Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/63/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119204230 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:3119204230.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX B., ČR, zast.: Centrum právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841 - Kancelária Centra právnej pomoci v Trenčíne, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, na odvolanie navrhovateľa - dlžníka, v konaní zast.: Centrum právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841 - Kancelária Centra právnej pomoci v Trenčíne, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.07.2019, vydané v konaní pod č.k. 38OdK/339/2019-39, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.07.2019, vydané v konaní pod č.k. 38OdK/339/2019-39, potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením Okresného súdu Trenčín, v konaní vedenom pod č.k. 38OdK/339/2019-39, súd vo výroku I. konanie zastavil. Vo výroku II. navrhovateľovi - dlžníkovi nepriznal náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že dňa 24.05.2019 mu bol doručený návrh na vyhlásenie konkurzu podľa IV. časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Z príloh predložených spolu s návrhom vyplýva, že dlžník pracuje v Českej republike, kde aj spolu žije s manželom. Navrhovateľ má pobyt len na obci. Súd prvej inštancie mal pochybnosti, kde sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, v dôsledku čoho vyzval dlžníka na výsluch, na ktorom dňa 11.07.2019 bez účasti zástupcu (so súhlasom dlžníka) dlžníčka vypovedala, že býva v byte, ktorý je prenajatý na území ČR, spolu s manželom, pracuje už štyri roky v Hanáckych železiarňach. Víkendy trávi v CR alebo ide za matkou do Dubnice nad Váhom, ktorú navštevuje v priemere každý druhý víkend, nakoľko matka je sama. Chcela by sa vrátiť späť na územie SR, najmä kvôli matke. Dcéra dlžníčky s mal. dieťaťom a jej partnerom tiež žijú v Prostějove, rovnako tam žije aj jej syn s českou priateľkou. Obvodného lekára má na území ČR. Podľa ust. § 171c ods. 1, 2 ZKR, ako aj podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní, v prípade akejkoľvek inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dlžníčka nemá na území SR centrum hlavných záujmov (ďalej len „COMI“), preto súdy na území SR nemajú právomoc začať insolvenčné konanie. Má za preukázané, že dlžníčka žije s manželom a rodinou na území ČR, štyri roky pracuje v podniku na území ČR, a preto má ťažisko svojho života na území ČR, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že na území ČR má aj svojho obvodného lekára. Dlžníčka netvorí žiadnu spoločnú domácnosť na území SR (v spoločnej domácnosti žije s manželom na území ČR). Napriek tomu, že matka dlžníka žije na území SR, ide o dospelú osobu, ktorá nie je odkázaná na návštevy dcéry. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení uznesenia v bode 5. že sa jej nepodarilo doručiť na území SR predvolanie na výsluch, predvolanie sa podarilo doručiť až na adresu jej obvyklého pobytu na území ČR. S poukazom na tieto skutočnosti, že dlžník ma obvyklý pobyt na území ČR, skutočnosť, že by sa raz chcela vrátiť, nemôže ovplyvniť fakt že má COMI v ČR a nie v SR. S poukazom na uvedené skutkové závery a zistenia preto súd prvej inštancie v súlade ust. § 171c ods. 2 ZKR konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojitosti § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko bolo zistené, že dlžník nemá COMI na území SR, v dôsledku čoho súd musel konanie zastaviť. 3. Proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín bolo podané odvolanie navrhovateľom - dlžníkom, zastúpeným Centrom právnej pomoci, a to podaním doručeným do podateľne dňa 01.08.2019, tak ako je založené na č.l. 45-48 spisu. V odvolaní navrhovateľ - dlžník uvádza, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne. Súd mal pri posudzovaní obvyklého pobytu vychádzať zo skutočností, že pobyt dlžníka na území ČR je výlučne viazaný na jej zamestnanie, nevzal do úvahy zámer dlžníka vrátiť sa na územie SR. Súd prvej inštancie komplexne neposúdil dlžníkovu situáciu a vychádzal iba z faktického oficiálneho bydliska, na ktorom sa zdržiava výlučne z dôvodu práce. Komplexne treba posúdiť dlžníkovu situáciu aj s dostupnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora, podľa ktorého sa obvyklý pobyt musí hodnotiť ako súhrn viacerých skutkových okolností, nedá sa vychádzať len z jednej skutkovej okolnosti. Obvyklý pobyt nemá dodnes stanovenú presnú definíciu. Dlžník vo svojom životopise uviedol, že je agentúrou vyslaný na práce na území ČR a pracuje tam štyri roky. Pobyt na území ČR je výlučne pracovného charakteru. Spočiatku bývala na ubytovni, avšak našla si bývanie v nájomnom byte s manželom. Dlžník má matku na území SR, a preto jej pomáha návštevami. Má záujem sa vrátiť späť a hľadá si zamestnanie na území SR. Dlžník žije na území ČR v nájomnom byte a počas celého pobytu si nenadobudol vlastné bývanie. Nemá žiaden iný hnuteľný alebo nehnuteľný majetok na území ČR. Je zrejmé, že nemá záujem o trvalé usadenie sa na území ČR. Dlhy má iba voči veriteľom na území SR. Celkový počet je 18 veriteľov. Nemá v zahraničí žiadneho veriteľa. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie anglického vrchného súdu, ktoré sa zaoberalo posudzovaním COMI dlžníka a bol vyjadrený názor, že musí sa posudzovať rozsah a dôležitosť záujmov dlžníka spravovaných na určitom mieste a potom posúdiť rovnaké faktory vo vzťahu k inému miestu. Dôraz je kladený na zistiteľnosť COMI tretími osobami. Zároveň bola otázka podobného charakteru riešenia aj v konaní Európskeho súdneho dvora vo veci C-396/09, kde bolo konštatované, že právna istota veriteľov fyzickej osoby v COMI dlžníka nemôže byť narušená presťahovaním sa tejto osoby. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil COMI a navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie a vyhlásil konkurz a oddlžil navrhovateľa, prípadne vec zrušil a vrátil na nové konanie. 4. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie navrhovateľa - dlžníka v konaní zastúpeného Centrom právnej pomoci a podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa zaoberal dôvodmi, ktoré sú obsahom podaného odvolania navrhovateľa - dlžníka vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu COMI. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne v celom rozsahu, ak podľa ust. § 171c ods. 1, 2 ZKR v kontexte čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 o insolvenčnom konaní zistil, že v prípade fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa nepreukáže opak. Nariadenie predpokladá, že COMI fyzickej osoby je miestom jej obvyklého pobytu. Obvyklý pobyt navrhovateľa - dlžníka je nepochybne dlhodobo, minimálne štyri kalendárne roky, daný v meste Prostějov, na území ČR. V tomto meste sa zdržiava v prenajatom byte navrhovateľka - dlžníčka spolu so svojim manželom. Deti dlžníčky žijú rovnako mimo územia SR, a to na území ČR. Je nepochybné, že dlžník nenadobudol majetok, nakoľko evidoval veriteľov s nárokmi na uspokojenie. Bývanie v prenajatom byte v meste Prostějov, preto zodpovedalo finančnému stavu navrhovateľky, ktorá nemohla kúpiť nehnuteľnosť titulom záväzkov po lehote splatnosti a vedených exekučných konaní na jej osobu. Obrana odvolateľky, že nemá COMI na území ČR titulom existencie iba bytu v prenájme a práce, preto neobstojí. Je nepochybné, nevyvrátiteľné, že býva na území ČR minimálne štyri kalendárne roky roky, kde má spoločnú domácnosť s jej manželom, pričom na území ČR pracuje. Na území SR nemá adresu pre doručovanie, preto jej súd nemohol doručiť predvolanie, ako vyplýva z bodu 5. odôvodnenia na výsluch. Predvolanie sa podarilo doručiť až na adresu na území ČR. Nie je preto vyvrátená domnienka, že centrum jej hlavných záujmov je na území SR, ako tvrdí v odvolaní. Naopak, v konaní súd prvej inštancie riadne, náležíte, úplne a vecne správne zistil, že dlžníkov COMI nie je na území SR, a preto postupoval vecne správne, ak konanie na takto zistenom skutkovom základe s poukazom na ust. § 171c ods. 2 ZKR zastavil. Odvolateľ nepreukázal, nedoložil, nevyvrátil závery a zistenia súdu prvej inštancie napriek poukazovaniu na judikatúru v tejto oblasti, ktorá nevyvracala závery súdu prvej inštancie v rozsahu, ako ich ustáli súd v konaní. Odvolací súd nenašiel pochybnosti v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by zakladali zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého uznesenia. 6. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne, ak na takto zistenom skutkovom základe vydal dňa 16.07.2019 rozhodnutie vydané v konaní pod č.k. 38OdK/339/2019-39. 7. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemôže prihliadnuť k odvolaniu navrhovateľa - dlžníka, ani dôvodom v ňom uvedených, nakoľko súd prvej inštancie postupoval vecne správne, aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, nie je preto možné na takto zistenom skutkovom základe, ktoré je vecne správne zistené súdom prvej inštancie v celom rozsahu, odvolaniu vyhovieť. 8. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.07.2019, v konaní pod č.k. 38OdK/339/2019-39, je vecne správne, a preto ho potvrdzuje, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 392 CSP odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia oprávneného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).