Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/57/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718200541 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1718200541.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manželky: N.. I. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX T., zastúpená advokátom: JUDr. Marián Ševčík, CSc. so sídlom AK Nezábudková 22, 821 08 Bratislava, proti manželovi: G. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX L., zastúpený advokátkou JUDr. Laura Biróová, so sídlom AK Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 42177359, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: G. W., nar. XX.XX.XXXX, B. W., nar. XX.XX.XXXX a I. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, na čas po rozvode, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu v Pezinku, č.k. 12P/28/2018-139 zo dňa 29.11.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12P/28/2018-139 zo dňa 29.11.2018 rozviedol manželstvo G. W., nar. XX.XX.XXXX a N.. I. W., rod. J., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X. Maloleté deti W.: G., nar. XX.XX.XXXX, B., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky. Oboch rodičov oprávnil maloleté deti a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého G. mesačne sumou 200 eur, na maloletú B. mesačne sumou 180 eur a na maloletú I. mesačne sumou 160 eur, u všetkých počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo zvyšku návrh matky na výšku výživného zamietol. Účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 1, 2, 3, 4, § 18, § 23 ods. 1, 3, § 28, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Po vykonanom dokazovaní vyhovel návrhu na rozvod manželstva majúc za preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, je trvalo a vážne rozvrátené. Príčinu rozvratu manželstva videl v rozdielnych názoroch na manželské spolužitie, odlišnosti pováh, rozdielnych predstavách o manželskom spolužití, pracovných povinností manžela v zahraničí, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov. Vzhľadom na negatívny postoj manželov k obnoveniu spolužitia dospel k záveru, že nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo manželstvo plniť svoj účel. Mal za to, že rozvod takto formálneho manželstva, nie je ani v rozpore so záujmami maloletých deti. Maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky prihliadajúc na súhlas otca. Pri určení výšky výživného na maloleté deti zohľadnil vek maloletých deti - 14, 11 a 9 rokov, školské, mimoškolské aktivity, krúžkovú činnosť maloletých deti, a náklady na zdravotnú starostlivosť (G. a I. nosia okuliare). Matkou vyčíslené priemerné mesačné výdavky na maloleté deti sumami 500 eur, 450 eur a 450 eur považoval za nadhodnotené, preto vo zvyšku návrh matky zamietol. Zároveň zohľadnil otcovi pri určení výživného jeho vyživovaciu povinnosť na dve deti z predchádzajúceho manželstva. Konštatoval, že matka dosahuje príjem cca 650 eur + 150 eur, pracuje na polovičný úväzok a venuje sa osobnostným tréningom. Otec pracuje ako vodič kamiónu a dosahuje príjem vrátane brigádnickej činnosti vo výške cca 1100 eur. Zdôraznil, že otec vydokladoval iba svoj oficiálny príjem vo výške minimálnej mzdy a ostatný príjem sám dobrovoľne priznal, ktorá suma je však neodkontrolovateľná. Pri určení výšky výživného prihliadal prioritne na vek maloletých deti, ich krúžkovú činnosť a z časti na priemerné mesačné výdavky na maloleté deti vyčíslené matkou. Otcov návrh na výživné 100 eur na každé maloleté dieťa neakceptoval ako nízke z dôvodu, že takéto výživné by pokrývalo denné výdavky na maloleté deti v sume 3,33 eur denne. Zdôraznil spotrebný a prednostný charakter výživného na maloleté deti, ktoré ma pokrývať nie iba vitálne funkcie maloletých deti, ale aj voľnočasové aktivity a osobnostný rast, čo by pri otcom navrhovanej výške výživného nebolo možné naplniť, čím by boli ohrozené práva a právom chránené záujmy maloletých deti. Konštatoval, že otec maloletých deti si musí byť vedomý svojich piatich vyživovacích povinnosti a musí si všetky svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby súdom určené výživné bol schopný matke poukazovať a participovať na výžive maloletých deti v polovici priemerných mesačných výdavkov na G. mesačné výdavky cca 400 eur, B. 360 eur a I. 320 eur, pričom zo strany matky je potrebné vziať v úvahu aj osobnú starostlivosť o maloleté deti. Rovnako konštatoval, že otec je zdravý, nemá pracovné obmedzenia, neuhrádza žiadne úvery (matka uhrádza hypotéku 270 eur a 95 eur spotrebný úver). Výšku určeného výživného na maloleté deti považoval za primeranú ich veku a odôvodneným potrebám. O trovách konania rozhodol podľa §-u 52 CMP. 3. Proti rozhodnutiu vo výroku o výživnom podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd určí výživného na maloletého G., B. a I. na každé v sume 100 eur mesačne. Alternatívne žiadal rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne a namietal neúplne zistenie skutočného stavu veci. Uviedol, že sa nevzdal žiadneho výhodného zamestnanie, zárobku ani majetkového prospechu a nevzal na seba neprimerané riziká. Je vo veku 45 rokov, pracoval ako vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave, týždne trávil v kabíne vozidla, čo sa prejavilo na jeho zdravotnom stave (chronické problémy s chrbticou), má ukončené stredoškolské odborné vzdelanie bez maturity, a zarába mesačne 1.100 eur netto vrátane nepravidelných príležitostných prác (100 eur mesačne). Dal do pozornosti výšku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá činila za rok 2018 sumu 1.002 eur mesačne brutto, čo preukazuje, že ním dosahovaný príjem je na hranici jeho schopností a možností aj vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a zdravotný stav. Poukázal na príjem matky, ktorý predstavuje sumu 1.030 eur netto mesačne a jej ďalšie príjmy, t.j. výživné na deti v sume 300 eur, prídavky na deti a daňový bonus vo výške 135,72 eur mesačne. Uviedol, že matka pracuje na polovičný úväzok a s ohľadom na vek detí je v jej možnostiach pracovať na plný úväzok. Spochybnil vyčíslené náklady matky na bývanie, keď vzhľadom na spolužitie s partnerom matky, aj tento má povinnosť podieľať sa na týchto nákladoch. Matkou vyčíslené náklady na deti považoval za nereálne a neprimerané a namietal ich výšku. Uviedol, že doučovanie z angličtiny maloleté deti nenavštevujú. Zdôraznil, že dcéram zakúpil čižmy, tenisky a G. zimnú bundu. Má prehľad o cenách oblečenia pre deti. Namietal, že vyčíslenie nákladov na deti uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné z dôvodu, že tieto sumy sú nižšie ako uviedla matka. Za nesprávne považoval konštatovanie, že nespláca žiadny úver, keď výšku splátky úveru 55 eur mesačne preukázal (ŠFRB). K matkou splácanému spotrebnému úveru vo výške 95 eur mesačne uviedol, že ide výhradne o jej záväzok. Vyslovil názor, že matka sa zbytočne zaťažuje úvermi a pokračuje v trende zadlžovania sa. Zdôraznil, že jeho výdavky vrátane výživného na 5 detí predstavujú sumu 900 eur mesačne a na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygieny mu zostáva suma 200 eur mesačne. Výšku výživného 100 eur mesačne považoval za zodpovedajúcu, dostatočnú a primeranú a zohľadňujúcu aj príjem matky a odôvodnené potreby detí. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Otcom uvádzané dôvody odvolania považovala za právne irelevantné, v neprospech maloletých detí, keďže otec pri zisťovaní výšky jeho príjmu nespolupracoval, napriek výzve súdu s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia, že súd nemá možnosť overiť si tvrdenia otca. Mala za to, že prioritne je potrebné chrániť maloleté deti. Uviedla, že pokiaľ otec poukazuje na podlomené zdravie, má vedomosť, že sa aktívne venuje hokejbalu, chodieva na tréningy a hrá zápasy. Roky je pritom tuhý fajčiar, čo si tiež vyžaduje značné finančné prostriedky. Potvrdila, že jej príjem činí 780 eur mesačne netto (vrátane daňového bonusu), k tomu poberá prídavky na deti vo výške 71 eur a 150 eur z tréningovej činnosti a príležitostný príjem má z prednáškovej činnosti vo výške 100 eur (4x do roka). Zo živnosti v roku 2018 príjem nemala. Jej celkový príjem teda predstavuje 1.034 eur mesačne. Uviedla, že polovičný pracovný úväzok volila ako možnú alternatívu, keďže v priebehu pracovného týždňa zabezpečuje aj mimoškolské aktivity detí a ich dopravu. Otec maloletých detí jej nepomáha, nezúčastňuje sa na ich výchove, deti ho navštevujú len v nevyhnutnom čase počas víkendov. Deti si jeho prítomnosť žiadajú, apeluje na neho, aby si s nimi budoval vzťah, obdobie prázdnin s nimi netrávi. Uviedla, že náklady na bývanie sú správne uvedené, jej priateľ nebýva s ňou v spoločnej domácnosti. Dala do pozornosti, že v priebehu konania riadne vyčíslila náklady na maloleté deti, ktoré boli súdom prejednané, ich výška upravená a odobrené protistranou. Poukázala na návrh kolíznej opatrovníčky, ktorému súd nevyhovel a vyhodnotil náklady inak. Zdôraznila, že G. od septembra 2019 nastúpi na strednú školu a bude dochádzať do X., čím mu vzniknú ďalšie náklady. Potvrdila, že otec urobil deťom jednorázový nákup veci, pričom ho opakovane žiadala o príspevky na školské pomôcky a krúžkovú činnosť detí. Výšku nákladov na ošatenie detí súd ponížil po odsúhlasení všetkými stranami. Nesúhlasila s tvrdením o jej zadlžovaní sa a zdôraznila, že k rozpadu manželstva došlo z dôvodu opakujúcej sa dlhodobej nevery manžela a násilníckeho správania z jeho strany voči nej. Potvrdila, že hypotekárny úver čerpali spoločne za účelom kúpy dvojizbového bytu, v ktorom býva s deťmi, splátka úveru činí 270 eur mesačne, na ktorú jej otec prestal prispievať, odkedy nebývajú v spoločnej domácnosti. Do výdavkov zahrnula aj sumu 40 eur titulom prečerpania úveru, vzhľadom k nutnosti čerpania úveru, keďže otec je prispieval na každé z detí len sumou 100 eur mesačne. Uviedla, že otec v čase spolužitia zarábal mesačne 1.800 eur 2.000 eur, pričom v spoločnosti ALEGO s.r.o. vykonáva aj inú činnosť ako vodič kamiónu, z ktorej činnosti nepriznal príjem. Naviac zo spoločnosti využíva osobnú vozidlo zn. Škoda Superb na súkromné účely. Otec po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti predal vozidlo zn. Škoda Roomster, ktoré bolo ich spoločným majetkom a za peniaze si kúpil luxusné vozidlo zn. VOLVO XC 90, ktoré v roku 2018 predal a peniaze použil vo svoj prospech. Dala do pozornosti, že otec počas víkendov, ktoré trávia deti u neho, pracuje, na tabak vynakladá mesačne sumu 100 eur, býva v 5 izbovom rodinnom dome, čo presahuje jeho potreby, pričom dom je z polovice jeho majetkom a nie je zaťažený žiadnym bremenom. Mala za to, že otec nepreukázal výšku svojho príjmu, ktorého časť tvorí minimálny príjem a cestovné náhrady, ktoré neboli nikde vyčíslené a potvrdené jeho zamestnávateľom. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletých detí. 6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí v napadnutej časti nie je dôvodné. 7. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloletú G., B. a I. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, s právom zastupovať maloleté dieťa a spravovať ich majetok určeným obom rodičom, určil výživné na maloleté deti a zároveň rozhodol o trovách konania. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie voči výroku napadnutého rozsudku v časti o výživnom, súd preto bude označovať ďalej účastníkov ako otec a matka. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Odvolací súd po preskúmaní odvolania a obsahu spisu dospel k záveru, že určená výška výživného zodpovedá ako odôvodneným potrebám maloletých detí, tak aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine a zodpovedá rozsahu zabezpečenia osobnej starostlivosti o maloleté deti každým z rodičov. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 10. Správne súd prvej inštancie vykonal dokazovanie zameriavajúc sa na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí a príjmov, majetkových pomerov a schopností a možnosti oboch rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku a odkazuje naň. Je potrebné konštatovať, že matka v konaní preukázala výšku platieb na odôvodnené potreby maloletých detí spočívajúce v úhradách v súvislosti s návštevou školy, ich školskými a mimoškolskými aktivitami a zabezpečením potrieb. Je potrebné zdôrazniť, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých bežných potrieb, teda aj bývania, stravovania, ošatenia a pod.. Pokiaľ ide o náklady na stravu a ošatenie nie je potrebné predkladať bločky z nákupov, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. V prípade, že otec namieta nesúlad vyčíslenia nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí vyčíslených matkou a súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že návrh matky bol vo zvyšku týkajúcej sa výživného na maloleté deti a súd prvej inštancie korigoval a zredukoval náklady na deti vyhodnotiac matkou vyčíslené náklady za nadhodnotené a takto upravené náklady boli oboma rodičmi odsúhlasené. Nemožno preto na daný argument otca prihliadať. Na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je možné ustáliť náklady na maloleté deti spočívajúce v poplatku za ZRPŠ vo výške spolu 30 eur, príspevok do triedneho fondu vo výške spolu 30 eur mesačne, strava v škole u každého v sume 26 eur mesačne, poplatok za školský klub u maloletej I. a B. v sume 12 eur mesačne, ďalšími poplatky za záujmové krúžky (u I. a B. vo výške 12 eur (hudobný krúžok), u I. 40 eur gymnastika), bežné náklady na stravu v domácom prostredí (minimálne 100 eur mesačne na každé dieťa), nákup oblečenia, hygienických potrieb, výdavky na zdravotnú starostlivosť (zabezpečenie okuliarov pre maloletého G. a I.), a lieky v prípade potreby, výdavky na zakúpenie školských pomôcok a náklady spojené so zabezpečením trávenia voľného času maloletých počas školských prázdnin. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca vo vzťahu k nepreukázaniu nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí, keď z obsahu spisu vyplýva, že matka preukázala časť výdavkov na deti vrátane krúžkovej činnosti a príspevkov do školy. V neposlednom rade treba podotknúť, že výdavkami maloletých detí je i pomerný podiel nákladov na bývanie, t.j. v danom prípade suma 70 eur mesačne na osobu. Nemožno zohľadniť ani námietky otca vo vzťahu k spolubývajúcemu partnerovi matky, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že matka vedie spoločnú domácnosť s priateľom. Súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie aj pokiaľ ide o otázku zisťovania príjmov, možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, keď mal v konaní preukázaný príjem matky v celkovej výške cca 1.100 eur vrátane prídavkov na deti, daňového bonusu a vedľajšej pracovnej činnosti a príjem otca vo výške cca 400 eur mesačne s tým, že otec sám potvrdil, že výška jeho príjmu predstavuje sumu 1.100 eur mesačne netto. Pokiaľ otec argumentuje tvrdením, že dosahuje maximum príjmu vzhľadom na jeho vzdelanie a schopnosti, odvolací súd poukazuje na priemerné mesačné príjmy vodiča kamiónovej dopravy (internetový portál platy v SR), podľa ktorého výška príjmu vodiča kamiónovej dopravy sa pohybuje v rozsahu do 1.800 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe posúdenia schopností a možností otca a jeho majetkových pomerov pri určení výšky výživného na maloleté deti. Správne súd prvej inštancie posúdil a prihliadal aj na dve ďalšie vyživovacie povinnosti otca. Rovnako odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že každému z rodičov vznikajú náklady na bývanie. K námietkam otca vzťahujúcim sa k splátkam úveru odvolací súd poznamenáva, že výživné na maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je prvoradou povinnosťou rodiča a má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami. Zároveň je potrebné konštatovať, že rovnako matka je zaťažená úverom titulom zabezpečenia bývania pre seba a deti. V prejednávanej veci je nesporné, že otec má možnosti a schopnosti dosahovať príjem, z ktorého uspokojí nielen svoje potreby, ale aj potreby maloletých detí. Odvolací súd dospel k záveru, že určená výška výživného súdom prvej inštancie je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, schopnostiam a možnostiam otca aj s prihliadnutím na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti matkou. 11. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil ako správny. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).