Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/79/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716207164 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1716207164.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte v zložený: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kuchtová a členovia senátu: JUDr. Darina Kriváňová a Mgr. Barbora Barteková, v spore žalobkyne: Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 4, IČO: 31 340 890, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: J. G., naposledy bytom N. pod Y. č. XX, o zaplatenie 1449,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 9Csp/73/2016-76, zo dňa 13.11.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 9Csp/73/2016-76 zo dňa 13.11.2017, v napadnutej časti, vrátane trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.449,27 eur, úrok vo výške 1.419,69 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.449,27 eur od 11.11.2016 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %. 2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 31.05.2012, poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.600 eur, ktorý mal byť splácaný v pravidelných 72 mesačných splátkach vo výške 47,29 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Konečný termín splatnosti bol21.11.2016. Úroková sadzba bola 25,50 % ročne, RPMN 19,59 %. 3. Posúdiac vec právne podľa ust. § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 53 ods. 1 a § 54 Občianskeho zákonníka, článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“), článku 7 ods. 1 tejto Smernice, § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a § 3 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, bol uvedený záväzkový vzťah súdom prvej inštancie posúdený ako vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. 4. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto zmluvy sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému úver v sume 1.600 eur, ktorý žalovaná čerpala a porušila dohodnuté povinnosti tak, že bola v omeškaní s viac ako dvoma mesačnými splátkami a súčasne v omeškaní s jednou splátkou dlhšie ako 3 mesiace. Na túto skutočnosť žalobkyňa žalovanú upozornila písomne, pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná na výzvu žalobkyne nereagovala. Dňa 10.04.2014 oznámila žalobkyňa písomne žalovanej, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a vyzvala ju na zaplatenie dlžnej sumy. Nezaplatená časť istiny úveru predstavovala sumu 1449,27 eur. V úverovej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 25,5% ročne, takže riadne úroky z úveru ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru predstavovali sumu 1419,69 eur. Dôvodným je i zaplatenie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške 5,25% ročne z nezaplatenej istiny od 10.11.2016 do zaplatenia, v súlade s § 517 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za nedôvodnú časť žalobného návrhu súd považoval nárok na úroku z istiny od vyhlásenia splatnosti úveru do zaplatenia. Úrok predstavuje odmenu veriteľa za dočasné poskytnutie peňazí dlžníkovi. Jednou z podmienok stanovených v úvere je jeho postupná splatnosť, kedy dlžník spláca úver v dohodnutých splátkach, v dohodnutom čase. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti sa situácia výrazne mení a zaniká možnosť splácať dlh v splátkach, nakoľko veriteľ požaduje okamžité vrátenie dlžnej sumy. Za takýchto okolností stráca nárok na zaplatenie úroku, pretože jeho dojednanie platilo iba po dobu platnosti úveru v pôvodnej forme. Veriteľ už nemôže požadovať od dlžníka úroky, ale iba úroky z omeškania. V tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. 6. O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a to tak, že vo väčšej časti úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v pomernej časti 60 %. 7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie v časti žalobu zamietol. Podľa žalobcu je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP, nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 8. Žalobca prvoinštančnému súdu vytkol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd prvej inštancie vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé, že súd a akýkoľvek štátny orgán v SR, má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom zjavne naplnené nebolo. Poukázal na viaceré rozhodnutia, narp. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/2018, rozhodnutia Ústavného súdu SR (I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06, IV. ÚS 92/09, IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III.ÚS 328/05, IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06), ako aj na § 16 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „“ZOS“). Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. 9. Odvolanie bolo žalovanému doručené oznámením na úradnej tabuli Okresného súdu Pezinok od 01.02.2018 do 17.02.2018. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 11. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie a to v rozsahu, v ktorom súd žalobu vo zvyšku zamietol. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie napadol podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ až h/ CSP. Odvolací súd má za to, že odvolanie žalobcu je dôvodné len čiastočne. 12. Z obsahu podanej žaloby, ako aj z dôkazov, ktoré predložil žalobca súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 31.05.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1.600 eur s úrokovou sadzbou 25,50 % ročne, RPMN 19,59 % ročne. 13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/ > a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu obsahuje jednak procesnoprávnu, ale aj hmotnoprávnu oblasť, a preto odvolací súd má povinnosť preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale aj zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Odvolateľ v podanom odvolaní odvolaním vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavanej činnosti odvolacieho súdu. 16. Žalobca napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Je dôvodná odvolacia námietka žalobcu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil. Pokiaľ sa týka odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie poukázal v napadnutom rozsudku na ust. § 53 ods. 1 OZ a ust. § 153 ods. 4 OSP. Súd prvej inštancie však tieto ustanovenia len odcitoval, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ich bližšie nesubsumoval pod zistený skutkový stav a neodôvodnil, prečo poukazuje práve na tieto zákonné ustanovenia. Navyše, pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na ust. § 153 ods. 4 OSP, je potrebné uviesť, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (t.j. ku dňu 13.11.2017) bol už platný a účinný nový procesný právny predpis a to Civilný sporový poriadok platný a účinný od 01.07.2016. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd prvej inštancie pochybil, ak v čase rozhodovania nového Civilného sporového poriadku vo svojom odôvodnení poukázal na už neplatné procesné ustanovenie § 153 ods. 4 OSP. 18. Pokiaľ ďalej v odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na špeciálnu úpravu spotrebiteľského úveru a to na zákon č. 258/2001 Z.z. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere medzi stranami sporu, ktorá bola uzavretá dňa 31.05.2012, je potrebné na vec aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. a to Zákon o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v tomto smere preto odvolacia námietka žalobcu s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP je dôvodná. 19. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, prípadne aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, prípadne správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. 20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 21. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie je obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V súvislosti so spravodlivým prejednaním veci, odvolací súd zdôrazňuje princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, ale v danej veci aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 22. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. 23. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť. V danom prípade nebolo možné zo strany odvolacieho súdu len vyzvať strany, že vec bude posúdená odvolacím súdom na základe iného zákonného ustanovenia a nestačilo ani strany sporu vyzvať, aby sa k inému právnemu posúdeniu veci vyjadrili, keďže celkové odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dostatočne odôvodnené, ani pokiaľ sa týka tých zákonných ustanovení, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí citoval, keďže buď boli platné, ako napr. ust. § 153 ods. 4 OSP, prípadne ďalšie ustanovenia, pod ktoré bolo potrebné vec právne posúdiť, súd prvej inštancie len odcitoval a následne ich však neaplikoval na zistený skutkový stav veci. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 25. Napriek vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa týka výroku rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, neobstojí argument žalobcu, že dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí, do okamihu re ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá až do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. 26. Žalobca na podporu svojich argumentov poukazuje v odvolaní na viaceré rozhodnutia krajských súdov, v ktorých odvolacie súdy priznali veriteľovi právo na úroky z úveru aj popri úrokoch z omeškania. 27. Odvolací súd konštatuje, že rozhodovacia prax všeobecných súdov je v tejto otázke nejednotná a je možno príkladmo uviesť ďalšie množstvo rozhodnutí odvolacích súdov, ktoré naopak uvádzajú právny názor neprípustnosti, keď sa kumulujú riadne úroky a úroky z omeškania, napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 6Co/56/2018 z 28.03.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 12Co/16/2018 z 12.04.2018. V tejto veci odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, kde súd prvej inštancie (Okresný súd Prešov a následne), kde odvolací súd - Krajský súd v Prešove nepriznali po zosplatnení úveru popri nároku na riadne úroky aj úroky z omeškania s odôvodnením, že nie je možné priznať žalobcovi úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Oba súdy poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/98. Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí vyslovil, že nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne nedôvodné, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Dodal, že odvolací súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom súdu prvej inštancie, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľovi iba do splatnosti dlhu, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, pričom takýto výklad považoval Ústavný súd SR za ústavne akceptovateľný. 28. Na doplnenie, odvolací súd len na doplnenie v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu pod bodom IV. poukazuje na aplikáciu ustanovenia Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, resp. aplikáciu ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa, kde žalobca poukazuje na čl. II bod 1 zák.č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb, na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že došlo k novelizácii ust. § 52 ods. 2 OZ a na základe toho okrem iného uvádza, že na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ sa teda vzťahuje zákon retroaktivity a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zákon č. 102/2014 Z.z. tak, ako ho uvádza žalobca, vôbec neaplikoval vo svojom rozhodnutí. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené bude preto vecou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť v zrušujúcej časti, ako aj o trovách prvoinštančného konania, pričom toto rozhodnutie jasne, vecne a dostatočne odôvodní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý i vzhľadom na stanovisko Občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sa uzniesol, že v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 6Co/56/2018 z 28.03.2018). 30. Následne súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).