Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/249/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710215178 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1710215178.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: X/ S. A., J. D., X. Č.. X, zastúpený advokátkou kanceláriou JUDr. KUČKOVÁ, advokátka s.r.o., Pluhová 29, Bratislava, X/ I. A., V. XX, D., proti žalovanému: V. A., V.Í. XX, D., zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s.r.o., Šafárikova 1522, Galanta, M. E. K., na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 4.12.2017, č.k. 9C/376/2010-248, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ (po zmene pripustenej uznesením z 13.9.2017) domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel 1/2 na nehnuteľnostiach rodinnom dome v D., súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku registra C katastra nehnuteľností parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 466 m2 a pozemku parc. č. XXXX - záhrada o výmere 318 m2, všetky zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia D., okres D., patrí do dedičstva po poručiteľke C. A., nar. XX.X.XXXX a zomrelej 30.12.2012. Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že ich matka C. A., pôvodná žalobkyňa, darovala žalovanému 1 podiel na predmetnom rodinnom dome s tým, že tieto nescudzí a bude s ňou žiť v spoločnej domácnosti a v prípade staroby a choroby sa postará o lekársku pomoc a zabezpečí slušný pohreb. Po zápise darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností sa žalobca správal sa k žalobkyni agresívne a odišiel od nej. Žalobcovia mali za to, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, ak od žalovanej prijal dar a potom sa od nej odsťahoval. 3. Žalovaný poprel, že by sa niekedy správal k žalobkyni hrubo alebo agresívne. Potvrdil, že sa v máji 2007 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, avšak žalobkyňu 2 - 3 krát do týždňa až do roku 2010 navštevoval. 4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa C. A. previedla darovacou zmluvou z 22.5.2002 svoj 1 podiel na predmetných nehnuteľnostiach žalovanému. V článku II. zmluvy sa jej strany dohodli, že do smrti darkyne, obdarovaný nehnuteľnosti bez jej súhlasu nescudzí a darkyňa až do svojej smrti bude žiť v spoločnej domácnosti s obdarovaným, ktorý sa v jej chorobe a starobe postará o potrebnú lekársku pomoc a po smrti jej vystrojí jednoduchý, ale slušný pohreb. Dňa 11.11.2009 zaslala žalovanému výzvu na vrátenie daru s poukazom na neplnenie článku II. darovacej zmluvy pre hrubé a vulgárne správanie sa žalovaného k nej a pre zanedbávanie starostlivosti o nehnuteľnosti. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, bola darkyňa poberateľkou starobného dôchodku 274,30 eura mesačne a vdovského dôchodku 83,90 eur mesačne. Dňa 30.12.2012 darkyňa zomrela. Žalobkyňa C. A. 30.12.2012 zomrela. Dedičské konanie po poručiteľke C. A. bolo 10.9.2013 uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 13D/ 44/2013 zastavené, pretože nezanechala žiaden majetok. Podľa katastra nehnuteľností sú predmetné nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu 1/ v podiele 1/6, žalobcu 2/ v podiele 1/6 a žalovaného v podiele 4/6. Na podieloch žalobcov 1/ a 2/ sú v katastri nehnuteľností zapísané exekučné záložné práva. 5. Súd prvej inštancie vypočul ako svedkov súčasnú manželku žalovaného S. A. a bývalú manželku žalovaného I. A., ktoré zhodne uviedli, že matka žalovaného sa vedela o seba postarať a že žalovaný sa k matke nesprával agresívne, či inak nevhodne. Súd sa oboznámil aj so zápiskami C. A., predloženými žalobcami, v ktorých popisovala správanie sa žalovaného voči nej, ktoré bolo podľa žalobcov v rozpore s dobrými mravmi. 6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 628, § 629 a § 630 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že dôvody na vrátenie daru uvádzané v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka neboli v konaní preukázané. 7. Pri posudzovaní námietky premlčania práva na vrátenie daru, ktorú v konaní vzniesol žalovaný, súd prvej inštancie dospel k záveru, že za začiatok plynutia premlčacej doby nemožno považovať rok 2007, kedy žalovaný opustil spoločnú domácnosť, čo malo byť podľa žalobcov hrubým porušením dobrých mravov, keďže darkyňa výslovne tento dôvod vrátenia daru nikdy neuviedla. Na základe tohto potom súd prvej inštancie právo na vrátenie daru nepovažoval za premlčané. Vychádzal z toho, že platnosť právneho úkonu darcu, ktorým sa domáha od obdarovaného vrátenia daru sa posudzuje podľa dôvodov uvádzaných darcom, a v danej veci z výzvy darkyne z 11.11.2009 vyplynulo, že darkyňa za dôvod na vrátenie daru považovala nedodržanie článku II. darovacej zmluvy žalovaným, konkrétne hrubé a agresívne správanie sa k nej a zanedbávanie starostlivosti o darované nehnuteľností. 8. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zákon pripúšťa možnosť žiadať vrátenie daru len v prípade ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 Občianskeho zákonníka). Správanie obdarovaného sa posudzuje podľa objektívnych hľadísk, a to i s prihliadnutím na konkrétny vzťah, miesto a okolnosti. V danom prípade bolo na žalobcoch, aby preukázali, že žalovaný sa voči matke, prípadne jej rodine správal tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Žalobcovia túto skutočnosť preukazovali predovšetkým faktom, že sa žalovaný v roku 2007 odsťahoval zo spoločnej domácnosti s darkyňou, čím porušil článok II. darovacej zmluvy, čo nebolo v konaní sporné. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný, rovnako ako každý občan Slovenskej republiky, má právo na súkromie a rodinný život. Považovať za hrubé porušenie dobrých mravov to, že sa rozhodol odsťahovať k priateľke, s ktorou neskôr uzavrel manželstvo, je podľa názoru súdu neprimerané. Prihliadol na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by darkyňa potrebovala 24 hodinovú opateru (ešte v roku 2011 sa bez doprovodu dostavila na súdne pojednávanie). 9. Zápisy matky účastníkov konania predložené v konaní žalobcami súd prvej inštancie nepovažoval najmä pre ich subjektívny charakter za postačujúce na preukázanie toho, že žalovaný sa správal voči matka tak, že tým hrubo porušoval dobré mravy. Do úvahy bral zápisy na strane 13, 19 a 23, na ktoré poukazovali žalobcovia, že žalovaný sa k nej správal povýšenecky, že v roku 2010 sa o ňu 18 dní nikto nestaral a že jej žalovaný vyčítal, že mu zničila prvé manželstvo. Podľa súdu prvej inštancie hrubé porušenie dobrých mravov je absolútny exces z bežne zaužívaných spoločenských pravidiel a slušného správania sa vnímané vo všeobecnosti ako odsúdeniahodné. Za hrubé porušenie dobrých mravov možno považovať napr. opakované neposkytnutie pomoci v chorobe, jej odmietnutie, vystavenie zhoršeným životným podmienkam, ponižovanie, atď. V prejednávanej veci žalobcovia súdu nepreukázali, že žalovaný sa takto správal voči darkyni. v konaní neuviedli kedy bol žalovaný hrubý voči matke, odmietol sa o ňu postarať, prípadne ju odviesť k lekárovi. K namietanej zaujatosti svedkýň súd prvej inštancie uviedol, že iba členovia rodiny, resp. domácnosti dokážu vypovedať, čo sa v rodine deje, či udialo. Svedkyne neodmietli vypovedať, uviedli, že budú vypovedať objektívne a boli poučené o povinnosti vypovedať pravdu a o hrozbe trestného stíhania pre prípad krivej výpovede. Za takýchto okolností súd nepovažoval svedkyne "a priori" za zaujaté. Pri posudzovaní existencie dôvodov na vrátenie daru hodnotil i vzájomnosť v správaní sa darcu a obdarovaného. Podľa výpovedí svedkýň, matka účastníkov konania trvala na tom, aby domácnosť fungovala podľa jej predstáv, nechcela robiť v dome väčšie opravy, bola konzervatívna a bolo ťažké vyhnúť sa rozporom, či napätiu v rodine. 10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. 11. Proti rozsudku podal žalobca 1/ odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Nesúhlasil so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali kedy konkrétne odmietol matke pomôcť a hodnotenie matkiných zápisov ako „subjektívny pohľad darkyne“. Podľa neho súd prvej inštancie týmto porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď zasiahol do práva na rovnosť zbraní a nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo následne viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Záver súdu prvej inštancie, že skutočnosti uvádzané darkyňou vo výzvach na vrátenie daru z 25.7.2008 a 11.11.2008, a opätovne opisované v zápiskoch, majú len subjektívny charakter, nepovažoval za správny, keďže nezohľadnil ich potvrdenie žalobcami a na druhej strane popretie týchto tvrdení žalovaným považoval za objektívne (pravdivé). Rovnako rozdielne súd prvej inštancie hodnotil svedecké výpovede rodinných príslušníkov. Manželky žalovaného považoval za nezaujaté osoby a naproti tomu vyjadrenia žalobcov, ktorými potvrdzovali skutočnosti uvádzané darkyňou, do úvahy nezobral a dokonca uviedol, že žiadny objektívny dôkaz o správaní žalobcu súdu neposkytli. Žalobcovia pritom vstúpili do konania po smrti ich matky a kedy sa tak nestalo v konaní by vystupovali ako svedkovia správania sa žalovaného, či už v situáciách kedy priamo nahrádzali starostlivosť žalovaného o matku a boli matkou informovaní o konaní žalovaného, ktoré ona považovala za hrubé porušenia dobrých mravov. Súd prvej inštancie nedodržal zásadu rovnosti zbraní v spore aj tým, že odročil pojednávanie, aby umožnil žalovanému zabezpečiť účasť svedkyne S. A. na pojednávaní, ale žalobcom neposkytol možnosť predložiť na ďalšom pojednávaní preklad zápiskov darkyne z maďarčiny do slovenčiny. 12. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že hodnotenie dôkazov vykonal súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 CSP povrchne. Nesúhlasil s tým záverom súdu, že darkyňa sa vrátenia daru domáhala pre vulgárne správanie sa žalovaného a zanedbávanie starostlivosti o darované nehnuteľností, a nie z dôvodu neplnenia si povinnosti viesť s darkyňou spoločnú domácnosť, pretože práve vo výzve na vrátenie daru z 11.11.2009 je tento dôvod jednoznačne uvedený. Podľa neho práve to, že žalovaný prestal viesť s darkyňou spoločnú domácnosť bolo hrubým (pokračujúcim a opakovaným) porušením dobrých mravov. Mal za to, že žalovaný prijal dar s týmto záväzkom, vedel o povahových vlastnostiach darkyne a jej konzervatívnom prístupe k predmetnému rodinnému domu a preto dôvody, pre ktoré opustil spoločnú domácnosť s darkyňou, nie sú relevantné. Podľa neho ak žalovaný nemohol plniť povinnosti z darovacej zmluvy, mal dar vrátiť. Za nepodloženú považoval aj úvahu súdu prvej inštancie o tom, že zdravotný stav darkyne nevyžadoval celodennú starostlivosť a to jednak preto, že žalovaný sa zaviazal na poskytovanie starostlivosti matky v prípade staroby a choroby a nie len pre prípad, že by vyžadovala denne 24-hodinovú starostlivosť a jednak preto, že bolo preukázané, že darkyňa bola stará a mala ísť na operáciu kolena, a svedčí o tom aj fakt, že počas súdneho konania zomrela, teda jej zdravotný stav nebol dobrý. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa žalovaného 1/ nesprávne aj po právnej stránke, keďže pri zisťovaní dôvodov pre vrátenie daru nemal zohľadňoval povahu matky, ktorá bola známa aj v čase prijatia daru, ale posúdiť konanie žalovaného, ktorý napriek záväzku v zmluve, neposkytoval darkyni starostlivosť, opakovane jej vulgárne nadával, neprispieval na náklady rodinného domu, čo je objektívne považované za konanie neprípustné, v hrubom rozpore s dobrými mravmi, a nejde len o bežné konflikty v rámci rodinných vzťahov. 13. Proti rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaný 1/ namietal, že na základe ustanovenia § 257 CSP súd prvej inštancie nezohľadnil ako skutočnosť hodnú osobitného zreteľa to, že sa stranou sporu stal v dôsledku úmrtia matky a v konaní pokračoval, aby obhájil právo matky a získal súdnu ochranu práv, ktoré podľa nej boli porušené. Vzhľadom na jeho majetkovú situáciu je uloženie povinnosti nahradiť úspešnej strane trovy konania bolo voči nemu neprimerane tvrdé. 14. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ sa pripojil k jeho odvolaniu. Uviedol, že do konania vstúpil, aby bránil práva matky a stručne zopakoval námietky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré uviedol v odvolaní žalobca 1/. 15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dostatočne odôvodnený potvrdiť. Nesúhlasil s námietkou žalobcu 1/, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti a s tým, že nesprávne hodnotil zápisky darkyne keď im priradil len subjektívny charakter. Mal za to, že bolo vecou žalobcov preukázať, že sa dopustil konania, ktoré by sa dalo charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Len na základe tvrdenia pôvodnej žalobkyne, ktoré on poprel, nebolo možné žalobe vyhovieť. Zopakoval svoje tvrdenia o spolužití s darkyňou a zdôraznil, že podľa neho nemožno v danom prípade nezohľadniť aj správanie darkyne. K tvrdeniu žalobcu 1/, že súd pristupoval s stranám rozdielne, keď kvôli výsluchu svedkyne S. A. odročil pojednávanie a preto, aby žalobcovia mali možnosť predložil preklad zápiskov darkyne do slovenčiny pojednávanie neodročil uviedol, že svedkyňu bol jej zamestnávateľ ochotný uvoľniť z práce len na základe predvolania súdu a pojednávanie bolo odročené z tohto dôvodu, naproti tomu žalobcovia mali mali možnosť nechať preložiť predmetné zápisky a predložiť ich súdu bez asistencie súdu kedykoľvek v priebehu konania, čo neurobili a aj na poslednom pojednávaní vo veci len uviedli, že ak je potrebné zabezpečiť ich úradný preklad, tak s tým nemajú problém, a nežiadali o odročenie pojednávania za týmto účelom. K rozhodnutiu o trovách konania uviedol, že žalovaný 1/ mal možnosť sa sám rozhodnúť, či po smrti matky bude pokračovať v konaní alebo nie. 16. Žalobca 1/ v reakcii na vyjadrenie žalobcu 2/ uviedol, že sa stotožňuje s jeho tvrdeniami nakoľko jeho opis správania sa žalovaného plne korešponduje s tým, čo tvrdil on v odvolaní a v priebehu celého súdneho konania. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojho odvolania a naďalej má za to, že správanie sa žalovaného k matke (darkyni) dosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. 17. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu 1/ (ktoré podľa ustanovenia § 77 ods. 1 CSP platí aj pre žalovaného 2/) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nie dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 27.2.2020 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP). 26. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd pre jeho vecnú správnosť potvrdil pričom sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a poukazuje na toto odôvodnenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP). 27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu na určenie, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke C. A.. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 628, § 629 a § 630 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby aj náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. 28. Odvolací súd pri preskúmavaní nezistil že by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s niektorým z vyjadrení žalobcu 1/ a tak sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal len s podstatnými tvrdeniami žalobcu 1/ uvedenými v odvolaní (§ 387 CSP). 29. Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 30. K zániku darovacieho vzťahu v zmysle citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch právnych skutočností, ktorými sú hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny, a zároveň jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. 31. Podľa súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998), ako ja to, „že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí“ (R 31/1999). Objektívne posúdenie však vždy musí rešpektovať konkrétnu osobnosť dotknutej osoby (napr. vyhrážky a násilné správanie treba hodnotiť rozdielne, ak smerujú voči osamelej staršej chorej osobe ako rovnaké správanie adresované silnému zdravému mladému subjektu žijúcemu v podpore komunity, aj vzhľadom na vzájomné vzťahy, osobnosť, prostredie, životné osudy a pod.). 32. V prejednávanej veci podľa obsahu výziev darkyne na vrátenie daru z 25.7.2008 alebo 11.11.2009 bolo dôvodom na vrátenie daru to, že žalovaný sa nespráva tak ako by sa obdarovaný mal správať, keďže chcel dom predať, nebral do úvahy jej názory a že sa zle správa k bratom a vymenil zámok, aby sa do domu nedostali, resp. že sa hrubo a vulgárne správa k darkyni a zanedbáva starostlivosť o dom. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení o hrubom porušovaní dobrých mravov žalovaným vo vzťahu k matke poukazovali na zápisky darkyne, konkrétne na ich stranu č. 13, 19 a 23. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že správanie, ktoré v nich vytýka darkyňa žalovanému, nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov a ani porušenie jeho záväzku zo zmluvy viesť s darkyňou spoločnú domácnosť. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa obdarovaného treba prihliadať aj na princíp vzájomnosti a brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Pokiaľ súd prvej inštancie zistil, že osobné pomery žalovaného sa zmenili v takej miere, že opustil spoločnú domácnosť s darkyňou (v dome obýval jednu izbu) a odsťahoval sa k partnerke do jej rodinného domu, darkyňa nebola odkázaná na starostlivosť inej osoby, a zložitú povahu darkyne, ktorú nespochybňovali ani žalobcovia, jeho záver o tom, že odsťahovanie sa žalobcu z predmetného domu nie je hrubým porušením dobrých mravov vo vzťahu k darkyni, podľa odvolacieho súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu. 33. K námietke žalobcu 1/, že súd prvej inštancie nepristupoval k stranám rovnako, ak odročil pojednávanie preto, aby predvolal svedkyňu S. A., ale jemu neumožnil, aby mohol predložiť na ďalšom pojednávaní preklad zápiskov darkyne do slovenčiny, odvolací súd uvádza, že týmto postupom súd prvej inštancie zásady sporového konania neporušil. Žalovaný oznámil súdu, že zamestnávateľ svedkyne jej poskytne pracovné voľno kvôli účasti na súdnom pojednávaní len ak bude na pojednávanie predvolaná súdom, riadne označil tento dôkaz a uviedol, čo mu bráni, aby účasť svedkyne zabezpečil sám na pojednávaní. Naproti tomu žalobcovia mali možnosť od začiatku sporu, resp. čo vstúpili do konania, predložiť preklad týchto listín a neuviedli dôvod, ktorý by im v tom do posledného pojednávania vo veci bránil. Dokonca ani na tomto pojednávaní netvrdili, že v konaní predložia tento dôkaz, ale len to, že ak to považuje súd prvej inštancie za potrebné, tak nemajú problém takýto preklad zabezpečiť. 34. Súd prvej inštancie rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov na preukázanie skutkových tvrdení strán vykoná (§185 ods. 1 CSP). Pokiaľ súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré mali byť preukázané vykonaním dokazovania zápiskami darkyne nie sú skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o veci, postupoval procesne správne, keď takéto dokazovanie nevykonal a nebolo preto potrebné pre zabezpečenie možnosti žalujúcej strane predložiť odročiť pojednávanie, a už vôbec nie preto, aby bola stranám zabezpečená rovnosť v tom, že kvôli každej strane sa bude rovnako často odročovať pojednávanie. 35. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, že správanie žalovaného voči darkyni uvedené v jej výzvach na vrátenia daru nezakladá právo žalobcov domáhať sa vrátenia daru podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. 36. Žalobca 1/ v odvolaní poukázal na to, že vo veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane pripúšťa zákon len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania. Priamo z textu uvedeného ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať len vo výnimočných prípadoch. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu. Jeho využitie prichádza do najmä zo sociálnych dôvodov; je možné zohľadniť aj iné pomery oboch strán v konaní a prípadne iné okolnosti, ktoré ako mimoriadne pripúšťajú, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania neuplatnil všeobecne platný princíp a neuložil strane, ktoré v spore neuspela, aby druhej sporovej strane nahradila náklady, ktoré v konaní účelne vynaložila. 37. Samotné tvrdenie žalobcu 1/ v odvolaní, že konanie viedol len preto, aby zabezpečil ochranu práva svojej matky, po ktorej v spore pokračoval, podľa odvolacieho súdu nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP. Žalobca mal možnosť sa rozhodnúť, či chce v konaní pokračovať na žalujúcej strane, a pokiaľ sa tak rozhodol, musí znášať procesný následok neúspechu v spore spočívajúci v povinnosti nahradiť trovy konania druhej strane. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca 1/ neuviedol ani to, aká je jeho majetková situáciu, ktorú považoval tiež za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, a aj preto neprichádza do úvahy pri rozhodovaní o trovách konania aplikácia ustanovenia § 257 CSP. 38. Vzhľadom na to, že súdu prvej inštancie nemožno vytknúť procesné pochybenie, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ani pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobcov domáhať sa podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vrátenia daru, ako ani pri rozhodovaní o náhrade trov konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP). 39. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).