankový účet, zrušil jej dispozičné právo k účtu k banku z odôvodnením, že v jej prípade sa jedná o nebezpečnú a nedôveryhodnú osobu. Nechal ju absolútne bez prostriedkov, zakázal zamestnancom firmy dávať žalobkyni firemné peniaze napriek tomu, že žalobkyňa je majiteľkou firmy. Žalovaný ju zastrašuje v tom smere, aké to bude mať pre ňu zlé následky, ak podá návrh na rozvod manželstva. Uráža a zosmiešňuje ju aj pre jej údajné fyzické nedostatky. Znevažuje jej zdravotný stav, napriek objektívnym zisteniam. Vyhadzoval ju z domu, pričom jej oznámil, že bude musieť odísť bez detí. Stresuje ju aj tým, ako užíva motorové vozidlá, keď jazdí veľmi rýchlo aj s deťmi, nerešpektuje dopravné predpisy, jazdí aj 160 - 180 km/h, o čom svedčia aj pokuty, ktoré už dostal. 2/ Žalovaný zanedbáva starostlivosť o spoločné maloleté deti. Začiatkom decembra 2019 nasťahoval do spoločného bydliska svoju matku, ktorá mala vraj „upokojiť“ situáciu. Skutočnosť však bola taká, že žalovaný a jeho matka sa vzájomne povzbudzovali v tom, ako ďalej ohovárať žalobkyňu, spochybňovať jej schopnosti vo všetkým oblastiach. Žalobkyňa sa cíti byť obeťou psychického týrania. Žalovaný sa ju snaží presvedčiť akýmikoľvek prostriedkami, že je psychicky chorá a musí sa liečiť, chce ju umiestniť na psychiatrii. Z takéhoto konania žalovaného je žalobkyňa vyčerpaná. Všetka starostlivosť o maloleté deti a o domácnosť je len na nej. Žalovaný na ňu podal krivé obvinenia v úmysle privodiť jej trestné stíhanie (oznam zo dňa 22.11.2019), sťažoval sa na ňu na bezplatnú telefonickú linku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Pravidelne označuje žalobkyňu za psychicky labilnú, či až za psychiatrického pacienta a pritom z lekárskej správy vyplýva, že žalobkyňa je psychicky úplne zdravá. 3/ Za takejto situácie žalobkyňa na žalovaného podala 2 trestné oznámenia, jedno z podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a druhé trestné oznámenie z podozrenia zo spáchania trestného činu ohovárania. Súčasnú situáciu, kedy žalovaný bráni žalobkyni a deťom žijúcim v spoločnej domácnosti v ich zdravom a harmonickom živote a zdravom psychickom vývine, je naďalej z dôvodu správania sa a konania žalovaného, označila žalobkyňa za neznesiteľnú. Správanie žalovaného má totiž prvky šikanovania, zastrašovania, manipulácie, psychického týrania jej, ako aj maloletých detí. Takéto správanie žalovaného sa prieči dobrým mravom. Žalovaný ju od leta 2019 ju začal intenzívne obmedzovať finančne, zrušil jej dispozičné právo k ich spoločnému účtu, zablokoval jej prístup na jedinú platobnú kartu (TESCO karta), ktorú žalobkyňa užívala výlučne vtedy keď jej ju žalovaný odovzdal. Inak s ňou neustále on sám disponoval. Žalovaný v minulosti vykonal neštandardné úkony aj v súvislosti s maloletými deťmi, je náladový, nepredvídateľný , je schopný obetovať čokoľvek pre svoj cieľ a aktuálne je jeho cieľom znevýhodniť ju v starostlivosti o maloleté deti. Žalobkyňa vzhľadom na intenzitu správania žalovaného dňa 24.10.2019 vyhľadala pomoc na polícií, kde oznámila vyhrážky žalovaného. Na pomoc polície sa obrátila aj dňa 10.11.2019, kedy jej žalovaný zobral telefón, správal sa voči nej hrubo, vyhrážal sa jej trestným oznámením z dôvodu použitia firemného telefónu, ktorý jej v minulosti poskytol. Žalobkyňa vyhľadala pomoc privolaním polície aj dňa 11.11.2019 keď jej žalovaný znemožnil používať motorové vozidlo. Vtedy aj vznikol konflikt o tom, či maloletý syn R. musí ísť do školy aj napriek svojej chorobe. Dňa 25.11.2019 žalovaný odmietol žalobkyňu pustiť do rodinného domu. Pred domom bol pritom dvojročný syn účastníkov. Keď sa ona pokúšala dostať von, žalovaný ju nahrával na mobil so zosmiešňujúcimi poznámkami. Keď si zobrala 20 Eur a platobnú kartu na nákup pre rodinu, žalovaný s tým nesúhlasil. Žalobkyňa pritom potrebovala vykonať iba bežný nákup pre rodinu. Žalovaný ju pustil z domu, až keď ukončil jej nahrávanie. Maloleté deti sú veľmi fixované na domov, kde majú silné sociálne väzby, zázemie, krúžky a aktivity v obci. Nebolo by vhodné aby deti museli opustiť domov, už len pri zmienke v tomto smere boli maloleté deti traumatizované. Žalobkyňa je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a jej jediný príjem je rodičovský príspevok a teda nemá inú možnosť ako zabezpečiť sebe a maloletým deťom bývanie, než bývať v nehnuteľnosti, ktorú vlastní spolu so žalovaným. Jeho správanie nevie predvídať. On sám nemá záujem o opustenie spoločného bydliska a to ani aspoň na určitú dobu. Rozhoduje o financiách, domácnosti, nakladaní so spoločnými vecami a to podľa svojej úvahy aj naďalej. 4/ Na vyžiadanie súdu prvej inštancie Obvodné oddelenie PZ v Rohožníku súdu zaslalo odovzdanie trestného oznámenia podľa § 198 ods. 1 Tr. por. zo dňa 19.12.2019 Okresnej prokuratúry Malacky, ktorá odovzdala trestné oznámenie žalobkyne na žalovaného za prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona. Z ďalších dokumentov, záznamu zo služby OO PZ Rohožník zo dňa 25.11.2019 vyplynulo, že hliadka polície preverovala oznámenie žalobkyne, že „muž ju zamkol doma a nechce ju pustiť z domu. Zobral jej kartu. Vôbec jej nedáva peniaze. Nemá za čo deťom kúpiť jesť.“ Po preverí boli oznamované skutočnosti potvrdené a vec bola realizovaná ako priestupok voči občianskemu spolunažívaniu. Zo záznamu zo služby OO PZ Rohožník zo dňa 11.11.2019 vyplynulo, že hliadka preverovala oznámenie žalobkyne o nezhodách s manželom. Vec vybavená dohovorom. Zo záznamu zo služby OO PZ Y. zo dňa 24.10.2019 súd zistil, že policajná hliadka preverovala oznámenie žalobkyne pre nezhody so žalovaným. Žalovaný sa mal vyhrážať aj únosom detí. Z ďalších dokumentov polície súd zistil, že prostriedkami trestného práva sa riešili, resp. bola snaha riešiť nezhody v manželstve účastníkov, resp. starostlivosť o deti. Z uznesenia vyšetrovateľa OR PZ V Malackách zo dňa 16.01.2020 Č.: R.-XXX/X-B.-Q.-XXXX súd prvej inštancie zistil, že vyšetrovateľ PZ začal trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže trestne zodpovedná osoba (žalovaný) najmenej od júla roku 2019 až doposiaľ v obci W. č.d. 286 v spoločnej domácnosti rodinného domu psychicky týra žalobkyňu. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj so správou ÚPSVaR Malacky zo dňa 13.12.2019 č. Q. k šetreniu vo veci podozrenia z týrania maloletých detí. Ide o ošetrenie vo veci podozrenia z týrania žalobkyne. 5/ Z návrhu a písomných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu bolo podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačné, že konanie žalovaného ohrozuje najmä duševnú integritu žalobkyne. Jedná sa o také konanie, ktoré pretrváva už určitú dobu (najmenej pol roka) a zrejme sa stále stupňuje. Nie je možné očakávať zo strany žalovaného zmenu jeho správania za situácie keď už žalobkyňa podala na súd návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv, s čím on nesúhlasí podľa svojich doterajších vyjadrení. Z pomerne obsiahlej dokumentácie predloženej na účely vydania neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie tiež za nesporné, že v prípade žalobkyne sa jedná o osobu, ktorá je fyzicky a mentálne zdravá, čo potvrdzujú aj lekárske správy (lekársky nález psychiatra Q.. B. Ž. zo dňa 19.11.2019) a vyjadrení psychológa a ďalších šetrení ÚPSVaR Malacky. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu konaniu žalovaného, ktorým ohrozuje duševnú integritu žalobkyne. V tejto súvislosti tiež uviedol, že právo na ochranu života a zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej osoby, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. V súvislosti s možným ohrozením fyzickej a psychickej integrity žalobkyne súd podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP uložil žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do nehnuteľnosti, domu a ďalších súvisiacich nehnuteľností, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Ďalej dodal, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané neodkladným opatrením v civilnom procese, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona. Nežiaducim sledovaním, vyhľadávaním alebo kontaktovaním chránenej osoby môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona. Na základe uvedených skutočností súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 324 ods. 1, 325 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 146 ods. 2 CSP. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení súd navrhovateľku zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podľa sadzobníka súdnych poplatkov položka 1, písm. c) 33 €. Zároveň súd zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení podľa § 255 ods. 1 CSP. 6/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa zjavne jeho zmeny tak, že odvolací súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolanie odôvodnil žalovaný tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného rozhodol súd prvej inštancie len na základe tvrdení žalobkyne a jej účelového konania. Žalobkyňa žila so žalovaným roky v spoločnej domácnosti bez akéhokoľvek problému a asi pred rokom a pol si začala vymýšľať rôzne situácie, ktoré následne vyhrocovala a podávala trestné oznámenia. Do konca októbra minulého roku nedošlo k podaniu žiadneho trestného oznámenia, žili ako usporiadaná rodina. Potom podala žalobkyňa trestné oznámenia dňa 24. 10., 11. 11. a 25. 11., teda v rozpätí jedného mesiaca. Dňa 19. 12. podala žalobkyňa na žalovaného ešte aj trestné oznámenie za ohováranie. Jedno z uvedených trestných oznámení postúpila polícia na priestupkové prejednanie okresnému úradu, kde ešte nebolo rozhodnuté. Je pravdou, že žalobkyni zrušil dispozičné právo k účtu, tento bol však jeho osobným účtom. Žalobkyňa má svoj vlastný účet v Tatra banke. Dispozičné právo jej zrušil z dôvodu, že žalobkyňa bez akéhokoľvek informovania vybrala z firemného účtu finančnú hotovosť 2.000 € s odôvodnením, že si potrebuje utvoriť rezervu, čo sú však peniaze obchodnej spoločnosti, ktorá má záväzky voči svojim veriteľom a tiež zamestnancom. Rovnako zo súkromného účtu vedeného na meno žalovaného, ku ktorému mala žalobkyňa dispozičné právo, poslala 300 € svojmu psychológovi a odmietala žalovanému povedať, na čo ešte míňa ďalšie peniaze. Dovtedy mali medzi sebou pravidlo, že každý výdavok nad 100 € spolu prediskutujú, ktoré pravidlo platilo aj pre neho, žalovaného. Žalobkyňa ho vykresľuje ako násilníka, ktorý ju ničí. V decembri 2019 podala žalobkyňa návrh na vydanie neodkladného opatrenia, aby jej boli zverené deti do starostlivosti a on jej prispieval na ich výživu. Vec je vedená na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 8P/260/2019. V návrhu nepíše nič o tom, že by bola psychicky týraná, ani nežiadala vylúčenie žalovaného z vlastného domu. Návrh na zákaz jeho vstupu do nehnuteľnosti podala žalobkyňa až po tom, ako jej bolo doručené uznesenie o zverení detí. Predtým si ešte z firemného účtu poslala 1.000 €, bez súhlasu druhého konateľa, na svoj súkromný účet. V návrhu na neodkladné opatrenie, ktorým žiadala o zverenie detí, tvrdila, že nemá príjem, že ju žalovaný finančne obmedzuje a žiadala výživné 1.100 €; súd jej priznal výživné v sume 600 € spolu na všetky 3 deti, od 7. 1. 2020. Žalovaný je presvedčený, že žalobkyňa mala všetko vopred pripravené. Neustále klame a prispôsobuje si fakty tak, aby sedeli jej príbehu. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že je hlboko veriacim človekom, bola ním aj žalobkyňa, sú členovia A. D. U. B.. Akýkoľvek druh násilia je v rozpore so žalovaného vierou a jeho hodnotami neodkladné opatrenie o zákaze vstupu do ich domu však vážne narúča chod ich spoločnej domácnosti a rodiny, ako aj vzťahy s deťmi. Žalovaný chodí na misie do Afriky, pracuje ako dobrovoľník v cirkvi a neziskových organizáciách a vždy sa snaží pomáhať. Na manželku, deti ani nikoho by nikdy nevztiahol ruku; jeho životným poslaním je pomáhať ľuďom, nie ich trápiť. Všetky volania na políciu a trestné oznámenia sa začali vtedy, keď ho manželka v októbri 2019 požiadala o rozvod manželstva a odsťahovanie sa a on jej žiadosť odmietol s odôvodnením, že manželku aj deti miluje. 7/ Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že v rozhodnutí neuviedol, na akú dlhú dobu je neodkladné opatrenie platné, poukazujúc na ust. § 336 ods. 1 CSP, keď predmetným neodkladným opatrením nemožno trvalo zbaviť žalovaného práva vstupu do vlastného domu a ostatných nehnuteľností. Žalobkyni mal súd prvej inštancie uložiť povinnosť podať žalobu na súd v primeranej lehote na trvalé vylúčenie, aby sa v rámci dokazovania mohol na súde brániť. Súd prvej inštancie tak porušil jeho ústavné práva. Ak sa súd prvej inštancie rozhodol žalobkyňu neuložiť povinnosť v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP, potom mal postupovať podľa § 337 ods. 1 CSP; v predmetnom uznesení sa ale žiadne poučenie pre žalovaného podľa § 337 ods. 1 CSP nenachádza. Napadnuté uznesenie je tak nepreskúmateľné. Žalovaný zotrval na tom, že žalobkyňa neosvedčila dostatočne dôvodnosť naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu, ktoré by ohrozovalo jej telesné zdravie, či k psychickému ubližovaniu v podobe hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania a vulgárneho nadávania žalobkyni, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Presvedčenie o takomto správaní žalovaného nevyplýva ani z trestných oznámení žalobkyne; len samotné narušenie vzťahov medzi stranami sporu nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“. Jeho vylúčenie z užívania domu by za daných okolností predstavovalo neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. Žalovaný trval na tom, že zo strany žalobkyne ide len o účelové konanie. Vzhľadom k jej psychiatrickým diagnózam, ktoré si súd môže overiť u psychiatrov, ako napr. Q.. F.É. U., či psychológ Q.. Q. S., ku ktorej chodili obaja a absolvovali u nej 21 sedení, pričom táto môže potvrdiť, že sama žalobkyňa sa jej priznala, že v minulosti trpela sebapoškodzovaním, samovražednými sklonmi, neovládateľnými návalmi hnevu k sebe a k blízkym, poruchami príjmu potravy (bulímiou, anorexiou), tetániou, úzkostnými poruchami a rôznymi fóbiami. Aj preto konanie manželky vníma žalovaný ako únik od jej interpersonálnych problémov. 8/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa (č.l. 144 a nasl. strany spisu) tak, že napadnuté uznesenie považuje za správne, s vyjadreniami žalovaného v jeho odvolaní sa nestotožňuje. Naďalej považuje nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodné, žalobkyňa bola Zo strany žalovaného vystavovaná jeho nevhodnému správaniu, bol voči nej nátlakový, zastrašujúci, vulgárny, agresívny, obmedzoval ju, zo strany žalovaného bola vystavovaná jeho nevhodnému správaniu, bol voči nej nátlakový, zastrašujúci, vulgárny, agresívny, obmedzoval ju na slobode, neposkytoval jej finančné prostriedky, zakazoval jej nakladať so spoločnými prostriedkami, vyhrážal sa jej, ohováral ju, neustále ju posielal liečiť sa na psychiatriu a pod. z návratu žalovaného do spoločnej domácnosti má žalobkyňa stres a obavy. Žalobkyňa za účelom odstránenia negatívnych dopadov na prežívanie žalobkyne vyvolaných správaním žalovaného vyhľadala psychologickú pomoc. So žalobkyňou dlhodobo pracoval psychológ Q.. Q. Q., pričom ku dňu 19. 12. 2019 žalobkyňa absolvovala 20 individuálnych stretnutí s týmto psychológom. Vo svojej správe zo dňa 13. 12. 2019 Q.. Q. konštatuje priebežné zlepšenie stavu žalobkyne, s tým, že s ňou bude ďalej pracovať na budovaní reálnej sebapodpory, sebahodnoty a sebavedomia, ktorú správu pripojila žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotnému podaniu návrhu predchádzalo množstvo konfliktov medzi žalobkyňou a žalovaným, ku ktorým boli privolané aj hliadky policajného zboru a ku ktorých vyhroteniu došlo práve v období od októbra 2019 do januára 2020. Konflikty pred týmto obdobím nemala žalobkyňa záujem riešiť cestou orgánov činných v trestnom konaní či súdov, mala záujem zachovať rodinu, napriek negatívnemu prežívaniu. Žalobkyňa ako silne veriaca verila, že správanie žalovaného sa zmení. Prvýkrát privolala políciu k incidentu dňa 25. 10. 2019, kedy sa žalovaný žalobkyni vyhrážal, že keď sa ráno zobudí, deti nebudú doma, lebo ich vezme preč, kričal na žalobkyňu a posielal ju na psychiatriu. Až po tom, ako sa stupňovala intenzita konania žalovaného voči nej, podala koncom novembra 2019 návrh na rozvod manželstva, keď uvedenú skutočnosť zistil žalovaný, jeho správanie sa vystupňovalo a žalobkyňa, v ktorej toto správanie vyvolávalo strach, obavy a stres, privolávala k incidentom políciu, hlavne z dôvodu ochrany jej a maloletých detí. Na základe odporúčaní policajných hliadok žalobkyňa sa následne dostavila na policajnú stanicu a podala trestné oznámenia pre podozrenia z týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Taktiež v decembri podala oznámenie na podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania. V oboch veciach bolo začaté trestné stíhanie, o čom mal súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania vedomosť. Vo veci trestného činu ohovárania sú vykonávané úkony smerujúce k zabezpečeniu svedeckých výpovedí; vo veci trestného stíhania pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, bola po vykonaní znaleckého dokazovania a vyšetrenia žalobkyne znalcom z odboru psychológie, vec postúpená na prejednanie priestupku Okresnému úradu Malacky, a to uznesením OR PZ Malacky zo dňa 20. 4. 2020, ČVS : R.-XXX/X-B.-Q.-XXXX, voči ktorému žalobkyňa podala sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Malacky zamietnutá. Napriek tomu je z oboch uznesení zrejmé, že v spolužití žalobkyne a žalovaného sa vyskytovali psychicky náročné epizódy a že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol dôvodný. Žalobkyňa poukazovala na to, že sa v rámci trestného stíhania vo veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby podrobila znaleckému vyšetreniu. V znaleckom posudku znalec zistil u žalobkyne a v interakcii žalobkyne so žalovaným proces, ktorý v minimálnej miere spĺňa psychologické kritériá typické pre proces domáceho násilia. Znalec tiež konštatuje, že nedošlo k rozvoju znakov typických pre mechanizmus týrania a týranú osobu, napriek tomu je pravdepodobné, že k trvajúcim konfliktom s možnými útokmi zo strany žalovaného dochádzalo, bez toho, aby mal znalec možnosť a kompetenciu posudzovať „mieru zavinenia“ a teda príspevku k tejto vzájomnej konfliktnosti. Znalec nijakým spôsobom nespochybnil, že by k samotným útokom žalovaného nedochádzalo a tieto by nemohli dosahovať intenzitu psychického týrania žalobkyne. 9/ Žalobkyňa vo vyjadrení reagovala na prehlásenia tretích osôb, ktoré žalovaný pripojil k svojmu odvolaniu, o tom, že žalovaný nie je schopný žalobkyňou tvrdeného konania, a uviedla, že ide o prehlásenia osôb, ktoré s nimi nežili v spoločnej domácnosti a neboli účastné žalovaného nevhodného správania voči žalobkyni. Ide o subjektívne názory týchto osôb, navyše ak by aj boli svedkom nevhodného správania sa žalovaného, takéto svedectvo by žalovaný k odvolaniu nepripojil. Opísané správanie žalovaného sa dialo za zatvorenými dverami domácnosti, kde prítomné boli častokrát deti, eventuálne privolané hliadky polície, s výnimkou vyjadrení žalovaného o psychických poruchách žalobkyne pred príbuznými, či známymi. Na podporu týchto tvrdení žalobkyňa pripojila zápisnicu svedka zo dňa 6. 3. 2020 a zo dňa 6. 4. 2020, s ktorými sa žalobkyňa oboznámila pri nahliadnutí do trestného spisu vedeného pre trestný čin ohovárania. Žalobkyňa dodala, že vzniknutá pandémia mala dopad na jej pracovné aktivity, požiadala preto o odklad splátok úveru za dom, avšak žalovaný požiadal o zrušenie tohto odkladu, čo žalobkyňa vníma ako snahu žalovaného vyvíjať na ňu nie len osobný tlak, ale aj finančný. Posledné úverové splátky žalovaný odmietol zaplatiť, či na ne prispieť, s odôvodnením, že nech ich platí ten, kto dom užíva. Žalobkyňa sa stará o tri maloleté deti, nemôže vykonávať svoju prácu pre všeobecné obmedzenia, žalovaný jej zobral auto, ktoré užívala spolu s deťmi, mobilný telefón so všetkými súkromnými aj obchodnými kontaktmi, zobral jej dispozičné právo k účtu, zakazuje jej predávať osobné veci a pod. svoje správanie voči nej nemení, neustále ju osočuje, vyhráža sa jej finančnou stratou, oznámeniami na jej osobu a pod. je agresívny, nátlakový, a presvedčený o tom, že za všetko, čo sa udialo medzi nimi, je zodpovedná žalobkyňa. Ak by nedošlo k zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, žalovaný by pokračoval vo svojom správaní, systematicky by negatívne vplýval na psychické zdravie žalobkyne. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, preto pretrvávajú. 10/ Na vyjadrenie žalobkyne žalovaný nereagoval. 11/ Žalobkyňa dňa 24. 8. 2020 doručila odvolaciemu súdu písomné doplnenie svojho vyjadrenia (č.l. 168 až 223 spisu), v ktorom informovala súd o tom, že sa uskutočnilo dňa 7. 8. 2020 pojednávanie vo veci rozvodu manželstva, žalovaný koná rovnako, jeho správanie voči žalobkyni sa nezmenilo. Súčasná situácia, kedy žalovaný nebýva v rodinnom dome, v ktorom žije žalobkyňa a mal. deti, deťom vyhovuje, cítia sa bezpečne, stabilne. Mal. deti R. a W. verbalizujú, že nechcú žiť s otcom, či byť s ním cez víkend, mal. X. odmieta otca úplne. Žalovaný svoje tvrdenia o psychických ochoreniach žalobkyne opiera o znalecký posudok č. XX/XXXX Y.. Q.. S., V.., v rámci trestného stíhania vo veci podaného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého obsah ale skresľuje, vytrháva pasáže z kontextu, tak, aby žalobkyňu vykreslil ako osobu duševne chorú. Žalobkyňa akceptuje tvrdenia znalca, o tom, že jej vierohodnosť je spochybnená tým, že u obetí je pravdepodobnejšia tendencia vyhýbať sa stresujúcim spomienkam, avšak skutočnosť, že sa podrobila párovým terapiám, tiež psychoterapii vedenej Q.. Q., sedeniam u Q.. Y., či Q.. Ž. mala určite kladný dopad na jej prežívania. Znalec tiež prehliadol, že v čase znaleckého dokazovania manželia žili oddelene, a teda žalobkyňa po dlhšom období pokojne. Podľa žalobkyne je znalecký posudok Y.. Q.. S. V.., poznačený aj tým, že znalec nepracoval vôbec so žalovaným, neskúmal jeho správanie, rodinnú anamnézu, či osobnostné prvky. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný pochádza z rozvrátených rodinných pomerov. Dodala, že na Okresnom úrade Malacky v súčasnosti prebiehajú celkom 4 priestupkové konania, týkajúce sa napadnutia žalobkyne žalovaným. Strany sporu počas manželstva nadobudli viacero nehnuteľností a investovali do rodinného domu rodičov žalovaného v Košiciach, v ktorom vytvorili trojizbový byt, tento žalovaný aktuálne užíva. Žalovaný poberá príjem z prenájmu rodinného domu v Sučanoch, ktorý bol nadobudnutý z dedičstva žalobkyne; rovnako výlučne žalovaný poberá príjem z obchodných spoločností naviazaných na meno a činnosť žalobkyne. Žalobkyňa mala záujem na vysporiadaní a vyriešení nakladania s majetkom tvoriacim bezpodielové spoluvlastníctvo za účelom zabezpečenia bývania pre mal. deti, seba či žalovaného. Žalovaný však uvedené znegoval tým, že pár dní pred konaním pojednávania vo veci zrušenia BSM si zrušil niekoľko rokov fungujúcu živnosť, podľa žalobkyne tak urobil účelovo, aby znemožnil vyporiadanie spoločného majetku počas trvania manželstva. Pokiaľ to odvolací súd považuje za nutné, žalobkyňa navrhla ohraničiť trvania nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia rozvodového konania. 12/ Predmetné podanie žalobkyne bolo doručované odvolacím súdom žalovanému, s možnosťou vyjadriť sa k nemu, tento naň však nereagoval. 13/ Dňa 25. 9. 2020 doručila žalobkyňa odvolaciemu súdu ďalšie podanie, ktoré odvolací súd žalovanému nedoručoval, keďže neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, okrem tých, ktoré žalobkyňa súdu oznamovala už skôr, s tým, že žalovaný neodkladné opatrenie nariadené súdom prvej inštancie nerešpektuje. 14/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17/ Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje. 18/ Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 19/ Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. 20/ Podľa § 146 ods. 1 Obč. zák., ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. 21/ V zmysle cit. ust. § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade žalobkyňa navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (tj. že povinná strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania. Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 22/ Z návrhu žalobkyne je zrejmé, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu jej telesnej, duševnej integrity, osobnej slobody a bezpečnosti. Primárnym účelom nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Žalobkyňa sa návrhom domáhala zákazu vstupu žalovaného do rodinného domu a priľahlých miest, kde býva aj s mal. deťmi, keďže žalovaný svojim konaním ohrozuje predovšetkým jej duševnú integritu. Odvolací súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že tento je dôvodný. Medzi stranami sporu existuje právny vzťah, pretože sú manželia, ktorí spolu žijú v spoločnej domácnosti a vychovávajú 3 maloleté deti. Nehnuteľnosti, do ktorých sa žalovanému zakazuje vstupovať, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. 23/ Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 10/2012), ako na to správne poukazoval v napadnutom uznesení už súd prvej inštancie. 24/ Súd prvej inštancie správne nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému ďalšiemu konaniu žalovaného, ktorým by ohrozoval duševnú integritu žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej osoby, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. V súvislosti s možným ohrozením fyzickej a psychickej integrity žalobkyne súd prvej inštancie správne podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP uložil žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do označených nehnuteľností, pochybil však v tom, že nijako neohraničil dobu, po ktorú má uložený zákaz trvať. V tomto smere boli námietky žalovaného v jeho odvolaní opodstatnené. 25/ Žalovaný spochybňuje tvrdenia žalobkyne, svoje konanie bagatelizuje tým, že žalobkyňa koná účelovo a že jej konanie je výsledkom jej psychických ťažkosti. Vo vyjadreniach žalovaného a jeho popise správania žalobkyne sú však rozpory. V odvolaní proti neodkladnému opatreniu žalovaný tvrdí, že so žalobkyňou žili v manželstve bez akýchkoľvek problémov, a tieto sa začali objavovať až cca pred polrokom (odvolanie žalovaného zo dňa 17. 1. 2020, str. č.l. 103, posledný odsek). Jeho popis spoločného života so žalobkyňou počas manželstva vo vyjadrení žalovaného k návrhu žalobkyne o rozvod manželstva (datované dňa 3. 8. 2020, č.l. 176 spisu) je už ale diametrálne odlišný, pretože spolužitie popisuje ako problémové v podstate od jeho začiatku, pričom časté nezhody a konflikty v spolužití pripisuje žalovaný správaniu výlučne manželky (údajne spôsobeného jej návalmi hnevu a agresie); tento diametrálny rozdiel v popise priebehu manželského života znižuje vierohodnosť argumentácie a obrany žalovaného v konaní o nariadenie neodkladného spolužitia. Nedorozumenia medzi žalobkyňou a žalovaným vyústili do podania dvoch trestných oznámení zo strany žalobkyne, z ktorých jedno bolo odstúpené na riešenie ako priestupok Okresnému úradu v Malackách (t.č. ide celkom o 4 priestupkové veci, na základe oznámení žalobkyne). Nie je sporné, že k riešeniu nedorozumení medzi manželmi býva opakovane privolávaná hliadka polície, ktorá skonštatovala dôvodnosť policajnej intervencie. Žalovaný má síce pravdu v tom, že ani zo záverov znaleckého posudku, vypracovaného pre účely trestného konania (v súvislosti s oznámením žalobkyne pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby) nevyplýva záver o tom, že sa žalovaný dopustil vo vzťahu k manželke týrania, tu však treba poznamenať, že násilie v zmysle cit. ust. § 325 ods. 2 CSP nemusí vykazovať znaky trestného činu, ale postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Opakované riešenie domácich nezhôd medzi žalobkyňou a žalovaným za asistencie polície, podanie dvoch trestných oznámení zo strany žalobkyne na žalovaného, resp. aj odstúpenie takéhoto oznámenia na priestupkové konanie voči žalovanému, podľa odvolacieho súdu osvedčuje existenciu psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, a to do takej miery, že robí ďalšie spolužitie manželov v spoločných (označených) nehnuteľnostiach neznesiteľnými. Z takto (doposiaľ) zisteného skutkového stavu mal teda aj odvolací súd za osvedčený taký stupeň intenzity psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, že nemožno požadovať, aby žalobkyňa zotrvala v bývaní so žalovaným „pod jednou strechou“, a tiež od nej požadovať, aby strpela hrozbu prípadných konfliktných stretov so žalovaným. Vzhľadom na pretrvávajúci zlý stav vzájomných vzťahov medzi stranami sporu považuje odvolací súd za potrebné dočasne právne vzťahy medzi nimi upraviť týmto neodkladným opatrením, keď základné podmienky vyžadované zákonom pre nariadenie takéhoto opatrenia má za splnené (žalobkyňa osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov), s tým, že v ďalšom konaní bude predmetom dokazovania zisťovanie ďalších skutkových a právnych okolností pre účely rozhodnutia o dôvodnosti žaloby vo veci samej, pokiaľ si žalobkyňa splní povinnosť uloženú jej odvolacím súdom a podá na súd žalobu voči žalovanému o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie v tomto smere napravil odvolací súd. Trvanie nariadeného neodkladného opatrenia bolo nutné časovo limitovať, nakoľko predmetným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a rovnako toto neodkladné opatrenie nebolo možné viazať na právoplatné skončenie rozvodového konania manželov, nakoľko nariadené neodkladné opatrenie procesne nekonzumuje vec samu. 26/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), s tým, že jeho trvanie ohraničil právoplatným skončením konania vo veci samej, keď zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať takúto žalobu v určenej lehote, v zmysle ust. § 336 ods. 1, 2 CSP. 27/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP. 28/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č . 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).