Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/176/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720201002 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1720201002.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. E., W. H. XX.XX.XXXX E. T. E., W. H. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, deti rodičov: matka R. E., C.. Q., W. H. XX.XX.XXXX, M. T.: F. XXX/XX, XXX XX Y. E. I. T. E., W. H. XX.XX.XXXX, M. T.: F.Á. XXX/XX, XXX XX Y., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. júla 2020, č. k. 5P/88/2020-24, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. júla 2020, č. k. 5P/88/2020-24, mení tak, že dopĺňa výrok I uznesenia, ktorý bude znieť: „Ex offo sa začína konanie o nariadenie neodkladného opatrenia.“ II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. júla 2020, č. k. 5P/88/2020-24, vo výroku o výživnom na maloleté deti mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. E., W. H. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 150,- € mesačne a na výživu maloletého T. E., W. H. XX.XX.XXXX, sumou 120,- € mesačne, počnúc dňom 21.07.2020, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať na čas do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5P/88/2020. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 21. júla 2020, č. k. 5P/88/2020-24, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej H. E., W. H. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 200,- € mesačne a na výživu maloletého T. E., W. H. XX.XX.XXXX, sumou 150,- € mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.06.2020 žiadala matka maloletých detí, aby súd rozhodol neodkladným opatrením (matka síce v petite návrhu použila slovo „rozsudok“, avšak súd z obsahu návrhu vyhodnotil, že matka mieni nariadiť neodkladné opatrenie) o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí v sume 270,- € mesačne na maloletú H. a sumou 190,- € mesačne na maloletého T.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí v roku 2004 uzatvorili manželstvo. Otec v minulosti neustále navštevoval stávkové kancelárie, pričom tam utrácal väčšiu časť svojej mzdy, ale aj spoločné peniaze určené na domácnosť. Táto situácia trvá už viac ako 12 rokov, takže evidentne sa stal na týchto formách stávkovania závislý, čo však popiera, príp. neprikladá tomu veľký význam a na liečenie tiež odmieta ísť. V súčasnosti je to so stávkovaním zriedkavé. Otec maloletých holduje alkoholu, s čím je spojené aj jeho nezodpovedné správanie, čo donedávna tiež popieral, a tiež odmieta podstúpiť liečbu. Celá rodina je zaťažená jeho exekúciami, čo má najväčší dopad na maloletých, pretože otec nemá pravidelný príjem, z čoho je nervózny a nervozitu si kompenzuje pitím alkoholických nápojov, a keďže nemá dostatočný odhad na pomer vypitého alkoholu, jeho agresivita sa stupňuje, čo má za následok strach detí z otca, ale aj matkin. Otec svojím správaním ohrozuje rodinu, tak ako v minulosti aj v súčasnosti nedokážu zabezpečiť základné potreby detí, ako napr. cestovné do školy, maloletá už dostala aj pokutu. Matka je zaťažená všetkými úvermi na domácnosť, na ktoré otec neprispieva, má obavu, že exekútor siahne aj na jej osobný účet a budú jej zablokované aj prídavky na deti, nakoľko sú manželia. Prídavky na deti už boli tiež exekučným titulom odobraté, keďže chodili na otcov účet. Otec nevezme akúkoľvek prácu, aby mal na živobytie, ale vyberá si, aj keď nemá z čoho. Ak už prácu má, jeho správanie v zamestnaní je tiež nezodpovedné, ako príklad možno uviesť situáciu, keď tvrdil, že mu je zima a odišiel z práce o 2 hodiny skôr. Všetky náklady a výdavky súvisiace s chodom domácnosti obstaráva výhradne matka zo svojho príjmu, pracuje ako opatrovateľka seniorov v Nemocnici v Modre, pracuje na denné a nočné služby, niekedy aj víkendy a sviatky, s čistým mesačným príjmom okolo 700,- €. Podľa vyjadrenia otca maloletých pracuje pre spoločnosť SBS Defense Pro, ale výšku príjmu otca matka uviesť nevie. 3. Náklady na maloleté deti a živobytie vyčíslila matka vo výške mesačných nákladov na domácnosť a to vo výške 381,90 €, mesačných nákladov na maloletú H. vo výške 270,- € a mesačných nákladov na maloletého T. vo výške 190,- €. 4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1, § 2 ods. 1, 2 § 361, § 366, čl. 7 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 325 ods. 1, § 326 ods.1 § 331 ods. 1, § 329 ods.1, 2, § 332 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 28 ods. 2, § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods.1, § 76 ods.1, § 65 ods.1, § 65 ods. 2, zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a vecne tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu zistil, že ani jeden z troch rovnopisov návrhu nie je matkou (navrhovateľkou) podpísaný, preto postupom podľa § 129 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) matku vyzval na doplnenie návrhu o jej vlastnoručný podpis. Matka návrh doplnila dňa 17.07.2020. Súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia uviedol, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní, prípadne po skončení konania, nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností, súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom dokazovania v meritórnom konaní. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti otca prispievať na výživu maloletých je dôvodný a je potrebná bezodkladná úprava pomerov. Nakoľko otec neprispieva na starostlivosť o maloleté deti výživným a jeho podiel na zabezpečení finančného chodu domácnosti je nedostatočný a nepravidelný, súd na tomto mieste zdôraznil otcovi, že nie je žiaduce, aby celú finančnú, ako aj osobnú starostlivosť o deti ponechával na matke. Súd prvej inštancie preto uviedol, že považuje za potrebné upraviť finančné pomery za účelom ochrany vývoja maloletých. Súd prvej inštancie mal za to, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, a preto je žiaduce, aby sa otec podieľal na výchove maloletých aspoň po finančnej stránke, nakoľko celú osobnú starostlivosť vykonáva aktuálne matka. Súd prvej inštancie mal za dostatočne preukázané výdavky na maloleté deti, a preto považoval za vhodné rozhodnúť o určení výživného. Výdavky, ktoré vyčíslila matka, súd považoval vzhľadom na situáciu a možnosti matky, ako aj vek a zdravotný stav maloletých detí, za primerané. S poukazom na § 366 Civilného mimosporového poriadku súd otcovi uložil povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, nakoľko toto rozhodnutie je podľa názoru súdu zákonné a v súlade s najlepším záujmom maloletých detí. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že vo výrokovej časti svojho uznesenia neuložil matke povinnosť podať „meritórny“ návrh na určenie výživného pre maloleté deti, a to z dôvodu podľa citovaného ustanovenia § 336 ods. 1 druhá veta Civilného sporového poriadku. V prípade, ak matka nebude predmetné neodkladné opatrenie považovať za dostatočné pre úpravu pomerov maloletých detí a otca, súd ponechal na jej rozhodnutí podať „meritórny“ návrh na určenie výživného pre maloleté deti (resp. podať proti tomuto neodkladnému opatreniu odvolanie). 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal otec maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu, že otcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k veci. Má za to, že tvrdenie manželky sa nezakladá na pravde. Otec uviedol, že nie je schopný platiť výživné vo výške 350,-€ mesačne, nakoľko toto určite nezvládne. Poukázal na to, že sa dostane do problémov so zákonom. Pracuje v SBS - ke na dohodu, čo je finančne nevýhodné. 6. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca a uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 21.07.2020 navrhujú potvrdiť, nakoľko má za to, že určenie výšky výživného a uloženie povinnosti otcovi uhrádzať výživné je v záujme maloletých detí. 7. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že jeho odvolanie sa nezakladá na pravde a je zavádzajúce, nakoľko do dnešného dňa sa nikde nepreukázal pracovnou zmluvou alebo dohodou, pričom stále tvrdí, že pracuje v SBS Defense Pro a má pravidelný mesačný príjem. Uviedla, že touto cestou chce požiadať Okresný súd Pezinok, aby vyzval p. E. na predloženie akejkoľvek pracovnej zmluvy resp. dohody, nakoľko uvádza vo svojom odvolaní, že by túto situáciu po finančnej stránke nezvládal. Podľa jeho ústneho vyjadrenia, on by nikdy nedopustil, aby jeho deti skončili na ulici, preto platí „nepravidelné“ nájomné svojej mame, aby jeho deti mali strechu nad hlavou a tiež im kupuje oblečenie a zabezpečuje veci do školy. Jediné, čo matke osobne dokázal, podľa jeho vyjadrenia zvrátiť, bolo že matka nesprávne uviedla výšku nájomného, ktoré on platí jeho mame, nakoľko to nie je suma 200,-€ ale už je to 300,-€ mesačne. Pokiaľ však spolu s deťmi bývala s ním v spoločnej domácnosti a nezačalo sa riešiť vysporiadanie BSM, stále tvrdil, že platí mesačne 200,-€. Matka má za to, že údaje, ktoré uviedla do návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sú pravdivé, a taktiež sa pridržiava správy z Centra pre deti a rodiny Pezinok, zo dňa 11.06.2020. Matka taktiež uviedla, že túto neúnosnú situáciu nemohla vydržať, a preto sa spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti na konci júla. Situácia bola neúnosná, nakoľko boli urážky stále na jej osobu a taktiež neustále urážanie jeho detí, ktoré on ako otec stále tvrdí „nadovšetko miluje“. Posledná vyhrážka z jeho strany bola taká, že ak nezruší výživné na deti, tak nastane v chalupe peklo. Matka ďalej uviedla, že všetky výdavky, čo sa týkajú starostlivosti o deti, tak ako predtým a tiež v súčasnosti znáša ona. Mesačné výdavky na obe deti sa opäť zvýšia nástupom do školských zariadení. Na základe jej vyjadrenia, žiada Okresný súd Pezinok, aby vzal do úvahy všetky predchádzajúce informácie, ktoré už uviedla pri podávaní návrhu na určenie výšky výživného a pokračoval v konaní ďalej. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 CSP). 9. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 10. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 12. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 13. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 14. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že matka dňa 15.06.2020 podala na súd prvej inštancie návrh označený ako „návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“, s tým, že týmto návrhom sa domáhala určenia výživného na maloleté deti, pričom v rámci výroku žiadala, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží otcovi povinnosť prispievať na maloletú H. sumou vo výške 270,- € mesačne, a na maloletého T. sumou vo výške 190,- € mesačne. Inak povedané, z predmetného návrhu matky nebolo jednoznačne ustálené, či sa svojim návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, alebo konania vo veci samej, týkajúceho sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom. V danom prípade súd prvej inštancie z obsahu predmetného podania ustálil, že ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Z opisu skutočného stavu podľa názoru odvolacieho súdu sa nedá jednoznačne ustáliť, či ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo o návrh vo veci samej. 16. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 17. V predmetnej veci sa najskôr musel odvolací vysporiadať s procesným postupom súdu prvej inštancie a musel takpovediac napraviť jeho procesné pochybenie. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie mohol predmetný návrh vyhodnotiť buď ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa viaže k veci samej, alebo ako návrh vo veci samej, ktorý v sebe obsahuje aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia respektíve dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pre každý vyššie uvedený prípad však nasleduje iný procesný postup súdu. Je potrebné zdôrazniť, že pre nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa vyživovacej povinnosti (§ 366 CMP), nejde o taký typ neodkladného opatrenia, ktoré by mohlo postačovať aj ako rozhodnutie vo veci samej. Uvedené vyplýva už priamo z ustanovenia § 366 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Pojem nevyhnutná miera treba vykladať tak, že ide výživné, ktoré má pokryť iba takzvané nevyhnutné výdavky maloletého dieťaťa, pričom výživné v nevyhnutnej miere nie je možné stotožňovať s pojmom zákonné výživné, ktoré je stanovené v závislosti od hmotnoprávnych predpokladov uvedených v § 62 Zákone o rodine. V zmysle § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Inak povedané, pri určovaní výživného vo veci samej v zmysle zákona o rodine je potrebné riadne realizovať dokazovanie, ustáliť príjem povinného rodiča, prípadne vychádzať z potencionality príjmu povinného rodiča, ale súčasne je potrebné zistiť reálne výdavky na maloleté deti a taktiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Tieto skutočnosti však pri určovaní výšky výživného v nevyhnutnej miere t.j. pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd zisťovať nemusí. Na druhej strane výživné určené iba nevyhnutnej miere bude vždy pokrývať iba nevyhnutné (nie reálne) výdavky maloletých detí, a to práve z dôvodu, že pri nariadení neodkladného opatrenia absentuje povinnosť realizovať dokazovanie, zisťovať skutočnosti, ktoré sú potrebné iba pre rozhodnutie vo veci samej. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania, v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019). Súd prvej inštancie ustálil, že predmetný návrh matky je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie postačuje v danom prípade toto neodkladné opatrenie, aj na to, aby naplnilo charakter rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade má odvolací súd za to, že postup, ktorý zvolil súd prvej inštancie, na základe ktorého predmetný návrh vyhodnotil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, spĺňajúci rozhodnutie vo veci samej nie je správnym procesným postupom. V danej veci z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že matka sa predmetným návrhom domáha vydania rozsudku, ktorým by súd určil výšku vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Z obsahu textu vyplýva, že matka sama zabezpečuje potreby maloletých detí, otec matke finančne neprispieva, a preto aj súd prvej inštancie odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. S uvedeným je možné sa stotožniť, avšak v celého kontextu návrhu matky, ale aj z vyjadrenia matky k odvolaniu otca, vyplýva, že matka sa svojím návrhom domáha vydania rozhodnutia vo veci samej, ktoré v sebe subsumuje aj dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Inak povedané, návrh matky bolo potrebné posúdiť ako návrh vo veci samej t.j. návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom (pričom absentuje celá úprava práv a povinností k maloletým deťom, a preto je potrebné vyzvať, respektíve usmerniť matku, ako má návrh vo veci samej vyzerať), avšak uvedený návrh matky obsahoval aj dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 360 ods.1 CMP, podľa ktorého neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa § 360 ods. 2 CMP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že ak návrh navrhovateľky obsahoval dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak potom súd prvej inštancie mal povinnosť vydať uznesenie ex offo o začatí konania o nariadení neodkladného opatrenia, alebo mal poučiť účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. V danom prípade odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov, ale aj s poukazom na to, že nariadené neodkladné opatrenie týkajúce sa určenia výšky vyživovacej povinnosti nemôže byť rozhodnutím vo veci samej, musel zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie a doplniť výrok, ktorým sa ex offo začína konanie o nariadenie neodkladného opatrenia ( § 388 CSP). 18. Tak, ako bolo vyššie uvedené predmetné neodkladné opatrenie nariadené podľa ustanovenia § 366 CMP je neodkladné opatrenie, ktorým možno uložiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Keďže predmetné výdavky maloletých detí matka vyčíslila na maloletú H. v sume vo výške 270,- € mesačne a na maloletého T. v sume vo výške 190,- € mesačne, pričom takto vyčíslené výživné zohľadňuje reálne výdavky na maloleté deti, tak potom výživné určené súdom prvej inštancie na maloletú H. vo výške 200,- € mesačne a na maloletého T. vo výške 150,- € je výživné, ktoré v sebe čiastočne zohľadňuje reálny výdavky na maloleté deti. Inak povedané, pri takto určenom výživnom zo strany súdu prvej inštancie nejde o výživné určené v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, aby určené výživné pokrývalo iba nevyhnutné výdavky maloletých detí, a preto odvolací súd určil výživné na maloletú H. vo výške 150,- € mesačne a na maloletého T. vo výške 120,- € mesačne. Odvolací súd udáva, že výživné určené v tejto výške bude zatiaľ v nevyhnutnej miere pokrývať odôvodnené výdavky na zabezpečenie potrieb maloletých detí, avšak súčasne pripomína, takéto rozhodnutie za žiadnych okolností neprejudikuje právo, nenahrádza rozhodnutie vo veci samej. Až v konečnom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie uvedie výšku vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, na základe vykonaného dokazovania. Na základe týchto dôvodov potom odvolací súd výrok týkajúci a určenia výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti zmenil ( § 388 CSP). 19. Keďže odvolací súd ustálil, že návrh matky síce označený ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa svojho obsahu a s prihliadnutím na vyjadrenie matky k odvolaniu otca návrhom vo veci samej t.j. návrhom na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, odvolací súd obmedzil trvanie neodkladného opatrenia iba na čas do rozhodnutia vo veci samej, týkajúceho sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom vedené na súde prvej inštancie pod sp zn. 5P/88/2020. Je pravdou, že predmetný návrh vo veci samej má vady ( t.j. absentuje návrh týkajúci sa zverenia maloletých detí, zastupovania a správy majetku a taktiež úprava styku), avšak súd prvej inštancie môže uvedené vady prostredníctvom ustanovení § 129 a nasl. CSP odstrániť. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov zmenil ( § 388 CSP). 20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).