Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/131/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620201603 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1620201603.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: A.. R. C., H.. XX.X.XXXX, E. XXXX/XX, C., zastúpený BARKOCI law firm, s.r.o., Námestie slobody 28, IČO: 47 247 916, Bratislave, proti dlžníčke: T. D., H.. X.X.XXXX, C. XXXX/XX, Z., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 4C/49/2010-41 zo dňa 15.7.2020, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi priznáva proti dlžníčke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa k obchodnému podielu dlžníčky vo veľkosti zodpovedajúcej peňažnému vkladu 5.000 eur na základnom imaní obchodnej spoločnosti B., K..Q..X.., so sídlom K. XXXX/XX, XXX XX C. - mestská časť M., zapísanej v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. XXXXXX/ B, IČO: XX XXX XXX, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníčke vo výške 13.750 eur s príslušenstvom, vzniknutej zo zmluvy o pôžičke z 30.7.2019; na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníčke vo výške 10.312,50 eura s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke z 9.8.2019; na zabezpečenie pohľadávky voči dlžníčke vo výške 8.750 eur s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke z 30.11.2019, ďalej zriadil záložné právo v prospech žalobcu k obchodnému podielu dlžníčky vo veľkosti zodpovedajúcej peňažnému vkladu 5.000 eur na základnom imaní obchodnej spoločnosti K. K., K..Q..X.., so sídlom C. XX, XXX XX Z., zapísanej v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. XXXXXX/B, IČO: XX XXX XXX, na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníčke 13.750 eur s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke z 30.7.2019; na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníčke 10.312,50 eura s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke z 9.8.2019; na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníčke vo výške 8.750 eur s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke z 30.11.2019. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu proti dlžníčke žalobu o zaplatenie dlhu zo zmlúv o pôžičkách uzatvorených s dlžníčkou 30.7.2019, 9.8.2019 a 30.11.2019. 2. Po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho zmeny, vrátane priložených listinných dôkazov na základe ustanovení § 343 ods. 1 až ods. 3, § 344, § 326 ods. 1 a ods. 2, § 141 a § 354 CSP dospel súd prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ v rozsahu nevyhnutnom pre účely rozhodnutia o podanom návrhu hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nárokov, ktorých sa mieni domáhať v konaní vo veci samej, t.j. pohľadávok z troch zmlúv o pôžičke uzatvorených s dlžníčkou, ktorých splatná časť ku dňu rozhodovania bola 13.750 eur, 10.312,50 eura a 8.750 eur s príslušenstvom, spolu 32.812,50 eura s príslušenstvom. Dlžníčka podľa tvrdení navrhovateľa opierajúcich sa o údaje v katastri nehnuteľností nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a podľa jeho vedomostí ani žiaden hnuteľný majetok vyššej hodnoty, napr. osobné motorové vozidlo. Je však vlastníčku obchodných podielov v obchodných spoločnostiach B., K..Q..X.., B. K. K., K..Q..X.., ktoré môžu byť predmetmi záložného práva. Dlžníčka je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., a aj v zozname daňových dlžníkov vedenom Finančnou správou SR. Spolu týmto trom subjektom podľa žalobcu dlží 10.971,15 eura. Súd prvej inštancie mal za osvedčené aj to, že dlžníčka má aj ďalší dlh 60.000 eur, z ktorého podľa navrhovateľa vrátila len 26.030 eur a ďalej ho prestala splácať. Dlžníčka neuhradila ani časť splatných pohľadávok navrhovateľa, ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie mu dlhovala 32.812,50 eura a nespláca dlhy ani ďalším veriteľom a možno dôvodne očakávať, že aj títo si budú pohľadávky voči žalovanej uplatňovať. Keďže dlžníčka okrem predmetných podielov v obchodných spoločnostiach, ktorých hodnota ale na úhradu všetkých jej dlhov zrejme stačiť nebude, nedisponuje iným exekučne postihnuteľným majetkom vyššej hodnoty, už teraz existuje reálna a dôvodná obava, že budúca exekúcia na vymoženie pohľadávok navrhovateľa zo zmlúv o pôžičke bude ohrozená. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení a osvedčovaní obavy z ohrozenia exekúcie je treba brať do úvahy, že záložné právo samo osebe neobmedzuje dlžníka v nakladaní s predmetom zálohu, tak ako je tomu v prípade zákazu nakladania nariadeného neodkladným opatrením. Preto pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť vždy osvedčený záujem dlžníka na zbavovaní sa majetku, ale postačí aj riziko, že v dôsledku jeho nepriaznivej finančnej situácie môžu iní veritelia predstihnúť navrhovateľa a postihnúť exekúciou celý majetok dlžníka na úhradu svojich pohľadávok (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 29.1.2020 sp. zn. 31Cob/10/2020). V danom prípade mal súd prvej inštancie nepriaznivú finančnú situáciu dlžníčky za dostatočne osvedčenú. Zriadením záložného práva na obchodné podiely dlžníčky, tak ako to navrhuje navrhovateľ, je podľa neho možné dosiahnuť požadovanú ochranu navrhovateľa, t.j. posilniť jeho právo na uspokojenie hoc len časti predmetných pohľadávok voči dlžníčke v exekúcii, pričom súčasne nebude vytvorený nenávratný stav a ani dlžníčka nebude nad nevyhnutný rozsah obmedzená na svojich právach. 3. Keďže navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte pred začatím konania vo veci samej, súd prvej inštancie mu uložil podľa ustanovenia § 336 ods. 1 a ods. 2 v spojení s ustanovením § 344 CSP povinnosť podať žalobu proti dlžníčke na vrátenie pôžičiek poskytnutých na základe zmlúv z 30.7.2019, 9.8.2019 a 30.11.2019 s tým, že ak v stanovenej lehote nebude žaloba podaná, bude postupovať v zmysle ustanovenia § 336 ods. 3 CSP v spojení s jeho § 344 a nariadené zabezpečovacie opatrenie zruší. K trovám konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že s ohľadom na to, že nejde o konečné rozhodnutie, o týchto sa bude rozhodovať až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 4. Proti uzneseniu podala dlžníčka odvolanie, žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktoré viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zistených skutočností a že tým, že jej nebolo umožnené sa vopred vyjadriť k tvrdeniam navrhovateľa, bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Mala za to, že neboli dané faktické ani právne dôvody na jeho nariadenie a nerobila ani žiadne právne úkony, ktorými by sťažovala exekúciu. Uviedla, že s navrhovateľom si dohodla osobitný splátkový kalendár, na základe ktorého v auguste splatila časť dlhu a preto považuje návrh za predčasný, urýchlený a v rozpore s osobitným dojednaním. Podľa nej sa navrhovateľ zabezpečovacím opatrením snaží na ňu vyvíjať nátlak, čo veci nepomôže a sám navrhovateľ vytvára riziko, že plnenie nedostane včas a v plnom rozsahu. 5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že s dlžníčkou neuzavrel žiadnu dohodu o splácaní dlhu, i keď je pravdou, že prejavila vôľu dlh splácať, avizovaný splátkový kalendár však nedodržala, v auguste uhradila 2.000 eur, pričom dlh medzičasom narástol na 37.500 eur. Na margo tvrdenia dlžníčky o vytváraní rizika zdôraznil, že zriadenie záložného práva k obchodným podielom vo veľkosti zodpovedajúcej peňažnému vkladu na základom imaní, ju v žiadnom smere neobmedzuje pri výkone jej podnikateľských aktivít a môže i naďalej vykonávať všetky práva vyplývajúce z jej majetkovej účasti v obchodných spoločnostiach. Práve naopak, opodstatnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa preukázalo tým, že žalovaná po jeho podaní zmluvou odplatne previedla svoj obchodný podiel vo veľkosti zodpovedajúcej peňažnému vkladu vo výške 5.000 eur na základom imaní, v obchodnej spoločnosti B., K..Q..X.., s účinnosťou od 6.8.2020. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie dlžníčky nie je dôvodné. 7. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa ustanovenia § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 9. Podľa ustanovenia § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základným predpokladom pre jeho nariadenie je spôsobilý predmet záložného práva a obava veriteľa z ohrozenia exekúcie, čím sa sleduje zvýšenie vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedzenie priestoru dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je zabrániť, aby dlžník, ktorý napriek výzve veriteľa nezaplatil dlh, nepreviedol na iného svoj majetok alebo aby ho v prospech iných osôb nezaťažil. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, posudzuje nielen obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia formou exekúcie (a teda z ohrozenia úhrady dlžnej čiastky), ale aj primeranosť ujmy dlžníka, ktorá by mu navrhovaným obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, najmä preto, že takéto opatrenie by sa mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva. 12. Na základe tvrdení žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, ako aj obsah odvolania, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zo skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom a z listinných dôkazov, ktoré na ich podporu predložil súdu je zrejmé, že návrh proti dlžníčke založil na skutočnosti, ktorú nespochybňovala ani dlžníčka, že na základe troch zmlúv jej poskytol pôžičky spolu vo výške 41.250 eur, z ktorých ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie boli splatné splátky vo výške 32.812,50 eura, a že má aj iné dlhy, a okrem predmetných obchodných podielov, nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Odvolací súd preto považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že navrhovateľ v potrebnej miere osvedčil základ svojho nároku voči dlžníčke. 13. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku žalovanej, že sa so žalobcom dohodla na osobitnom splátkovom kalendári vzhľadom na ustanovenia § 329 ods. 2 CSP v spojení s jeho § 344, nakoľko pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a žalobca v konaní potvrdil splatenie časti pôžičky vo výške 2.000 eur, k čomu však došlo až po vydaní napadnutého uznesenia. Ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd i námietku, že v konaní bolo porušené právo na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím neumožnil dlžníčke vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľa, nakoľko v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 a § 331 ods. 1 veta prvá CSP v spojení s jeho § 344 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Súd prvej inštancie postupoval podľa týchto zákonných ustanovení a preto nedoručením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred rozhodnutím o ňom nebolo odvolateľke znemožnené realizovať jej procesné právo. 14. Na základe uvedeného odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu a dôvodov uvedených dlžníčkou v odvolaní dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že boli naplnené predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal proti dlžníčke nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).