Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/108/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620201517 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1620201517.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: LKAS s.r.o., Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 969 063, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s. r. o., Panenská 7, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 411 491 proti žalovanému: ATOPS Development s. r. o., Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 911 880, zast. PRK Partners s. r. o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/32/2020-123 zo dňa 29.6.2020 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky, č.k. 10Cb/32/2020-123 zo dňa 29.6.2020 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 18.6.2020 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému zákaz predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, dať do nájmu, vypožičať, uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, vložiť ako vklad na podnikanie, ručiť, meniť podstatu, dať súhlas s dobrovoľnou dražbou, vyhotoviť notársku zápisnicu - exekučný titul alebo akokoľvek inak nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na: - liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres: W., Obec: N., katastrálne územie N., ako bytový dom B1 s 9 bytmi so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ KN evidovanej ako parcela č. XXXX/XXX, vo výmere 376 m2, druh pozemku: ostatná plocha, - liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres: W., Obec: N., katastrálne územie N., ako bytový dom B2 s 9 bytmi so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ KN evidovanej ako parcela č. XXXX/XXX, vo výmere 376 m2, druh pozemku: ostatná plocha, - liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres: W., Obec: N., katastrálne územie N., ako bytový dom B3 s 9 bytmi so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ KN evidovanej ako parcela č. XXXX/XXX, vo výmere 298 m2, druh pozemku: ostatná plocha, - liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres: W., Obec: N., katastrálne územie N., ako bytový dom B4 s 9 bytmi so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ KN evidovanej ako parcela č. XXXX/XXX, vo výmere 298 m2, druh pozemku: ostatná plocha, - liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres: W., Obec: N., katastrálne územie N., ako bytový dom B5 s 12BJ so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ KN evidovanej ako parcela č. XXXX/XXX, vo výmere 467 m2, druh pozemku: ostatná plocha, - liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres: W., Obec: N., katastrálne územie N.Š., ako bytový dom B6 s 12BJ so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „C“ KN evidovanej ako parcela č. XXXX/XXX, vo výmere 468 m2, druh pozemku: ostatná plocha. 2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvy o dielo, predmetom ktorých boli stavebné práce. Dňa 26.9.2019 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo, predmetom ktorej v zmysle čl. II. bod 2.1 boli stavebné práce na stavbe „Lokalita B, BD B1, BD B2, BD B3, BD B4 - Nová Alej Martina Benku“. Dňa 31.1.2019 žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo v znení Dodatku č. 1 zo dňa 1.3.2019, predmetom ktorej boli stavebné práce na stavbe „Lokalita B, BD B5, BD B6 - Nová Alej Martina Benku“. Žalobca na základe uvedených zmlúv o dielo zhotovil pre žalovaného dielo - bytové domy, ktoré sú ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zapísané Okresným úradom W., katastrálny odbor, okres: W., Obec: N., katastrálne územie Kostolište. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle článku VI. bod 6.9 oboch zmlúv „Zhotovené dielo prechádza do vlastníctva objednávateľa postupne pevným zabudovaním jednotlivých súčastí, pričom kompletne sa stane vlastníctvom objednávateľa prevzatím diela na základe podpísaného preberacieho protokolu, kedy zároveň na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na diele. Do podpisu preberacieho protokolu znáša nebezpečenstvo škody na diele zhotoviteľ.“ Strany si dohodli vlastnícky režim tak, že zhotovené dielo (bytové domy) prechádzajú do vlastníctva žalovaného postupne zabudovaním jednotlivých súčastí, pričom dielo sa stane vlastníctvom žalovaného až na základe podpísaného preberacieho protokolu. Žalobca opakovane písomne vyzýval žalovaného na poskytnutie súčinnosti pri prevzatí a odovzdaní dokončeného diela, čo vyplýva z predloženej e-mailovej komunikácie zo dňa 16.12.2019, žalovaný na žiadosť žalobcu nereagoval a k odovzdaniu diela nedošlo, a to ani pri miestnom zisťovaní dňa 4.2.2020 a 11.2.2020 v rámci kolaudačného konania, vedeného stavebným úradom Kostolište pod číslom č.j.SÚ-845/2019/MA, na ktoré sa žalovaný nedostavil. Keďže žalovaný do dnešného dňa nepodpísal odovzdávajúci protokol a dielo riadne neprevzal, nemohlo ani prejsť do vlastníctva žalovaného. Napriek uvedeným skutočnostiam je podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník bytových domov a žalobca preto nemá inú možnosť ako sa určenia vlastníckeho práva k dielu domáhať súdnou cestou. Žalobca dňa 17.6.2020 podal Okresnej prokuratúre Malacky Protest na preskúmanie zákonnosti a zrušenia Kolaudačného rozhodnutia obce N., č.j. SÚ-845/2019/MA zo dňa 1.6.2020 z dôvodov, ktoré špecifikuje v podanom Proteste. Žalobca má dôvodnú obavu, že v nehnuteľnostiach, na ktoré je vydané kolaudačné rozhodnutie a ku ktorým žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo, začne žalovaný prevádzať vlastnícke právo k jednotlivým bytom na kupujúcich, prípadne sa zriadia také práva, ktoré by mohli ovplyvniť alebo úplne vylúčiť výkon vlastníckeho práva žalobcu. Bez dočasnej úpravy pomerov účastníkov môže dôjsť k významnému zásahu do práv žalobcu a k zmareniu účelu celého súdneho konania vo veci samej, konania o určenie vlastníckeho práva k dielu. Záujem žalovaného previesť vlastnícke právo k častiam diela (bytovým jednotkám) na tretie osoby, teda kupujúcich, je evidentný už z listu vlastníctva č. XXXX, kde k bytu č. 9-B1.9, 2 poschodie je zapísaná „Plomba vyznačená na základe O.-XXXX/XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva), bytové jednotky užívajú tretie osoby už niekoľko mesiacov bez súhlasu žalobcu a vydaného kolaudačného rozhodnutia a je iba otázkou krátkeho časového úseku, že tretie osoby t.j. kupujúci podpíšu so žalovaným kúpne zmluvy a žalovaný prevedie vlastnícke právo a uvedie žalobcu do rizika oslabenia vymoženia jeho práva. Žalovaný napriek tomu, že nie je vlastníkom bytových domov, tieto ponúka na svojej internetovej stránke K.:/..I..M. na predaj tretím osobám. Vzhľadom aj na dĺžku súdnych konaní v dôsledku preťaženosti súdov budú aj tretie osoby v neistote, že bude ich vlastnícke právo k bytovým jednotkám, za ktoré uhradili kúpnu cenu ohrozené, preto je podľa názoru žalobcu na nariadení neodkladného opatrenia aj verejný záujem. Bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí žalobcovi škoda, ktorá môže vzniknúť neoprávneným disponovaním s dielom, ako aj s tým, že žalovaný môže účelovo previesť vlastníctvo k dielu na tretiu osobu alebo zriadiť také práva, ktoré môžu obmedziť alebo vylúčiť výkon vlastníckeho práva, alebo sa do skončenia konania môže ocitnúť v zlej finančnej situácii, prípadne môže účelovo vyvolať exekučné konanie, ktoré môže zasiahnuť dielo a tento stav bude už nezvratný. Nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel prebiehajúceho súdneho konania a bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Vzhľadom k tomu, že v konaní ide primárne o nepeňažný nárok, žalobca má za to, že zabezpečovacie opatrenie neprichádza do úvahy. 3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca podľa názoru prvoinštančného súdu v tejto fáze konania neosvedčil nárok, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana zásahom súdu, ktorý zásah by bol proporcionálny zásahu do vlastníckych práv žalovaného. Aj keď otázka vlastníckeho práva žalobcu k predmetu diela bude riešená v konaní vo veci samej, nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje minimálne osvedčenie nároku vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Púhe presvedčenie žalobcu o protiprávnosti postupu príslušného orgánu pri vydaní kolaudačného rozhodnutia, ani tvrdenia o tom, že toto rozhodnutie bude podľa jeho názoru zrušené, v tejto fáze konania neosvedčuje nezákonnosť nadobúdacieho titulu žalovaného a existenciu „kompletného“ (poukazujúc na použitú terminológiu žalobcu) vlastníckeho práva žalobcu, pokiaľ sám tvrdí, že zhotovené dielo prechádza do vlastníctva objednávateľa postupne pevným zabudovaním jednotlivých súčastí, pričom existenciu vlastníckeho práva žalobcu za daných okolností nie je možné považovať za osvedčenú v takom rozsahu, aby bola spôsobilá odôvodniť zásah do vlastníckych práv žalovaného (výhrada vlastníckeho práva v predlžených zmluvách o dielo môže byť predmetom posúdenia až v konaní vo veci samej, § 554 ods. 5 Obchodného zákonníka v spojení s § 444 až § 446 ObZ). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ochrana žalobcu by v posudzovanej veci s ohľadom na predložené listiny dosiahla takej intenzity, že by prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Neodkladné opatrenie v rozsahu požadovanom žalobcom by malo podľa názoru súdu za následok reálne znemožnenie ochrany oprávnených záujmov žalovaného a jeho záväzkov zo zmluvných vzťahov k tretím osobám (kupujúcim bytov). Pokiaľ totiž tvrdeným zásahom je neprevzatie diela žalovaným, potom takýto tvrdený stav (neoprávnené neprevzatie diela) podľa názoru súdu je možné odstrániť len žalobou vo veci samej (žalobca ani len netvrdí, v akom stupni rozostavanosti a zabudovania súčastí žalovaný neprevzal tak, aby bolo možné vôbec posúdiť primeranosť prípadného zásahu; a ani netvrdí, že mu hrozí škoda z dôvodu napr. neuhradenia ceny za dielo alebo jej časti). Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP. Mal za to, že na základe odôvodnenia uznesenia je nesporné, že súd prvej inštancie nebral pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy režim vlastníckeho práva k Dielu upraveného žalobcom a žalovaným v Článku VI. bod 6.9 Zmluvy o dielo I a Zmluvy o dielo II, v zmysle ktorého: „Zhotovené dielo prechádza do vlastníctva objednávateľa postupne pevným zabudovaním jednotlivých súčastí, pričom kompletne sa stane vlastníctvom objednávateľa prevzatím diela na základe podpísaného preberacieho protokolu, kedy zároveň na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na diele. Do podpisu preberacieho protokolu znáša nebezpečenstvo škody na diele zhotoviteľ.“ Na základe vyššie uvedených skutočností v danom prípade zhotovené dielo prechádza do vlastníctva objednávateľa postupne pevným zabudovaním jednotlivých súčastí, pričom Dielo sa kompletne (terminológia vyplývajúca zo Zmluvy o dielo) stane vlastníctvom žalovaného ako objednávateľa až prevzatím Diela na základe podpísaného preberacieho protokolu. Žalobca vytýkal prvoinštančnému súdu, že opomenul podstatnú skutočnosť a nevzal na vedomie, že žalovaný protokolárne neprevzal Dielo a teda žalovaný sa pre absenciu tejto hmotnoprávnej podmienky odovzdania a prevzatia Diela medzi žalobcom a žalovaným ani nemohol stať vlastníkom Diela. Súd prvej inštancie sa otázkou absencie protokolárneho odovzdania medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom Diela pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nevysporiadal. Písomné odovzdanie Diela tak, ako to určila Zmluva o dielo I a Zmluva o dielo II, možno považovať za administratívny právny úkon, ktorým obe strany potvrdzujú, že Dielo bolo žalobcom ako zhotoviteľom vykonané a žalovaným ako objednávateľom prevzaté. Poslednou preberacou zápisnicou o odovzdaní Diela dochádza k prevodu vlastníckeho práva k Dielu na žalovaného ako objednávateľa. S poukazom na bod 21. uznesenia žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu má súd prvej inštancie za to, že žalovaný nepreukázal v akom stupni rozostavanosti a zabudovania súčastí žalovaný neprevzal Dielo tak, aby bolo možné vôbec posúdiť primeranosť prípadného zásahu. Nakoľko žalobca nedisponuje podpísaným preberacím protokolom, nemohol sa stať žalovaný vlastníkom kompletného Dielo tak, ako to vyplýva z listov vlastníctva, na ktorých je Dielo zapísané a teda úvaha súdu o stupni rozostavanosti je vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný sa nemohol stať „vlastníkom Diela“ irelevantná. Čisto hypoteticky, aj keby mal súd za preukázaný „stupeň rozostavanosti“ nemení to nič na tom, že zmluvná podmienka prechodu vlastníckeho práva na žalovaného nebola splnená, a teda sa žalovaný nemohol stať ani vlastníkom Diela. 5. Žalobca má za to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým je potrené bezodkladne upraviť pomery medzi stranami tohto konania, hrozí žalobcovi škoda, ktorá môže vzniknúť neoprávneným disponovaním s Dielom, ako aj s tým, že žalovaný môže účelovo previesť vlastníctvo k Dielu na tretiu osobu alebo môže na Dielo zriadiť také práva, ktoré môžu obmedziť alebo vylúčiť výkon vlastníckeho práva. Žalovaný sa do skončenia konania môže ocitnúť v zlej finančnej situácii, prípadne môže účelovo vyvolať exekučné konanie, ktoré môže zasiahnuť Dielo a tento stav bude už nezvratný. 6. Namietal tiež, že súd prvej inštancie svojvoľne uprednostnil záujmy žalovaného a jeho záväzky zo zmluvných vzťahov k tretím osobám (kupujúcich bytov), pričom práve podanou žalobou vo veci samej sa žalobca domáha určenia vlastníctva Diela, t.j. podanou žalobou vo veci samej sme spochybnili údajné vlastníctvo žalovaného. Čisto hypoteticky, ak súd rozhodnutím vo veci samej vysloví, že žalobca je výlučným vlastníkom Diela alebo kolaudačné rozhodnutie bude pre jeho nezákonnosť zrušené, bola by týmto uznesením o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ochrana záujmov žalovaného a jeho záväzkov k tretím osobám oslabená, nakoľko nikto nemôže previesť viac práv ako má sám. Poškodené osoby by sa tak museli domáhali ochrany svojich práv na súde. Podľa názoru žalobcu konajúci súd bez akejkoľvek opory v zákone poskytol v zmysle svojho uznesenia ochranu žalovanému a jeho zmluvným partnerom, t.j. kupujúcim, čím vzniká dôvodná obava, že súd prvej inštancie porušil jedno z najzákladnejších princípov konania pred súdom a porušuje ústavnú zásadu rovnosti účastníkov konania a právo na spravodlivý súdny proces. Žalobca má za to, že preferovaným záujmom je zachovanie súčasného stavu do právoplatného skončenia veci, nakoľko sú tu nespochybniteľné dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, nakoľko do dňa podania tohto návrhu nedošlo k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu Diela na základe podpísaného preberacieho protokolu a súčasne v neprospech žalovaného. Na záver odvolania žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 7. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.8.2020 uviedol, že žalobca sa snaží navodiť dojem, že spornou skutočnosťou (avšak iba podľa presvedčenia žalobcu) má byť vlastnícke právo k zhotovovaným Dielam, t.j. nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaných v Návrhu. Z odvolania a návrhu vyplýva, že žalobca svoje vlastnícke právo k zhotovovaným dielam odvodzuje z údajnej neexistencie (i) prevzatia diela žalovaným, (ii) podpísaného preberacieho protokolu v zmysle 6.9 Zmlúv o dielo. Z uvedeného ustanovenia pritom podľa názoru žalovaného nevyplýva, že by si žalobca a žalovaný dohodli odlišný vlastnícky režim od právnej úpravy podľa § 542 Obchodného zákonníka. Uvedené jednoznačne vyplýva z textu oboch Zmlúv o dielo (ktoré zdá sa žalobca zámerne opomenul spomenúť), konkrétne z prvej vety čl. 11.4, kde je výslovne a jednoznačne uvedené, že „vlastníkom zhotovovaného diela je objednávateľ“, teda žalovaný. Jediným nesporným vlastníkom zhotovovaných diel v zmysle Zmlúv o dielo je preto žalovaný. Žalobca však v rozpore s týmto výslovným ustanovením dohodnutým medzi stranami v Zmluvách o dielo, nepravdivo tvrdí, že vlastnícke právo náleží jemu. Existencia protokolárneho odovzdania a prevzatia diela je pre existenciu vlastníckeho práva žalovaného v zmysle Zmlúv o dielo irelevantná (aj vzhľadom na odstúpenie od Zmlúv o dielo spomínané nižšie) a v žiadnom prípade nemôže viesť k záveru, že vlastníkom zhotovovaných Diel je žalobca. Žalovaný je presvedčený, že odovzdanie a prevzatie diela je vzhľadom na znenie ustanovenia 11.4 a 6.9 Zmlúv o dielo dôležité len na posúdenie momentu prechodu nebezpečenstva škody na diele. 9. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca si aj napriek početným výzvam žalovaného dlhodobo neplnil zmluvné povinnosti vyplývajúce zo Zmlúv o dielo, najmä základnú povinnosť vykonať Diela riadne a včas. Diela mali byť odovzdané v zmysle čl. 3.1. Zmlúv o dielo, 31. mája 2019, resp. 31. augusta 2019 (termín predĺžený do 31. októbra 2019 v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 1. marca 2019). Diela však neboli zďaleka dokončené ani po viac ako 4 mesiacoch od zmluvne dohodnutého termínu. Aby žalovaný predišiel väčším škodám a čo najskôr dosiahol splnenie záväzkov voči tretím stranám, bol nútený zmluvný vzťah s žalobcom ukončiť. Preto dňa 25. marca 2020 žalovaný zaslal žalobcovi listy, ktorým v zmysle ustanovenia § 344 a nasl. a § 536 až 565 Obchodného zákonníka prejavil svoju vôľu odstúpiť od Zmlúv o dielo a ostatných zmluvných záväzkov a ktorými zároveň vyzval žalobcu na úhradu peňažných nárokov vzniknutých zo Zmlúv o dielo. Vzhľadom na dĺžku omeškania žalobcu len výška nároku žalovaného zo zmluvnej pokuty vypočítaná v zmysle čl. 7.1 Zmlúv o Dielo, presiahla výšku údajného nároku žalobcu na základe predložených faktúr. Okrem toho vznikol žalovanému nárok aj z titulu vadne prevedených prác. 10. Podľa mienky žalovaného Okresný súd Malacky tak v bode 20. uznesenia správne vyhodnotil, že žalobca neosvedčil nárok, ktorému žiadal v tomto konaní priznať ochranu od súdu ako ani samotnú existenciu vlastníckeho práva k zhotovovaným Dielam. Žalobca v odvolaní tiež nesprávne tvrdí, že súd sa v uznesení nijako nevysporiadal s absenciou protokolárneho odovzdania Diela. V bode 21. Uznesenia súd v podstate uvádza, že v tomto konaní uvedenú námietku ani nemohol posúdiť, nakoľko argumentácia žalobcu v tomto rozsahu v návrhu bola nedostatočná a preto nepreskúmateľná. Súd v odôvodnení uznesenia tiež správne podotýka, že princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Z vyššie uvedeného dôvodu preto nemohol priznať ochranu právu, ktoré by neprimeraným spôsobom zasahovalo do práv a oprávnených záujmov žalovaného, jeho zmluvných vzťahov a tretích osôb (bod. 21 uznesenia). 11. Žalobca tiež nesprávne tvrdí, že Okresný súd Malacky svojvoľne uprednostňuje záujmy žalovaného a jeho záväzky zo zmluvných vzťahov k tretím osobám (t.j. kupujúcich bytov). Žalovaný má za to, že poskytnutie ochrany týmto vzťahom prostredníctvom súdu nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako svojvoľné. Tretie osoby by nemali byť akokoľvek obmedzované v svojich právach vyplývajúcich z už uzavretých zmlúv so žalovaným len z dôvodu existujúcich vzájomných obchodných sporov medzi žalobcom a žalovaným. 12. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 15. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, v zmysle platnej právnej úpravy (§ 324 a nasl. CSP) môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie, a to správne. 16. Podľa názoru odvolacieho súdu, že žalobca v posudzovanom prípade nedostatočným spôsobom osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. 17. Podľa tvrdenia žalobcu v konaní vo veci samej sa žalobca mieni domáhať určenia vlastníckeho práva k predmetu diela - bytovým domov špecifikovaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podkladom pre takéto určenie má byť podľa názoru žalobcu vyhodnotenie článku VI. bodu 6.9 Zmlúv o dielo ako dojednanie osobitného režimu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, odchylného od dispozitívneho ustanovenia § 542 ods. 1 Obchodného zákonníka. 18. Z predložených listín možno mať pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za to, že predmetom uzavretých Zmlúv o dielo boli „stavebné práce na stavbe ...“. Podľa článku VI. bodu 6.9 Zmlúv o dielo „zhotovované dielo prechádza do vlastníctva objednávateľa postupne pevným zabudovaním jednotlivých súčastí, pričom kompletne sa stane vlastníctvom objednávateľa prevzatím diela na základe podpísania preberacieho protokolu, kedy zároveň na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na diele. Do podpisu preberacieho protokolu znáša nebezpečenstvo škody na diele zhotoviteľ“. Podľa článku XI. bodu 11.4 Zmlúv o dielo „vlastníkom zhotovovaného diela je objednávateľ. Materiály nezabudované do stavby sú vlastníctvom zhotoviteľa“. S poukazom na uvedené články uzavretých Zmlúv o dielo žalobca podľa názoru súdu pre účely nariadenia neodkladného opatrenie dostatočným spôsobom neosvedčil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho záver o existencii vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam. Je nesporné, že vyriešenie otázky vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bude predmetom konania vo veci samej, je však nevyhnutné, aby žalobca pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia poskytol súdu takú argumentáciu, ktorá bude bez prejudikovania konečného rozhodnutia vo veci a bez realizácie dokazovania v tomto štádiu konania osvedčovať relevantným spôsobom existenciu jeho nároku. 19. Odvolací súd zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca pre účely nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu a trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorému má byť prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnutá neodkladná ochrana. 20. Ďalej odvolací súd uvádza, že nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že prvoinštančný súd napadnutým rozhodnutím svojvoľne uprednostnil záujmy žalovaného a jeho záväzky zo zmluvných vzťahov k tretím osobám (kupujúcim bytov). Súd prvej inštancie skúmal v zmysle zákonnej úpravy splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia na strane žalobcu, pričom dospel k záveru, že tieto splnené neboli. Nie je možné len základe zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatovať uprednostnenie záujmov žalovaného. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že neodkladné opatrenie v požadovanom rozsahu, za situácie, kedy ochrana žalobcu by s ohľadom na predložené listiny dosiahla takú intenzitu, že by prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany, malo za následok reálne znemožnenie ochrany záväzkov zo zmluvných vzťahov k tretím osobám. Takého posúdenie disproporcity možno považovať v danom prípade za správne. 21. Odvolací súd za daného stavu dospel k záveru, že v konaní neboli osvedčené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).