Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/394/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117201277 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:3117201277.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci navrhovateľa: H.. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX L., a povinnej: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom kpt. X. XXXX/X, XXX XX V., v konaní o určenie výživného pre rodiča, na odvolanie navrhovateľa, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 29.05.2019, č.k. 44Pc/26/2017-145, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom, zo dňa 29.05.2019, č.k. 44Pc/26/2017-145 zamietol navrhovateľom podaný návrh na určenie výživného zo strany povinnej. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 66, § 67 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že osobné, majetkové a zárobkové pomery povinnej, ktorá je dcérou navrhovateľa, tejto neumožňujú poskytovať navrhovateľovi výživné ani v minimálnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ je starobným dôchodcom, ktorého starobný dôchodok je vo výške 667,70 Eur mesačne, ako aj osobou ťažko zdravotne postihnutou, keď trpí viacerými ochoreniami vyžadujúcimi si zvýšené výdavky na stravu a lieky. Zistil, že navrhovateľ je ženatý, pričom jeho manželka sa podieľa na zabezpečovaní jeho potrieb predovšetkým vykonávaním domácich prác a z času na čas sa podieľa aj na nákladoch na prevádzku ich domácnosti. Konštatoval, že povinná je vydatá, má vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom vo veku 9 a 12 rokov, je zamestnaná ako učiteľka s priemerným čistým mesačným zárobkom vo výške 690 eur a jej manžel dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok vo výške asi 660 eur, pričom nevlastnia žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok okrem motorového vozidla s rokom výroby 2005. Uviedol, že v období od 01.08.2018 do 31.12.2018 bola povinná nezamestnaná. Mal za to, že príjem povinnej a jej manžela spolu s prídavkami na deti postačuje len na pokrytie výdavkov ich rodiny. Poukázal tiež na skutočnosť, že výška starobného dôchodku navrhovateľa sa približuje výške čistého zárobku povinnej, pričom jeho manželka je rovnako poberateľkou starobného dôchodku. Zdôraznil, že vzájomná vyživovacia povinnosť manželov predchádza vyživovaciu povinnosť detí k rodičom. Zistil, že navrhovateľ má zároveň syna, ktorý si podľa jeho tvrdenia plní vyživovaciu povinnosť k nemu dobrovoľne. O trovách konania rozhodol podľa § 53 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že povinnú zaviaže prispievať na jeho výživu a lieky minimálne sumou 30 až 40 eur mesačne. Rozsudok prvej inštancie označil za nezákonný. Poukázal na skutočnosť, že má 74 rokov, je dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutou osobou, prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu, trpí ischemickou chorobou srdca, problémami s chrbticou, poruchou obličiek, chronickým zápalom žalúdka a pažeráka, je onkologickým pacientom a užíva lieky. Uviedol, otcovstvo k povinnej priznal pod nátlakom a následne jej musel platiť výživné, hoci bol presvedčený, že nie je jeho dcérou. Vyjadril sa, že po maturite povinnej prestal prispievať na výživu, keď táto v štúdiu ďalej nepokračovala, a zároveň ju požiadal o vykonanie skúšky DNA, ktorú však povinná odmietla a podala na neho žalobu. Spochybnil tiež potvrdenie o vtedajšom štúdiu povinnej na City University V., ktoré mu táto predložila, keď malo ísť o štátom nepovolenú vysokú školu s neakreditovaným študijným odborom, a teda povinná sa na nej nemohla sústavne pripravovať na budúce povolanie. Zdôraznil, že neskôr bol trestne stíhaný z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti k povinnej, pričom si napokon na naliehanie manželky požičal peniaze na splatenie dlžného výživného a následne ho niekoľko rokov splácal. Od povinnej preto žiadal aspoň malú satisfakciu za roky, počas ktorých jej namiesto niekoho iného platil výživné. 4. Povinná sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 66 CMP, keď je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný jeho dôvodmi, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukázal. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa § 66 Zákona o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. 8. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. 9. Podľa § 67 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. 10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 11. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 12. Povinným z vyživovacej povinnosti detí k rodičom je dieťa (deti), ktoré je schopné samo sa živiť. Oprávneným je rodič, ktorý potrebuje prostriedky na zabezpečenie primeranej výživy a nemôže si ich obstarať sám, prípadne prostredníctvom povinných z iných vyživovacích povinností, ktoré tejto predchádzajú. Primeranosť výživy je potrebné posudzovať tak, že má zaistiť oprávnenému naplnenie všetkých jeho bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav ako aj odôvodnené potreby. Dieťa nie je povinné zabezpečiť svojmu rodičovi zásadne rovnakú životnú úroveň s vlastnou životnou úrovňou. Vyživovacej povinnosti detí voči rodičom predchádza jednak vyživovacia povinnosť medzi manželmi a jednak príspevok na výživu rozvedeného manžela. Vo vzťahu k nim platí vyživovacia povinnosť detí podporne. Uplatní sa len vtedy, ak manžel, resp. rozvedený manžel nie je vôbec schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť alebo si ju nie je schopný plniť v miere postačujúcej na zabezpečenie primeranej životnej úrovne oprávneného. Vyživovacia povinnosť, ktorú má určitá osoba voči svojim deťom, predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojim rodičom. 13. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky navrhovateľa, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý správne zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre posúdenie dôvodnosti navrhovateľom podaného návrhu na určenie výživného zo strany povinnej, dospel k správnym skutkovým záverom, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nenaplnení podmienok na určenie výživného pre navrhovateľa zo strany povinnej - jeho dcéry v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, keď schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej, ktorej zárobok iba v minimálnej miere presahuje starobný dôchodok navrhovateľa, tejto neumožňujú prispievať na jeho výživu, a to aj s poukazom na skutočnosť, že povinná má zároveň vyživovaciu povinnosť k svojim dvom maloletým deťom, ktorá má prednosť pred jej vyživovacou povinnosťou k navrhovateľovi. Súd prvej inštancie tiež správne poukázal na prednosť vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom, keďže navrhovateľ je ženatý, pričom jeho manželka je rovnako starobnou dôchodkyňou. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní zdôrazňoval svoj zhoršený zdravotný stav, na tento súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol, avšak v kontexte ostatných zistených skutočností táto okolnosť samotná nepredstavovala dostatočný dôvod pre určenie výživného. S ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľa, ktorými tento spochybňoval svoje otcovstvo k povinnej a poukazoval na skutočnosti týkajúce sa plnenia jeho vyživovacej povinnosti k povinnej v čase, keď táto nebola schopná sama sa živiť, sa odvolací súd rovnako nestotožnil, keď dané okolnosti nemajú žiadnu súvislosť s predmetom tohto konania. Odvolací súd zároveň prízvukuje, že výlučne subjektívny pocit krivdy u navrhovateľa, ktorý bol podľa svojich tvrdení v minulosti súdmi prinútený neoprávnene poskytovať výživné povinnej, nemôže byť dôvodom na to, aby bola povinná zaviazaná platiť mu výživné ako istú formu satisfakcie, a to bez naplnenia zákonných podmienok na určenie výživného dieťaťa k rodičovi. 14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).