Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/8/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713200892 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1713200892.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu MHS PRODUKT,s.r.o., Záhradnícka 1367/38, Sládkovičovo, IČO: 44 639 970, práv. zast. Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P. Pazmáňa 2367/17A, Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému CHATEAU MODRA, a. s., so sídlom Dolná 120, Modra, IČO: 35 754 079, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Anna Hudáková, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 66, Bratislava, IČO: 47 250 798, o zaplatenie 29.607,76EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/20/2013-603 zo dňa 12.10.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/20/2013-603 zo dňa 12.10.2018 v napadnutom výroku II. opravuje tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/20/2013-603 zo dňa 12.10.2018 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/250/2016-558 zo dňa 11.10.2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/20/2013-483 zo dňa 19.10.2015 a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil nesprávny, resp. predčasný právny záver o povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovaným pohľadávku v celom rozsahu dostatočným spôsobom neodôvodnil, neuviedol akými úvahami sa pri rozhodnutí zaoberal a ako dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu, nevysporiadal sa s rozpornosťami, aj keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný nemá a v účtovníctve nevedie voči žalobcovi žiadne záväzky. 2. Po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je žalobcom vznesený nárok, ktorého skutkovým základom je plnenie podľa zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným za plnenie žalobcu spočívajúce v konaní určitej činnosti žalobcom. Žalobca svoj nárok odvodzuje zo Zmluvy o poskytovaní služieb a predaji komodít. Samotná Zmluva o poskytovaní služieb a predaji komodít však neobsahuje konkrétny záväzok kúpiť a predať tovar, je len podkladom pre uzatvorenie dielčích zmlúv medzi žalobcom a žalovaným a to kúpnych zmlúv, kde žalovaný by mal previesť vlastnícke právo k tovaru - poľnohospodárskym plodinám na žalobcu a žalobca mu zaplatiť odplatu, pričom však bolo v čl. 3 dohodnuté, že záväzok zaplatiť kúpnu cenu nezanikne splnením, ale započítaním na záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu za práce vykonané podľa Zmluvy o poskytovaní služieb a predaji komodít. Súčasne bolo dohodnuté, že povinnosť žalobcu zabezpečiť predaj, resp. odkúpiť tovar sa nevzťahuje na poľnohospodárske plodiny - na cukrovú repu. Nebola výslovne dohodnutá výška odplaty, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi za organizačné riadenie celého chodu poľnej výroby, za zabezpečovanie všetkých prác žalobcom pre žalovaného a za všetky materiálové vstupy ako aj za zabezpečenie predaja poľnohospodárskych plodín. Bola však dohodnuté, že kúpna cena za poľnohospodárske plodiny bude minimálne vo výške výrobných nákladov poľnej výroby. Keďže bol dohodnutý spôsob poskytnutia protiplnenia za plnenie žalobcu a to započítaním na kúpne ceny podľa budúcich kúpnych zmlúv na poľnohospodárske plodiny, pričom na cukrovú repu sa povinnosť žalobcu zabezpečiť odkúpenie produkcie nevzťahuje, súd prvej inštancie skúmal aká je výška odplaty za činnosť žalobcu podľa Zmluvy o poskytovaní služieb a predaji komodít a súčasne či došlo k zániku povinnosti žalovaného zaplatiť túto odplatu. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal tvrdenie, že žalovaný si objednal navyše vykonávanie iných služieb poľnej výroby na pozemkoch strediska Nebojsa, ako aj nepreukázal povinnosť uhradiť služby za práce poľnej výroby na plodine cukrová repa vo výške 29.607,76 EUR pre žalovaného, keď neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o vykonanie prác pre žalovaného na cukrovej repe. 3. V tejto súvislosti však súd poukázal na výpovede svedkov, z ktorých je preukázané poskytovanie plnenia žalobcom žalovanému podľa Zmluvy o poskytovaní služieb a predaji komodít, a to aj v časti cukrovej repy. Výška odplaty za práce na cukrovej repe sporná nebola, čo sa prejavilo aj tak, že žalobca a žalovaný uzatvorili dohody o započítavaní pohľadávok pričom aj žalovaný odsúhlasil započítanie na žalobcom tvrdené pohľadávky podľa Zmluvy o predaji služieb a poskytovaní komodít. Žalobca sa teda oprávnene domáhal zaplatenia odplaty za vykonané práce faktúrami faktúry č. 03032009, 01052009, 01062009, 02072009, 3/2010, 9/2010, 11/2010, 16/2010, 34/2010, 35/2010, 51/1010, 58/1010, 3/2011, 12/2011, 13/2011, 21/2011 a 37/2011. Samotná Zmluva o predaji služieb a poskytovaní komodít obsahovala dohodu, akým spôsobom sa majú vystavovať faktúry s akou splatnosťou, súčasne bolo dohodnuté, že vzájomné pohľadávky a záväzky zmluvných strán budú vzájomne započítané, faktúry, ktoré nebudú vysporiadané zápočtom musia byť príslušnou zmluvnou stranou uhradené v lehote splatnosti. Žalovaný tvrdil vykonane zápočtov, a to Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.9.2000, Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.12.2009, Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 31.3.2011 a Oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 19.5.2014. Pri posúdení platnosti týchto právnych úkonov bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, teda že je zrejmé aké pohľadávky boli predmetom zápočtu s ich dostatočnou špecifikáciou s odkazom na jednotlivé faktúry, v ktorých bol dôvod plnenia jednoznačne uvedený. Rozsah plnenia a dôvod vystavených faktúr nebol do začatia tohto konania medzi stranami sporný, bolo preto potrebné posudzovať dohody o zápočte vo vzťahu čo strany týmito dohodami sledovali a aký cieľ chceli takýmto právnym úkonom dosiahnuť. Pri skúmaní právnych úkonov započítania žalovaného dohodami zo dňa 30.9.2009, 31.12.2009, 31.3.2011 a jednostranným úkonom zo dňa 19.5.2014, súd tieto úkony vyložil ako námietky započítania a súčasne aj vykonanie procesnej obrany. Pokiaľ išlo o právne úkony započítania dohodami zo dňa 30.9.2009, 31.12.2009, 31.3.2011, na základe tohto mali byť vzájomne započítané pohľadávky žalobcu voči žalovanému uvedené vo faktúrach č. 3032009, 2032009, 1032009, 1042009, 3042009, 2042009, 1052009, 1062009, 2072009. 1072009, 2072009, 3082009, 4082009, 5092009, 30102009, 1102009 a 32102009. 12010, 22010, 32010, 42010, 52010, 62010, 72010, 82010, 92010, 112010, 142010, 272010, 322010, 342010, 352010, 522010, 132010, 122010, 152010, 162010, 172010, 282010, 332010, 422010, 32102009, 40112009, 1612009, 512010, 572010, 582010, 592010, 43010, 44010, 48010, 41010 a 46010 proti pohľadávkam žalovaného voči žalobcovi, ktoré pohľadávky boli identifikované rovnako číslami faktúr, uvedenými právnymi úkonmi teda došlo k stretu pohľadávok s účinkom ich zániku. Obdobné platilo aj na jednostranné započítanie vykonané žalovaným Oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 19.5.2014, keď doručením tejto listiny do dispozičnej sféry žalobcu, ktorá skutočnosť bola nesporná, došlo k stretu pohľadávok a teda aj k ich zániku. 4. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ išlo o oprávnenie Ing. Ivana Višňovského konať za žalovaného pri započítavacom úkone, tento vykonával u žalovaného funkciu finančného riaditeľa a neskôr generálneho riaditeľa, bol preto oprávnený konať za žalovaného, keď pri výkone funkcie finančného riaditeľa ako aj generálneho riaditeľa obvykle dochádza konanie za obchodnú spoločnosť vrátane dohadovania obchodov, uzatvárania obchodných zmlúv, uzatváraní zmlúv o vysporiadaní práv z týchto obchodov a to vrátane dohôd o započítaní. Navyše v jednotlivých dohodách nebolo uvedené z titulu akej funkcie Ing. Višňovský konal pri svojom podpise, teda žalobca nemohol mať za to, že koná ako člen predstavenstva, naopak pri dohodách z roku 2009 bolo v záhlaví uvedené, že žalovaný koná „v zastúpení Ing. Ivan Višňovský“, čo by nasvedčovalo tomu, že nekoná ako člen štatutárneho orgánu ale ako zástupca, keď konanie v súlade s § 15 Obchodného zákonníka je osobitnou formou zastúpenia. Samotné oprávnenie generálneho riaditeľa konať podľa Organizačného poriadku je bez právneho významu, keďže oprávnenie konať podľa § 15 Obchodného zákonníka je potrebné posudzovať objektívne, nie podľa vymedzenia vo vnútropodnikových normách. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu, že vykonané zápočty sú vykonané v rozpore so zmluvou, samotná dohoda o započítaní ako dvojstranný právny úkon, pokiaľ je samozrejme uzavretá platne, je postačujúca na zmenu prípadnej predchádzajúcej dohody účastníkov záväzkového vzťahu, že nedôjde k zániku ich vzájomných pohľadávok započítaním. Navyše dohoda o vylúčení započítania vybraných pohľadávok nebola uzavretá. Tvrdenie žalobcu, že pohľadávky za vykonané práce na cukrovej repe v roku 2009 až 2011 musia ostať nespárované a neuhradené, nakoľko cukrová repa bola žalobcom v zmysle zmluvy vypestovaná, samostatné vstupy nákladov potrebné pre jej vypestovanie boli po ich uskutočnení žalovanému riadne vyfaktúrované, mal súd za nepreukázané, keď samotnou dohodou o zápočte žalobca fakticky odsúhlasil ich identifikáciu a následne ich zánik. Súd mal vykonanie dokazovania znaleckým posudkom znalcom z odboru poľnohospodárstvo za účelom zistenia nákladov na úrodu za nadbytočné, a to vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania a preukázaný skutkový stav. Obdobne mal súd za nadbytočné dokazovanie oboznámením s obsahom zoznamu všetkých nákladov z nákladových stredísk pre jednotlivé plodiny, ako aj nákladové strediská všeobecné za r. 2009-2011 a náklady za rozpracovanú výrobu od r. 2008 do marca 2009, zoznamu všetkých faktúr vystavených žalovaným žalobcovi. 5. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie síce vo veci opätovne rozhodol, avšak vychádzal výlučne z názoru odvolacieho súdu, že pohľadávky spôsobilé na započítanie existovali, čo však z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Existencia týchto pohľadávok bola sporná a vyplýva aj z rozsiahlo vykonaného dokazovania, ktoré prebiehalo na súde od roku 2013 s tým, že súd prvej inštancie sa takto vykonaným dokazovaním nezaoberal a ani svoje rozhodnutie náležite nezdôvodnil, pričom rozhodnutie je prekvapivé, práve z dôvodu dlho vykonávaného dokazovania, avšak nikde v súdnom spise nie je uvedený ani predbežný právny názor súdu, ani je tomu ani tak, po zrušení prvého rozsudku. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že neexistujú pohľadávky spôsobilé na započítanie, nakoľko započítavať sa mali iba pohľadávky žalobcu na kúpu úrody a pohľadávky žalovaného na jej vypestovanie, ktoré sa mali kryť jedna k jednej a pohľadávky za práce na cukrovej repe tak mali zostať zápočtom nedotknuté, a teda sa nemali s akými inými pohľadávkami započítavať. Práce na poľnej výrobe mali podliehať zápočtom, avšak práce na cukrovej repe boli nad rámec predmetu zmluvy (článku 1 zmluvy o poskytovaní služieb) a mali byť samostatne fakturované a hradené, nakoľko neexitovali pohľadávky, s ktorými by mohli byť tieto pohľadávky započítané. Uvedené vyplýva z článku 1 ods. 4, článku 4 ods. 1, ods. 2 zmluvy o spolupráci. Princíp spolupráce mal prebiehať tak, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia, vrátane v tom čase zamestnancov žalovaného, ktorí si zmluvu vykladali rovnako ako žalobca, že práce poľnej výroby, t.j. práce na plodinách ako jačmeň, kukurica, pšenica, ktoré si vyfakturuje žalobca voči žalovaného sa musia rovnať kúpnej cene spätného odkupu, ktorú vyfakturuje žalovaný ako kúpnu cenu žalobcovi. Práce na cukrovej repe tak zmluve nepodliehali, a preto sa nemali ani s akými pohľadávkami započítavať, nakoľko iné pohľadávky, ktoré by vytvorili protipohľadávky na započítanie pohľadávok z cukrovej repy medzi stranami sporu neexistovali (a nemali ani z čoho vzniknúť). 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že si objednal u žalobcu práce naviac. Žalobca v konaní nepreukázal, že by existovala nejaká objednávka, dodatok k zmluve alebo iný právny úkon z ktorého by vyplývalo, že si žalovaný objednal práce poľnej výroby na cukrovej repe naviac nad rámec Zmluvy o poskytovaní služieb a predaji komodít. Zmluvou o poskytovaní služieb sa práve žalobca zaviazal vykonávať pre žalovaného všetky práce poľnej výroby na pozemkoch dohodnutých v prílohe zmluvy patriace žalovanému v stredisku Nebojsa. Touto zmluvou neboli nijako vylúčené práce poľnej výroby na cukrovej repe. Sama skutočnosť, že žalobca vo faktúrach špecifikoval práce poľnej výroby tak, že uviedol, že vykonával práce na cukrovej repe, nezakladá žalobcovi nárok po zániku týchto pohľadávok na základe vzájomného započítania duplicitne uplatňovať zaplatenie služieb na cukrovej repe, a to takým spôsobom, že z ním vstavenej fakturovanej sumy v príslušnej faktúre, ktorá zanikla požaduje zaplatiť časť fakturovaných prác na cukrovej repe, hoci takéto pohľadávky už neexistujú nakoľko zanikli na základe Dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok a jednostranným zápočtom. Priznanie takéhoto duplicitne uplatňovaného nároku by žalobcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. Taktiež žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pohľadávky za práce poľnej výroby na cukrovej repe nemohli byť vzájomne započítané, a preto sú neplatné. Žalobca v konaní nepreukázal, že by existovala nejaká dohoda, ktorej ustanovenie by vylučovalo zo vzájomného započítania pohľadávok práce poľnej výroby na cukrovej repe. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 15.4.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalobcu uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 C.s.p., s čím sa odvolací súd plne stotožnil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žaloba sa neopiera o žiadny relevantný dôvod, ktorý by oprávňoval žalobcu z akéhokoľvek dôvodu považovať uzavreté dohody o započítaní medzi zmluvnými stranami za neplatné, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by so započítaním pohľadávok nesúhlasil, resp., že by odmietol vzájomný zápočet pohľadávok. Naopak súhlas žalobcu s dohodami o vzájomnom započítaní pohľadávok je potrebné považovať za hodnoverne preukázaný. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1,2, C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 12. V napadnutom rozhodnutí súd II. výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Tento výrok odvolací súd považuje za nesprávny, keďže ako vyplýva z bodu 24. odôvodnenia rozsudku, súd o náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).