Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/189/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201089 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1718201089.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manželky: C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX Y. a a manžela: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 1, XXX XX E., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: P. P., nar. XX.XX.XXXX a E. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Šenkvická cesta 5, 902 01 Pezinok, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Pezinok, č.k. 42P/74/2018-137 zo dňa 03.12.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 42P/74/2018-137 zo dňa 03.12.2018 rozviedol manželstvo C. P., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX a B. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 25.05.2013 v Častej, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Častá, vo zväzku 7, ročník 2013, na strane 195, pod por. č. 9. Maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletého E. P., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého P. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 250 eur mesačne a na maloletého E. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v časti rozvodu manželstva podľa § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a v časti o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode podľa ust. § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, Zákona o rodine, § 2 ods. 1, § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na rozvod manželstva. Mal preukázané, že za situácie, keď je manžel trestne stíhaný pre sexuálne obťažovanie sestry manželky a jej postoj k záchrane manželstva je jednoznačný, možno uzavrieť, že manželstvo je z manželkinej strany už de facto ukončené. Prihliadal na to, že manžel žiadnym spôsobom pred súdom nespochybnil, že by jeho správanie voči sestre manželky a dokonca ich matke nebolo neprimerané, v rámci trestného stíhania sám priznal neveru voči manželke, neprejavil ľútosť alebo úctu voči nej, a jeho konanie je v zjavnom rozpore s tradičným vnímaním manželstva. Z výsluchu a reakcii manžela v konaní jednoznačne vyplynulo ako prvoradé jeho vnímanie vlastných potrieb, bez zamyslenia sa nad tým, či tieto jeho potreby nemôžu ublížiť jeho manželke a deťom. Prihliadajúc na rozhodnutie manželky ukončiť spolužitie rozvodom konštatoval, že obnova manželského spolužitia nepripadá do úvahy a rodinné prostredie vytvárané najmä manželom nie je absolútne vhodné pre deti. Považoval za neakceptovateľné, aby deti vnímali správanie otca, ktorý hľadá sexuálne vzrušenie nielen na sociálnych sieťach, ale i v rodine manželky. Dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky prezumované pre rozvod manželstva, ktoré je formálnym zväzkov vytvárajúcim nevhodné prostredie pre maloleté deti. Príčinu rozvratu manželstva identifikoval vo vzájomnom citovom ochladení a absolútnom nezáujme manželky o zotrvanie v manželstve, pričom dôvodom pre takýto sled udalostí boli nielen opakované nevery manžela, ale najmä absolútne nevhodné sexuálne útoky manžela na najbližšiu rodinu manželky, ktoré správanie manžela nemožno odpustiť. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi prihliadal na skutočnosť, že otec neprejavil žiaden záujem o stretávanie sa s deťmi a matka prezentovala stanovisko, že v styku otca s deťmi brániť nebude. Pri určení výživného na maloleté deti prihliadol na preukázanú skutočnosť, že otec má nadštandardné výdavky a uprednostňuje vlastné potreby a pravidelne míňa peniaze na hazard a jeho záujmy, tabakové výrobky, na dobitie TIPOS, nákup hier v Brloh City v hodnote 150 eur, pri príjme cca 1.200 eur brutto, ktorý závisí i od prémii (tieto mu neboli vyplatené z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny-fajčenie). Konštatoval, že manžel si neuvedomuje, že jeho prvoradou povinnosťou ako rodiča je postarať sa o vlastné deti i na úkor svojich potrieb, ktoré sú v jeho prípade najmä hazardné a počítačové hry. Prihliadol na to, že otec nevysvetlil, na čo použil, napr. sumu 730 eur, ktorú v júl 2018 vybral z bankomatu, keď z jeho výsluchu pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru je možné vyvodiť záver, že časť výberov z bankomatov minul aj na sexuálne služby. Konštatoval, že manžel finančné prostriedky používa pre seba neuvedomujúc si, že manželka sama vykonáva starostlivosť o maloletých bez jeho pomoci a snaží sa zabezpečiť potreby deti z príjmu 213 eur. Pri určení výživného prihliadal na majetkové pomery a schopnosti manžela. Stotožnil sa s názorom kolízneho opatrovníka a prokurátora na určenie výživného na maloletého P. vo výške 250 eur a maloletého E. vo výške 200 eur mesačne, ktorá výška odôvodňuje potreby deti, a príjmy a schopnosti ich otca, ktorý je zdravý a nič mu nebráni dosahovať lepší príjem. Konštatoval, že vyhodnotiac výdavky manžela spočívajúce v platbe za životné poistenie 53 eur, ubytovanie 180 eur, splátku za auto 106,09 eur, je zjavné, že disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby zabezpečoval potreby svojich detí. 3. Proti výroku rozsudku v časti o určení výšky výživného na maloleté deti podal odvolanie otec. Navrhol v napadnutej časti rozhodnutie zmeniť tak, že súd ho zaviaže prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 130 eur mesačne a na maloletého E. výživným vo výške 70 eur mesačne. Napadnutý výrok rozsudku považoval za nesprávny a nezákonný. Zdôraznil, že deti sú v nízkom veku a jeho možnosti na platenie určeného výživného sú nerealizovateľné. Poukázal na pripojený prehľad jeho príjmu a skutočnosť, že mesačne zarába 716 eur netto a jeho výdavky predstavujú platby za ubytovňu vo výške 180 eur mesačne, dopravu do zamestnania v sume 20 eur mesačne, poplatok za auto vo výške 109 eur mesačne, pričom vozidlo používala matka, ktorá mu ho vrátila až keď sa pokazilo a zmluvu k nemu nie je možné zrušiť. Jeho ďalšie náklady predstavujú platby na stravu a zabezpečenie svojich životných potrieb. Uviedol, že jeho situácia je neudržateľné, finančne mu pomáha teta a v decembri 2018 po zaplatení výživného zistil, že nemá z čoho žiť, pričom za Vianočné darčeky pre deti zaplatil 30 eur, zvyšné darčeky darovala jeho rodina. Zdôraznil, že v práci si berie nadčasy a pracuje na tri zmeny. Poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej má výživné predstavovať 20-25%, maximálne 30% z čistého príjmu rodiča. Určenú výšku výživného na deti preto považoval za neprimeranú. V doplnení k odvolaniu uviedol, že po nezhodách s manželkou sa nedobrovoľne odsťahoval z kompletne zariadeného 3-izbového rodinného odmenu s príslušenstvom, ktorý si svojpomocne vybudovali. Dom prenechal manželke bez nároku na finančnú náhradu. Poukázal na to, že manželka počas manželstva pracovala sporadicky, väčšinou brigádnicky, bola trikrát tehotná, o druhé dieťa prišli, čo zapríčinilo nezhody medzi nimi, keď sa nevedel s touto situáciou vysporiadať. Uviedol, že na súde sa neobhajoval, bol šokovaný v akom svetle ho manželke opísala, o deti má záujem, v rámci finančných možností im prispeje. Rešpektuje skutočnosť, že manželka mu vyhradila na styk s deťmi dve poobedia po dve hodiny, avšak stalo sa, že návšteva sa neuskutočnila, keďže mali iný program. 4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že deti sú nízkeho veku, poberá rodičovský príspevok, nemá možnosť si aktuálne privyrobiť, pričom otec detí poberá aj daňový bonus na ne. Dala do pozornosti výpisy z účtu, z ktorých vyplýva akým spôsobom otec hospodári. Potvrdila, že vozidlo používala na prepravu detí k pediatrovi a otcovi ho vrátila pojazdné a opravené. Zdôraznila, že výdavky na deti predstavujú aj náklady na ich zdravotnú starostlivosť, keďže E. má astmu, musí mu zakupovať vhodné mlieko, ktoré už nie je na predpis. Kúpa darčekov na Vianoce bola slobodným rozhodnutím otca. Vyslovila názor, že je v možnostiach otca nájsť si brigádu, ktorú mu ponúkal aj jeho zamestnávateľ. 5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť ako správny. Poukázal na to, že otec všetku starostlivosť o deti prenechal na matke, s výchovou jej nepomáha, a výživné poukazuje len podľa svojho uváženia, ale nie podľa potrieb detí. 6. Zástupca Okresnej prokuratúry Pezinok vo vyjadrení k odvolaniu otca sa v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Poukázal na možnosti a schopnosti otca platiť na maloleté deti výživné v stanovenej výške. Povinnosťou otca je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ktorá mu vyplýva zo zákona. Zdôraznil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a zistil skutkový stav a na základe dokazovania zákonne rozhodol pri zohľadnení záujmov maloletých detí, v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými namietanými rozhodujúcimi skutočnosťami a dostatočne vysvetlil svoj myšlienkový postup. 7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniam matky, kolízneho opatrovníka a Okresnej prokuratúry Pezinok poukázal na dôvody uvedené v podanom odvolaní, keď neboli zvážené jeho možnosti a správne posúdená výška jeho príjmu. Zotrval na svojich vyjadreniach o jeho nákladoch a výdavkoch. Zdôraznil, že robí ťažkú prácu, jeden víkend v mesiaci chodí na brigády, je na pokraji svojich síl. O deti sa zaujíma, trávi s nimi čas, avšak matka mu neumožňuje riadne stretnutia s deťmi, musí sa na ne vopred ohlásiť. 8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca spochybnila výdavok otca na ubytovanie v sume 180 eur, keďže má vedomosť, že na ubytovni nebýva. Spochybnila tvrdenia otca o brigádach ako nepreukázané. Poprela, že by bránila otcovi v styku s deťmi, nevie ovplyvniť, ak deti ochorejú. Otca žiadala, aby sa vopred ohlásil na styk s deťmi z dôvodu, aby si vedela zariadiť čas. Uviedla, že otec neplatí riadne výživné a bola nútená si požičať peniaze od rodiny a kamarátok. Zdôraznila, že vždy, ak boli deti choré, zabezpečovala starostlivosť o ne ona. Potvrdila, že v čase jej ochorenia (zápal pľúc) sa o deti otec postaral, čo považovala za prirodzené. V ostatnom zotrvala na svojich tvrdeniach. 9. V ďalšom podaní otec zdôraznil náročnosť výkonu jeho práce. Potvrdil, že na ubytovni od marca 2019 nebýva, nakoľko býva so svojim otcom, ktorému platí po 180 eur mesačne za bývanie. Zotrval na stanovisku, že matka detí mu robí obštrukcie pri styku s nimi a skutočnosť, že výživné neplatí riadne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Finančne mu pomáha jeho otec, ktorý aj matke deti poskytol počas jarných prázdnin sumu 50 eur. Uviedol, že počas jarných prázdnin deti navštívil, venoval sa im, deti má rád a má o ne záujem. Vo ostatnom trval na svojich vyjadreniach. 10. Matka v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že otec nepredložil doklad o zmene bývania a nákladov, o deti mesiac neprejavil záujem, nebude ho nútiť. Uviedla, že maloletý P. navštevuje základnú školu, kde sa pravidelne informuje o jeho prospechu, nakoľko syn mal diagnostikovanú dysgrafiu a dysortografiu a musí mu byť nápomocná. Poukázala na ponuky na sex, za odmenu , ktoré sa jej dostali zo sociálnych sietí otca. 11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej časti podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 12. Predmetom odvolacieho konania je rozhodovanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, odvolanie voči výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na čas po rozvode, odvolací súd preto označuje účastníkov ako matka a otec. 13. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletých detí proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného ako nedôvodné, keď neobstoja tvrdenia otca uvedené v odvolaní. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté deti. 14. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výšky výživného na maloleté deti zo strany otca z hľadiska odôvodnených potrieb detí, príjmu rodičov, ich majetkových pomerov, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne). V danom konaní boli matkou výdavky na deti riadne vyčíslené a preukázané a tieto spočívajú v bežných výdavkov na zabezpečenie stravy (u E. nákup špeciálneho mlieka), ošatenia, zdravotnej starostlivosti a bývanie. Odvolací súd poznamenáva, že nie je povinnosťou matky predkladať bloky z nákupov, ale treba vychádzať zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdaje s dieťaťom. Správne súd prvej inštancie zohľadnil vek detí a skutočnosť, že toho času zabezpečuje matka celodennú starostlivosť o maloletého E. a je odkázaná len na rodičovský príspevok. Za daných okolností nemožno akceptovať odvolací návrh otca na určenie výživného v ním navrhovanej výške, ktorá nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď zohľadnil a posúdil vec zo širšieho hľadiska a zaoberal sa aj neprijateľným spôsobom hospodárenia otca a nakladania s finančnými prostriedkami. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie v tomto smere stotožňuje. Pokiaľ otec poukazuje na výšku jeho príjmu a neprimeranosť výšky výživného určeného na maloleté deti, odvolací súd udáva, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že otec má možnosti a schopnosti zabezpečiť si príjem v rozsahu, z ktorého dokáže prispievať na potreby detí v súdom určenej výške, nakoľko je zdravý, v produktívnom veku a nemá obmedzenia vo výkone práce. V prípade, ak otec zdôrazňuje potrebu zmeny výšky výživného tak, aby percentuálne zodpovedala výške jeho príjmu, odvolací súd poukazuje na nepomer výšky finančných prostriedkov, ktorú matka spotrebuje pre seba a deti v porovnaní s príjmom otca aj po odpočítaní ním plateného výživného. Skutočnosť, že každý z rodičov má výdavky na zabezpečenie svojich bežných potrieb, vrátane bývania, je nesporná. Pokiaľ otec poukazuje na jeho výdavok spočívajúci v splátkach pôžičky za motorové vozidlo, odvolací súd poznamenáva, že plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je prvoradou povinnosťou každého rodiča a má prednosť pred inými pohľadávkami. Súd prvej inštancie správne postupoval pri určení výživného na maloleté deti, keď zohľadnil aktuálnu situáciu na strane matky a pri posudzovaní a hodnotení príjmov, výdavkov a majetkových pomerov oboch rodičov prihliadal aj na záujem maloletých detí. 15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 ods. 1 CMP. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhdnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).