Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/240/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712221129 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1712221129.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. 1. mája XX, XXX XX I., zastúpená: JUDr. Iveta Balalová, advokátka, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava proti žalovanému: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. 1. mája XX, XXX XX I., zastúpený: Mgr. Lucia Kučerková, advokátka, so sídlom J. Jesenského 2063/10, 903 01 Senec, v konaní o zaplatenie 40.000,- eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku zo dňa 22.06.2017, č.k. 10C/235/2013-171, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 22.06.2017, č.k. 10C/235/2013-171, v napadnutej časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 40.000,- eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e. Výrok súdu prvej inštancie týkajúci sa trov prvoinštančného konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 40.000,- eur od 10.12.2012 zastavil. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 40.000,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. 2. Žalobkyňa sa žalobou z 10.12.2012, domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 40.000,- eur, vrátane 9% ročného úroku zo žalovanej sumy od 10.12.2012 z dôvodu, že po uzavretí manželstva dňa 27.04.1985 bol stranám sporu pridelený do nájmu X - izbový družstevný byt, v I. K tomuto družstevnému bytu mali strany sporu spoločný nájom manželov a členský podiel v bytovom družstve uhradili zo spoločných finančných prostriedkov, patriacich do BSM. Dňa 21.04.2006 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené s tým, že strany sporu sa po rozvode na vyporiadaní BSM nijakým spôsobom nedohodli a preto sa majetkové vzťahy medzi bývalými manželmi vyporiadali zo zákona. Podľa žalobkyne sa strany sporu stali podielovými spoluvlastníkmi členského podielu k družstevnému bytu. Neskôr medzi stranami sporu došlo k dohode o nájme družstevného bytu, v zmysle ktorej žalobkyňa previedla svoj členský podiel v stavebnom bytovom družstve a vzdala sa nájmu predmetného bytu v prospech žalovaného, keďže žalovaný nereagoval na výzvu o úhrade hodnoty členského podielu. Žalobkyňa sa domáhala hodnoty členského podielu vo výške 40.000,- eur. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, vzniesol námietku premlčania. Mal za to, že vzťahy medzi stranami sporu boli vysporiadané dňa 14.05.2012 uzavretím dohody rozvedených manželov o nájme družstevného bytu. Žalovaný v priebehu konania žiadal o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 4, a ust. § 705 ods. 1 OZ. Zároveň poukázal na ust. § 494 a § 559 ods. 1,2 OZ. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené. Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli spoločný nájom k X - izbovému družstevnému bytu. Uviedol že k vyporiadaniu členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva nedošlo a uplynutím trojročnej lehoty sa v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka tento stal predmetom ich podielového spoluvlastníctva. Toto podielové spoluvlastníctvo manželov k členským právam k bytu bolo zrušené dohodou rozvedených manželov o nájme družstevného bytu, pričom výlučným nájomcom a členom bytového družstva sa stal žalovaný. Keďže k vyporiadaniu členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania BSM manželov po rozvode manželstva nedošlo v lehote troch rokov od rozvodu manželstva, súd prvej inštancie konštatoval, že toto majetkové právo sa pretransformovalo do podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého sú obidva podiely bývalých manželov rovnaké s poukazom na ust. § 142 OZ. Strany sporu sa dohodli na prevode členských práv žalobkyne na žalovaného. Na zistenie všeobecnej hodnoty členského podielu ustanovený znalec v konaní konštatoval, že hodnota predmetného bytu ku dňu 14.05.2012 je 82.300,- eur. 4. Súd prvej inštancie námietku žalovaného, že žalobkyňa previedla svoj podiel na žalovaného bezodplatne konštatoval, že v dohode o prevode členského podielu žalobkyne na žalovaného nie je v žiadnej jej časti uvedené, že prevod členského podielu je bezodplatný. Súd prvej inštancie preto poukázal ustanovenie § 574 OZ, a keďže sa žalobkyňa písomne nevzdala svojho práva na úhradu hodnoty členského podielu, súd prvej inštancie mal vykonaním znaleckým dokazovaním preukázané, že hodnota 1 členského podielu k predmetnému bytu je 41.150,- eur, a to ku dňu 14.05.2012. Žalobkyňa sumu 40.000,- eur určila teda ako hodnotu svojho členského podielu v bytovom družstve, vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty bytu ku dňu uzavretia dohody, t.j. ku dňu 14.05.2012. 5. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 10.12.2012, pričom jej nárok v čase podania žaloby premlčaný nebol, keď dňa 14.05.2012 došlo k vyporiadaniu členských práv, pričom odo dňa nasledujúceho od tejto udalosti žalobkyňa mala možnosť uplatniť svoj nárok na súde. Súd prvej inštancie konštatoval, že s poukazom na žalobný petit sa nejednalo o žalobu, ktorou by sa malo vyporiadať podielové spoluvlastníctvo strán sporu, jedná sa o žalobu o splnenie povinnosti a to úhrady hodnoty už prevedeného spoluvlastníckeho podielu k predmetnému bytu. 6. Keďže žalobkyňa vzala svoju žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 40.000,- eur od 10.12.2012 do zaplatenia späť, a žalovaný nemal k tomuto návrhu žiadne výhrady, súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. O trovách provoinštančného konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 zákona č. 106/2015 Z.z., a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 7. Proti tomto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Žalovaný poukázal na ust. § 705 ods. 2 OZ v zmysle ktorého, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zaniklo právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom pred uzavretím manželstva. V ostaných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom kto z nich bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu; zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Zároveň žalovaný poukázal na čl. 7 stanov SBDO v zmysle ktorého, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, alebo prejde na neho členstvo a nájom bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. 9. Žalovaný uviedol, že sa stal členom družstva SBDO Pezinok v zmysle článku 23 stanov dňa 18.11.1980, keď bol na schôdzi predstavenstva prijatý za člena družstva. Manželstvo so žalobkyňou bolo uzavreté dňa 27.04.1985 a rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.04.2006. Žalovaný tak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeho členstvom v SBDO Pezinok už pred uzavretím manželstva, t.j. dňa 18.11.1980, pričom následne dňa 26.03.1986 SBDO pridelilo svojmu členovi K. byt č. 30/II do osobného užívania. Žalobkyňa sa členkou SBDO Pezinok a spoločnou nájomníčkou družstevného bytu až v roku 1986 ako manželka člena družstva a jej členstvo v družstve bolo viazané len na trvanie manželstva. Právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dňa 21.04.2006 zaniklo žalobkyni právo spoločného nájmu bytu rozvodov. Podľa žalovaného teda súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok spoločného nájmu k družstevnému bytu ku dňu dohody rozvedených manželov k družstevnému bytu, t.j. ku dňu 14.05.2012. Žalovaný mal za to, že spoločný nájom strán sporu k družstevnému bytu zanikol zo zákona rozvodom manželstva. Opätovne preto vzniesol i námietku premlčania s poukazom na ust. § 100 a § 101 OZ, keď spoločný nájom bytu medzi manželmi zanikol zo zákona rozvodom, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.02.2006 (správne 21.04.2006- poznámka odvolacieho súdu). Žalovaný mal za to, že k tomuto dňu zanikol taktiež členský podiel manželov v družstve a začala plynúť lehota na jeho vyporiadanie, a to trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 24.02.2009. Žalovaný uviedol, že ak začiatok plynutia premlčacej doby bol viazaný na deň, kedy došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo zákona, t.j. na deň 24.02.2009, uplynula by trojročná premlčacia doba žalobkyni na vyporiadanie hodnoty členského podielu dňa 24.02.2012. Žaloba žalobkyne však bola podaná až dňa 10.12.2012, teda po uplynutí premlčacej doby a vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, nárok nemôže súd žalobkyni priznať. 10. Spoločný nájom medzi manželmi zanikol teda zo zákona dňom rozvodu manželstva a preto sa znalecký posudok na hodnotu členského podielu mal nechať vypracovať k tomuto dňu. K dohode rozvedených manželov o nájme družstevného bytu zo dňa 28.11.2012 žalovaný v odvolaní uviedol, že táto je zmätočná a pre rozpor so zákonom, ako aj s dobrými mravmi je neplatná. Navyše sa v nej nespomína hodnota členského podielu v družstve a podľa neho teda žalobkyňa nemala záujem vyporiadať hodnotu členského podielu v družstve. Žaloba je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore zo zákonom, pretože sa žalobkyňa snaží bezdôvodne obohatiť. 11. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zároveň priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. 12. Žalobkyňa uviedla, že tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní sú nesprávne a v rozpore zo zákonom. Žalobkyňa opätovne uviedla, že spoločný nájom družstevného bytu manželmi je upravený v ust. § 703 OZ, pričom pri nájme družstevného bytu má vznik spoločného nájmu bytu manželmi za následok aj vznik spoločného členstva v družstve. Poukázala na R 34/1983 v zmysle ktorého, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu (teraz právo na uzavretie zmluvy o nájme), vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo v družstve. Vznik spoločného členstva manželov v družstve a vznik spoločného užívania družstevného bytu je viazaný na okamžik uzavretia dohody odovzdaní a prevzatí bytu (nájomnej zmluvy). Uviedla, že strany sporu nadobudli právo na pridelenie družstevného bytu a právo spoločného užívania družstevného bytu až rozhodnutím predstavenstva družstva zo dňa 26.03.1986, ktorým im bol pridelený družstevný byt v I. Žalovanému nevznikol nájom k družstevnému bytu, keď sa stal členom družstva, tak ako to uvádza v odvolaní. V súlade s Občianskym zákonníkom ,ako aj stanovami družstva vznikol účastníkom konania nárok na uzatvorenie nájomnej zmluvy a spoločný nájom až po uzatvorení manželstva, a až rozhodnutím predstavenstva družstva. Preto ani rozvodom manželstva účastníkov konania im nezanikol nájom k družstevnému bytu ex lege, lebo tento by im takto zanikol len vtedy, keby rozhodnutím predstavenstva bol pridelený družstevný byt pred uzatvorením manželstva iba jednému z manželov. Stranám sporu vznikol spoločný nájom k predmetného bytu tak, že im bol družstevný byt pridelený po uzatvorení manželstva, a po rozvode manželstva im zo zákona nezanikol spoločný nájom k družstevnému bytu. K odvolacej námietke žalovaného k vznesenej námietke premlčania, a k k námietke, že dohoda o nájme družstevného bytu je zmätočná a v rozpore s dobrými mravmi, žalobkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznila, že podstatným pre vznik spoločného nájmu v prípade účastníkov konania bolo rozhodnutie predstavenstva o pridelení družstevného bytu do nájmu účastníkov konania. To sa stalo až po uzatvorení manželstva, a preto účastníkom konania nemohol po rozvode manželstva zaniknúť zo zákona spoločný nájom bytu. Keďže po zániku manželstva strán sporu a tiež zániku BSM nedošlo medzi účastníkmi konania k mimosúdnej dohode o vyporiadaní BSM a tiež ani jeden z nich nepodal návrh na súd do troch rokov od zániku BSM na vyporiadanie súdom, platí nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania BSM v zmysle § 149 ods. 4 OZ v zmysle ktorého ustanovenia to isté platí i o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Teda aj členský podiel v bytovom družstve ako spoločné majetkové právo manželov sa premenil na režim podielového spoluvlastníctva, a podiely manželov sú rovnaké. Keď je členský podiel v podielovom spoluvlastníctve, vyporiadanie členského podielu sa nevykonáva v rámci vyporiadania BSM, ale sa vykonáva ako vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v § 142 OZ. Žalobkyňa opätovne poukázala na ust. § 705 ods. 2 OZ v zmysle ktorého so zánikom manželstva rozvodom, nie je zo zákona spojený aj zánik spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, ale k jeho k zániku je potrebná dohoda rozvedených manželov alebo rozhodnutie súdu o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu rozvedenými manželmi. Preto o vyporiadanie dohody členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve v zmysle § 705 ods. 2 OZ, a to buď dohodou rozvedených manželov alebo rozhodnutím súdu. Do toho času toto právo trvá ako spoločné a nie je dovtedy ani známe kto sa stane výlučným nájomnom bytu, a teda nie je ani možné stanoviť komu patrí náhrada za stratené spoločné právo. Zdôraznila, že na rozdiel od BSM, ktoré zaniká k okamihu zániku manželstva podľa § 148 ods. 1 OZ, spoločný nájom družstevného bytu a spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve zaniká až na základe dohody bývalých manželov o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu, alebo rozhodnutím súdu. Do doby zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve nemožno teda vyporiadanie ohľadom tohto majetkového práva vykonať. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd nemohol súd vyhovieť námietke premlčania vznesenej žalovaným. Dohodou účastníkov konania zo dňa 14.05.2012 bolo rozhodnuté aj o zrušení podielového spoluvlastníctva k členskému podielu družstevného bytu (zmluva podpísaná 16.05.2012). T.j. až dňom 16.05.2012 bolo možné po prvý krát vyporiadať členský podiel družstevného bytu, ktorý bol dovtedy v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Trojročná premlčacia lehota preto začala plynúť až týmto dátumom. 14. Vyjadrenie žalobkyni k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 05.10.2017, zástupca žalovaného sa k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 16. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. V predmetnej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáha vyplatenia jej vyrovnávacieho podielu z hodnoty členského podielu k bytu nachádzajúceho sa na R. 19. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dôkazy tak, ako mu ich navrhli stany sporu, oboznámil sa so všetkými listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 51C/20/05-25, zo dňa 24.02.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 21.04.2006, ďalej dohodou rozvedených manželov o nájme družstevného bytu, ako aj zápisnicou o prevzatí bytu, vrátane rozhodnutia o pridelení družstevného bytu z 26.03.1986. Navyše na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a to dňa 22.06.2017, tak právny zástupca žalobkyne, ale i žalovaný vyhlásili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pridržiavali sa všetkých doterajších vyjadrení a žalovaný tiež i vyjadrení a podaní svojho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov. 20. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, pričom tento odvolací dôvod môže byť naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu to znamená, že ju úplne opomenul aplikovať, aplikoval nesprávnu právnu normu, prípadne obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v doteraz vykonanom dokazovaní, výsledky vykonaného dokazovania sú v súlade so skutkovým a právnym záverom. Z obsahu spisu vyplýva, čo strany sporu nepopreli, že žalovaný sa stal členom družstva SBDO Pezinok v zmysle čl. 23 stanov dňa 18.11.1980. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 27.04.1985, následne manželstvo bolo rozvedené a rozsudok, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.04.2006. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že spoločný nájom bytu medzi manželmi zanikol zo zákona rozvodom, t.j. právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Z vykonaného dokazovania jednoznačne možno konštatovať, že strany sporu nadobudli právo na pridelenie družstevného bytu a právo spoločného užívania družstevného bytu až rozhodnutím predstavenstva družstva zo dňa 26.03.1986, pričom týmto rozhodnutím bol obom manželom, teda už za trvania manželstva predelený družstevný byt v I. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že mu vznikol nájom k družstevnému bytu v čase, keď sa stal členom družstva pretože nárok na uzatvorenie nájomnej zmluvy, a teda aj spoločný nájom vznikol stranám sporu až po uzatvorení manželstva, a to rozhodnutím predstavenstva družstva zo dňa 26.03.1986. Následne rozvodom preto nemohlo dôjsť k zániku nájmu k družstevnému bytu ex lege. Právo spoločného užívania bytu manželmi zaniká podľa ust. § 705 ods. 2 prvá veta OZ priamo zo zákona u družstevného bytu, ktorý získal len jeden z manželov a to ešte pred uzavretím manželstva a keď teda nevzniklo ani spoločné členstvo manželov v stavebnom bytovom družstve. Iba v takomto prípade nastáva dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zánik práva spoločného užívania bytu a právo byt ďalej užívať zostáva zo zákona tomu z manželov, ktorý získal byt ako družstevný pred uzavretím manželstva. V danom prípade právo na pridelenie bytu vzniklo až za trvania manželstva strán sporu, pričom následne vzniklo i spoločné členstvo v družstve. Následne medzi stranami sporu (medzi rozvedenými manželmi) došlo k dohode rozvedených manželov o nájme družstevného bytu zo dňa 14.05.2012, pričom dohoda bola podpísaná dňa 16.05.2012. Ak dôjde k dohode, čo v danej veci došlo, stáva sa už len jeden z manželov výlučným nositeľom práva nájmu družstevného bytu a členom družstva. Z ust. § 705 ods. 2 OZ vyplýva, že zánikom manželstva rozvodom nie je zo zákona spojený aj zánik spoločného členstva rozvedených manželov v družstve. K zániku je potrebné rozhodnutie súdu o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu rozvedenými manželmi, ak medzi nimi nedôjde k vzájomnej dohode, resp. je možná aj dohoda rozvedených manželov, tak ako to bolo v tomto prípade. K námietke žalovaného, že predmetná dohoda je neplatná z dôvodu, že sa v nej nespomína hodnota členského podielu v družstve, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že žalobkyňa nemala žiaden záujem vysporiadať túto hodnotu členského podielu, odvolací súd uvádza, že dohodu podľa ust. § 705 ods. 1 OZ sa má na mysli taká dohoda rozvedených manželov o užívaní bytu, podľa ktorej bude byt užívať ďalej len jeden z nich a druhý sa zaviaže z bytu vysťahovať. Takúto dohodu je možné uzavrieť len po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Dohodu je možné uzavrieť písomne, ústne, avšak takáto dohoda ako dvojstranný hmotnoprávny úkon musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 34 a nasl. OZ. Z ust. § 705 ods. 1 OZ nevyplýva, že v takejto dohode má byť uvedená hodnota členského podielu v družstve. Na druhej strane, ak dôjde k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu bývalými manželmi, ak je určené kto z nich bude ako nájomca súčasne ako člen družstva byť užívať, zanikne spoločné členstvo v družstve. Členský podiel v družstve sa ako pôvodné spoločné majetkové právo manželov stáva vo vzťahu k družstvu majetkovým právom len jedného z manželov. Keďže v danom prípade do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu účastníkmi podľa § 705 ods. 2 OZ, a vyporiadaniu tohto členského podielu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, potom jeho vyporiadanie spadá pod režim ust. § 149 ods. 4 OZ ako tzv. ostatkové majetkové právo spoločné manželom, a toto právo sa už vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v súlade s ust. § 142 OZ. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správne žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu konštatovala, že o vyporiadanie hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, pričom do toho času toto právo trvá ako spoločné a dovtedy nie je ani známe kto sa stane výlučným nájomcom bytu, a preto nie je možné ani stanoviť komu patrí náhrada za stratené spoločné právo. Správny je záver, že spoločný nájom družstevného bytu a následne a spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve zaniká až na základe dohody bývalých manželov o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu, ale taktiež i rozhodnutím súdu. Do doby zániku spoločného nájmu a spoločného členstva v družstve nie je možné vyporiadanie ohľadom tohto majetkového práva, a preto námietka premlčania žalovaného nie je dôvodná, pretože až nasledujúci deň po dni, kedy došlo k podpísaniu dohody o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu, bolo možné po prvý krát vyporiadať členský podiel družstevného bytu. Premlčacia lehota začala plynúť prvým dňom nasledujúcim po dni 16.05.2012, t.j. počnúc dňom 17.05.2012. Ak teda žaloba žalobkyne bola podaná dňa 10.12.2012, bola podaná včas. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 40.000,- eur ako vecne správny, v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP. 23. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 40.000 eur od 10.12.2012 zastavil, a zároveň a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 40.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odvolania žalovaného proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta. Odvolací súd je viazaný podľa ust. § 379 CSP rozsahom odvolania s výnimkami uvedenými v ust. § 379 písm. a) až c). Odvolací súd je viazaný kvantitatívnou stránkou odvolania, avšak odvolacím návrhom (§ 381 CSP - petit odvolania), t.j. spôsobom, formou rozhodnutia navrhovaného odvolateľom, súd viazaný nie je. Odvolací súd s poukazom na obsah podaného odvolania zo strany žalovaného ustálil, že žalovaný čo do rozsahu odvolania napadol výrok súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni istinu vo výšky 40.000 eur a nie aj výrok, ktorým súd prvej inštancie konania v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 40.000 eur od 10.12.2012 zastavil. 24. Zároveň odvolací súd preskúmal i výrok rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúci sa trov prvoinštančného konania v súlade s ust. § 379 písm. a) CSP. 25. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie ,týkajúci sa trov prvoinštančného konania z dôvodu, že túto časť výroku súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil len tým, že o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. z dôvodu, že úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.12.2012 domáhala zaplatenia nielen istiny vo výške 40.000,- eur, ale aj 9%-tného úroku z omeškania od podania žaloby do zaplatenia. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v podaní zo dňa 26.01.2015 (č.l. 55-57) pred pojednávaním vzala čiastočne žalobu späť, týkajúcu sa príslušenstva - úrokov z omeškania a žiadala, aby súd prvej inštancie v tejto časti konania o zaplatenie úrokov z omeškania zastavil. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 40.000,- eur od 10.12.2012 zastavil. Ako už bolo vyššie uvedené žalovaný s poukazom na obsah odvolania túto časť výroku nenapadol odvolaním. 26. Žalobkyňa bola úspešná v merite veci - v istine vo výške 40.000,- eur, a v časti úrokov z omeškania došlo k zastaveniu konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne. Žalobkyňa teda bola úspešná v časti o zaplatenie 40.000,- eur, pričom zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 CSP v zmysle, ktorého kritériom pre priznanie náhrady trov konania je úspech vo veci, ktorý súd vždy skúma, čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku. 27. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila, zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že tieto trovy vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Bude preto vecou súdu prvej inštancie, aby zistil a následne vyhodnotil a odôvodnil rozhodujúce skutočnosti na posúdenie tejto procesnej zodpovednosti a aby vo veci v súvislosti s trovami prvoinštančného konania opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie aj náležite a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti trov prvoinštančného konania zrušil s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, a preto odvolací súd vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a to v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).