Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/48/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117224478 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:4117224478.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: JVS Slovensko, s.r.o., Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 44 623 411, zast.: Ivanič & Partners, s.r.o., Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 47 246 774 proti žalovanému: CONCRETE SK, s.r.o., Pribylinská 4, 831 04 Bratislava, IČO: 45 625 697, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/61/2017-535 zo dňa 25.9.2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C/61/2017-535 zo dňa 25.9.2018 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že Rozhodcovský súd, ktorým je ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach ustanovený vybranou osobou ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, IČO: 45 741 905, so sídlom Suľany 243, Hruboňovo, nemá právomoc rozhodovať spor žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 3.815,38 EUR s príslušenstvom vedeným pod sp. zn. RD 35/2017. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 03.07.2017 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo v konaní č. RD/35/2017, ktorý rozhodol, že bude pokračovať v rozhodcovskom konaní č. RD/35/2017 a stanovil žalobcovi náhradnú lehotu na uhradenie sumy 1.716 Eur za podaný odpor a námietky, a to uznesením zo dňa 29.05.2017, že ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu nemá právomoc a jediný rozhodca rozhodcovského súdu nemá právomoc. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.03.2017 bolo doručené do sídla žalobcu pod spis.zn. RD/35/2017 rozhodcovské uznesenie - oznámenie o začatí rozhodcovského konania a výzva zo dňa 22.03.2017, oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 22.03.2017, žaloba zo dňa 09.03.2017 s výzvou na vyjadrenie. Žalobca dňa 11.04.2017 podal vyjadrenie -žalobnú odpoveď rozhodcovskému súdu, ktorým o.i. namietol aj nedostatok právomocí rozhodcovského súdu. Dňa 01.06.2017 bolo žalobcovi doručené už vyššie uvedené uznesenie zo dňa 29.05.2017. V ďalšom žalobca, tak ako vo svojom vyjadrení - žalobnej odpovedi zo dňa 11.04.2017, uviedol, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha namieta z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka uvedená v VOP žalovaného ani žiadna iná rozhodcovská zmluva nebola podpísaná; jej písomné forma nebola preukázaná. Navyše predmetná rozhodcovská doložka v VOP čl. XV je neurčitá, nejasná a zmätočná, nakoľko odkazuje na kúpnu zmluvu a žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu nájomnú, ktorej predmetom bol nájom hnuteľných vecí. Zároveň žalobca uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej na obdobie od 04.05.2015 do 04.11.2015, ktorej predmetom bol prenájom vežového žeriavu TEREX CTT 91-5, ktorý žalobca ako prenajímateľ dal do dočasného užívania spolu so službami s tým spojenými žalovanému ako nájomcovi, VOP odkazujú na kúpnu zmluvu. Žaloba ďalej uviedol, že predmetná rozhodcovská doložka uvedená v VOP čl. XV je zmätočná aj z toho dôvodu, že nie je jednoznačne možné určiť, ktorý subjekt má spor rozhodnúť, keďže ad hoc rozhodca nemôže byť ustanovený rozhodcovským súdom a dohoda o spôsobe ustanovenia rozhodcu medzi žalobcom a žalovaným nikdy neexistovala. Ďalej žalobca namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, keďže ten nespĺňa požiadavky stanovené v zmysle ust. § 54c ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.01.2017 ďalej v spojení s ust. § 54c ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca poukázal i na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 25Cb/238/2016, v ktorom si žalobca uplatnil svoj nárok, vyplývajúci z nájomnej zmluvy vo výške 4.367,80 Eur titulom neuhradených faktúr a žalovaný vzniesol v predmetnom súdnom konaní kompenzačnú námietku v sume 3.815,38 Eur. 3. Dňa 20.12.2017 bola žaloba postúpená z Okresného súdu Nitra na kauzálne príslušný súd Okresný súd Bratislava V. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že právo žalobcu je prekludované, keďže žalobca zmeškal 30 dňovú hmotnoprávnu lehotu na podanie námietky na kauzálne príslušný súd Bratislava V, keď žalobca si rozhodcovské uznesenie prevzal dňa 01.06.2017 a hmotnoprávna lehota podľa §21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní uplynula 01.07.2017 a posledný deň podania na tunajší súd ako súd kauzálne príslušný bol deň 01.07.2017. Žalovaný uviedol, že žalobca podal žalobu na nepríslušný súd dňa 03.07.2017 a na príslušný bola vec postúpená až dňa 20.12.2017. Žalovaný poukázal na tiché tzv. tacitné uzavretie rozhodcovskej doložky resp. zmluvy podľa ust. § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní. 5. Súd po vykonanom dokazovaní vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu a listinnými dôkazmi dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd primárne skúmal, a to s poukazom na § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z., či žaloba v časti námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bola podaná včas, teda v zákonnej hmotnoprávnej lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia rozhodcovského súdu o tejto námietke žalobcu. Súd zistil, že uznesenie rozhodcovského súdu zo dňa 29.5.2017 o tejto námietke bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 1.6.2017 a žaloba bola podaná na súd dňa 30.6.2017, teda včas. Aj keď návrh nebol podaný na kauzálne príslušný súd v danej lehote, súd dospel s poukazom na § 43 v spojení s § § 40 a 41 CSP k záveru, že účinky spojené s podaním návrhu na vecne nepríslušný súd zostali zachované. 6. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že strany sporu spolu uzatvorili dňa 27.04.2015 nájomnú zmluvu o prenájme vežových žeriavov, kde žalobca bol prenajímateľom a žalovaný nájomcom. Uvedená zmluva však vo svojich ustanoveniach nikde neodkazuje na všeobecné obchodné podmienky nájomcu, teda v danom prípade žalovaného, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Uvedené všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané ani parafované žalobcom a žalovaným na znak súhlasu s ich obsahom. Súd preto považoval predmetnú rozhodcovskú doložku za neplatnú a aj preto čiastočne vyhovel žalobe z dôvodu, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. 7. Súd ďalej uviedol, že v čase vzniku žalobcom predkladanej rozhodcovskej doložky teda čas vzniku predmetných obchodných podmienok dňa 01.02.2013 subjekt ROYAL DEVERLOPMENT -RSRD, zzpo neexistoval, vznikol dňa 08.11.2013, hoci žalovaný na tento subjekt odkazuje vo svojom vyjadrení zo dňa 08.03.2018, avšak v predmetnej rozhodcovskej doložke obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach už figuruje ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o. S odkazom na ust. § 54b ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní sa Rozhodcovský súd Royal development zriadený pri ROYAL DEVELOPMENT zzpo nestal právnym nástupcom pôvodného rozhodcovského súdu zriadeného pri ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o. Teda v čase podania žaloby na rozhodcovský súd zriaďovateľom rozhodcovského súdu je ROYAL DEVELOPMENT RSRD, zzpo, pričom tento rozhodcovský súd nespĺňa podmienky ust. § 12 ods. 1 platného a účinného k 01.01.2017 a podľa prechodných ustanovení, ak zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené zákonom pre zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu nemôže po 31.12.2016 vykonávať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia. S odkazom na ust. § 6 ods. 3 a § 8 zákona o rozhodcovskom konaní ustanovenou právnickou osobou ustanovujúcou rozhodcu mala byť ROYAL DEVELOPMENT spol. s r.o., ktorý bol však zrušený. Mechanizmus fungovania subjektu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo a jeho ad hoc rozhodcovia obchádza zákon o rozhodcovskom konaní ust. § 12 ods. 1, keďže činnosť ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo a jeho ad hoc rozhodcov má znaky stálej rozhodcovskej činnosti. 8. Vo veci tacitného uzavretia rozhodcovskej doložky tvrdené žalovaným súd uviedol, že k takémuto uzavretiu nedošlo, keďže žalobca už pri prvom úkone v rámci rozhodcovského konania namietol včas a konzistentne právomoc rozhodcovského súdu. Žalovaný v rozhodcovskom konaní a v tomto konaní žalobca podal žalobnú odpoveď ako prvý úkon vo veci samej spolu s námietkou právomoci, teda splnil lehotu podľa § 21 ods. 2 ZoRK. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že v rozhodcovskom uznesení zo dňa 29.05.2017 rozhodca konštatuje zmeškanie lehoty a právny zástupca žalovaného v tomto konaní konštatuje, že rozhodca sa touto námietkou ani nemusel zaoberať, avšak trovy za podanie žalobnej odpovede v tomto uznesení vyčíslené sú. 9. Súd zároveň samotné rozhodcovské konanie považoval za účelovú obranu žalovaného, keďže žalobca si v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 25Cb/238/2016 zo dňa 7.6.2016 uplatnil od žalovaného titulom predmetnej nájomnej zmluvy sumu vo výške 4.367,80 Eur s prísl., pričom žalovaný si nároky uplatnené v rozhodcovskom konaní vo výške 3.815,38 Eur uplatnil aj v konaní 25Cb/238/2016 vo forme kompenzačnej námietky. 10. Súd preto žalobe v časti druhého výroku vyhovel. Výroky 1 a 3 súd ako nadbytočné zamietol a žalobca ich formuloval z opatrnosti. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal žalobcovi v plnom rozsahu, keďže zamietnutie dvoch výrokov nemá vplyv na pomer úspechu a neúspechu v konaní. 11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, keďže rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, nelogické, odporujúce listinným dôkazom, odporujúce kogentnému zneniu zák. č. 244/2002 Z.z., CSP, prejudiciálnym rozhodnutiam Ústavného súdu SR, NS SR, aj iným rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava V. 12. Žalovaný v prvom rade namietal, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby na kauzálne príslušný súd, ktorým je Okresný súd Bratislava V. Žalobca svoj návrh zo dňa 29.6.2017 podal dňa 3.7.2017 na kauzálne nepríslušný Okresný súd Nitra, ktorý postúpil návrh na kauzálne príslušný súd Okresný súd Bratislava V dňa 20.12.2017. Keďže žalobca prevzal rozhodcovské uznesenie o právomoci dňa 1.6.2017, hmotnoprávna lehota 30 dní na podanie námietky na kauzálne príslušný súd mu uplynula dňa 1.7.2017. V tento deň mal byť námietka žalobcu fyzicky doručená do podateľne Okresného súdu Bratislava V. Pokiaľ je v zák. č. 244/2002 Z.z. uvedená možnosť podať návrh na súd, je vždy myslený kauzálne príslušný súd podľa § 20 písm. e) a § 28 CSP. Žalovaný v súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 228/2013 potvrdené uznesením ÚS SR sp. zn. III ÚS 423/2014-29 uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 483/2014-12 a tiež výklad zákona č. 244/2002 Z.z. a CSP. Žalovaný opakovane poukázal na prejudiciálne rozhodnutia súdov v podobných veciach, z ktorých vyplýva, že zmeškanie lehoty podania žaloby na kauzálne príslušný súd podľa zák. č. 244/2002 Z.z. vždy spôsobuje preklúziu práva a zamietnutie žaloby. 13. K meritu veci žalovaný uviedol, že žalobca v rozhodcovskom konaní zmeškal podanie žalobnej odpovede, čo má podľa § 17a) zák. č. 244/2002 Z.z. prekluzívne následky a súd mal žalobu z tohto dôvodu zamietnuť. Žalovaný má za to, že arbitrabilita rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní RD/35/2017 bola nepochybná, rozhodcovská zmluva vznikla v obsahu všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ktoré boli súčasťou zmluvného vzťahu. V rozhodcovskom konaní vystupoval rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach podľa § 7 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. Osoba ad hoc rozhodcu, t.j. rozhodcovského súdu bola stanovená priamo v rozhodcovskej doložke podľa § 8 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., a v rozhodcovskom konaní RD/35/2017 nevystupoval žiaden stály rozhodcovský súd podľa § 12, ani žiadna vybraná osoba podľa § 6 ods. 3 cit. zák. 14. Súd prvej inštancie správne posúdil lehotu uvedenú v § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. ako hmotnoprávnu, a však nesprávne právne posúdil jej zmeškanie. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a priznal mu voči žalobcovi náhradu trov konania. 15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Žalobca opätovne zhrnul skutkový stav a zdôraznil, že návrh na rozhodnutie súdu o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podal elektronicky vo formáte .pdf a .zep na Okresný súd Nitra dňa 30.6.2017, t.j. v zákonom stanovenej lehote, keďže rozhodcovské uznesenie zo dňa 29.5.2017 mu bolo doručené dňa 1.6.2017. Žalobca zotrváva na právnom názore, že v tomto konaní ide o procesnoprávnu lehotu, pričom poukázal na nejednotnosť rozhodovacej činnosti v názore na charakter tejto lehoty. Žalobca však zdôraznil, že § 51 ods. 3 ZoRK jednoznačne odkazuje na procesné predpisy (CSP), ktorého použitím je možné dospieť k záveru o procesnom charaktere lehôt uvedených v ZoRK. Žalobca nepovažuje žalovaným predkladané rozhodnutia súdov za právne záväzné a uviedol, že v konaní taktiež odkázal na viacero rozhodnutí, ktoré podporujú jeho názor o procesnoprávnom charaktere lehoty na podanie námietky právomoci rozhodcovského súdu, ako aj žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. 16. Žalobca zotrváva na svojom stanovisku, že „rozhodcovský súd“ nemal právomoc rozhodovať pre neexistenciu a neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný nepreukázal písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, ani žiadny iný úkon žalobcu, na základe ktorého by sa VOP žalovaného stali súčasťou ich zmluvného vzťahu založeného nájomnou zmluvou, a teda ani skutočnosť, že rozhodcovská doložka v čl. XV VOP žalovaného je platne uzatvorená. Žalobca opätovne poukázal na chronológiu vývoja subjektu ROYAL DEVELOPMENT a žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach o neexistencii subjektu, ktorý by mohol byť nositeľom oprávnenia rozhodovať v danej veci v rozhodcovskom konaní. 17. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný. Uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby. Súd mal postupovať rovnako ako v tej istej veci rozhodcovského konania sp.zn. RD/35/2017 už Okresný súd Bratislava V predtým rozhodol v uznesení sp. zn. 29Cr/41/2017-162 zo dňa 27.6.2018, ktorým zamietol návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku RD/35/2017 z dôvodu, že žaloba bola podaná po uplynutí hmotnoprávnej lehoty. Z tohto uznesenia možno dôvodne predpokladať, že v konaní 29Cr/41/2017 súd žalobu zamietne a rozhodcovský rozsudok RD/35/2017 zrejme zostane právoplatný a vykonateľný. Súd mal prihliadnuť na to, že konanie 50C/61/2017 je z dôvodu pochybení žalobcu zmätočné a súd mal vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby alebo spojiť toto konanie s konaním o zrušenie rozhodcovského rozsudku (29Cr/41/2017). Predmetné konanie 50C/61/2017 nemá pre žalobcu žiaden praktický význam. Žalovaný taktiež zdôraznil, že znakom právneho štátu je i predvídateľnosť práva, súčasťou čoho je v požiadavke, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, alebo ho zmenil a žalobu zamietol. 18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného dupliku nepodal. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle dôvodov odvolania žalovaného podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený v súlade s § 219 ods. 3 CSP na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.1.2020. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, s vyjadrením žalobcu k odvolaniu, ako aj s replikou žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 20. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. 22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 23. Základným tvrdením žalovaného v odvolaní bolo, že žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu podania žaloby na kauzálne príslušný súd podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej „ZoRK“), s čím sa však odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nestotožňuje. 24. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. 25. V danej veci je nepochybné, že uznesenie rozhodcovského súdu zo dňa 29.5.2017 pod sp.zn. RD/35/2017 bolo žalobcovi doručené dňa 1.6.2017, a žalobca podal žalobu na rozhodnutie súdu o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu zo dňa 29.6.2017 na Okresný súd Nitra dňa 30.6.2017, teda v zákonom stanovenej lehote 30 dní podľa § 21 ods. 4 ZoRK. Z ustanovenia § 21 ods. 4 ZoRK nevyplýva, že účastník rozhodcovského konania má podať návrh na „kauzálne príslušný“ súd, aby o námietke rozhodol. Pokiaľ teda žalobca podal návrh na súd, ktorý nebol kauzálne príslušný v zákonnej lehote do 30 dní, v danom prípade na Okresný súd Nitra, ktorý následne postúpil spis súdu kauzálne príslušnému podľa § 28 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 40 a § 43 ods. 1 CSP, je podľa odvolacieho súdu bez právneho významu, že žaloba sa dostala na kauzálne príslušný súd až po lehote podľa § 21 ods. 4 ZoRK, v danom prípade dňa 20.12.2017. Podľa odvolacieho súdu, žalobca hmotnoprávnu lehotu 30 dní na podanie žaloby „na súd“ nezmeškal a nedošlo k preklúzii jeho procesného práva. Z ust. § 21 ods. 4 ZoRK nevyplýva, že možnosťou podať návrh na súd je myslený kauzálne príslušný súd, keďže v tomto ustanovení to takto vyjadrené nie je. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade účinky spojené s podaním návrhu aj na vecne nepríslušný súd zostávajú zachované. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je žaloba na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 ZoRK, a nie žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ZoRK, kde sa priamo v tomto ustanovení vyžaduje podanie žaloby na „príslušnom súde“. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdom prvej inštancie v bode 20. Odvolací súd zároveň poukazuje na nejednotnosť rozhodovacej činnosti súdov v posudzovaní charakteru lehoty na podanie návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ako aj na charakter lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 26. Odvolací súd zdôrazňuje, že s poukazom na § 51 ods. 1 ZoRK, Civilný sporový poriadok je subsidiárnou právnou normou, a keď niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa ZoRK, použijú sa primerane ustanovenia CSP, ak to povaha veci pripúšťa. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje rozhodcovské konanie, Civilný sporový poriadok upravuje konanie pred súdmi, teda oba právne predpisy sú procesné, preto aj lehota na podanie žaloby podľa § 21 ods. 4 ZoRK je podľa odvolacieho súdu procesná, kde na počítanie lehôt sa použijú ustanovenia § 121 CSP. 27. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou, že žalobca zmeškal lehotu na podanie žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní RD/35/2017. 28. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá ZoRK, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. 29. Tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca namietal pri prvom úkone vo veci samej nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, a to v žalobnej odpovedi zo dňa 11.4.2017. Námietka odvolateľa je preto právne irelevantná. 30. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného, že rozhodcovská zmluva vznikla v obsahu všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ktoré boli súčasťou základného zmluvného vzťahu. 31. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 32. Žalovaný v konaní nepreukázal písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, nepreukázal ani žiadny iný úkon žalobcu, na základe ktorého by sa všeobecné obchodné podmienky žalovaného stali súčasťou ich zmluvného vzťahu, založeného nájomnou zmluvou. V konaní nebolo preukázané, že by rozhodcovská doložka uvedená v čl. XV. VOP žalovaného bola platne uzatvorená. Tak, ako to správne zistil súd prvej inštancie, uvedené VOP nie sú podpísané žalobcom na znak prejavu vôle súhlasu s ich obsahom, ani nájomná zmluva zo dňa 27.4.2015 nikde neodkazuje na všeobecné obchodné podmienky žalovaného, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatná a takáto neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 21. 33. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 287 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).