Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/250/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713200892 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1713200892.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu MHS PRODUKT, s.r.o., Záhradnícka 1367/38, Sládkovičovo, IČO: 44 639 970, práv. zast. Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., Štúrova 42, Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému CHATEAU MODRA, a.s., Dolná 120, Modra, IČO: 35 754 079, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Anna Hudáková, s.r.o., Záhradnícka 66, Bratislava, IČO: 47 250 798, o zaplatenie náhrady škody vo výške 29.607,76 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/20/2013-483 zo dňa 19.10.2015 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/20/2013-483 zo dňa 19.10.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 29.607,76 EUR titulom náhrady škody a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov súdneho konania vo výške 100%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako dodávateľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o poskytovaní služieb a predaji komodít, predmetom bol záväzok žalobcu zabezpečovať pre žalovaného všetky služby týkajúce sa poľnohospodárskej výroby na pozemkoch za dohodnutú cenu na dobu určitú od 2.3.2009 do 31.12.2013. Žalovaný nerozporuje plnenie poskytnuté žalobcom, za ktoré žiada zaplatenie odplaty, pričom navyše fakticky uznáva svoju povinnosť, keď žalovaný žiadané pohľadávky započítaval na svoje pohľadávky. Rovnako aj z výpovedí svedkov W.. W. E., W.. W. C., W.. M. C.S. je preukázané poskytovanie plnenia žalobcom žalovanému podľa Zmluvy o poskytovaní služieb a predaji komodít. Žalobca sa teda oprávnene domáhal zaplatenia odplaty za vykonané práce faktúrami faktúry č. 03032009, 01052009, 01062009, 02072009, 3/2010, 9/2010, 11/2010, 16/2010, 34/2010, 35/2010, 51/1010, 58/1010, 3/2011, 12/2011, 13/2011, 21/2011 a 37/2011. Samotná Zmluva o predaji služieb a poskytovaní komodít obsahovala dohodu, akým spôsobom sa majú vystavovať faktúry s akou splatnosťou a súčasne bolo dohodnuté, že vzájomné pohľadávky a záväzky zmluvných strán budú vzájomne započítané, faktúry, ktoré nebudú vysporiadané zápočtom musia byť príslušnou zmluvnou stranou uhradené v lehote splatnosti. Vzhľadom na to, že nedošlo k zápočtu pohľadávok v uvedených v predmetných faktúrach, bolo povinnosťou žalovaného zaplatiť uvedené pohľadávky. Keďže nebolo tvrdené, a teda ani preukázané, že žalobca vystavil faktúry neoprávnene, že nemal pohľadávky, ktorých zaplatenie žiadal predmetnými faktúrami, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. 3. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení o zániku jeho záväzkov započítaním pohľadávok žalovaného voči žalobcovi s pohľadávkami žalobcu voči žalovanému. Súd prvej inštancie uviedol, že samotné faktúry nie sú právnym dôvodom na plnenie a teda nie je možné započítať pohľadávku z faktúry. Faktúrami je však žiadané zaplatenie peňažných súm z tvrdených právnych dôvodov, pričom spravidla obsahujú aj identifikáciu žiadanej sumy takým spôsobom, že sú pohľadávky vo faktúrach jednoznačne identifikované. Súd mal teda za to, že pokiaľ by došlo k započítaniu pohľadávok (bez ohľadu na to či jednostranným alebo dvojstranným právnym úkonom) bolo by možné identifikovať pohľadávky odkazom na faktúry, pokiaľ by z týchto bolo zrejmé o ktoré pohľadávky (práva na plnenie) ide. Pri skúmaní právnych úkonov započítania žalovaného dohodami zo dňa 30.9.2009, 31.12.2009, 31.3.2011 a jednostranným úkonom zo dňa 19.5.2014, súd tieto úkony vyložil ako námietky započítania a súčasne aj vykonanie procesnej obrany. 4. Súd prvej inštancie má za to, že pokiaľ ide o právne úkony započítania dohodami zo dňa 30.9.2009, 31.12.2009, 31.3.2011, na základe tohto mali byť vzájomne započítané pohľadávky žalobcu voči žalovanému uvedené vo faktúrach č. 3032009, 2032009, 1032009, 1042009, 3042009, 2042009, 1052009, 1062009, 2072009. 1072009, 2072009, 3082009, 4082009, 5092009, 30102009, 1102009 a 32102009. 12010, 22010, 32010, 42010, 52010, 62010, 72010, 82010, 92010, 112010, 142010, 272010, 322010, 342010, 352010, 522010, 132010, 122010, 152010, 162010, 172010, 282010, 332010, 422010, 32102009, 40112009, 1612009, 512010, 572010, 582010, 592010, 43010, 44010, 48010, 41010 a 46010 proti pohľadávkam žalovaného voči žalobcovi, ktoré pohľadávky boli identifikované rovnako číslami faktúr. Nebolo však dohodnuté, ktorá pohľadávka žalobcu voči žalovanému sa s ktorou pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi stretá. Určitosť prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného právneho vzťahu. Pokiaľ v danej veci priamo z úkonu započítania nie je aj tretím osobám zrejmé konanie, za ktoré konanie je žiadané primerané zadosťučinenie, nie je splnená podmienka určitosti právneho úkonu. Stretnutie pohľadávok nie je možné bez úkonu kompenzujúceho určiť, nie je možné zistiť, ktorá pohľadávka žalobcu voči žalovanému zanikla, právne úkony započítania a to dohody zo dňa zo dňa 30.9.2009, 31.12.2009, 31.3.2011 sú preto neurčité a z tohto dôvodu neplatné právne úkony. Pohľadávky žalobcu voči žalovanému uvedené vo faktúrach, tak nezanikli započítaním vykonaným dohodami zo dňa 30.9.2009, 31.12.2009, 31.3.2011. Obdobné platí aj na jednostranné započítanie vykonané žalovaným Oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok z 19.5.2014, keď ani tento jednostranný započítací úkon neobsahuje určenie ktorá pohľadávky z tej-ktorej faktúry žalobcu sa stretá s ktorou pohľadávkou z tej-ktorej faktúry žalovaného. Rovnako preto aj tento právny úkon je nedostatočne určitý a z tohto dôvodu neplatným právnym úkonom. Ani následne vyhotovené fotokópie dohôd o započítaní a jednostranné započítanie a ich technické spojenie spolu s priloženými faktúrami a ďalšími listinami nemôže vyvolať účinky určitého právneho úkonu, keď rozhodujúci je obsah právneho úkonu v čase jeho vykonania a ďalej tiež aj keby boli dohody a jednostranné započítanie vyhotovené uvedeným spôsobom, nevyvolali by určitosť právneho úkonu, keďže ani ich priložením by sa nedalo zistiť, ktorá pohľadávka žalobcu voči žalovanému sa stretla s ktorou pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi. Kompenzačné námietky sú tak neučinné, keď hmotnoprávny úkon na ktorý odkazujú sú neurčité a z tohto dôvodu neplatné právne úkony z dôvodu neuvedenia, ktoré pohľadávky mali byť započítané, a teda mali zaniknúť. Pokiaľ ide o vady kompenzačných námietok a námietok započítania súd o týchto nepoučil žalovaného, keď súd poskytuje poučenia o ich procesných právach a námietka započítania je hmotnoprávnym úkonom. Súd prvej inštancie nevylúčil na samostatné konanie nároky uplatnené žalovaným kompenzačnou námietkou, keď išlo procesnú obranu a v takom prípade zákon tento postup neumožňuje. 5. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že odhliadnuc od skutočnosti, že vyššie uvedený dôvod neplatnosti dohôd o započítaní je samostatný, uviedol, že Ing. W. E. vykonával u žalovaného funkciu finančného riaditeľa a neskôr generálneho riaditeľa, bol preto oprávnený konať za žalovaného, keď pri výkone funkcie finančného riaditeľa, ako aj generálneho riaditeľa obvykle dochádza konanie za obchodnú spoločnosť vrátane dohadovania obchodov, uzatvárania obchodných zmlúv, uzatváraní zmlúv o vyporiadaní práv z týchto obchodov a to vrátane dohôd o započítaní. Navyše v jednotlivých dohodách nie je uvedené z titulu akej funkcie W.. E. konal pri svojom podpise, teda žalobca nemohol mať za to, že koná ako člen predstavenstva, naopak pri dohodách z roku 2009 je v záhlaví uvedené, že žalovaný koná „v zastúpení W.. W. E.“, čo by nasvedčovalo tomu, že nekoná ako člen štatutárneho orgánu, ale ako zástupca, keď konanie v súlade s § 15 Obchodného zákonníka je osobitnou formou zastúpenia. Samotné oprávnenie generálneho riaditeľa konať podľa Organizačného poriadku je bez právneho významu, keďže oprávnenie konať podľa § 15 Obchodného zákonníka je potrebné posudzovať objektívne, nie podľa vymedzenia vo vnútropodnikových normách (rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 29 Cdo 2074/2000 zo dňa 14.3.2002). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že vykonané zápočty sú vykonané v rozpore so zmluvou, odhliadnuc od irelevantnosti tohto tvrdenia vo vzťahu k výsledku konania pri existujúcich dôvodoch rozhodnutia mal súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že samotná dohoda o započítaní ako dvojstranný právny úkon, pokiaľ je samozrejme uzavretá platne, je postačujúca na zmenu prípadnej predchádzajúcej dohody účastníkov záväzkového vzťahu, že nedôjde k zániku ich vzájomných pohľadávok započítaním. Navyše dohoda o nezapočítaní vybraných pohľadávok nebola uzavretá. Súd prvej inštancie mal vykonanie dokazovania znaleckým posudkom znalcom z odboru poľnohospodárstvo za účelom zistenia nákladov na úrodu za nadbytočné, a to vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania a preukázaný skutkový stav. Obdobne mal súd prvej inštancie za nadbytočné dokazovanie oboznámením s obsahom zoznamu všetkých nákladov z nákladových stredísk pre jednotlivé plodiny ako aj nákladové strediská všeobecné za r. 2009-2011 a náklady za rozpracovanú výrobu od r. 2008 do marca 2009, zoznamu všetkých faktúr vystavených žalovaným žalobcovi. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiada rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť. Je toho názoru, že súd svojim rozhodnutím išiel nad rámec dôvodov uvedených v žalobe, keď v konaní nerozhodoval o oprávnenosti týchto dôvodov, na základe ktorých žalobca požaduje plniť 29.607,76 EUR, ale súd svojvoľne rozhodol, že považuje kompenzačné prejavy za neplatné pre neurčitosť, aj keď neurčitosť dohôd nebola medzi stranami sporná. Zo samotnej žaloby vyplýva a medzi stranami to nebolo sporné, že medzi účastníkmi, ako zmluvnými stranami, prišlo ešte pred podaním žaloby k vzájomnému započítaniu a že tieto pohľadávky zanikli ku dňu, kedy sa vzájomné pohľadávky stretli. Aj keď dôvody žaloby na zaplatenie v petite uvedenej sumy neboli v konaní preukázané, napriek tomu súd priznal žalobcovi právo na plnenie v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd teda pochybili, keď nerešpektoval predmet a dôvody konania vymedzené v žalobnom návrhu. Taktiež súd z vlastnej iniciatívy odmietol rešpektovať platnosť uzavretých Dohôd o vzájomnom započítaní pohľadávok. Súd prvej inštancie rozhodol svojvoľne, narušil právnu istotu právnych úkonov z vykonaných kompenzačných prejavov, ktoré neboli do odstúpenia žalovaného od zmluvy nikdy sporné a uložil žalovanému plniť za práce na cukrovej repe duplicitne, bez právneho dôvodu a v rozpore s vykonaným dokazovaním, čím žalobcovi vzniká s privolením súdu bezdôvodné obohatenie. Súd tak vyhovel žalobe, aj keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný už nemá a v účtovníctve nevedie voči žalobcovi žiadne záväzky, ale práve naopak žalobca dlží žalovanému zaplatenie kúpnej ceny za predané komodity sumu 21.110,38 EUR, o ktorom sa vedie súdny spor na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26Cb/59/2015. 7. Žalovaný uviedol, že prejavenie vôle obidvoch zmluvných strán v kompenzačných prejavoch bolo jednoznačné a smerovalo k zániku vzájomných záväzkov a táto vôľa by mala byť rešpektovaná. Z dohôd je zrejmé, že pohľadávky sú započítavané podľa poradia, ako sú uvedené a je z nich zrejmé, ktoré pohľadávky sa navzájom započítavajú a v akej výške. Súd v rozhodnutí nepoukázal na to, ktorý právny predpis určuje poradie započítania, potom jeho tvrdenie nie je podložené a tým aj rozsudok je nepreskúmateľný. Súd sa nevysporiadal s námietkou žalovaného, že pohľadávky, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha zanikli na základe započítania ešte pred podaním žaloby. Súd v rozhodnutí zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca reálne vykonal práce v prospech žalovaného, ale zároveň ignoruje namietanú skutočnosť, že žalobca rovnako reálne aj odobral každoročne od žalovaného tovar, resp. ročnú úrodu poľnej výrobku, ktorú nezaplatil, ale žalobca svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu žalovanému započítal s pohľadávkami za práce poľnej výroby, ktorých sa duplicitne domáha zaplatiť v tomto konaní. 8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého odvolanie nie je dôvodné a žiada rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Z dohôd o započítaní pohľadávok je zrejmé, že tento dokument neobsahuje ani stručnú definíciu o aké pohľadávky vzájomné ide, obsahuje iba čísla faktúry, nie sú uvádzané ani rovnaké sumy a k akému dátumu došlo k zániku pohľadávok - okamih plnenia. Z takto vykonaných zápočtov nie je možné vôbec zistiť podstatné skutočnosti k ich platnosti, tak ako predpokladá § 358 Obch. zák. v spojení s § 580 a nasl. Obč. zák. Taktiež konanie Ing. E.M. pri podpisovaní dohôd je možné považovať za obchádzanie zákona, keďže predstavenstvo spoločnosti malo záujem na obmedzení úkonov W.. E.M. ako zástupcu žalovaného, len do sumy 20.000,- EUR, pričom nad túto sumu mohol konať iba s vedomím predstavenstva. Z výsluchu svedkov jednoznačne vyplynulo, že vykonanie žalovaných prác sporné nikdy nebolo. 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 11. Podľa názoru odvolacieho súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil nesprávny, resp. predčasný právny záver. Preskúmaním spisového materiálu je nutné prisvedčiť odvolateľovi, ktorý namietal, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver o povinnosti zaplatiť žalobcovi zo strany žalovaného, žalovanú pohľadávku v celom rozsahu, keď tento svoj záver dostatočným spôsobom neodôvodnil, neuviedol akými úvahami sa pri rozhodnutí zaoberal a ako dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v celom rozsahu. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozpornosťami, aj keď v konaní bolo preukázané, že žalovaný nemá a v účtovníctve nevedie voči žalobcovi žiadne záväzky. 12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že strany dobrovoľne uzavreli dohody o zápočte v presvedčení, že ich obsah je správny a dôvodný. Ak strany v dohodách o zápočte pohľadávok označili čísla faktúr ktoré sa majú započítať bolo im zrejmé aké pohľadávky sú predmetom zápočtu s ich dostatočnou špecifikáciou s odkazom na jednotlivé faktúry v ktorých bol dôvod plnenia jednoznačne uvedený. Rozsah plnenia a dôvod vystavených faktúr nebol do začatia tohto konania medzi stranami sporný. Je preto potrebné posudzovať dohody o zápočte vo vzťahu čo strany týmito dohodami sledovali a aký cieľ chceli takýmto právnym úkonom dosiahnuť. Započítanie pohľadávok, za splnenia zákonných podmienok, sleduje možnosť jednoduchým právne dovoleným spôsobom zjednodušiť uplatnenie vzájomných práv a záväzkov strán, ich vzájomný zánik a nie ich zahmlievať a skomplikovať. Čo sa týka osoby ktorá za žalovaného dohody o zápočte podpísala, je odvolací súd toho názoru, že táto osoba bola či už z dôvodu poverenia žalovaným alebo z titulu funkcie oprávnená dohody o zápočte za žalovaného podpísať. Napriek podrobnému opisu skutkového stavu veci nedáva odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom vysvetlenie k dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou, pre ktorú nie je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie z pohľadu odvolacieho súdu riadne preskúmať, keď absentujú dôvody a úvahy súdu prvej inštancie, pre ktoré dospel k danému záveru, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 389 ods. 1, písm. b) a c) C.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vykonať dokazovanie, vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami žalovaného v podanom odvolaní, ktoré námietky vyhodnotil odvolací súd za podstatné a po doplnení dokazovania vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. 13. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a tento záver jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry súdov SR ako i ESĽP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie musí jednoznačne vyplývať, ktorý argument strany sporu je taký, ktorý je pre rozhodnutie významný, resp. bezvýznamný, a aby bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia na každý významný argument strany sporu. Odvolateľ v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces, pričom rovnaký záver vyslovil aj Ústavný súd SR k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30, kedy vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).