Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/97/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720200633 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1720200633.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci navrhovateľa: N. D., Q.. XX.X.XXXX, U. H.na Y. XXXX/X, U., zastúpený: JUDr. Peter Derevjaník, advokát so sídlom Kamenárska 17/A, Bratislava, proti odporkyni: Z.. W. E., Q.. X.X.XXXX, U. U. XXXX/XX, J., o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 15. apríla 2020 č.k. 43C 16/2020-18 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. V časti týkajúcej sa náhrady trov prvoinštančného konania m e n í tak, že odporkyňa má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Odporkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporkyni povinnosť zdržať sa nakladania a vykonávania akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich najmä k scudzeniu, predaju, zámene, darovaniu, prenájmu, zaťažovaniu záložným právom, právom zodpovedajúcim vecnému bremenu alebo akýmkoľvek iným právom či ťarchou v prospech tretej osoby, zabezpečovaciemu prevodu vlastníckeho práva, poskytovaniu spoluvlastníckeho podielu ako zábezpeky, vkladaniu spoluvlastníckeho podielu do obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej so svojím spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5/48 na nehnuteľnosti: pozemok parcela registra „C“ č. XX, o výmere 546 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“ č. XX, o výmere 686 m2, druh pozemku: záhrada a stavbe súpisné č. XX stojacej na pozemku parcela registra „C“ č. XX, popis stavby: rodinný dom, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok pre okres Pezinok, obec Modra, katastrálne územie J.. Navrhovateľovi uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci vydania dedičstva po poručiteľovi Z.. E.T. S. Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, XXX XX U., M. D. XX.XX.XXXX a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia návrhu navrhovateľa na naradenie neodkladného opatrenia tým, že na Okresnom súde Bratislava III prebehlo dedičské konanie po poručiteľovi Z.. E. S., Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, U., vedené pod sp.zn. 30D/257/2019. Poručiteľ bol za života podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie J., a to pozemku parc. č. XX, o výmere 546 m2- zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parc. č. XX, o výmere 686 m2- záhrada a stavby rodinného domu so súp. č. XX, postaveným na parc. č. XX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/12. Na základe Uznesenia o dedičstve sp. zn. 30D/257/2019, Dnot 13/2019 zo dňa 21.10.2019 spoluvlastnícky podiel poručiteľa na nehnuteľnosti zdedili: 1) Ž. D., N.. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. R. XXX/XX, U.-spoluvlastnícky podiel 5/24; 2) Z.. W. E., N.. S. (Žalovaná), Q.. XX.XX.XXXX, U. U. XXXX/XX, J. -spoluvlastnícky podiel 5/48; 3) M. S., N.. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. M. XXX/XX, J. -spoluvlastnícky podiel 5/48. Po právoplatnom skončení dedičského konania po poručiteľovi došlo podľa tvrdenia navrhovateľa k nálezu holografického závetu, ktorý poručiteľ vlastnou rukou spísal a podpísal dňa 24.7.2002. V tomto závete poručiteľ mal určiť navrhovateľa za dediča svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti o veľkosti 5/12. Poručiteľ nemal vlastné potomstvo, navrhovateľ bol jeho krstným synom, čo je uvedené aj v závete. So zreteľom na skutočnosť, že počas priebehu dedičského konania sa nevedelo o existencii závetu, tak sa s navrhovateľom nekonalo ako s účastníkom dedičského konania a sporný majetok špecifikovaný v závete nezdedil on, ale iní príbuzní poručiteľa, konkrétne Ž. D., Z.. W. E. (odporkyňa) a M. S., pričom závet nasvedčuje tomu, že dedičom sporného majetku sa mal stať navrhovateľ a nie dedičky vrátane odporkyne. V snahe dopátrať sa bližších informácií o priebehu dedičského konania navrhovateľ kontaktoval dedičky, ktoré mu doposiaľ neposkytli žiadnu súčinnosť a odmietajú s ním ohľadom predmetnej záležitosti komunikovať. Vzhľadom na pretrvávajúcu neochotu dedičiek poskytnúť mu akékoľvek relevantné písomnosti týkajúce sa dedičského konania, prostredníctvom svojho právneho zástupcu oslovil Okresný súd Bratislava III so žiadosťou o umožnenie nahliadnutia do súdneho spisu 30D/257/2019, a to s poukazom na existenciu vážnych dôvodov v zmysle § 97 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súdny spis je totiž jediný hodnoverný a úplný zdroj informácií, bez znalosti ktorých nedokáže objektivizovať svoj úsudok o dedičskom práve k spornému majetku. Listom zo dňa 28.02.2020 Okresný súd Bratislava III oznámil jeho právnemu zástupcovi, že zákonná sudkyňa udelila súhlas na nahliadnutie do súdneho spisu 30D/257/2019. Následne bezodkladne dohodol s infocentrom Okresného súdu Bratislava III termín nahliadnutia do spisu, ktorý ale bol zakrátko zrušený v dôsledku výskytu pandemického ochorenia COVID-19 a prijatia preventívnych opatrení zo strany orgánov verejnej moci, a teda aj justičných orgánov. Nakoľko nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľovi a do dnešného dňa nemal príležitosť oboznámiť sa s obsahom súdneho spisu 30D/257/2019, nevie na základe akých právne relevantných skutočností a dôkazov bol osvedčený prechod vlastníctva k sporného majetku z poručiteľa na dedičky. Navrhovateľ tiež uviedol, že dňa 16.03.2020 bol jeho otcovi - N. D.X., Q.. XX.XX.XXXX, U. H. Y. XXXX/X, U., ktorý je majoritným spoluvlastníkom nehnuteľnosti o veľkosti podielu 14/24, doručený list zo dňa 26.02.2020, ktorým ho odporkyňa vyzvala na uplatnenie predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu 5/48 na nehnuteľnosti v lehote 2 mesiacov. Z obsahu Výzvy vyplýva, že odporkyňa hodlá previesť na tretiu osobu spoluvlastnícky podiel na spornom majetku, ktorý jej podľa závetu nepatrí. 3. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 4. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom zistil, že dedičské konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III po poručiteľovi Z.. E.Á. S. Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, U., M. D. XX.XX.XXXX, bolo právoplatne skončené, odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti 5/48 na nehnuteľnostiach pozemku parcela registra „C“ č. XX, o výmere 546 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemku parcela registra „C“ č. XX, o výmere 686 m2, druh pozemku: záhrada a stavbe súpisné č. XX stojacej na pozemku parcela registra „C“ č. XX, popis stavby: rodinný dom, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok pre okres Pezinok, obec Modra, katastrálne územie J.. Konštatoval, že existuje listina, ktorá môže byť testamentom po poručiteľovi Z.. E. S., Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, U., M. D. XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej je domnelým dedičom nehnuteľností navrhovateľ, ktorý požiadal o nahliadnutie do dedičského spisu č.k. 3D 257/2019, čo mu nateraz z dôvodu šírenia choroby Covid 19 nebolo umožnené, a mal aj preukázané, že odporkyňa doručila podielovému spoluvlastníkovi N. D. U. H. Y. XXXX/X, U. výzvu na uplatnenie predkupného práva, odôvodnenú ponukou záujemcu - tretej osoby, ktorý má záujem o kúpu jej spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu 18.000 Eur. 5. Vyslovil, že ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu je možné zaistiť ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu formou neodkladného opatrenia, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré nie rozhodnutím vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je potrebné neodkladne upraviť pomery, či exekúcia bude ohrozená. 6. Uviedol, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z citovaných ustanovení zákona a po oboznámení sa s priloženými listinnými dokladmi, predloženými navrhovateľom, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko zo strany navrhovateľa boli skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne osvedčené. Možno podľa neho konštatovať, že navrhovateľ skutočnosti, ktoré v návrhu tvrdí, osvedčil, keď vo svojom návrhu preukázal, že existuje listina, ktorá môže byť závetom po poručiteľovi Z.. E. S., Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, U., M. D. X.X.XXXX, v zmysle ktorej je domnelým dedičom nehnuteľností navrhovateľ. Z predložených dôkazov mal za osvedčené, že odporkyňa vykonáva úkony smerujúce k scudzeniu podielu na nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť mal osvedčenú výzvou na uplatnenie predkupného práva zo dňa 26.2.2020, doručenou N. D., ktorý je otcom navrhovateľa a zároveň podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti spolu s odporkyňou, v ktorej výzve na uplatnenie predkupného práva odporkyňa uvádza, že existuje ponuka záujemcu - tretej osoby, ktorý má záujem o kúpu jej spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu 18.000 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že postavenie navrhovateľa a odporkyne vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti je neisté a tiež skutočnosť, že odporkyňa osvedčeným spôsobom ponúka nehnuteľnosti na predaj tretím osobám, mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery tak, aby právo strany sporu nebolo ohrozené. Z uvedených dôvodov preto návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania. 8. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a žiadala ho zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nej zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že svoj spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam nadobudla na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve sp. zn. 30D 257/2019 zo dňa 21.10.2019 a následne využila svoje právo tento svoj spoluvlastnícky podiel predať a ponúkla ho v zmysle zákona najprv spoluvlastníkom. Od otca navrhovateľa nedostala vyjadrenie, či si uplatňuje svoje predkupné právo. Následne jej bolo doručené predmetné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré považuje za nesprávne a predčasne vydané, pretože vychádza z nepravdivých skutkových tvrdení navrhovateľa. V uvedenom dedičskom konaní sp. zn. 30D 257/2019 dedili po poručiteľovi neb. Z.. E. S. dedičia zo závetu a zo zákona, pričom závet bol spísaný formou Notárskej zápisnice N 924/2017, Nz 35294/2017, NCRza5862/2017 zo dňa 9.10.2017 J.. M. H., notárskou kandidátkou notára J.. W. S., so sídlom Záhradnícka 6, Bratislava. Tento závet obsahoval poslednú vôľu poručiteľa, ktorý v nej slobodne, vážne a bez donútenia rozhodol o svojom majetku a to tak, že byt v U. zanechal svojej manželke, a v prípade, že by táto nededila, ako dedičky označil F. T. G. D. T. a závet obsahuje aj vôľu poručiteľa, že aby sa prípadný ďalší majetok, ktorý bude v čase jeho smrti vlastniť, dedil podľa zákona a aby táto jeho posledná vôľa, ktorú prejavil slobodne, vážne a bez donútenia, bola každým rešpektovaná. Ako dôkaz preukazujúci jej tvrdenie, odporkyňa doložila Notársku zápisnicu N 924/2017, Nz 35294/2017 NCRza5862/2017 zo dňa 9.10.2017 a uznesenie o dedičstve sp.zn. 30D257/2019 Dnot 13/2019 zo dňa 21.10.2019. Spoluvlastnícky podiel 5/48 zdedila po poručiteľovi ako dedička zo zákona v zmysle jeho poslednej vôle obsiahnutej v závete z roku 2017, podľa ktorého navrhovateľ nie je domnelým dedičom poručiteľa, tak, ako nesprávne uvádza vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedeným závetom z roku 2017 došlo k zrušeniu ním označeného závetu z roku 2002. Tvrdenia navrhovateľa, že nevedel o dedičskom konaní, ako aj jeho tvrdene, že mu ako dedičky neposkytli žiadnu súčinnosť, označila odporkyňa za nepravdivé. Uviedla, že navrhovateľ ju nikdy nekontaktoval ohľadne záležitostí týkajúcich sa dedičského konania, ani v iných veciach. Jeho tvrdenie, že závet z roku 2002 bol nájdený až o dedičskom konaní mala tiež za nepravdivé, nakoľko jeho otec už za života poručiteľa pred rodinou tvrdil, že sporné nehnuteľnosti budú navrhovateľove aj keď ich nikdy nepreukázal a so závetom doloženým navrhovateľom sa oboznámila až doručení neodkladného opatrenia. Poukázala na to, že dedičmi zo zákona bola aj navrhovateľova stará matka Ž.N. D. (matka otca navrhovateľa), preto je pravdepodobné, že navrhovateľ mal mať informácie o prebiehajúcom dedičskom konaní, do ktorého sa mohol kedykoľvek ako domnelý dedič sám prihlásiť aj so svojim otcom N. D., ktorého sa závet z roku 2002 tiež týkal. Uviedla tiež, že má vedomosť o tom, že otec navrhovateľa o existencii závetu z roku 2002 rozprával na rozptyle popola poručiteľa v máji 2019. Mala za to, že navrhovateľ si mohol zistiť, kto bol súdom ustanovený na prejednanie dedičstva po poručiteľovi a prihlásiť sa do dedičského konania ako domnelý dedič a mohol podať aj žalobu o vydanie dedičstva. Konanie navrhovateľa považovala odporkyňa za účelové, zabrániť jej nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom a doposiaľ ako spoluvlastníčka nemá umožnený prístup k sporným nehnuteľnostiam, aj keď žiadala o osobné stretnutie otca navrhovateľa, ktorý jej prístup k nehnuteľnosti rezolútne zamietol napriek tomu, že po dohode s ostatnými dedičmi prevzala na seba zmluvou o odbere el. energie za poručiteľa a mesačne uhrádza zálohové platby na základe zmluvy uzavretej so ZSE Energia, a.s. 9. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu odporkyne navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovení § 324 a nasl. CSP, upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia, v odôvodnení svojho uznesenia náležite ozrejmil, že neodkladné opatrenie nemožno interpretovať ako konečné rozhodnutie vo veci samej a jeho primárnym účelom je dočasná úprava pomerov v situácii, keď ako navrhovateľ osvedčil, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu by mohlo byť právo alebo právom chránený záujem vystavený ohrozeniu. Z charakteru neodkladného opatrenia teda vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia, je len nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je potrebné neodkladne upraviť pomery. V rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil dôkazy osvedčujúce, že dňa 24.7.2002 poručiteľ Z.. E. S. vlastnoručne spísal a podpísal závet, v ktorom ho určil za dediča svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/12 na nehnuteľnosti v kat. úz. J., evidovanej na LV č. XXX a že sporný spoluvlastnícky podiel nezdedil, ale iní príbuzní poručiteľa, vrátane odporkyne. Mal za to, že tiež osvedčil, že počas priebehu dedičského konania po poručiteľovi, vedeného na Okresnom súde Bratislava III (sp. zn. 30D 257/2019) sa nevedelo o existencii závetu č.1 z roku 2002, a preto sa s ním nekonalo ako s účastníkom dedičského konania a musel žiadať Okresný súd Bratislava III o umožnenie nahliadnutia do dedičského spisu, ktoré mu bolo dňa 28.2.2020 odsúhlasené. Odporkyňa bola účastníčkou dedičského konania a ak tvrdí, že nemala počas jeho priebehu vedomosť o existencii závetu č. 1 z roku 2002, to znamená, že tento závet nebol v dedičskom konaní notárom posudzovaný a absenciu tak kľúčového dôkazu v konaní o dedičstve považoval za opodstatnenú pochybnosť o správnej identifikácii účastníkov dedičského konania a okruhu dedičov. Mal za to, že osvedčil aj skutočnosť, že dňa 16.3.2020 bol jeho otcovi N. D. doručený list z 26.2.2020, ktorým ho odporkyňa vyzvala na uplatnenie predkupného práva k časti 5/48 sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorý mal v zmysle závetu č. 1 zdediť. Odporkyňa tak podnikla právne kroky smerujúce k scudzeniu a speňaženiu majetku, ktorý jej podľa závetu č. 1 nepatrí a vo výzve na uplatnenie predkupného práva explicitne deklaruje, že časť 5/48 sporného spoluvlastníckeho podielu chce previesť na tretiu osobu a že údajne má záujemcu, ktorý je ochotný zaň zaplatiť 18 000 Eur. Mal tak za to, že súd prvej inštancie v intenciách charakteru a účelu inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a ani odporkyňa v odvolaní nespochybňuje existenciu závetu č. 1, len tvrdí, že s ním nebola oboznámená a ani nepopiera, že chce sporný majetok scudziť tretej osobe, iba vyjadruje svoj subjektívny názor, že ide o jeho účelové konanie s cieľom zabrániť jej nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom. Nie mu je zrejmé, aké údajne nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie odporkyňa namieta, lebo z obsahu jej odvolania vyplýva, že sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie stotožňuje a žiadne iné odvolacie dôvody v odvolaní nekonkretizovala. Navrhovateľ bol toho názoru, že skutkové okolnosti v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzájomnej súvislosti osvedčujú naliehavosť dočasnej úpravy pomerov, a to prostredníctvom neodkladného opatrenia, ktorým bude naplnená požiadavka preventívnej ochrany jeho majetkových práv. K odporkyňou doloženému dôkazu- ďalšiemu závetu z 9.10.2017, spísanému vo forme Notárskej zápisnice č. N 924/2017, Nz 35294/2017 ako závetu č. 2, navrhovateľ uviedol, že tento mu nebol v čase vydania napadnutého uznesenia známy, pretože nebol účastníkom dedičského konania po poručiteľovi Z.. E. S., pričom odporkyňa a ostatné dedičky s ním odmietali komunikovať o priebehu dedičského konania a pred ním zostala existencia závetu č. 2 zamlčaná. Bol toho názoru, že v kontexte špecifík konania o nariadení neodkladného opatrenia argumentácia odporkyne, že podľa nej neskorší závet č. 2 zrušil skorší závet č. 1, po právnej stránke neobstojí a je dokonca irelevantná. Uviedol, že ak je po podaní odvolania osvedčené, že existujú dva závety, z ktorých jeden (závet č. 1) nebol v dedičskom konaní notárom preskúmaný a vyhodnotený v konfrontácii s druhým (závet č. 2), tak nie je úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP prejudikovať právne otázky tvoriace predmet konania vo veci samej, t.j. či závety popri sebe obstoja alebo nie a či má odporkyňa mu vydať sporný majetok alebo nie. Zmyslom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž definitívne vyriešiť právny spor skutočných, resp. zdanlivých dedičov, ale dočasne upraviť pomery strán sporu z vtedy, ak je osvedčené, že bez dočasnej úpravy pomerov by bolo právo jednej z nich ohrozene. Mal za to, že všetky relevantné skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia riadne osvedčil a stotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že jeho postavenie a postavenie odporkyne vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti je neisté a skutočnosť, že odporkyňa osvedčeným spôsobom ponúka nehnuteľnosť na predaj tretím osobám, mal za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery tak, aby právo strany sporu nebolo ohrozené. Uviedol tiež, že mal vedomosť o úmrtí Z.. E.Á. S. a o prebiehajúcom dedičskom konaní. Príbuzní, ktorí boli účastníkmi dedičského konania ho však o priebehu dedičského konania neinformovali a ihneď ako sa dozvedelo tom, že závet č. 1 nebol v dedičskom konaní predložený ako dôkaz, tak spolu s otcom kontaktovali príbuzných. Avšak nikto z rodiny nebol ochotný poskytnúť mu informácie, či dokumenty, aby si mohol utvoriť kvalifikovaný názor o oprávnenosti výsledkov dedičského konania. Nemá tiež vedomosť, z akého dôvodu sa odporkyňa dohodla s ostatnými dedičkami, že bude uhrádzať zálohové platby za elektrinu. 10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že postupovala v zmysle zákona, keď otcovi žalobcu ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti, ponúkla jej spoluvlastnícky podiel na predaj, ktorý namiesto toho, aby ju oslovil a chcel sa s ňou dohodnúť, radšej prostredníctvom žalobcu zvolil súdnu cestu. Výzvou na uplatnenie predkupného práva chcela v prvom rade umožniť podielovému spoluvlastníkovi, aby si v stanovenej lehote uplatnil svoje zákonné právo a aby si mohol odkúpiť od nej spoluvlastnícky podiel v súlade so zákonom a až následne v prípade, že by ako spoluvlastník nemal záujem o kúpu tohto jej spoluvlastníckeho podielu, by mohla pristúpiť k jeho predaju možnému záujemcovi. Mala za to, že žalobca svojvoľne a bez právneho dôvodu nad rámec potrebný obmedzil jej vlastnícke právo tým, že požiadal súd o vydanie neodkladného opatrenia. Uviedla, že ako legitímna vlastníčka nehnuteľnosti je obmedzovaná vo svojich právach tým, že nemá žiaden prístup k nehnuteľnosti. Aj vzhľadom na túto skutočnosť sa rozhodla svoj spoluvlastnícky podiel predať ostatným spoluvlastníkom, resp. následne iným záujemcom. Je si tiež vedomá, že spolu s právami jej vyplývajú aj povinnosti starať sa o svoj majetok a túto povinnosť si nemôže splniť, nakoľko jej nie je umožnený prístup k jej majetku zo strany otca žalobcu ako spoluvlastníka nehnuteľnosti. Poukázala na to, že v priebehu dedičského konania nebola nikdy kontaktovaná ani žalobcom, ani jeho otcom, preto tvrdenie žalobcu, že odmieta komunikovať o dedičskom konaní a jeho priebehu, označila za nepravdivé. Zároveň nie sú jej známe žiadne právne predpisy, na základe ktorých by jej vyplývala povinnosť informovať kohokoľvek o prebiehajúcom dedičskom konaní, pričom o smrti poručiteľa navrhovateľ mal vedomosť, rovnako ako všetky potrebné údaje, na základe ktorých by získal potrebné informácie. O existencii závetu č. 1 sa dozvedela až v čase doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení. Ak mal navrhovateľ pocit, že je domnelým dedičom, mal možnosť si zistiť, ktorý notár bol ustanovený na prejednanie dedičstva po poručiteľovi. Vzhľadom k tomu, že závet č.1 bol spísaný vlastnou rukou a nebol v notárskej úschove, notár prejednávajúci dedičstvo, ani ona nemohla mať vedomosť o jeho existencii. Preto bolo práve v záujme žalobcu ako domnelého dediča týmto závetom sa preukázať u notára prejednávajúceho dedičstvo. Bola tiež toho názoru, že závet č.1 bol prekonaný závetom č.2 spísaným vo forme notárskej zápisnice zo dňa 9.10.2017, ktorý zrušil skorší závet, ako uviedla vo svojom odvolaní. Odporkyňa tiež žiadala nepriznať žiadnej strane náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP, nakoľko je toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, že sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti na základe uznesenia o dedičstve zo dňa 21.10.2019 č.k. 30D 257/2019-76.Postupovala v zmysle zákona, keď ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel v rámci predkupného práva, a to, že žalobca zahájil svoje práva, o ktorých nemala žiadnu vedomosť, jej nemôže byť na ťarchu a znášať trovy konania navrhovateľa. Mala za to, že nemá žiadny podiel na vzniku tohto sporu a priznanie povinnosti na náhradu trov konania sa jej javí ako neprimeraná tvrdosť voči nej. 11. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu žalovanej poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 28.5.2020 a zotrval na svojom názore, že súd prvej inštancie v intenciách charakteru a účelu inštitútu neodkladného opatrenia vymedzeného pozitívnou procesno-právnou úpravou(§ 324 a nasl. CSP) dospel k správnym skutkovým zisteniam a súhlasil s jeho skutkovými zisteniami a právnymi závermi v celom rozsahu. Konštatoval, že zmyslom konania o nariadení neodkladného opatrenia nie je definitívne vyriešiť právny spor skutočných, resp. domnelých dedičov, ale dočasne upraviť pomery strán sporu vtedy, keď je osvedčené, že bez dočasnej úpravy pomerov by bolo právo jednej z nich (žalobcu) ohrozené. Opätovne akcentoval, že ak je osvedčená existencia dvoch závetov, z ktorých jeden závet z 24.7.2002 nebol v dedičskom konaní notárom preskúmaný a vyhodnotený v konfrontácii s druhým závetom z 9.10.2017, nie je úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP prejudikovať právne otázky tvoriace predmet konania vo veci samej, t.j. či závety popri sebe obstoja alebo nie a či mu má odporkyňa vydať sporný majetok alebo nie. Odporkyňa podľa neho vo svojom vyjadrení neuviedla žiadne nové relevantné skutkové tvrdenia a nepredkladá žiadne nové dôkazy, v podstate priznáva rozhodujúce právne skutočnosti, ktoré tvrdil a preukazoval v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré súd prvej inštancie považoval za osvedčené. Uviedol, že odporkyňa priznáva, že existujú dva závety, z ktorých jede závet č.1 z roku 2002 nebol v dedičskom konaní prejednaný a zároveň priznáva, že sporný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti v Modre podľa neho mal zdediť on, chcela a chce previesť na tretiu osobu. Jeho otec ju upozornil na sporný charakter takéhoto prevodu, ktorý by bol spôsobilý zasiahnuť do jeho majetkových práv. Nebolo mu zrejmé, aké nesprávne skutkové zistenia odporkyňa vytýkala súdu prvej inštancie a žiadne iné odvolacie dôvody v odvolaní neuviedla. Navrhovateľ nesúhlasil ani s novou námietkou odporkyne o údajnej existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, za ktoré označuje skutočnosť, že ako spoluvlastníčka bola do katastra nehnuteľností zapísaná na základe uznesenia zo dňa 21.10.2019 č.k. 30D 257/2019-76. Poukázal na to, že odporkyňa tieto námietky nezniesla v odvolaní, ale až vo vyjadrení, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu a nevidel dôvod pre použitie výnimky v ust. § 257 CSP pre rozhodnutie o trovách konania. Uviedol tiež, že po skončení dedičského konania a objavení závetu z roku 2002 odporkyňa s ním odmietala komunikovať v danej záležitosti a poskytnúť mu akúkoľvek súčinnosť a písomnosti týkajúce sa dedičského konania, vrátane uznesenia o dedičstve zo dňa 21.10.2019 č.k. 30D 257/2019-76 a namiesto toho v čase panujúcej právnej neistoty v otázke správnosti výsledkov dedičského konania začala podnikať úkony smerujúce k odplatnému scudzeniu sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti v J., čo aj sama priznáva. Uviedol tiež, že odporkyni nikto nebránil a nebráni vo vstupe na nehnuteľnosť. Jeho otec, ktorý sa o nehnuteľnosť dlhé roky stará, jej ochotne nehnuteľnosť sprístupní a odporkyňa má možnosť zaobstarať si kľúče k nehnuteľnosti aj od ostatných členov rodiny, o čom má vedomosť. Preto zotrval na nároku na náhradu trov konania. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. 13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa odseku 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 15. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. S ohľadom na vyššie uvedené bolo povinnosťou navrhovateľa osvedčiť opodstatnenosť uplatneného nároku jednak tvrdením a jednak označením vykonať sa majúcich dôkazov, a tiež osvedčiť potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Pri tomto dôvode bezodkladnej úpravy pomerov ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy - a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 16. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by exekúcia bola ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, prípadne hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami, že toto právo je porušované alebo ohrozené a že na jeho ochranu je potrebné bezodkladne nariadiť neodkladné opatrenie. Už z označenia „neodkladné opatrenie“ je zrejmé, že musí ísť o naliehavú, bezprostrednú, neodkladnú potrebu úpravy pomerov jeho nariadením. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti, primeranosti a neodkladnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. 17. Navrhovateľ na preukázanie svojich skutkových tvrdení ohľadom ním navrhovaného neodkladného opatrenia pripojil k návrhu LV č. XXX pre kat. územie J., závet zo dňa 24.7.2002, výzvu odporkyne na uplatnenie predkupného práva zo dňa 26.2.2020, adresovanú jeho otcovi N. D., súhlas OS Bratislava III na nahliadnutie do spisu 30D 257/2019, ako aj Opatrenie v súvislosti s Covid 19. Na základe skutkového vymedzenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľom a ním doložených uvedených listinných dôkazov súd prvej inštancie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil odporkyni povinnosť zdržať sa nakladania a vykonávania akýchkoľvek právnych úkonov smerujúcich najmä k scudzeniu, predaju, zámene, darovaniu, prenájmu, zaťažovaniu záložným právom, právom zodpovedajúcim vecnému bremenu alebo akýmkoľvek iným právom či ťarchou v prospech tretej osoby, zabezpečovaciemu prevodu vlastníckeho práva, poskytovaniu spoluvlastníckeho podielu ako zábezpeky, vkladaniu spoluvlastníckeho podielu do obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej so svojím spoluvlastníckym podielom o veľkosti 5/48 na nehnuteľnosti: pozemok parcela registra „C“ č. XX, o výmere 546 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „C“ č. XX, o výmere 686 m2, druh pozemku: záhrada a stavbe súpisné č. XX stojacej na pozemku parcela registra „C“ č. XX, popis stavby: rodinný dom, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Pezinok pre okres Pezinok, obec Modra, katastrálne územie J.. Navrhovateľovi uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci vydania dedičstva po poručiteľovi Z.. E. S. Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. X. X, XXX XX U., M. D. XX.XX.XXXX a priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd pri preskúmaní odvolateľkou napadnutého tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nemohol neprihliadnuť na ňou predložený listinný dôkaz-závet zo dňa 9.10.2017, spísaný vo forme notárskej zápisnice, na základe ktorého bolo aj prejednané dedičské konanie po poručiteľovi Z.. E. S.. Týmto bola spochybnená osvedčennosť nároku navrhovateľa na ním navrhované nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj bez toho, aby sa závety č.1 z roku 2002 a č. 2 z roku 2017 vyhodnocovali, a bez prejudikovania záveru vo veci samej, pretože neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t. j. takej naliehavosti, prípadne hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá neznesie odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), pričom v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie dňa 15.4.2020 už závet č. 2 zo dňa 9.10.2017, spísaný vo forme notárskej zápisnice, existoval a odporkyňa tento mohla doložiť až spolu s odvolaním proti napadnutému uzneseniu a za takejto situácie nemožno nárok navrhovateľa považovať za osvedčený pre nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd len navyše poukazuje aj na rozporné tvrdenia navrhovateľa, ktorý v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že k nálezu holografického závetu č.1 z roku 2002 došlo po právoplatnom skončení dedičského konania po poručiteľovi a vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že samozrejme mal vedomosť o úmrtí Z.. E. S. a o prebiehajúcom dedičskom konaní a ihneď ako sa dozvedel o tom, že závet č.1, nebol v dedičskom konaní predlžený ako dôkaz (takže o jeho existencii by bol mal mať v čase prebiehajúceho dedičského konania vedomosť, čo je v rozpore s jeho tvrdením v návrhu, že k jeho nálezu došlo po právoplatnom skončení dedičského konania, a tento v dedičskom konaní nepredložil), tak spolu s otcom kontaktovali príbuzných. Sám navrhovateľ v jeho vyjadrení argumentuje tým, že zmyslom konania o nariadení neodkladného opatrenia nie je definitívne vyriešiť právny spor skutočných, resp. domnelých dedičov, ale dočasne upraviť pomery strán sporu vtedy, keď je osvedčené, že bez dočasnej úpravy pomerov by bolo právo jednej z nich (žalobcu) ohrozené. Keďže však ním uvedený nárok bez pochybností nemožno považovať za osvedčený, naopak spochybnený odporkyňou doloženými listinnými dôkazmi, nebolo možné ním navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovieť. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne podľa § 388 CSP zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 19. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP a odporkyni, úspešnej v konaní, priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči navrhovateľovi v plnom rozsahu. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a odporkyni, úspešnej v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.