Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/67/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710207258 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1710207258.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Medika SK, a.s., so sídlom: Vajnorská 6, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 839 881, právne zast. advokátskou kanceláriou: MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom: Palárikova 14, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Správou štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, so sídlom: Pražská 29, 812 63 Bratislava, IČO: 30 844 363, o náhradu škody vo výške 1.891.110,61 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/184/2010-667 zo dňa 21. júna 2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/184/2010-667 zo dňa 21. 06. 2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzájomnou žalobou zo dňa 28.11.2007, v konaní o zaplatenie 56.971.598,33 Sk s prísl., pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 6C 190/2007, sa v tamojšom konaní žalovaný /MEDIKA SK a.s./ domáhal zaplatenia od v tamojšom konaní žalobcu, /žalovaného v tomto konaní/ sumy 56.971.598,33 Sk /v prepočte na menu Euro 1.891.110,61 Eur/ s 12% úrokom z omeškania od 29.4.2006 do zaplatenia, titulom náhrady škody. 3. Vzájomnú žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že na základe zmluvy o ochraňovaní zásob Programu - 222 č. 300/OŠHR/2003 zo dňa 1.10.2003, uzatvorenej podľa § 261 ods. 2 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zákona NR SR č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, bol jediným ochraňovateľom zásob mobilizačných rezerv, pričom jeho výhradné postavenie bolo dané najmä skutočnosťou, že dňa 21.8.2003 sa ako subjekt, spĺňajúci požadované kritériá, stal jediným subjektom, s ktorým mohla byť platne uzatvorená zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv, pretože ako jediný mal v tom čase uzatvorenú aj zmluvu o ochraňovaní nehnuteľného majetku štátnych hmotných rezerv č. 300/OŠHR/2003, v ktorých nehnuteľnostiach boli celé mobilizačné rezervy štátu aj uskladnené. Okrem toho bol určený rozhodnutím MZ SR č. OKM-595/2003 zo dňa 21.8.2003 ako subjekt hospodárskej mobilizácie. Na základe zmluvy o ochraňovaní zásob Programu - 222, uzavretej na dobu neurčitú sa stal subjektom, povinným vytvárať a hospodáriť s týmito zásobami, čím sa rozumela ich tvorba, obmena, zámena, skladovanie, nájom, výpožička, presun, vyčleňovanie, ochrana a kontrola tak, aby nedochádzalo k ich znehodnocovaniu, strate, alebo odcudzeniu a k tomu bol povinný vytvárať nevyhnutné podmienky a prijímať potrebné opatrenia. Tým získal exkluzívne a výsadné postavenie s poukazom na § 6 ods. 3 a § 6a ods. 4 zákona č. 82/1993 o štátnych hmotných rezervách a podľa čl. V. ods. 3 tejto zmluvy a bol jediným subjektom, ktorý mohol obstarávať zásoby mobilizačných rezerv podľa Projektu tvorby alebo doplnenia mobilizačných rezerv, spracovávaného v pravidelných intervaloch, alebo rozhodnutia na tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv v prípade mimoriadnej udalosti, ako tomu bolo v prípade hrozby pandémie vtáčej chrípky. Vyváženosť zmluvy bola reprezentovaná jednak ziskovou časťou, v prípade nákupu v procese vytvárania mobilizačných rezerv / tvorba, obmena, zámena/, pri ktorých si mohol uplatňovať v súlade s Opatrením MZ SR č. 0745-12/2005- SL zo dňa 18.10.2005 maximálne 13% obchodnú maržu a stratovou časťou, predstavujúcou výdavky a náklady, spojené so samotným skladovaním, presunom, ochranou a kontrolou mobilizačných rezerv, mimo položiek, refundovaných z rozpočtu podľa zákona č. 82/1994 Z.z.. Žalobca v príkrom rozpore v uvedenou exkluzivitou prostredníctvom tretích osôb /BB MEDIKA s.r.o., Banská Bystrica/ obstarával mobilizačné rezervy, následne umiestňované do skladov v jeho správe a zároveň počas účinnosti označenej zmluvy počas hrozby pandémie vtáčej chrípky prostredníctvom tretích osôb / BB MEDIKA s.r.o., PHOENIX Zdravotnícke zariadenie, a.s., DINA-HITEX SK, spol. s r.o., Technia spol. s r.o./ obstarával určené mobilizačné rezervy /rúšky, respirátory, lieky a iné zdravotnícke pomôcky/ a pod vplyvom jeho opakovaných námietok začal zásoby obstarávať sám priamym nákupom, čím porušil aj § 3 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Označeným konaním mu vznikla škoda dosahujúca minimálne sumu 56.971.598,33 Sk, ako vyplýva z písomného vyčíslenia škody v prílohe vzájomnej žaloby. Mobilizačné rezervy boli naviac tretími osobami obstarávané s obchodnou maržou výrazne prekračujúcou stanovenú Opatrením MZ SR 13% hranicu, za nevýhodné ceny, čo logicky jednoznačne spôsobilo potom jeho neschopnosť pri následnom predaji nakúpených a uskladnených zásob z dôvodu potreby ich obmeny konkurovať ostatným dodávateľom určených liečiv. Takto bol do budúcna nútený pri ich obmene predávať za výrazne nižšie ceny, ako boli obstarané týmito inými osobami a teda bol pri týchto obchodoch stratový. V konaní uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou zo stratovej činnosti ochraňovateľa, pričom vznikla aj druhotnou platobnou neschopnosťou žalobcu, kedy pri obmene zásob formou ich predaja konkrétnym zdravotníckym zaradeniam tieto platili žalobcovi oneskorene alebo neplatili vôbec. Predžalobnou výzvou zo dňa 15.10.2007 žalovaného vyzval, aby bezodkladne pristúpil k náhrade škody vo výške cca 65.144.190 Sk /predbežne vyčíslená škoda s DPH/, resp. k vysporiadaniu zmluvných nárokov. V ďalšej časti vzájomnej žaloby žalobca uvádzal skutočnosti, pre ktoré považuje zmluvu o ochraňovaní zásob Programu 222 za nikdy platne neukončenú, opísal postup žalovaného, ktorým presunul kompletné zásoby mobilizačných rezerv na druhého ochraňovateľa rozhodnutím č. 58/2007-OMRaPZ zo dňa 18.5.2007 dňom 1.7.2007 na základe súhlasného stanoviska MZ SR č. 14603-2/2007-OKM zo dňa 26.4.2007. Týmto postupom a obstaraním mobilizačných rezerv prostredníctvom iných spoločností závažne porušil zmluvu a žalobcovi tak vznikla škoda vo výške 56.971.598,33Sk, ktorá predstavuje ušlý zisk, reprezentujúci jeho maržu z hodnoty nakúpených mobilizačných rezerv. 4. Za prostriedky procesného útoku vo vzájomnej žalobe označil a k vzájomnej žalobe pripojil tieto listinné dôkazy: zmluva o ochraňovaní zásob Programu - 222 č. 300/OŠHR/2003 zo dňa 1.10.2003, zmluva o ochraňovaní nehnuteľného majetku štátnych hmotných rezerv č. 300/OŠHR/2003 /len str. 1/, vyčíslenie škody so zoznamom kúpnych zmlúv a predmetov kúpy, rozhodnutie MZ SR č. OKM-595/2003 zo dňa 21.8.2003, výzva zo dňa 14.6.2007, 15.10.2007, porovnania nákupných cien, rozhodnutie SŠHR SR č. 58/2007-OMRaPZ zo dňa 11.5.2007, rozhodnutie MZ SR č. 15379-1/2007-OKM zo dňa 21.6.2007, stanovisko žalovaného k odporu vo veci sp. zn. 4C 160/2008 a súčasne k vzájomnej žalobe zo dňa 9.3.2009 so sprievodným listom a faktúrou č. 002/09. Vzájomná žaloba bola vylúčená na samostatné konanie uznesením Okresného súdu Pezinok, na ktorý prešiel výkon súdnictva s účinnosťou od 1.1.2008 podľa os. predpisu, uznesením č.k: 4C 160/2008-186 zo dňa 17.8.2009. 5. Vzájomná žaloba bola doručená žalovanému dňa 26.2.2009. Žalobcom uplatnenú pohľadávku odmietol čo do dôvodov a výšky a žiadal vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že druhotná platobná neschopnosť žalobcu a ním nevhodne zvolené platobné podmienky a cenová stratégia voči tretím subjektom nezbavujú žalobcu plniť si jeho povinnosti voči žalovanému. Ušlý zisk z týchto obchodov nemá žiadnu príčinnú súvislosť so zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný žalobcovi, ako ochraňovateľovi zásob Programu 222 v zmysle zmluvy č. 300/OŠHR/2003 zo dňa 1.10.2003 preplácal jeho oprávnené nároky, spojené so skladovaním a ochraňovaním zásob mobilizačných rezerv v zmysle čl. XIII. zmluvy v plnej výške. Rozhodnutím č. 300/2004-OR o vyčlenení / predaji/ časti zásob mobilizačných rezerv zo dňa 17.12.2004 bol žalobca, ako ochraňovateľ, poverený predajom vyčlenených zásob mobilizačných rezerv v zmysle platných predpisov /zákona o štátnych hmotných rezervách, zákona o správe majetku štátu a zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach/, za čo niesol plnú zodpovednosť. Kúpna cena uvedená v rozhodnutí bola cena minimálna, za ktorú mohol byť materiál predaný. Zvýšenie kúpnej ceny bolo možné bez ďalšieho rozhodnutia. Predaj za zníženú cenu sa mohol uskutočniť len na základe nového rozhodnutia. Zásoby kupoval žalobca od žalovaného za kúpnu cenu /ktorá bola zároveň evidenčnou cenou/ podľa toho, či našiel odberateľa, ktorý zaplatil kúpnu cenu s obchodnou maržou. Výšku marže u žalobcu nekontroloval, nakoľko to nebolo v jeho kompetencii. Ak žalobcovi vznikla strata v dôsledku predaja materiálu za nižšiu cenu, ako ho kúpil, je to vecou samotného žalobcu. Počas platnosti rozhodnutia o vyčlenení /predaji/ zásob mobilizačných rezerv žalobca nikdy nepožiadal o zníženie kúpnej ceny. Ohľadom tvrdenej druhotnej platobnej neschopnosti zdravotníckych zariadení žalovaný argumentoval, že žalobca bol istý čas likvidátorom Medika š.p. v likvidácii a o tomto bol dostatočne informovaný a mal zvoliť takú obchodnú stratégiu, aby sa do druhotnej platobnej neschopnosti nedostal. Nie je pravdou, že jednostranne a účelovo zmenil zmluvný vzťah so žalobcom. Zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 263/1999 o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého mohol žalobcu ako ochraňovateľa poveriť obstaraním zásob mobilizačných rezerv v zastúpení, nakoľko tento postup zákon umožňoval. Zákon platil ešte 3 mesiace od uzavretia zmluvy. S účinnosťou od 1.1.2004 vošiel do platnosti zákon č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý neumožňoval, aby pri obstarávaní zastupovala obstarávateľa /ktorým bol zo zákona on - žalovaný/ iná právnická osoba, tiež zákon o DPH č. 222/2004, ktorým bol zrušený § 50, preto musel pristúpiť k zmene v oblasti tvorby a doplnenia zásob mobilizačných rezerv a sám vykonávať obstarávanie uzatváraním kúpnych zmlúv s inými subjektmi. Urýchlené obstaranie Tamiflu cps, ako kupujúci, realizoval ako dodávku štátu, podľa uznesenia vlády SR č 857 zo dňa 26.10.2005 a pracovnej porady MZ SR zo dňa 11.1.2006. Žalobcom uplatnenú sumu ušlého zisku, reprezentujúcu maržu z hodnoty nakúpených mobilizačných rezerv nie je možné považovať za škodu a žalobcom predložené „vyčíslenie“ škody nie je dokumentom, preukazujúcim vznik škody. K vyjadreniu žalovaný pripojil prostriedky procesnej obrany: faktúru č. 002/2009 so sprievodným listom zo dňa 26.1.2009. 6. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom žaloby, obrany, oboznámením listinných dôkazov strán predložených súdu za konania /kúpne zmluvy, dodatky kúpnych zmlúv, uzavreté žalovaným ako kupujúcim od tretích osôb, dodacie listy, prepravné listy, faktúry, zmluvy č. 23/OR/2004 a č. 320/OMRaOZ/2000 o ochraňovaní zásob Programu 222, Projekt tvorby zásob mobilizačných rezerv pre rok 2006, uznesenie vlády SR č. 857 z 26.10.2005/ a ďalšie/, na návrh žalobcu aj výsluchom svedka Mgr. S. P. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Žalobca je obchodná spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri, vedenom Okresným súdom Bratislava I. Rozhodnutím MZ SR zo dňa 21.8.2003 podľa zákona o hospodárskej mobilizácii č. 414/2002 Z.z. bol určený za subjekt hospodárskej mobilizácie dňom 1.9.2003, pričom z tohto rozhodnutia súčasne vyplýva že dňom 1.9.2003 sa rušia určenia: zo dňa 24.1.2000 za subjekt hospodárskej mobilizácie OZ-1 š.p. Medika Bratislava, zo dňa 24.1.2000 za subjekt hospodárskej mobilizácie OZ-2 š.p. Medika Zvolen, ktorým bol určený za subjekt hospodárskej mobilizácie OZ-3 š.p. Medika Košice a riaditeľstvo š.p. Medika Bratislava. Žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy pre štátne hmotné rezervy, oprávneným vystupovať v právnych vzťahoch vo vlastnom mene alebo v mene štátu. Je správcom štátnych hmotných rezerv, vrátane mobilizačných rezerv určených na použitie pre prípad vyhlásenia mimoriadnej situácie, spôsobom a za podmienok, ustanovených zákonom /č. 82/1994 Z.z. a s úč. od 1.1.2014 zákon č. 372/2012 Z.z. o štátnych hmotných rezervách/. Medzi žalobcom, ako ochraňovateľom a žalovaným, ako správcom štátnych hmotných rezerv, boli uzatvorené v rámci Programu 222 dve zmluvy o ochraňovaní zásob ŠHR /nehnuteľností a zásob/ č. 300/OŠHR/2003 dňa 1.10.2003. V rámci tohto Programu 222 žalovaný uzavrel aj ďalšie zmluvy o ochraňovaní zásob Programu 222 a to dňa 27.11 2000 s ochraňovateľom Ústredná vojenská nemocnica SNP so sídlom v Ružomberku, dňa 14.5.2004 s ochraňovateľom IMUNA PHARM a.s. so sídlom v Šarišských Michaľanoch. Predmetom všetkých zmlúv, uzatvorených podľa § 262 ods. 2, § 269 ods. 2 Obch. zákonníka a zákona č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách, bolo ochraňovanie zásob Programu 222, zverených správcom /žalovaným/ ochraňovateľovi v určitej evidenčnej hodnote, so stavom k určitému dňu, špecifikované účtovnou a materiálovou evidenciou, tvoriacou prílohu zmluvy, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy s tým, že ochraňovateľ dňom účinnosti zmluvy preberá zodpovednosť za ochraňovanie týchto zásob. Povinnosťou správcu podľa zmlúv /vrátane zmluvy, uzavretej so žalobcom/ bolo po dohode s ochraňovateľom uhradiť mu oprávnené náklady, spojené s ochraňovaním zásob v zmysle čl. zmluvy - platobné podmienky /financovanie nákladov v rámci limitu výdavkov štátneho rozpočtu, predbežné a podrobné spracovanie a predloženie návrhu výdavkov; odsúhlasený finančný limit na príslušný kalendárny rok formou dodatku k zmluve/. Zmluvami sa ochraňovatelia zaviazali vytvárať a hospodáriť so zásobami, čím sa rozumie ich tvorba, obmena, zámena, skladovanie, nájom, výpožička, presun, vyčleňovanie, ochrana a kontrola tak, aby nedochádzalo k ich znehodnoteniu, strate alebo odcudzeniu a k tomu vytvoriť všetky potrebné opatrenia s tým, že ochraňovateľ mohol tieto činnosti zabezpečiť s písomným súhlasom správcu v subdodávke. 7. Podľa žalobcom predložených kúpnych zmlúv s dodatkami, dodacích listov a faktúr/ čl. 181 - 331/ žalovaný obstaral sám, priamo ako kupujúci /uzavrel kúpne zmluvy/, s dodávateľmi: GlaxoSmithKline Slovakia, spol. s r.o., PHOENIX Zdravotnícke zásobovanie, a.s., DINA-HITEX, spol. s r.o., HARTMANN - RICO spol. s r.o. TECHNIA spol. s r.o., Roche Slovakia s.r.o./, ako predávajúcimi: lieky /Tamiflu cps, zdravotnícky materiál, relenza plv., respirátory, medimasky, ochranné rúška, ochranné odevy/ v časovom rozpätí od 23.11.2005 do 28.4.2006 v celkovom objeme kúpnej ceny /bez DPH/ vo výške 489 071 407,45 Sk. Teda nie prostredníctvom 3. osôb, ako žalobca tvrdil v žalobe. Žalobca v konaní pred súdom na podanej žalobe zotrval tvrdiac, že žiaden iný subjekt podľa jeho vedomostí nedisponoval v tom čase na Slovensku s takým rozsahom oprávnení vo vzťahu k mobilizačným rezervám, ako žalobca. V rozhodnom čase nedošlo k žiadnej takej zmene zákona, aby bol žalobca obídený pri tvorbe mobilizačných rezerv. Je tam jasne napísané, že obstarávateľom mobilizačných rezerv je ochraňovateľ mobilizačných rezerv, ktorým bol v tom čase výlučne žalobca. Jedine žalobca mal oprávnenie na nákup liekov ako veľkodistribútor a tento stav platil do zmeny zákona o štátnych hmotných rezervách, takým oprávnením nedisponoval ani žalovaný. Od hodnoty nákupov žalovaného od distribútorov si odvodzuje nárok na náhradu škody, uplatňovaný v tomto konaní, do výšky 13% marže. Žalovaný v konaní pred súdom na svojej obrane zotrval s tým, že nie je naplnený už prvý zákonný predpoklad jeho zodpovednosti za škodu a to porušenie povinnosti, keď postupoval v súlade s novým zákonom o verejnom obstarávaní a pokiaľ bol tento v rozpore so zmluvou, bolo potrebné dodržať zákon. Zmluva so žalobcom o ochraňovaní zásob Programu 222 zanikla zánikom predmetu zmluvy rozhodnutím žalovaného o presune všetkých zásob mobilizačných rezerv. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.3.2018, prednesenom na pojednávaní, žalovaný zotrval na obrane, spočívajúcej v poukaze na nový zákon o verejnom obstarávaní, úč. od 1.1.2004 č. 523/2003 Z.z., ktorý už neumožňoval, aby ho žalobca pri obstarávaní zásob zastupoval. V tomto podaní tiež k veci namietol, že žalobcovi nespôsobil žiadnu škodu, nie je podložená žiadnymi podkladmi, nie je dostatočne preukázaná. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 19.4.2018 namietol tvrdenie žalobcu o jeho exkluzivite na úseku ochraňovateľa zásob mobilizačných rezerv /v tejto súvislosti predložil ďalšie zmluvy o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv /viď bod 10 tohto odôvodnenia/ s tým, že žalobca bol len jedným zo subjektov hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti MZ SR, nie všetky zásoby mobilizačných rezerv boli uskladnené v nehnuteľnostiach, ktoré taktiež tvorili mobilizačné rezervy /zmluva so žalobcom bola uzavretá časovo neskôr/, ale aj v jeho vlastných nehnuteľnostiach. Mobilizačné rezervy, od ktorých si žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, boli žalovaným obstarané v súlade s ust. § 66 ods. 1 písm. i/ zákona č. 523/2003 Z.z. a to formou rokovacieho konania bez zverejnenia, tohto rokovania sa zúčastnil aj sám žalobca, z jeho strany v tom období nebol namietaný spôsob tvorby mobilizačných rezerv a teda jeho konanie /uplatňovanie nároku na náhradu škody/ považuje za konanie v rozpore s obchodnými zvyklosťami. Naviac, pokiaľ žalobca nárok na náhradu škody vyčísľuje ako 13% obchodnú maržu a túto si vyčísľuje zo žalovaným priamo zrealizovaného objemu nákupných cien, pričom obchodnú maržu si mohol uplatňovať len pri predaji zásob mobilizačných rezerv, ku ktorému dochádza iba v procese obmeny zásob mobilizačných rezerv; pri tvorbe mobilizačných rezerv obchodná marža neprichádza do úvahy. Ďalej upozornil, že Opatrenie MZ SR z roku 2005, na ktoré sa žalobca odvoláva, iba reguluje maximálnu cenu výkonu pri predaji vybraných výrobkov a neobsahuje žiadnu hodnotu, uvádzanú žalobcom /13% obchodnej marže/. 8. V písomnom vyjadrení zo dňa 31.5.2018 žalobca znova zopakoval, že žiaden iný subjekt v tom čase nemal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o ochraňovaní v rozsahu, v akom ju mal žalobca. Predmet tej ktorej zmluvy o ochraňovaní bol striktne špecifikovaný v čl. I tej ktorej zmluvy. Vyplýva to zo zmluvy o ochraňovaní č. 300/OŠHR/2003, kde predmet ochraňovania je určený odkazom na delimitačný protokol medzi Medikou š.p. a žalobcom. Fakticky prevzal všetky dovtedajšie zásoby Mediky š.p. a vzhľadom na rozsah zásob, ktoré mal ochraňovať, t.j. úplne všetky mobilizačné rezervy v rámci liekov a zdravotníckych pomôcok, bol v rámci tohto spoločného zámeru na to aj kapacitne vybavený skladmi na to určenými podľa zmluvy. 9. V konaní na návrh žalobcu vypočutý svedok P. vypovedal, že od roku 2003 doposiaľ je riaditeľom odboru krízového managementu na MZ SR a z titulu tejto funkcie má vedomosť o tom, že MZ SR určilo žalobcu ako subjekt hospodárskej mobilizácie, podľa ktorého mal povinnosť zabezpečiť tvorbu, obmieňanie a ochranu sortimentu liekov a zdravotníckych pomôcok, určených pre potreby zdravotníckych zariadení na ich vybavenie v prospech poskytovania zdravotnej starostlivosti v čase štátom vyhlásených krízových stavov. Z toho titulu zabezpečovali pre žalobcu refundáciu nákladov, spojených s vedením stanovenej agendy, t.j. mzdy zamestnancov, náklady na pracovné prostredie, náhrady služobných ciest, v súlade so zmluvou medzi MZ SR a žalobcom. Na otázky právnych zástupcov strán sporu svedok vypovedal, že v období rokov 2003 - 2006 subjektmi ochraňovateľov zásob mobilizačných rezerv bol žalobca a IMUNA FARM a.s.; IMUNA FARM a.s., zabezpečovala sortiment v súlade s jej výrobným programom - infúzne roztoky, krvné deriváty a niektoré transfúzne lieky. K procesu tvorby zásob mobilizačných rezerv vypovedal, že požiadavka na tvorbu i obmenu prichádzala z MZ SR na žalovaného a ten potom v rámci svoje pôsobnosti túto problematiku z hľadiska nakupovania, dokupovania zastrešoval. Kto to mal nakupovať riešil žalovaný, disponoval zmluvami o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv, nevie čo tam bolo dohodnuté. Počas pandémie chrípky vláda SR svojim uznesením uložila žalovanému zabezpečiť nákup liekov a zdravotníckych pomôcok. MZ SR dalo sortiment, podieľalo sa tým, že vo výberovej komisii, ktorá bola zriadená na tento účel, boli zástupcovia MZ SR a výberové konanie na ochranné pomôcky prebiehalo na pôde žalovaného. V tej dobe bol jediný liek Tamiflu a to riešil žalovaný s farmaceutickou firmou Roche asi priamo. Na otázku kto mal nakupovať lieky a zdravotnícke pomôcky mimo infúznych roztokov do mobilizačných rezerv svedok odpovedal, že táto problematika bola v pôsobnosti žalovaného, ten mal rozhodovať akým spôsobom a kto bude nákup realizovať. Kto mal takto nakupovať v rokoch 2003 - 2006 uviesť nevedel. 10. K výpovedi svedka sa právny zástupca žalobcu vyjadril tak, že keďže svedok uviedol, že sortiment pre prípad pandémie bol určený komisiou, nemohol byť jeho nákup predmetom zmluvy so žalobcom. Svedok si pomýlil tvorbu mobilizačných rezerv s obmenou /najprv predám, potom kúpim/. Podľa zápisu z pracovnej porady, ktorej sa zúčastnil aj svedok, verejné obstarávanie podľa nového zákona mal vykonať žalovaný. To, že sa zúčastnil porady aj žalobca neznamená, že mal nárok obstarať mobilizačné rezervy, jeho úlohou bolo iba zabezpečiť plán distribúcie, podľa zápisnice na strane 2 ods. 1. Účelom zmluvy o ochraňovaní bolo zabezpečiť starostlivosť o štátne hmotné rezervy, konkrétne o mobilizačné rezervy, a aký má účel, cieľ podnikateľ uzavrieť zmluvu o ochraňovaní so žalovaným, podľa jeho subjektívneho názoru, ako dobrá referencia, obchod so štátom. 11. Ďalší procesný návrh žalobcu - predloženie ďalších listinných dôkazov /delimitačné protokoly k zmluve o ochraňovaní/ súd zamietol, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by si vyžiadalo ďalšie v poradí odročenie pojednávania, pričom žalobcovi nič nebránilo takýto prostriedok procesného útoku použiť, nakoľko delimitačné protokoly boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o ochraňovaní, ktorej bol zmluvnou stranou, predložiť už v čase podania vzájomnej žaloby na súd a v neposlednom rade bola žalobcovi, aj žalovanému, na pojednávaní dňa 15.3.2018 súdom poskytnutá dodatočná lehota 30 dní na predloženie a označenie všetkých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktorú obe strany aj využili. 12. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči zhrnul, že žalovaný obstarával mobilizačné rezervy v rozhodnom období v rozpore so zmluvou o ochraňovaní, uzavretou so žalobcom a v rozpore so zákonom o štátnych hmotných rezervách, podľa ktorého mal mobilizačné rezervy obstarávať ochraňovateľ. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť aj zákon. Z listinných dôkazov, ktoré predložil vyplýva ktorý ochraňovateľ mohol obstarávať lieky a zdravotnícke pomôcky a bol ním jedine žalobca. 13. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči zhrnul, že predpoklady nároku na náhradu škody neboli žalobcom preukázané. Podľa zákona č. 523/2003 o verejnom obstarávaní, je obstarávateľom štátny orgán, t.j. žalovaný a tento zákon mu umožňuje podľa § 66 od. 1 písm. i) obstarávať štátne hmotné rezervy. Žalobca mohol obstarávať iba mobilizačné rezervy, ktoré boli predmetom jeho zmluvy o ochraňovaní a na základe pokynu žalovaného. Žalobca v predmetnom konaní nepreukázal predmet svojho ochraňovania, ani pokyn, ktorý by ho oprávňoval obstarávať mobilizačné rezervy. Zmluva o ochraňovaní neposkytuje žiadny priestor na vytváranie si zisku. Opatrenie MZ SR, od ktorého si žalobca odvodzuje svoj nárok, rieši iba predaj. Čo sa týka odplatnosti zmluvy o ochraňovaní neprichádza žiadny iný výklad do úvahy ako refundácia oprávnených nákladov. Aj keď si žalobca myslí, že zmluva o ochraňovaní je komisionárskou zmluvou, je potrebné podotknúť, že komisionár môže robiť úkony iba na základe pokynu komitenta, teda žalovaného. 14. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 1 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. 15. Podľa § 2 písm. f/ zákona NR SR č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách v znení úč. ku dňu uzavretia zmluvy o ochraňovaní medzi stranami sporu /ďalej len „osobit. predpisu“/, na účely tohto zákona je ochraňovateľom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá na základe písomnej zmluvy o ochraňovaní vykonáva súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o štátne hmotné rezervy. Podľa § 3 ods. 2 osobit. predpisu, štátne hmotné rezervy sú majetkové hodnoty vytvárané, dopĺňané, spravované, uložené a ochraňované na území Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa určenia sa štátne hmotné rezervy delia na: a/ hmotné rezervy, b/ mobilizačné rezervy. Podľa § 4 ods. 1 osobit. predpisu, štátne hmotné rezervy spravuje Správa rezerv spôsobom a za podmienok ustanovených týmto zákonom a v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom /zákon o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR č. 374/1990 Zb./. Podľa § 4a ods. 3 osobit. predpisu tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov / pozn.5d-zákon o verejnom obstarávaní č.263/1999Zb./, ak nepodliehajú osobitnému režimu ochrany. Podľa § 6a ods. 1 osobit. predpisu, hospodárením s mobilizačnými rezervami sa rozumie: a) obmena zásob, b) zámena zásob, c) výpožička zásob, d) nájom mobilizačných rezerv, e) vyčleňovanie mobilizačných rezerv, f) skladovanie zásob, g) presun zásob. Podľa § 6a ods. 2 osobit. predpisu, hospodárenie s mobilizačnými rezervami sa zabezpečuje zmluvou o ochraňovaní zásob alebo nehnuteľného majetku uzatvorenou medzi Správou rezerv a ochraňovateľom. Podľa § 6a ods. 3 osobit. predpisu, pri ochraňovaní mobilizačných rezerv je ochraňovateľ povinný vykonávať činnosti, ktorými sa predchádza vzniku škody stratou, nevhodným skladovaním a manipuláciou pri obmenách, zámenách a vyčleňovaní, ďalej škodám spôsobeným oneskoreným podaním návrhu na obmenu, zámenu a vyčleňovanie vrátane ich oneskorenej realizácie. Podľa § 6a ods. 4 osobit. predpisu, mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ. Podľa § 9a ods.1, 2 osobit. predpisu, správa rezerv ako správca štátnych hmotných rezerv a právnické osoby a fyzické osoby ako ochraňovatelia majetku štátnych hmotných rezerv vykonávajú zmluvou dohodnutý súhrn činností súvisiacich so starostlivosťou o zverený majetok najmä: :a/ ochranu pred odcudzením a zachovanie prevádzkovej schopnosti a jeho použiteľnosti, b/ zabezpečenie energií potrebných na prevádzku a skladovanie, likvidáciu odpadov z prevádzky, údržbu a opravy, c/ ostatné činnosti, ktorých rozsah bude predmetom zmluvy o ochraňovaní. Ochraňovanie zabezpečuje Správa rezerv na podklade zmluvy o ochraňovaní uzatvorenej s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorej bol takýto majetok zverený na ochraňovanie. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 263/199 Zb.o verejnom obstarávaní úč. do 31.12.2003 a v totožnom znení aj podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní úč. od 1.1.2004, obstarávateľ je: a) Slovenská republika zastúpená orgánom štátnej správy, orgánom alebo úradom vykonávajúcim štátne záležitosti, b) obec a vyšší územný celok, c) iná organizácia riadená verejným právom, d) záujmové združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden z obstarávateľov uvedených v písmenách a) až c). Inou organizáciou riadenou verejným právom sa na účely tohto zákona rozumie: a) verejnoprávna inštitúcia alebo iná právnická osoba zriadená zákonom alebo na základe zákona na účely uspokojovania potrieb vo verejnom záujme alebo b) právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorá nemá priemyselný charakter alebo komerčný charakter, má právnu subjektivitu a 1. je úplne alebo z väčšej časti financovaná obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) až c) alebo 2. je riadená a kontrolovaná obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) až c), alebo 3. obstarávateľ podľa odseku 1 písm. a) až c) vymenúva viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 16. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. 17. Predpokladom pre vznik zodpovednosti sú: porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody (§ 379 Obchodného zákonníka), príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Všetky tieto predpoklady majú objektívnu povahu. Dôkazné bremeno preukázania kumulatívneho splnenia všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu znáša strana poškodeného. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí. 18. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. 19. Vyhodnotením vykonaného dokazovania v rozsahu, vymedzenom stranami, súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov: Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody vo vzájomnej žalobe vymedzil skutkovým tvrdením, že žalovaný, s ktorým mal ako jediný subjekt hospodárskej mobilizácie a držiteľ osobitného povolenia na distribúciu liekov a zdravotníckeho materiálu, uzatvorenú zmluvu o ochraňovaní zásob č. 300/OŠHR/2003 zo dňa 1.10.2003 podľa osobitného predpisu, podľa ktorej zmluvy a zákona bol jediným ochraňovateľom mobilizačných rezerv na Slovensku v rozhodnom období, mu spôsobil škodu vo forme ušlého zisku /13% obchodnej marže z objemu nákupných cien liekov a zdravotníckeho materiálu podľa konkrétnych kúpnych zmlúv/ tým, že obstaral mobilizačné rezervy /lieky a zdravotnícky materiál/ v označenom časovom období /23.11.2005 - 28.4.2006/ prostredníctvom 3 osôb, nie žalobcu, ktorý mal zmluvou zabezpečené výhradné a exkluzívne postavenie obstarávateľa mobilizačných rezerv v rámci hospodárenia s nimi v zmysle osobitného predpisu a zmluvy o ochraňovaní. Podstata procesnej obrany žalovaného spočívala v popretí jeho tvrdenia o výhradnom a exkluzívnom postavení pri hospodárení s mobilizačnými rezervami a popretí žalobcom vyčísleného ušlého zisku s tým, že tento je len hypotetický, uvedením vlastného skutkového tvrdenia o existencii aj ďalších subjektov - ochraňovateľov, popretí že označené mobilizačné rezervy / predmet kúpnych zmlúv/ obstaral prostredníctvom 3 osôb; kúpne zmluvy uzavrel sám vo vlastnom mene ako kupujúci a to na základe úlohy, uloženej mu uznesením vlády SR z dôvodu hrozby chrípkovej pandémie. Ďalej poprel tvrdenie žalobcu o možnosti uplatňovania ním označenej obchodnej marže 13%, tiež že k prípadnému uplatneniu obchodnej marže mohlo dôjsť iba pri predaji zásob mobilizačných rezerv v rámci ich obmeny, nie pri ich nákupe. 20. Z hľadiska splnenia prvého základného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody /porušenie právnej povinnosti/, vzhľadom na argumentáciu žalovaného, súd konštatuje, že príslušné ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní /§ 3 ods. 1,2 zákona č. 263/199 Zb.o verejnom obstarávaní úč. do 31.12.2003 , § 3 ods. 1,2 zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní úč. od 1.1.2004/ sa v časti definície obstarávateľa nemenilo. Za predpokladu, že obstaraním mobilizačných rezerv v zmysle vládneho uznesenia č. 857 zo dňa 26.10.2005 bol poverený sám žalovaný v súvislosti s potrebou vysporiadania nárokov v rámci ne/uplatňovania dane z pridanej hodnoty, súdu v tomto konaní neposkytol dostatočné skutkové tvrdenia ani prostriedky procesnej obrany, preto s poukazom na ust. § 6a ods. 4 zákona NR SR č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách ním mal byť ochraňovateľ. Žalovaný tak porušil zákon, ak nedal ochraňovateľovi pokyn na obstaranie potrebných liekov a zdravotníckeho materiálu. Či ním mala byť práve osoba žalobcu taktiež súd nemohol jednoznačne ustáliť, keď tvrdenie o exkluzivite žalobcu v tejto oblasti žalovaný vyvrátil predložením zmlúv o ochraňovaní, uzavretých s ďalším subjektmi. Žiadna z týchto zmlúv o ochraňovaní, vrátane zmluvy o ochraňovaní, uzavretej so žalobcom, tak, ako boli súdu predložené, neobsahovala ani exkluzivitu, alebo výsadné postavenie ochraňovateľa, ani konkrétnu špecifikáciu predmetu ochraňovania. Súdu tak nebolo zrejmé ani to, čo znamená „zásoby Programu 222“. Žalobcovu argumentáciu, že rozsah ochraňovaných zásob mobilizačných rezerv pre toho ktorého ochraňovateľa vyplýval z historických súvislostí, s poukazom na monopolné postavenie Mediky štátneho podniku, alebo Imuna Pharmy š.p. v minulosti na trhu s liekmi a zdravotníckym materiálom nebolo možné akceptovať. Naviac ani z verejne dostupného obchodného registra nevyplýva, že by žalobca bol právnym nástupcom označeného subjektu Medika š.p. 21. Z hľadiska splnenia ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednostného vzťahu medzi stranami sporu, pokiaľ sa žalobca domáhal vo vzájomnej žalobe náhrady škody vo forme ušlého zisku, súd uzavrel, že žalobcom vyčíslený ušlý zisk treba považovať len za hypotetický. 22. Žalobcom vyčíslený ušlý zisk vychádza len z púheho výpočtu tvrdenej 13% obchodnej marže z objemu kúpnych cien označených kúpnych zmlúv, realizovaných žalovaným ako kupujúcim, bez akéhokoľvek preukázania obchodnej zvyklosti žalobcu si a v akých prípadoch o takýto zisk kúpnu cenu navyšovať. Naviac by bolo nelogické, aby si žalobca pripočítaval obchodnú maržu v prípade, ak niečo /v tomto prípade lieky a zdravotnícke pomôcky/ nakupuje, teda ako kupujúci; nakoľko v tomto prípade išlo o nákupy v rámci tvorby zásob mobilizačných rezerv, nie o ich predaj v rámci obmeny. Logicky mu tak pri ich kúpe žiaden zisk vzniknúť nemohol, ani keby pri riadnom chode vecí zásoby obstaral sám. Pokiaľ žalobca odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia vo vzájomnej žalobe, že v dôsledku obstarania týchto konkrétnych nákupov inak ako samotným žalobcom, pri následnom predaji nakúpených a uskladnených zásob z dôvodu potreby ich obmeny bol neschopný konkurovať ostatným dodávateľom určených liečiv, na preukázanie týchto tvrdení neprodukoval žiadne prostriedky procesného útoku, tiež pokiaľ odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia vo vzájomnej žalobe, že v dôsledku obstarania týchto konkrétnych nákupov inak ako samotným žalobcom sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, v oboch prípadoch tu absentuje prinajmenšom akákoľvek priama a bezprostredná vecná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. Vzhľadom na nepreukázanie žalobcom kumulatívneho splnenia zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na strane žalovaného súd žalobu zamietol. 23. Pokiaľ žalobca v priebehu konania podaním zo dňa 31.5.2018 zmenil skutkový základ žaloby / rozhodujúce skutočnosti/ v tom, že sa domáha peňažného plnenia titulom primeranej odplaty podľa § 587 Obch. zákonníka za činnosť, ktorú vykonával pre žalovaného v zmysle zmluvy o ochraňovaní, tvrdiac, že odplata v zmluve nebola dojednaná a vzhľadom na jej obsah je preto potrebné ju posúdiť ako zmluvný typ /komisionársku zmluvu/, žalobca do vyhlásenia dokazovania za skončené nepredložil súdu písomne, ani nepredniesol ústne procesný návrh na zmenu žaloby, súd zmenenú žalobu neprejednal. O náhrade trov konania v konaní úspešného žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania žalovanému v celom rozsahu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./. 24. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. 25. Poukázal na skutočnosť, že odvolanie podáva z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP. Mal za to, že žalovaný porušil zákon, ak nedal ochraňovateľovi s poukazom na ust. § 6a ods. 4 zákona NR SR č. 82/1994 Z.z. o štátnych hmotných rezervách pokyn na obstaranie potrebných liekov a zdravotníckeho materiálu. Či ním mala byť práve osoba žalobcu, taktiež súd nemohol jednoznačne ustáliť, keď tvrdenie o exkluzivite žalobcu v tejto oblasti žalovaný vyvrátil predložením zmlúv o ochraňovaní uzavretých s ďalším subjektmi. Žiadna z týchto zmlúv o ochraňovaní, vrátane zmluvy o ochraňovaní uzavretej so žalobcom, tak ako boli súdu predložené, neobsahovala ani exkluzivitu alebo výsadné postavenie ochraňovateľa, ani konkrétnu špecifikáciu predmetu ochraňovateľa. Súdu tak nebolo zrejmé ani to, čo znamená „zásoby Programu 222". Žalobcovu argumentáciu, že rozsah ochraňovaných zásob mobilizačných rezerv pre toho ktorého ochraňovateľa vyplýval z historických súvislostí, s poukazom na monopolné postavenie Mediky štátneho podniku, alebo Imuna Pharmy š. p. v minulosti na trhu s liekmi a zdravotníckym materiálom nebolo možné akceptovať. Naviac ani z verejne dostupného obchodného registra nevyplýva, že by žalobca bol právnym nástupcom označeného subjektu Medika š. p. Žalobca od počiatku tvrdil, že v zmysle ust. § 6a ods. 4 zákona NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách mobilizačné rezervy obstaráva jedine a výlučne ochraňovateľ. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie, že žalobca nepreukázal výhradné postavenie v rámci predmetu zmluvy. Jedná sa o úplne prvú a zásadnú právnu otázku, s ktorou sa súd nesprávne vysporiadal, resp. nevysporiadal vôbec v rámci odôvodnenia rozsudku. 26. V zmysle čl. I ods. 2 Zmluvy č. 300/ OŠHR/2003 o ochraňovaní Programu -222: „Obidve zmluvné strany prehlasujú, že údaje uvedené v zmluve sú totožné s delimitačnými protokolmi medzi Medikou š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod Zvolen a závod Košice a Medikou SK, a. s. Bratislava. Ochraňovateľ Medika SK, a. s. Bratislava dňom účinnosti tejto zmluvy preberá zodpovednosť za ochraňovanie týchto zásob." 27. Z obsahu spisu a z ostatných zmlúv o ochraňovaní je zrejmé, že predmet ochraňovania bol vymedzený v čl. I týchto zmlúv, pričom u jediného žalobcu nebola spracovaná príloha k zmluve, ale ako doklad určujúci predmet zmluvy o ochraňovaní bola použitá listina a to Delimitačný protokol medzi Medikou š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod Zvolen a závod Košice s Medikou SK, a. s. Bratislava. Žalobca sa v konaní snažil vykonať dôkaz predložením delimitačného protokolu, nakoľko z obsahu zmluvy bolo zrejmé, že ním bol vymedzený predmet zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca zdôraznil, že sa podaním zo dňa 11.06.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému predložiť uvedený delimitačný protokol, a tiež uvedený návrh opakoval na pojednávaní dňa 21.06.2018 a to vyžiadaním delimitačného protokolu od žalovaného resp. ďalšieho ochraňovateľa spoločnosti IMUNA PHARM, a.s., ku ktorému boli mobilizačné rezervy presunuté a ktorému bol delimitačný protokol odovzdaný pre spracovanie evidencie zásob rezerv. Žalobca nemohol zabezpečiť delimitačný protokol od spoločnosti IMUNA PHARM, a.s. nakoľko sa jedná o súkromnú obchodnú spoločnosť, kde žalobca nemôže žiadať poskytnutie informácií v zmysle infozákona a tiež ju nemôže žiadať vzhľadom na stupeň utajenia. Žalobca uviedol, že delimitačný protokol odovzdal spoločnosti IMUNA PHARM, a.s. pri presune mobilizačných rezerv k tomuto ochraňovateľovi. Až do vytýčenia prvého pojednávania po prerušení konania nebolo medzi stranami sporné, čo bolo predmetom ochraňovania u žalobcu, nakoľko obrana žalovaného k uvedenému ani v najmenšom nesmerovala, preto nemôže byť na ťarchu žalobcu, že po 11 rokoch od podania žaloby nepredpokladal a nearchivoval dôkazy k budúcej možnej obrane žalovaného a súd mal byť v tomto smere strane nápomocný, nakoľko dôkaz súvisel s objasnením skutkového stavu. 28. Ďalej žalobca poukázal na to, že bolo nesporné, že čo sa týka Zmlúv o ochraňovaní u všetkých 3 ochraňovateľov, predmet tej ktorej zmluvy bol vymedzený v čl. 1. To znamená, každý ochraňovateľ, s ktorým bola uzavretá Zmluva o ochraňovaní vykonával tvorbu a nakladanie s mobilizačnými rezervami iba v rozsahu, ktorý vyplýval zo zmluvy. To, čo bolo včlenené ako predmet zmlúv o ochraňovaní u toho-ktorého ochraňovateľa, vyplývalo predovšetkým z historických súvislostí, na základe nich sa tvorili zmluvy o ochraňovaní. 29. Žalobca zdôraznil, že vo svojej podstate v oblasti ochraňovania mobilizačných rezerv bol akýmsi nástupcom štátneho podniku MEDIKA ako pôvodného monopolného distribútora liekov a zdravotníckych pomôcok. Uvedené vyplýva z čl. I ods. 1 Zmluvy o ochraňovaní č. 300/OŠHR/2003, kde predmet je určený odkazom na delimitačný protokol medzi MEDIKOU š.p. a žalobcom. Nie je relevantné, či bol nástupcom z právneho hľadiska, ale či činnosť uvedeného podniku fakticky začal vykonávať. Žalobca fakticky prevzal všetky doterajšie zásoby MEDIKY, š. p. ako predchádzajúceho ochraňovateľa. Predmet zmluvy so spoločnosťou IMUNA PHARM, a. s. vyplýval taktiež z historických súvislostí. IMUNA PHARM, a. s. prevzala v rámci ochraňovania mobilizačných rezerv činnosť IMUNY š. p., ktorá sa vždy špecializovala iba na výrobu transfúznych roztokov a výrobu krvných derivátov. Z uvedeného dôvodu predmetom ochraňovania tohto ochraňovateľa boli podľa prílohy č. 1 k zmluve, na ktorú odkazuje čl. I ods. 1 Zmluvy iba transfúzne roztoky. Zdôraznil, že úplne odlišným subjektom od žalobcu ako aj spoločnosti IMUNA PHARM, a. s. je ochraňovateľ Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku. Vzhľadom na úzku špecifikáciu, ktorá je predmetom Zmluvy č. 320/ OMRaOZ/2000 a fakt, že tento ochraňovateľ nikdy nedisponoval potrebným veľkodistribučným povolením vo vzťahu k liekom a zdravotníckym pomôckam, je zrejmé, že predmetom ochraňovania boli len zásoby, ktoré bolo potrebné v rámci mobilizačných rezerv skladovať a obmieňať v nemocničnej lekárni tejto vojenskej nemocnice. Tento ochraňovateľ v žiadnom prípade nemohol obstarávať mobilizačné rezervy, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Nakoľko žalobca delimitačným protokolom nedisponoval, snažil sa preukázať predmet zmluvy podpornými dôkazmi a to Delimitačným protokolom medzi žalobcom a spoločnosťou IMUNA PHARM, a.s. Podporným dôkazom, čo bolo predmetom ochraňovania u žalobcu, je rozhodnutie žalovaného č. 58/2007-OMRaPZ z 11.5.2007 o presune zásob mobilizačných rezerv k ochraňovateľovi IMUNA PHARM, a.s., prílohou tohto rozhodnutia sú zásoby, ktoré na základe predmetnej zmluvy žalobca ochraňoval a možno konštatovať, že príloha je v podstate totožná s pôvodnou prílohou zmluvy o ochraňovaní, doplnená iba o lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú predmetom žaloby a lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sa nakúpili v rámci jednej zrealizovanej obmeny v zmysle rozhodnutia č. 116/2006 OR z 19.06.2006 a rozhodnutia o vyčlenení časti zásob mobilizačných rezerv č. 305/2004-OR v znení 1. a 2. zmeny. Súd v rozsudku nedal odpoveď na otázku, prečo nemal za preukázaný predmet ochraňovania žalobcu na základe zmluvy, čo robí rozsudok nepreskúmateľným. 30. Pokiaľ mal súd za to, že z obsahu zmlúv nie je zrejmý predmet ochraňovania, úplne nezákonne a nelogicky odmietol vykonanie kľúčového listinného dôkazu, ktorý by preukázal, že žalobca bol jediný v rozhodnom čase z 3 subjektov - ochraňovateľov, ktorý ochraňoval lieky a zdravotnícke pomôcky. Podľa žalobcu je nepochybné, že v rozhodnom čase, t. j. v čase obstarania mobilizačných rezerv, ktoré sú predmetom žaloby neexistoval iný subjekt, ktorý by spĺňal všetky zákonné podmienky pre tvorbu mobilizačných rezerv - liekov a zdravotníckych pomôcok, a to: a) mal uzavretú zmluvu o ochraňovaní, t. j. bol ochraňovateľom, b) mal uzavretú zmluvu ochraňovaní, ktorej predmetom boli lieky a zdravotnícke pomôcky, c) mal potrebné povolenie na veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok. 31. Zdôraznil, že exkluzivita žalobcu teda vyplývala zo súčasného naplnenia všetkých vyššie uvedených skutočností predpokladaných zákonom a na základe zákona, uzatvorenej zmluvy, zo skutočnosti, že v rozhodnom čase iba žalobca ako jediný spĺňal všetky tieto zákonné a zmluvné podmienky a na základe podporných argumentov splnených v danom čase. To znamená, že všetky zákonné a zmluvné predpoklady a skutočnosť, že žalobca ich jediný spĺňal museli existovať naraz a súčasne. Exkluzivita žalobcu teda existovala až do doby, keď by odlišný, iný subjekt splnil všetky tieto zákonné predpoklady. Z uvedeného teda vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena aj na žalovaného. Uviedol, že spravidla každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia a z tohto existuje výnimka, vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. V danom prípade dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu. Žalobca preukázal, že v rozhodujúcom období bol jediným ochraňovateľom, ktorý mohol v súlade so zákonom obstarávať predmetné mobilizačné rezervy. Žalobca nebol povinný preukazovať neexistenciu iných takýchto subjektov. Zdôraznil, že obrana žalovaného minimálne do skončenia prvého pojednávania spočívala v presvedčení, že on sám mohol nakupovať komodity, ktoré bolo predmetom tejto žaloby. V rozpore s uvedenými princípmi súd sa jednou z najdôležitejších otázok v súdnom konaní a to exkluzivitou žalobcu vysporiadal resp. nevysporiadal v odseku 55 a to dvoma vetami a to bez akéhokoľvek odkazu a nadväznosti na listinné dôkazy a argumenty strán, či už v prospech alebo neprospech žaloby. Súd neodpovedal, u koho alebo prostredníctvom koho iného mohol žalovaný realizovať nákup liekov a zdravotníckych pomôcok, z ktorých nárok odvádza žalobca, ak teda podľa súdu žalobca nemal výhradné postavenie. Pokiaľ mal súd za to, že nákup mohol byť realizovaný aj iným zo spomínaných ochraňovateľov, bolo úlohou súdu vysporiadať sa s tvrdením žalobcu, že tieto subjekty na to nespĺňali zmluvné zákonné podmienky. V tomto konaní nie je zodpovedaná a odôvodnená najpodstatnejšia otázka: Kto teda, ak nie žalobca mohol v pozícii ochraňovateľa podľa súdu dané obchody realizovať. 32. V nadväznosti na nesprávny záver súdu o výhradnom postavení žalobcu, súd prijal aj nesprávny právny záver o tom, že zisk žalobcu uplatnený v tomto konaní je len hypotetický. Nemôže sa totiž jednať o hypotetický zisk tam, kde žalobca jednoznačne preukázal realizáciu konkrétnych obchodov zo strany žalovaného priamo s tretími subjektami odlišnými od žalobcu. 33. Poukázal na tvrdenie súdu prvej inštancie, kde uviedol, že by bolo nelogické, aby si žalobca pripočítaval obchodnú maržu v prípade, ak niečo nakupuje, teda ako kupujúci, nakoľko v tomto prípade išlo o nákupy v rámci tvorby zásob mobilizačných rezerv, nie o predaj v rámci obmeny. Logicky mu tak nemohol žiaden zisk vzniknúť, ani keby pri riadnom chode vecí zásoby obstaral. V tejto súvislosti poukázal žalobca na zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách, ktorý presne špecifikuje, čo sa rozumie tvorbou štátnych rezerv, čo sa rozumie hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami, ich obmenou, zámenou, uvoľňovaním a ochraňovaním. Má za to, že z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon v rámci celého procesu ochraňovania rezerv pomenúva a definuje jednotlivé činnosti a postupy správcu a ochraňovateľov štátnych hmotných rezerv, ktorých jedným z druhov sú aj mobilizačné rezervy. Na základe tohto zákona žalovaný uzatvoril so žalobcom predmetnú Zmluvu o ochraňovaní zásob Programu 222, ktorá spresňuje uvedené postupy hospodárenia s rezervami a to konkrétne v článku V. Z uvedeného je teda zrejmé, že pri obstarávaní zásob mal žalobca ako ochraňovateľ najprv vo vlastnom mene a na svoj účet uzatvárať kúpne zmluvy s dodávateľmi, výrobcami jednotlivých liekov a zdravotníckych pomôcok a následne takto obstarávané zásoby rezerv ďalšou kúpnou zmluvou previesť do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako ochraňovateľ aj pri obmene zásob obstaral spätný nákup nových zásob formou kúpnej zmluvy, v ktorej vystupoval ako kupujúci, t. j. uzatváral kúpne zmluvy vo vlastnom mene a následne takto obmenené zásoby rezerv kúpnou zmluvou previedol do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho, ktorý mu zaplatil kúpnu cenu z obmenového účtu na základe faktúr vystavených žalobcom, kde si žalobca taktiež uplatnil maržu - zisk v zmysle príslušného opatrenia pre reguláciu predaja liečiv a zdravotníckych pomôcok. Následný predaj týchto zásob rezerv pred skončením doby ich skladovateľnosti v rámci ich obmeny, zámeny, respektíve vyčleňovania tiež prebiehal formou predaja a kúpy, ale v opačnom garde ako pri tvorbe rezervy a spätnom nákupe obmieňaných rezerv, t. j. žalobca bol v postavení kupujúceho a žalovaný v postavení predávajúceho, ktorý predával zásoby špecifikované v Pláne obmien zásob mobilizačných rezerv, a ktorý zároveň určil aj ich evidenčnú aj kúpnu cenu, za ktorú sa odpredali ochraňovateľovi ako kupujúcemu, ktorý následne zabezpečil ich predaj tretím osobám. 34. Z posúdenia tejto problematiky uvedeného v odôvodnení rozhodnutia súdu je podľa názoru žalobcu zrejmé, že súd zjavne nechápe už len samotné pojmy a procesy pri tvorbe, obmene a vyčlenení mobilizačných rezerv, z čoho vyplýva následné nesprávne odôvodnenie rozsudku. Z odôvodnenia súdu totiž vyplýva, že súd sa prekvapivo stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca mal tvoriť zisk výlučne v procese odpredaja zásob tretím osobám, teda v procese obmeny, ak sa nahradzujú novými zásobami, ale aj v procese vyčlenenia, ak sa nenahradzujú novými zásobami. Z odôvodnenia rozsudku však takto vyplýva aj to, že súd sa nečakane odklonil od názoru, že aj v prípade obstarania nových mobilizačných rezerv musel prebehnúť mechanizmus ich prevodu zo strany žalobcu do vlastníctva žalovaného tak, ako je to vyššie popísané. To, že súdu nebol zrejmý mechanizmus tvorby zisku z týchto obchodov je pre žalobcu viac ako prekvapujúce, nakoľko počas celého konania žalobca odvádzal svoj ušlý zisk iba pri procese tvorby (nákupu) mobilizačných rezerv pre potreby žalovaného. Samotný súd totiž argumentáciu žalovaného, že ziskovou časťou zmluvy mal byť práve predaj tretím osobám pri obmene resp. vyčlenení zásob odmietal ako nesúvisiacu s konaním, o čom svedčia aj nahrávky zo súdnych pojednávaní. 35. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že je logické a zrejmé, že dôvodom uzavretia zmluvy žalobcu so žalovaným bol na strane žalobcu predpoklad dosiahnutia zisku. Sám žalovaný definuje ochraňovateľa vo svojich dokumentoch ako podnikateľa, ktorý so žalovaným uzatvorí zmluvu o ochraňovaní, a na jej základe vykonáva činnosti, súvisiace s hospodárením a starostlivosťou o štátne hmotné rezervy. Uvedené podporuje aj ustanovenie § 4 zákona č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii. Nie je možné predpokladať, že akýkoľvek podnikateľ by vykonával ochraňovanie mobilizačných rezerv iba za refundáciu nákladov. Má za to, že je absurdné, aby žalovaný tvrdil opak a vykladal ustanovenia zmluvy v neprospech žalobcu s tým, že cieľom zmluvy na strane žalobcu nebolo dosiahnutie zisku. Žalobcovi nemal z čoho byť zrejmý iný právny názor súdu, t. j., že súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že zisk sa má tvoriť výlučne vo fáze odkúpenia zásob žalobcom od žalovaného a pri jeho následnom predaji zdravotníckym zariadeniam, či lekárňam. Pokiaľ by takýto predbežný názor súdu bol vyjadrený v intenciách odôvodnenia Rozsudku a vedenie konania by tomu korešpondovalo, žalobca by v konaní nepochybne predložil doklady o realizovaní nákupov v rámci obmeny mobilizačných rezerv s prislúchajúcou maržou, ktoré preukazujú že v zmysle citovaných ustanovení zmluvy o ochraňovaní žalobca ako kupujúci aj reálne od dodávateľov nakúpil lieky a zdravotnícke pomôcky a tieto následne žalovanému odpredal so ziskom, teda s povolenou maržou. Touto prekvapivou zmenou právneho názoru vychádzajúceho z nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany súdu bolo žalobcovi upreté právo produkovať dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Žalobca poukázal na to, že aj keby žiaden obchod predtým realizovaný nebol, nezakladalo by to právo žalovaného obísť žalobcu pri nákupe mobilizačných rezerv a to na základe jeho exkluzívneho postavenia ochraňovateľa. 36. Tak isto nemožno súhlasiť s postupom súdu, ktorý podanie žalovaného zo dňa 31.5.2018 vyhodnotil ako procesný návrh na zmenu žaloby. Žalobca nemal v úmysle žiadať žalobou zmenu žaloby v zmysle odplaty, nakoľko nedošlo k realizácii obchodov, preto jeho nárok spočíva v uplatnení ušlého zisku. 37. Žalobca len poukázal na to, že pre posúdenie obsahu zmluvy je nevyhnutné vychádzať z účelu zmluvy a vôle strán pri uzatváraní zmluvy, čo na strane podnikateľa je výlučne dosiahnutie zisku, k čomu a prikláňa už aj právna prax. Podporil tým len svoje tvrdenie, že tak ako aj v minulosti ale aj teraz sú zmluvy o ochraňovaní uzatvárané s podnikateľmi za účelom dosiahnutia zisku toho-ktorého podnikateľa. Teda toto bolo a je obchodnou zvyklosťou aj v prípade takýchto typov zmlúv. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie, poprípade ho zmenil a žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. 38. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že predpoklady zodpovednosti za škodu, spočívajúce v porušení povinnosti, vo vzniku škody ako aj v príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, neboli v konaní preukázané. Poukázal na § 4a ods. 3 Zákona č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách, podľa ktorého ustanovenia obstarávateľom môže byť Slovenská republika zastúpená orgánom štátnej správy, orgánom alebo úradom, vykonávajúcim štátne záležitosti. Pri obstarávaní mobilizačných rezerv, od ktorých si žalobca odvodzuje svoj ušlý zisk, žalovaný použil spôsob verejného obstarávania podľa § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003 Z. z.. Podľa uvedeného ustanovenia, obstarávateľ použil priame rokovacie konanie bez zverejnenia, nakoľko obstarávaný tovar využil na tvorbu štátnych hmotných rezerv. V rozhodnom období ustanovenie § 6a ods. 4 zákona č. 82/1994 Z. z., historicky zaradené do zákona zákonom 169/2001 s účinnosťou od 01.06.2001 znelo: „Mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ.“ Vzhľadom na to, že zákon č. 82/1994 Z. z. je v uvedenom prípade zákonom špeciálnym, ale skorším, nemôže derogovať zákon č. 523/2003. Žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na prvú a zásadnú otázku svojho výhradného postavenia, s ktorou sa súd podľa jeho názoru nesprávne vysporiadal. Žalovaný s uvedeným tvrdením žalobcu nesúhlasí, a to predovšetkým s poukazom na neexistenciu exkluzivity „výhradného postavenia“. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, čo niekoľkokrát bolo preukázané predložením iných zmlúv uzatvorených s inými ochraňovateľmi ako aj absenciou tohto tvrdenia v Zmluve o ochraňovaní č. 300/ OMRaPZ/2003 o ochraňovaní Programu P 222. Za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu považuje aj argumentáciu o neexistencii iného subjektu okrem žalobcu v rozhodnom čase, spĺňajúceho všetky zákonné podmienky pre tvorbu mobilizačných rezerv, či tvrdenie, že rozhodnutie súdu je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené. Upozornil na predložené dôkazy, a to na zmluvu č. 320/OMRaOZ/2000 o ochraňovaní zásob Programu 222 a zmluvu č. 23/OR/2004 o ochraňovaní zásob Programu 222. Žalobca v rámci celého konania zavádzajúco poskytoval informácie ohľadom jeho postavenia. Vo vzájomnej žalobe napríklad uviedol, že je jediným ochraňovateľom zásob mobilizačných rezerv. Svoje výhradné postavenie vyvodil zo skutočnosti, že dňa 21.08.2003 sa stal jediným subjektom, s ktorým mohla byť uzatvorená platná zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv, pretože v danom čase mal ako jediný uzatvorenú zmluvu č. 303/OŠHR/2003 o ochraňovaní nehnuteľného majetku štátnych hmotných rezerv, v ktorých boli uskladnené celé mobilizačné rezervy štátu. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že mobilizačné rezervy sa vytvárali na základe požiadaviek ústredných orgánov štátnej správy na zabezpečenie úloh hospodárskej mobilizácie a pozostávali z rôznych hnuteľných a nehnuteľných vecí. Žalovaný zdôraznil, že nie je možné, aby sa stal ochraňovateľom všetkých mobilizačných rezerv jeden subjekt, s akýmsi exkluzívnym postavením. Žalobca bol iba jedným zo subjektov hospodárskej mobilizácie v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, s ktorým žalovaný uzatvoril zmluvu č. 303/OŠHR/2003 o ochraňovaní nehnuteľného majetku štátnych hmotných rezerv, to v žiadnom prípade nespôsobilo, že by žalobca získal postavenie jediného subjektu, s ktorým by mala byť uzatvorená táto zmluva na základe Programu 222. K problematike delimitačných protokolov žalovaný uvádza, že ide o odvolacie konanie, kedy už žiadne nové dôkazné prostriedky nemôžu byť predložené. Zároveň ich predloženie bolo od začiatku irelevantné, nakoľko delimitačné protokoly nie sú a nikdy neboli integrálnou súčasťou zmluvy, ani nie sú jej prílohou, čo vyplýva aj zo samotného čl. I bod 2 Zmluvy o ochraňovaní, z ktorého vyplýva, že údaje uvedené v zmluve sú totožné s delimitačnými protokolmi medzi Medikou, š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod Zvolen, závod Košice a Medikou SK, a.s.“. Podľa uvedeného predmetné delimitačné protokoly majú len verifikovať údaje uvedené v zmluve o ochraňovaní. Zároveň zdôraznil, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a nie je viazaný návrhmi sporových strán. V tejto súvislosti zdôraznil, že si bol vedomý od samotného začiatku, že v prípade, ak chce uniesť dôkazné bremeno, tak musí preukázať predmet svojho ochraňovania, t. j. predmet zmluvy o ochraňovaní. Avšak pred súdom uvedené dôkazné bremeno neuniesol. Poukázal tiež na to, že argumentácia žalobcu, že nemohol žiadať delimitačné protokoly pre stupeň ich utajenia, je nesprávna. Uvedenú skutočnosť mohol jednoduchým spôsobom preveriť na stránke žalovaného prípadne inou vhodnou formou, avšak zrejme tak nikdy neučinil. Pokiaľ žalobca napáda rozhodnutie súdu v časti, v ktorej podľa neho súd zjavne nechápe už len samotné pojmy a procesy pri tvorbe, obmene a vyčleňovaní mobilizačných zásob zdôraznil, že podľa ust. § 4a ods. 2 zákona č. 82/1994 Z.z. tvorba, dopĺňanie a hospodárenie štátnych hmotných rezerv sa vykonáva podľa rozpisu plánu vytvárania a dopĺňania štátnych hmotných rezerv, t. j. ako bolo v konaní preukázané podľa projektu tvorby. Tento projekt tvorby v súlade s § 6 ods. 8 zákona č 82/1994 Z.z. vytvára žalovaný na základe množstva pridelených finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na rôznorodosť mobilizačných rezerv a počet ochraňovateľov bolo teda nevyhnutnou súčasťou zmlúv o ochraňovaní, uvádzať skutočnosť, na základe ktorej bude môcť príslušný ochraňovateľ vykonať obstarávanie. V súlade s čl. VI bod 3 zmluvy o ochraňovaní, tvorbu alebo doplnenie mobilizačných rezerv mohol ochraňovateľ uskutočniť iba na základe projektu tvorby alebo rozhodnutia o tvorbe, vydaného žalovaným. Uvedenú skutočnosť nepopiera ani samotný žalobca. Na základe uvedeného bolo v konaní ustálené a zhodne tvrdené stranami sporu, že podľa čl. V bod 3 zmluvy o ochraňovaní, tvorbu alebo doplnenie mobilizačných rezerv mohol ochraňovateľ uskutočniť iba na základe projektu tvorby alebo rozhodnutia o tvorbe, vydaného žalovaným. Uviedol, že podľa predmetného ustanovenia ochraňovateľ obstarával mobilizačné rezervy kúpnou zmluvou, v rámci ktorej ako kupujúci mal z vlastných finančných prostriedkov zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu za obstarávané mobilizačné rezervy. Následne mu správca (žalovaný) refundoval kúpnu cenu, t. j. preplatil kúpnu cenu len do výšky a za tovary, ktoré boli obstarané v súlade s čl. V bod 3 zmluvy. V súlade s vyššie uvedeným sa žalovaný zaviazal na refundáciu oprávnených nákladov, ktoré predstavujú skutočnú kúpnu cenu tovaru, v hodnote určenej v kúpnej zmluve medzi žalobcom a predávajúcim bez akéhokoľvek zisku pre žalobcu. Žalovaný neuzatváral so žalobcom ďalšiu kúpnu zmluvu, iba mu preplatil skutočne vynaložené náklady na kúpu mobilizačných rezerv na základe faktúry. Žalobca nebol oprávnený žiadať vyššiu sumu, než za akú kúpil mobilizačné rezervy. Je nepochybné, že v tomto procese nevzniká žiadny priestor pre žalobcu na vytváranie akéhokoľvek zisku. Poukázal tiež na to, že v súlade s čl. VI. bod 3 zmluvy o ochraňovaní finančné prostriedky z predaja mobilizačných rezerv sa ukladajú v prospech obmenového účtu žalovaného. Z uvedeného je nepochybné, že v rámci procesu obmeny sú príjmy z predaja starých zásob mobilizačných rezerv príjmami žalovaného. Postavenie žalobcu v procese obmeny bolo postarať sa o predaj zásob mobilizačných rezerv, pričom všetky finančné prostriedky získané z odpredaja mali byť príjmom žalovaného. Z vyššie uvedeného je nesporné, že všetky prostriedky získané z predaja boli príjmom žalovaného, žalobca nebol nijako oprávnený ponechať si pre seba 13%. V systéme zavedenom samotným zákonom nie je priestor na vytváranie si akéhokoľvek zisku. Skutočnosť, že ani žalobca nerozumie procesom obmeny a tvorby potvrdzuje jeho vyjadrenie uvedené v odvolaní, podľa ktorého počas celého konania žalobca odvádzal svoj ušlý zisk iba pri procese tvorby mobilizačných rezerv, pričom súčasťou jeho vyčíslenia škody je aj obmena mobilizačných rezerv. Nie je možné zamieňať pojmy tvorba a obmena, nakoľko každá má svoju osobitnú definíciu. Pokiaľ žalobca argumentuje, že v danom prípade ide o obchodnú zvyklosť v rámci obmeny tvrdiac, že svoju obchodnú maržu si uplatňoval podľa príslušného opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR pri nákupe liekov, žalovaný zdôraznil, že v uvedenom prípade verejné obstarávanie vykonával formou priameho rokovacieho konania podľa § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003 Z.z. a nejednalo sa o obstarávanie mobilizačných rezerv podľa zmluvy o ochraňovaní. Žalobcovi nič nebránilo, aby uviedol, že práve predmetný obchod je dôkazom jeho práva žiadať od žalovaného obchodnú maržu, resp. nič mu nebránilo v tom, aby predložil uvedené faktúry v konaní. Je zrejmé, že žalobca účelovo fabuluje svoje vyjadrenie. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu nebola preukázaná žiadna obchodná zvyklosť ako ani právny základ, ktorý by ho oprávňoval uplatňovať voči žalovanému zisk v procese obstarávania mobilizačných rezerv. Argumentácia žalobcu v súvislosti s tým, že nie je možné predpokladať, že by akýkoľvek podnikateľ vykonával ochraňovanie mobilizačných rezerv iba za refundáciu nákladov, je podľa názoru žalovaného absurdná. Sám na základe uvedenej vety uznáva, že znenie zmluvy bolo jasne a zrozumiteľne formulované. Žalobca uzatváral zmluvu o ochraňovaní slobodne a vážne, bez nátlaku, s možnosťou ovplyvniť obsah samotnej zmluvy. V prípade, že pri uzatváraní zmluvy mal v úmysle dosiahnuť zisk, mal navrhnúť úpravu zmluvy, avšak vzhľadom na charakter ochraňovania by to nebolo možné. Navyše je absurdná argumentácia žalobcu, že ak by vedel o inom právnom názore súdu, tak by predložil doklady, preukazujúce odpredaj liekov žalovanému s prislúchajúcou maržou. Žalobca vzájomným návrhom si uplatnil ušlý zisk aj z obmeny, jeho povinnosťou bolo preukázať a predložiť včas podklady, o ktoré opiera svoj nárok. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca si uplatnil ušlý zisk ako hypotetický. 39. Poukázal na opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR č. 07045-12/2005-SL zo dňa 18.10.2005 a č. 07045/2003-OAP z 30.12.2003, na základe ktorého sa reguluje maximálna cena obchodného výkonu pri predaji vybraných výrobkov. Tvrdenie žalobcu o možnosti uplatniť si 13% obchodnú maržu podnikateľa pri obstarávaní štátnych hmotných rezerv nemá oporu v žiadnom z právnych predpisov. Tak ako to bolo v procese konania pred súdom prvej inštancie preukázané, aj keby si žalobca chcel uplatniť maržu podľa vyššie spomínaných opatrení, tovary, za ktoré si žalobca už vyčíslil ušlý zisk, nespadajú pod tovary uvedené vo vyššie spomínaných opatreniach. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že zisk k predmetným tovarom nebol regulovaný opatreniami Ministerstva zdravotníctva SR, teda žalobca si skutočne stanovil hypotetickú výšku ušlého zisku. Rovnako Opatrenie, na ktoré sa žalobca odvoláva neobsahuje žiadnu zmienku o 13% obchodnej marže, predmetné číslo v ňom absentuje. Žalobca uvedené tvrdenia žalovaného nikdy nepoprel. 40. Skutočnosť, že žalobca si uplatnil hypotetický ušlý zisk potvrdzuje aj jeho vyjadrenie v rámci konania, kde podľa neho žalovaný nakúpil mobilizačné rezervy za nevýhodné ceny a že on by bol schopný dodať rovnaký tovar lacnejšie. Z kontextu jasne vyplýva, že ak by žalobca dokázal dodať tovar žalovanému za nižšiu cenu, skutočná výška jeho ušlého zisku by bola oveľa nižšia, ako si v žalobe uplatňuje. 41. Podľa názoru žalovaného za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. 42. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 43. K vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko opätovne žalobca. Zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v podanom odvolaní. Zdôraznil, že platí zásada, že neskorší všeobecný zákon neruší špeciálne ustanovenia zákona skoršieho - skorší špeciálny zákon, čo potvrdzuje právnu argumentáciu, ktorú v prejednávanej veci žalobca v tomto smere opakovane uvádzal na vyvrátenie vyššie uvedených tvrdení žalovaného a to, že ak špeciálna norma, teda zákon č. 82/1994 Z.z. v ustanovení § 6a ods. 4 jasne určovala, že mobilizačné rezervy obstaráva ochraňovateľ, na uvedenom nič nemení to, že všeobecná právna úprava, teda zákon č. 523/2003 Z.z. priamo neuvádza ochraňovateľa ako subjekt obstarávania. Práve skutočnosť, že špeciálna norma v ustanovení § 4a ods. 3 určuje, že proces tvorby a dopĺňania štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov, teda podľa zákona č. 523/2003 Z.z., ustanovením § 6a ods. 4 de facto určila, že subjektom obstarávania logicky bol tiež aj ochraňovateľ. 44. Žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že žalobca nepreukázal svoje exkluzívne postavenie, nakoľko žalovaný predložil na vyvrátenie tejto skutočnosti dve zmluvy o ochraňovaní. Podľa názoru žalovaného sa jedná len o subjektívne pocity žalobcu bez reálneho základu. Naopak žalobca má za to, že je nepochybné, že v rozhodnom čase, t. j. v čase obstarávania mobilizačných rezerv, ktoré sú predmetom žaloby neexistoval iný subjekt, ktorý by spĺňal zákonné podmienky pre tvorbu mobilizačných rezerv a to liekov a zdravotníckych pomôcok. 45. Exkluzivita žalobcu teda vyplýva zo súčasného naplnenia všetkých skutočností predpokladaných zákonom a na základe zákona uzatvorenej zmluvy a zo skutočnosti, že v rozhodnom čase iba žalobca ako jediný spĺňa všetky tieto zákonné a zmluvné podmienky na základe podporných argumentov splnených v danom čase. To znamená, že všetky zákonné a zmluvné predpoklady a skutočnosť, že žalobca ako jediný spĺňa museli existovať naraz - súčasne. Exkluzivita žalobcu teda existovala až do doby, keď by ďalší iný subjekt splnil všetky zákonné predpoklady. 46. Podľa žalobcu bolo nesporné, že čo sa týka Zmlúv o ochraňovaní u všetkých troch ochraňovateľov, predmet tej-ktorej zmluvy bol vymedzený v čl. I. To znamená, že každý ochraňovateľ, s ktorým bola uzavretá Zmluva o ochraňovaní vykonával tvorbu a nakladanie s mobilizačnými rezervami iba v rozsahu, ktorý vyplýval zo zmluvy. V danom čase teda nebola pochybnosť o tom, kto ochraňuje, teda aj obstaráva lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú predmetom žaloby. Žalobca na základe delimitácie zásob mobilizačných rezerv vykonával rovnakú činnosť, ktorú doteraz vykonávala iba MEDIKA š. p. ako štátny monopol, teda ochraňovanie liekov a zdravotníckych pomôcok. Žalobca má za to, že z listinných dokladov predložených súdu vyplýva, čo bolo predmetom zmluvy o ochraňovaní, uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalobca to preukázal Delimitačným protokolom medzi žalobcom a spoločnosťou IMUNA PHARM, a.s.. Podporným dôkazom, čo bolo predmetom ochraňovania u žalobcu, bolo aj rozhodnutie žalovaného o presune zásob mobilizačných rezerv k novému ochraňovateľovi IMUNA PHARM, a.s.. Prílohou tohto rozhodnutia sú zásoby, ktoré na základe predmetnej zmluvy žalobca ochraňoval a možno konštatovať, že príloha je v podstate totožná s pôvodnou prílohou zmluvy o ochraňovaní, doplnená iba o lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sú predmetom žaloby a lieky a zdravotnícke pomôcky, ktoré sa nakúpili v rámci jednej zrealizovanej obmeny v zmysle rozhodnutia č. 116/2006 OR z 19.06.2006. Žalobca poukázal na skutočnosť, že samotný žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že vzhľadom na rôznorodosť mobilizačných rezerv a počet ochraňovateľov bolo teda nevyhnutnou súčasťou zmluvy o ochraňovaní uvádzať skutočnosť, na základe ktorej bude môcť príslušný ochraňovateľ vykonávať obstarávanie. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v prvej vete priznáva, že subjektom, ktorý mal vykonávať obstarávanie bol ochraňovateľ a nie samotný žalovaný. Ďalej žalovaný kladie žalobcovi za vinu, že v konaní nepredložil rozhodnutie o tvorbe mobilizačných rezerv k nárokom, ktoré si uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný rozhodnutie o tvorbe mobilizačných rezerv, ktoré tvoria gro žalobného návrhu, teda lieky a zdravotnícke pomôcky pre prípad pandémie chrípky nevydal a ani nemal vydať, nakoľko o ich nákupe rozhodla vláda uznesením č. 857 zo dňa 26.10.2005. Pokiaľ by aj rozhodnutie o tvorbe mobilizačných rezerv aj v prípade mimoriadnej udalosti, akou bola hroziaca pandémia chrípky, malo byť v tomto prípade vydané, nemôže žalovaný nesplnenie vlastnej zmluvnej povinnosti dávať žalobcovi za vinu. Žalovaný porušil zákon o štátnych hmotných rezervách a sám vykonal verejné obstarávanie na nákup liekov a zdravotníckych pomôcok. Pokiaľ ide o ušlý zisk, zdôraznil, že následný predaj zásob resp. rezerv pred skončením doby ich skladovateľnosti v rámci ich obmeny, zmeny, respektíve vyčleňovania tiež prebiehal formou predaja a kúpy, ale v opačnom garde ako pri tvorbe rezervy a spätnom nákupe obmieňaných rezerv, t. j. žalobca bol v postavení kupujúceho a žalovaný v postavení predávajúceho, ktorý predával zásoby špecifikované v Pláne obmien zásob mobilizačných rezerv, a ktorý zároveň určil aj ich evidenčnú aj kúpnu cenu, za ktorú sa odpredali ochraňovateľovi ako kupujúcemu, ktorý následne zabezpečil ich predaj tretím osobám. Zdôraznil, že žalobca mal pri tvorbe ako aj pri obmene ako ochraňovateľ najskôr vo vlastnom mene a na svoj účet uzatvárať kúpne zmluvy s dodávateľmi jednotlivých liekov a zdravotníckych pomôcok a následne takto obstarané zásoby rezerv ďalšou kúpnou zmluvou previesť do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho. Nepochybným dôvodom uzavretia zmluvy žalobcu so žalovaným bol na strane žalobcu predpoklad dosiahnutia zisku. Nie je podľa názoru žalobcu možné predpokladať, že akýkoľvek podnikateľ by vykonával ochraňovanie mobilizačných rezerv iba za refundáciu nákladov. Teda to bolo aj obchodnou zvyklosťou, že v prípade týchto zmlúv o obstarávaní a v súlade s touto zvyklosťou si aj sám žalobca v prípade jediného zrealizovaného nákupu liekov a zdravotníckych pomôcok na základe rozhodnutia č. 42/2006 OR zo dňa 31. 01. 2006 o hmotnom doplnení zásob mobilizačných rezerv v znení jeho zmien uplatnil zisk vo výške podľa príslušného Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR platného v danom čase formou faktúr vystavených ním ako predávajúcim pre žalovaného ako príjemcu, ktorý mu následne uhradil kúpnu cenu spolu so ziskom vo vyššie uvedenej výške. Keďže v tomto prípade žalovaný postupoval v súlade so zákonom a so zmluvou o ochraňovaní a žalobca doplnené zásoby mu ako kupujúci riadne a včas uhradil, nie sú tieto predmetom žaloby. 47. Z uvedených dôvodov zotrval na svojom odvolacom návrhu a podanom odvolaní. 48. K stanovisku žalobcu zaujal opätovne stanovisko žalovaný, ktorý opätovne zdôraznil, že pokiaľ ide o exkluzivitu žalobcu, v rámci konania bolo preukázané a podložené dôkazmi aj zmluvami iných ochraňovateľov, že nič také ako exkluzivita, či výhradné postavenie neexistuje, ani neexistovalo. Vyjadrenie žalobcu k predmetnému bodu, pokiaľ ide o rozhodnutie o tvorbe mobilizačných rezerv, považuje za viac ako zavádzajúce, a zdôraznil, že problematika je podrobne opísaná v jeho stanovisku zo dňa 13.04.2018, pokiaľ ide o tvorbu zisku. Pokiaľ ide o ziskovosť a ušlý zisk, žalobcov vyčíslený zisk vychádza tak ako v znení odôvodnenia súdu prvého stupňa z púheho výpočtu tvrdenej 13 %-nej obchodnej marže z objemu kúpnych cien označených kúpnych zmlúv, bez akéhokoľvek preukázania obchodnej zvyklosti žalobcu. 49. Poukázal na ustanovenie § 181 ods. 4 CSP ako aj na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP a § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“ S prihliadnutím k uvedenému má za to, že hodnotenie dôkazov je fakticky činnosť súdu, pri ktorej súd vyhodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzený a to ako má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou, spôsobujúcou účastníkom konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou týmto prípustnosť odvolania. Z uvedených dôvodov má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a žiadal ho potvrdiť. 50. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením a mal za to, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 51. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie v predmetnej veci, správne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. V súvislosti s podaným odvolaním žalobcu bolo potrebné posúdiť otázku či žalobca má exkluzívne postavenie na základe uzatvorenej Zmluvy o ochraňovaní zásob Programu č. 222/300/OŠHR/2003 zo dňa 01. 10. 2003, uzatvorenej podľa § 261 ods. 2 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zákona NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov, a či bol jediným ochraňovateľom zásob mobilizačných rezerv, pričom jeho výhradné postavenie malo byť dané najmä skutočnosťou, že dňa 21.8.2003 ako subjekt, spĺňajúci požadované kritériá sa stal jediným subjektom, s ktorým mohla byť platne uzatvorená zmluva o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv. 52. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a to na § 4a ods. 1 predmetného zákona, podľa ktorého ústredné orgány štátnej správy uplatňujú požiadavky na vytváranie a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv, vyplývajúce z krízových plánov a požiadaviek Ministerstva obrany SR a iných úloh ústredných orgánov štátnej správy na Správu rezerv. Podľa ods. 2 tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa vykonáva podľa rozpisu plánu vytvárania a dopĺňania štátnych hmotných rezerv a podľa ods. 3 tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa spravuje podľa osobitných predpisov5d), ak nepodliehajú osobitnému režimu ochrany5e). 53. Osobitnými predpismi sa rozumejú zákon č. 263/1992 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 54. Pri obstaraní mobilizačných rezerv, od ktorých si žalobca odvodzuje svoj ušlý zisk, žalovaný použil spôsob verejného obstarávania podľa § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003 Z. z., podľa ktorého rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda verejného obstarania, ktorú obstarávateľ môže použiť len vtedy, ak je splnená jedna z podmienok a to § 66 ods. 1 písm. i) obstarávaný tovar sa využije len na tvorbu štátnych hmotných rezerv. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa zákona č. 523/2003 Z. z. môže byť obstarávateľom aj Slovenská republika zastúpená orgánom štátnej správy, orgánom alebo úradom, vykonávajúcim štátne záležitosti. Z uvedeného vyplýva, že obstarávateľom podľa zákona č. 523/2003 Z. z. môže byť žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy. 55. Žalobca si odvodzuje svoje výhradné postavenie aj od zmluvy č. 300/OŠHR/2003 o ochraňovaní zásob Programu č. 222, z ktorého článku I bod 1 vyplýva, že predmetom zmluvy je ochraňovanie zásob Programu 222 zverených správcom ochraňovateľovi v celej evidenčnej hodnote 122.872.215,75 Sk. Z predmetnej zmluvy nevyplýva, že by mal žalobca postavenie výhradného ochraňovateľa, a že by mal výhradné postavenie. Z článku III bod 1 vyplýva, že správca, t. j. žalovaný je povinný po dohode s ochraňovateľom uhradiť mu oprávnené náklady spojené s ochraňovaním zásob v zmysle článku XIII tejto zmluvy. 56. Odvolací súd poukazuje na článok V bod 3 zmluvy, podľa ktorého tvorbu zásob alebo doplnenie už vytvorených zásob zabezpečuje ochraňovateľ na základe Projektu tvorby alebo doplnenia mobilizačných rezerv alebo rozhodnutia na tvorbu a doplnenie mobilizačných rezerv, ktoré vydáva správca. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom V bod 3 o ochraňovaní, tvorbu alebo doplnenie mobilizačných rezerv mohol ochraňovateľ uskutočniť iba na základe Projektu tvorby alebo rozhodnutia o tvorbe, vydaného žalovaným. Takéto rozhodnutie zo strany žalovaného v rozhodnom období vydané nebolo. Odvolací súd poukazuje na článok V bod 5 predmetnej zmluvy, podľa ktorého ochraňovateľ zaplatí podľa kúpnej zmluvy predávajúcemu kúpnu cenu z vlastných finančných zdrojov. Správca refunduje ochraňovateľovi na základe vystavenej faktúry kúpnu cenu z prostriedkov príslušného kapitálového účtu, cenu vrátane DPH alebo obmenového účtu len do výšky a za tovary, ktoré sú obstarané v súlade s čl. V bod 3. Splatnosť faktúry je do 15 dní odo dňa jej doručenia správcovi, pokiaľ sa ochraňovateľ so správcom písomne nedohodnú inak. 57. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa zákona č. 523/2003 o verejnom obstarávaní je obstarávateľom štátny orgán, t. j. žalovaný a tento zákon mu umožňuje podľa § 66 ods. 1 písm. i) obstarávať štátne hmotné rezervy rokovacím konaním bez zverejnenia. Žalovaný obstarával mobilizačné rezervy od roku 2005 do roku 2006. Odvolací súd poukazuje na článok VI bod 3 Zmluvy o ochraňovaní, z ktorého vyplýva, že finančné prostriedky získané predajom zásob sa ukladajú v prospech obmenového účtu zriadeného správcom, t. j. žalovaným pre obmeny. Z tohto účtu žalovaný po predložení príslušných dokladov uhradí žalobcovi hodnotu nakúpeného tovaru. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v rámci procesu obmeny sú príjmy z predaja starých zásob mobilizačných rezerv príjmami žalovaného. Úlohou žalobcu bolo predať staré zásoby mobilizačných rezerv, pričom všetky finančné prostriedky získané z odpredaja mali ísť a išli na účet žalovaného. V zavedenom systéme obmeny, podľa názoru odvolacieho súdu súhlasne ako názoru súdu prvej inštancie, nevznikal priestor pre žalobcu na vytvorenie si akéhokoľvek zisku. V rozpore s uvedeným žalobca tvrdí, že bol nútený predávať zásoby pri obmene za nižšie ceny ako boli obstarané inými osobami a z uvedeného dôvodu bol stratový. Vylučuje sa akákoľvek stratovosť žalobcu pri predaji obmenených zásob, pretože práve žalovaný znášal všetky náklady, súvisiace s obmenou. 58. Odvolací súd má za to, že konanie žalovaného, spočívajúce v obstarávaní zásob mobilizačných rezerv, od ktorých si žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku bolo vykonané v súlade so zákonom o štátnych hmotných rezervách ako aj zákonom č. 523/2003 Z. z. 59. Navyše odvolací súd poukazuje na čl. V bod 5 zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalovaný sa zaviazal na refundáciu oprávnených nákladov, ktoré predstavujú skutočnú kúpnu cenu tovaru v hodnote určenej v kúpnej zmluve medzi žalobcom a predávajúcim bez akéhokoľvek zisku pre žalobcu. Žalobca nie je oprávnený žiadať vyššiu sumu, než za akú nakúpil mobilizačné rezervy. Je nespochybniteľné, že v tomto procese nevzniká žiadny priestor pre žalobcu na vytváranie si akéhokoľvek zisku. Vyplatenie akejkoľvek odmeny by išlo nad rámec dohody zmluvných strán stanovenej zmluvou o ochraňovaní. Taktiež zo zmluvy o ochraňovaní vyplýva, že neobsahovala stratovú časť. Podľa § 8 ods. 1 zákona o štátnych hmotných rezervách, akékoľvek výdavky, súvisiace s vytváraním, ochranou a správou štátnych hmotných rezerv sa hradia zo štátneho rozpočtu. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené opatrenia Ministerstva zdravotníctva regulujú maximálnu cenu obchodného výkonu pri predaji vybraných výrobkov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu o možnosti uplatnenia si 13%-nej obchodnej marže pri obstarávaní mobilizačných rezerv nemá oporu v opatreniach Ministerstva zdravotníctva SR. Opatrenie z roku 2005 neobsahuje žiadnu zmienku o 13%-nej obchodnej marže. Pokiaľ žalobca vychádzal z Opatrenia Ministerstva zdravotníctva z roku 2003, toto obsahovalo ustanovenia, týkajúce sa predaja liekov a zdravotníckych pomôcok, avšak toto opatrenie bolo opatrením Ministerstva zdravotníctva z roku 2005 novelizované. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si uplatnil predmetnou žalobou hypoteticky zisk, a že neboli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti, ktorými sú porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody v zmysle ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka. Dôkazné bremeno preukázania kumulatívneho splnenia všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu znáša strana poškodeného. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a k tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, domnelá ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti zaťažujú v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Žalobcom vyčíslený ušlý zisk vychádza len z aplikačného tvrdenia 13%-nej obchodnej marže z objemu kúpnych cien označených kúpnych zmlúv zrealizovaných žalovaným ako kupujúcim, bez akéhokoľvek preukázania obchodných zvyklostí žalobcu a v akých prípadoch o takýto zisk kúpnu cenu navyšoval. Navyše by bolo nelogické, aby si žalobca pripočítal obchodnú maržu v prípade, ak niečo nakupuje, teda ako kupujúci, nakoľko v tomto prípade išlo o nákup v rámci tvorby zásob mobilizačných rezerv, nie o ich predaj v rámci obmeny. Pokiaľ žalobca odvodzoval návrh na náhradu škody od tvrdenia vo vzájomnej žalobe, že v dôsledku obstarania týchto konkrétnych nákupov inak, ako samotným žalobcom, pri následnom predaji nakúpených a uskladnených zásob z dôvodu potreby ich obmeny bol neschopný konkurovať ostatným dodávateľom učených liečiv, na preukázanie týchto tvrdení nepredložil žiadne prostriedky procesného útoku, tiež pokiaľ odvodzoval nárok na náhradu škody od tvrdenia vo vzájomnej žalobe, že v dôsledku obstarania týchto konkrétnych nákupov inak ako samotným žalobcom sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, v oboch prípadoch absentuje akákoľvek priama bezprostredná vecná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody. Ak žalobca tvrdí, že nakúpil tovar uvedený vo vyčíslení škody za nevýhodnú cenu a uviedol ceny, za ktoré by rovnaký tovar dodal žalovanému lacnejšie, pri vyčíslení ušlého zisku pritom nesprávne vychádzal z ceny tovaru, za ktorú nakúpil žalovaný od tretích subjektov. Z kontextu jasne vyplýva, že ak by žalobca dokázal dodať žalovanému tovar za nižšiu cenu pri určení výšky určeného ušlého zisku, musel by vychádzať z ceny tovarov účtovaných výrobcom žalobcovi. Logicky, ak žalobca tvrdí, že by vedel dodať tovar za nižšiu cenu, znamenalo by to, že skutočná výška jeho ušlého zisku by bola oveľa nižšia ako si v žalobe uplatňuje. 60. Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie v predmetnej veci, keď nepripustil predloženie delimitačných protokolov zo strany žalovaného, resp. zabezpečenie týchto delimitačných protokolov, keďže žalobca ich nemal k dispozícii, odvolací súd zdôrazňuje, že delimitačné protokoly nikdy neboli súčasťou zmluvy č. 300/OŠHR/2003 o ochraňovaní zásob Programu 222 a z článku I bod 2 Zmluvy vyplýva, že obidve zmluvné strany prehlasujú, že údaje uvedené v zmluve sú totožné s delimitačnými protokolmi podpísanými medzi Medikou, š. p. v likvidácii závod Bratislava, závod Zvolen, závod Košice a Medikou SK a. s. Bratislava. Ochraňovateľ Medika SK a. s. Bratislava dňom účinnosti tejto zmluvy preberá zodpovednosť za ochraňovanie zásob. Z uvedeného článku je zrejmé, že samotné delimitačné protokoly majú len verifikovať údaje uvedené v zmluve o ochraňovaní. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že predmetné delimitačné protokoly boli uzavreté medzi Medikou š. p. a žalobcom. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súd znemožnil predložiť dôkazy, či inak uprel žalobcovi právo na spravodlivý proces, odvolací súd zdôrazňuje, že na základe ustanovenia § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov. Skutkové poznatky sú tie, ktoré podávajú informácie o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Je potrebné ich odlíšiť od právnych poznatkov, ktoré nie sú predmetom dokazovania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený Zmluvou o ochraňovaní zásob Programu 222 č. 300/OŠHR/2003, ktorá presne vymedzovala práva a povinnosti zmluvných strán, podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné na posúdenie uplatneného nároku predložiť predmetné delimitačné protokoly. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že plnenie záväzkov, vyplývajúcich zo zmluvy o ochraňovaní musí byť realizované v súlade s platnou legislatívou a podľa § 4a ods. 3 Zákona o štátnych hmotných rezervách, tvorba a dopĺňanie štátnych hmotných rezerv sa realizuje podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom od účinnosti nového zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní neexistuje ustanovenie v predmetnom zákone, na základe ktorého by mohol ochraňovateľ obstarávať mobilizačné rezervy v mene žalovaného. Mobilizačné rezervy, od ktorých si odvodzuje žalobca ušlý zisk boli obstarané žalovaným v súlade s § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003 Z. z. a to formou rokovacieho konania bez zverejnenia. Je nesporné, že rovnakým spôsobom, rokovacím konaním bez zverejnenia podľa § 66 ods. 1 písm. i) zákona č. 523/2003 Z.z. obstaral žalovaný v období od roku 2005 do roku 2006 mobilizačné rezervy. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný postupoval pri obstarávaní mobilizačných rezerv v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, nedošlo z jeho strany k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu. Zo strany žalobcu nebola preukázaná škoda, ktorú si uplatnil vo forme ušlého zisku vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam uvedeným v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj v odôvodnení odvolacieho súdu a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 61. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu žalovanému s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 62. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).