Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/116/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717200054 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1717200054.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Bytkomfort - BA, a.s., Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 736 275, zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o., Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 36 662 291, proti žalovanému: HM 67, spol. s r.o., Komenského 16, 902 01 Pezinok, IČO: 36 829 242, zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Bošanský, advokát, Haburská 16, 821 01 Bratislava, o zaplatenie nájomného vo výške 4.068,62 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/2/2017-91 zo dňa 03.12.2018, v znení opravného uznesenia č.k. 36Cb/2/2017-104 zo dňa 31.01.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/2/2017-91 zo dňa 3. decembra 2018, v znení opravného uznesenia č.k. 36Cb/2/2017-104 zo dňa 31. januára 2019 potvrdzuje. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.068,62 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom dlhu na nájomnom a za úhrady spojené s užívaním spoločného priestoru. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.01.2011 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu č. XXXXX/XXXX o nájme spoločných priestorov. V zmysle čl. V ods. 1 uvedenej zmluvy bola cena nájmu vo výške 4.800 eur ročne, t.j. mesačne 400 eur, žalovaný však od júla 2015 neplatil nájomné v dohodnutej výške, ale len 200 eur mesačne a zároveň si riadne neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy tým, že v predpísanej výške neplatil ani mesačný predpis spojený s užívaním spoločného priestoru vo výške 21,28 eur, žalovaný poukazoval len sumu 15,70 eur. Na pojednávaní dňa 24.10.2018 žalobca uviedol, že je aktívne legitimovaný, nakoľko zo Zmluvy o výkone správy vyplýva, že vykonáva správu bytového domu. V odpore voči platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že dňa 13.03.2012 mu zaslal žalobca Predpis za účet Nebyty a SP, v ktorom bola aj položka A. prevádzka: Výkon správy - Č vo výške 5,58 eur. Vzhľadom k tomu, že podľa cenníka výkonov a služieb žalobcu ide o plnenie, ktoré sa zabezpečuje len v prospech niektorých členov družstva a vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí o plnenie požiadajú, považoval žalovaný tento predpis za bezpredmetný, čo oznámil žalobcovi a pokračoval v pôvodných platbách vo výške 15,70 eur. Poukázal na to, že dňa 13.07.2015 zaslal žalobcovi email, v ktorom požiadal o zníženie nájmu. Keďže počas celého obdobia odkedy začal platiť ním navrhnuté znížené nájomné, až do vydania platobného rozkazu, nedostal žiadny výmer nedoplatkov, bral to ako súhlas vlastníkov s návrhom zo dňa 13.07.2015. Na pojednávaní namietol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, namietal tiež výšku žalovanej sumy, premlčanie nedoplatku za rok 2012 vo výške 66,96 eur a nevykonateľnosť žalobného návrhu. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca a vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu F. XX, B., súpisné č. XXXXXX uzavreli Zmluvu o výkone správy č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zabezpečiť výkon správy domu a záväzok vlastníkov bytov a nebytových priestorov platiť odplatu. Súd mal ďalej preukázané uzavretie Zmluvy č. XXXX/XXXX o nájme spoločných priestorov zo dňa 29.01.2011 medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov F. XX a žalovaným, predmetom ktorej bolo prenechanie žalovanému do užívania spoločné priestory a súčasne povinnosť žalovaného platiť cenu nájmu 4.800 eur ročne, z toho mesačné nájomné vo výške 400 eur a súčasne platiť preddavky na služby spojené s nájmom vo výške podľa predpisu mesačných preddavkov nájomného a preddavkov za služby spojené s nájmom, ktorý tvorí prílohu č. 1. Z predložených listín mal súd preukázané, že celkovo žalobca vedie nedoplatok žalovaného vo výške 3.852,925 eur. Súd mal tiež preukázané, že žalovaný žiadal o zníženie nájomného zo 400 eur na sumu 200 eur mesačne z dôvodu zásadnej opravy komunikácií, a teda zásadného zníženia počtu zákazníkov. Konštatoval, že predmet konania tvorí peňažný nárok žalobcu, ktorého základ spočíva v prenechaní spoločného zariadenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov do užívania žalovanému písomnou zmluvou za odplatu a porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť odplatu podľa zmluvy, pričom žalobca má s vlastníkmi bytov uzavretú zmluvu o výkone správy. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 2 ods. 3, § 7b ods. 1, § 10 ods. 2 písm. b), § 8b ods. 1, § 8 ods. 3, § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVBNP“), § 118 ods. 1 a 2 , § 663, § 664, § 671 ods. 1, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1 zákona č. 10/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, preto žalobu zamietol. Uviedol, že správca v súdnom konaní vystupuje ako zástupca, teda nie vo vlastnom mene a na vlastný účet, z čoho vyplýva, že správca nemá byť stranou sporu, aktívne legitimovanými sú osoby, ktoré majú hmotné právo, a týmito sú vlastníci bytov a nebytových priestorov. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 180/2008 zo dňa 15.10.2009, doktrinálny výklad i dôvodovú správu k zákonu č. 268/2008 Z.z.. Zdôraznil, že spojka „za“ v slovnom spojení v § 8b ods. 1 ZoVBNP „za vlastníkov bytov a nebytových priestorov“ sa spája so zastúpením subjektu práva. Dodal, že vecnú aktívnu a pasívnu legitimáciu určuje hmotné právo, pričom hmotné právo a povinnosti majú vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí prenechávajú ich do užívania a ako vlastníci majú zodpovednosť za prípadnú škodu a súčasne prijímajú plnenie (nájomné) od užívateľa. Nad rámec vyššie uvedeného súd uviedol, že žalobca netvrdil ani nepreukázal dôvod na zaplatenie sumy nad rozsah 3.852,92 eur, t.j. vo výške 215,70 eur a súčasne nebolo tvrdené a preukázané uzavretie zmluvy, na základe ktorej by bol žalovaný povinný platiť žalobcovi sumu 5,58 eur ako poplatku za správu, a teda žalovanému nemohla takáto povinnosť vzniknúť. Podotkol, že so samotnou skutočnosťou zmeny podmienok podnikania žalovaného nie je spojený vznik nároku na zníženie nájomného, bolo na vôli vlastníkov bytov, či s ním zmenu dohodnú. Dodal, že tvrdenie žalovaného, že po rokovaní so zástupcom vlastníkov bolo znížené nájomné fakticky odsúhlasené vlastníkmi, nemá oporu v zistenom skutkovom stave, nakoľko podľa čl. X ods. 10.2 Zmluvy č. XXXX/XXXX o nájme spoločných priestorov zo dňa 29.01.2011 bolo výslovne dohodnuté, že táto zmluva sa môže meniť len formou písomných dodatkov. Nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi. 2. Opravným uznesením č.k. 36Cb/2/2017-104 zo dňa 31.01.2019 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku č.k. 36Cb/2/2017-91 zo dňa 03.12.2018, tak že označenie priezviska právneho zástupcu žalovaného nahradil: „JUDr. Ing. Ivanom Bošanským“. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke, vyvodil vo veci nesprávne právne závery, čo ho viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné, čo je dôvodom na jeho zrušenie. Vyjadril názor, že žalovaný bol povinný plniť nájomné dohodnuté na základe uzatvorenej Zmluvy č. XXXX/XXXX o nájme spoločných priestorov zo dňa 29.01.2011 bez ohľadu na skutočnosti, ktoré tvoria jeho podnikateľské riziko, bolo na vôli vlastníkov bytov a nebytových priestorov, či s ním zmenu dohodnú platnou formou. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že po prerokovaní so zástupcom vlastníkov bolo ním v zníženej výške platené nájomné fakticky odsúhlasené vlastníkmi, nemá oporu v zistenom skutkovom stave, keď v uvedenej zmluve bolo v čl. X ods. 10.2 výslovne dohodnuté, že táto zmluva sa môže meniť len formou písomných dodatkov. Keďže žalovaný svoj dlh na nájomnom ničím nevyvrátil, zákonné podmienky na vydanie rozsudku zamietnutím žaloby v celom rozsahu podľa žalobcu nie sú dané, súd prvej inštancie tým poškodil žalobcu a zvýhodnil žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej zmluvy tým, že bez písomného súhlasu prenajímateľa si protiprávne znížil nájom za spoločný priestor. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.04.2019. Odvolanie považoval za zmätočné, účelové a neobsahujúce náležitosti odvolania podľa CSP, kedy nie je zrejmé, o ktorý odvolací dôvod sa žalobca opiera a v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia. Vyjadril názor, že žalobca nepochopil výrok a odôvodnenie rozhodnutia. Mal za to, že súd v odôvodnení jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Poukázal tiež na nepresnosti a zmätočné údaje v odvolaní žalobcu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 07.05.2019, v ktorom neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.05.2019, v ktorom neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti. 7. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané. 8. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/116/2019-175 zo dňa 08.10.2019 vyhovel návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu doručenému súdu dňa 07.08.2019 tak, že na miesto doterajšieho žalobcu, Stavebné bytové družstvo Bratislava I., Palackého 24, 811 02 Bratislava, IČO: 00 169 226, vstupuje obchodná spoločnosť Bytkomfort - BA, a.s., Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 736 275, vzhľadom na skutočnosť, že výpoveďou Zmluvy o výkone správy č. XXX/ XXXX zo dňa 29.3.2018 a uzavretím novej Zmluvy o výkone správy s novým správcom, bola postúpená pohľadávka žalobcu v celosti voči žalovanému, nástupcovi, obchodnej spoločnosti Bytkomfort - BA, a.s.. 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 36Cb/2/2017-91 zo dňa 03.12.2018, v znení opravného uznesenia č.k. 36Cb/2/2017-104 zo dňa 31.01.2019, je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/2/2017-91 zo dňa 03.12.2018, v znení opravného uznesenia č.k. 36Cb/2/2017-104 zo dňa 31.01.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 13. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 14. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi, ku ktorým súd dospel v napadnutom rozhodnutí. Súd správne posúdil otázku chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa znenia § 8b ods. 1 ZoVBNP - Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinného v rozhodnom čase, bol správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a bol oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v ustanovení § 8b upravuje zastúpenie vlastníkov bytov ex lege, pričom vychádza z princípu priameho zastúpenia, ktorého podstatou je, že zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného, v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. To znamená, že v konaniach sú aktívne a pasívne legitimovaní jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, títo sú účastníkmi konania a správca za nich koná iba ako zákonný zástupca. Po preskúmaní veci, dospel odvolací súd k záveru, že medzi sporovými stranami neexistuje žiadny právny vzťah, právny vzťah existoval len medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a žalovaným. Žalobca je v právnom vzťahu s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na základe Zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX zo dňa 20.12.2007, pričom tak v zmysle článku V. ods. 13 predmetnej zmluvy o výkone správy, ako aj v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, je žalobca povinný vykonávať správu domu v mene vlastníkov bytov a na ich účet. V danom prípade však žalobca v rozpore s vyššie uvedeným podal žalobu vo svojom mene napriek tomu, že na podanie takejto žaloby vo svojom mene nebol aktívne legitimovaný, čoho dôsledkom je zamietnutie žaloby. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval odvolací súd argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní za nedôvodnú, nakoľko otázka, či žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej Zmluvy č. XXXX/XXXX o nájme spoločných priestorov zo dňa 29.01.2011, keď neplatil nájomné v dohodnutej výške, nebola v tomto prípade relevantnou, pretože súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa odvolacieho súdu napadnutý rozsudok nevykazuje znaky zmätočnosti a postupom súdu nebol jednostranne zvýhodnený žalovaný, ako sa nedôvodne domnieval žalobca. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k správnym skutkovým záverom, vec správne právne posúdil a výsledkom je správne, spravodlivé a zákonné rozhodnutie. 16. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb/2/2017-91 zo dňa 03.12.2018, v znení opravného uznesenia č.k. 36Cb/2/2017-104 zo dňa 31.01.2019, v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).