Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/15/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239045 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:5114239045.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobkyne: W.. X. F., A.. XX.XX.XXXX, S. W. S. U. XXX, XXX XX M. U., právne zastúpený: AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom A. Pietra 10645/17, Martin, proti žalovanému: P.. S. Š.O., A.. XX.XX.XXXX, W. H. XXX/XX, XXX XX W. - H., o zaplatenie 4.000,- Eur s príslušenstvom a odmenu 13,33 Eur zo zmenky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/355/2015-105 zo dňa 29.11.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/355/2015-105 zo dňa 29.11.2018 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/355/2015-24 zo dňa 24.08.2015. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu vo výške 918,40 Eur na účet právnej zástupkyne žalobkyne a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku už súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiline dňa 05.12.2014 a postúpenú Okresnému súdu Bratislava V dňa 20.04.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 4.000,- Eur so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 4.000,- Eur od 16.07.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 13,33 Eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej žalovaným dňa 10.05.2012 v Bratislave, znejúcej na zmenkovú sumu 4.000,- Eur, splatnej dňa 15.07.2012. K žalobe pripojila prvopis zmenky. Súd žalobe vyhovel a vydal dňa 24.08.2015 zmenkový platobný rozkaz č.k. 3CbZm/355/2015-24, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia žalobkyni zaplatil zmenkovú sumu 4.000,- Eur so 6% ročným úrokom zo sumy 4.000,- Eur od 16.07.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 13,33 Eur a náhradu trov konania v celkovej sume 558,68 Eur, z čoho 240,50 Eur je náhrada za súdny poplatok za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a 318,18 Eur je náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, alebo aby v rovnakej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti zmenovému platobnému rozkazu námietky. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., civilný sporový poriadok (CSP). Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 471 ods. 2 CSP konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov, preto súd rozhoduje o námietkach, t.j.. o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, ako aj o trovách konania. Žalovaný v námietkach žiadal zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť. Uviedol, že jemu a ani banke nebola zmenka predložená na preplatenie, zmenku zročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní. Zo strany žalobkyne neboli vykonané zabezpečovacie úkony zmenky - protest pre neprijatie a protest pre nezaplatenie. Žalovaný poukázal na ustanovenia zákona zmenkového a šekového, s tým, že ak nebola zmenka predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom, stráca majiteľ právo postihu pre neplatenie, tak aj právo postihu pre neprijatie. Namietal výšku spotrebiteľskej pôžičky a uviedol, že sama žalobkyňa potvrdila v návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 32Ro/1620/2014, ktorý následne vzala späť, že žalovanému poskytla spotrebiteľský úver len vo výške 3.000,- Eur, čo preukázal výpisom z účtu, potvrdzujúci príjem vo výške 3.000,- Eur. Z tejto sumy bola platená dňa 14.10.2013 suma 140,- Eur, o čom priložil potvrdenie o transakcii z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom ďalších 1.000,- Eur vyplatil žalobkyni v hotovosti, bez potvrdenky, ale za prítomnosti svedka G.. X. U.. Poukázal na to, že žalobkyňa aj napriek tomu od neho vymáha sumu 4.000,- Eur. Zdôraznil, že žalobkyňa za pôžičku za 2 mesiace vyžaduje neprimerané úroky, v prepočte 180% ročne, takáto výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, hraničiacimi s porušením zákona. Poukázal na to, že odplata, resp. úroky prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády č. 238/2008 Z. z., podľa ktorého výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Zároveň namietol 6% úrok zo sumy 4.000,- Eur až do zaplatenia. Ako dôkazy žalovaný k námietkam pripojil vo fotokópii návrh na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom Okresným súdom Martin pod sp.zn. 32Ro/1620/2014, potvrdenie o zrealizovaní transakcie - vklad vo výške 3.000,- Eur zo dňa 11.05.2012 v prospech majiteľa účtu - žalovaného, potvrdenie o platbe 140,- Eur zo dňa 14.10.2013 v prospech žalobkyne. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 18.02.2016 sa k námietkam žalovaného vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že neuznáva argumentáciu žalovaného. Vystavená vlastná zmenka má všetky obsahové náležitosti podľa zákona zmenkového a šekového. Námietku žalovaného, že zmenka mu nebola predložená na platenie považuje žalobkyňa za nedôvodnú. Je pravdou, že podľa § 38 ods. 1 zmenkového zákona je potrebné zmenku v čase zročnosti predložiť dlžníkovi na platenie. Avšak podľa ustálenej judikatúry aj samotné doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkovým platobným rozkazom sa považuje za predloženie zmenky žalovanému ako priamemu dlžníkovi. Doručenie zmenkového platobného rozkazu spolu s návrhom považuje žalobkyňa za platné predloženie zmenky. Poukázala na skutočnosť, že aj keď majiteľ zmenky nepredloží zmenku na platenie v stanovenej dobe, nestráca možnosť predložiť zmenku neskôr. Dôsledkom nepredloženia zmenky na platenie dlžníkovi je strata záväzkov zo zmenky voči postihovým nepriamym dlžníkom. Voči žalovanému ako priamemu dlžníkovi zostávajú práva zo zmenky zachované. K námietke žalovaného, že zo strany žalobkyne neboli vykonané zabezpečovacie úkony zmenky - protest pre neprijatie a protest pre nezaplatenie, žalobkyňa uviedla, že pri zmenke vlastnej je možný len protest pre nezaplatenie. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že pri nepredložení zmenky ako aj v prípade, že majiteľ zmenky nevykoná protest pre nezaplatenie, zanikajú všetky záväzky postihových dlžníkov. Majiteľovi zmenky, žalobkyni právo na zaplatenie zmenky voči priamemu dlžníkovi - žalovanému zostáva zachované aj v prípade, že protest pre nezaplatenie nebol vykonaný. K námietke výšky spotrebiteľskej pôžičky žalobkyňa uviedla, že skutočnosť, že zmenka má zabezpečovaciu povahu, nič nemení na platnosti a trvaní abstraktného, nesporného, zmenkového záväzku žalovaného, ktorý bol založený vystavením a podpísaním zmenky. Pokiaľ bol kauzálny vzťah, ktorý inicioval záväzok veriteľa krytý zmenkovo-právnym vzťahom, do tohto vzťahu sa neprenášajú neperfektnosti daného kauzálneho vzťahu. Žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru, a to Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.07.2012, sp.zn. 4Obo 21/2002. Uviedla, že argumenty žalovaného ohľadne spotrebiteľskej pôžičky sú tendenčné, účelové a právne irelevantné, medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu spotrebiteľského úveru - zmluvy o pôžičke a poukazovanie na úroky, resp. odplatu sú bezpredmetné v danej veci. K námietke úroku vo výške 6% žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 48 ods. 1 zmenkového zákona, a teda sa jedná o zákonný úrok žalobkyne. K námietke premlčania uviedla, že sa mohla rozhodnúť, či nároku, ktorého sa domáha voči žalovanému, si bude uplatňovať na základe kauzálneho vzťahu alebo zmenky. Poukázala na ustanovenie § 334 obchodného zákonníka, ktorý predpokladá prednosť zmenkového plnenia pred splnením peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy. Zmenka je splatná dňa 15.07.2012, návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol podaný na príslušnom súde dňa 05.12.2014. K námietke trov konania, uviedla, že tento jej v prípade úspechu vyplýva priamo zo zákona. Žiadala zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti v celom rozsahu, nakoľko námietky žalovaného nie sú dôvodné. Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, pričom sa pridržiaval svojich písomných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Pojednávanie preto súd uskutočnil v neprítomnosti žalovaného s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 OSP. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: zmenkou s osvedčeným podpisom žalovaného (č.l. 21), prvou stranou návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní vedenom Okresným súdom Martin pod sp.zn. 32Ro/1620/2014 (č.l. 27), potvrdením o zrealizovaní transakcie - vklad 3.000,- Eur v prospech účtu žalovaného (č.l. 28-29), potvrdením o transakcii zo dňa 14.10.2013 v prospech účtu žalobkyne (č.l. 30), ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav. Vykonať iné dôkazy účastníci konania nenavrhli. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v rámci svojich ústnych prednesov na pojednávaní uviedla, že námietky žalovaného, ktoré sú obsahom jeho písomného vyjadrenia, sú podľa jej názoru irelevantné. Jeho tvrdenia neobstoja a nie sú dané dôvody, aby bol inak vyhodnotený nárok na plnenie zo zmenky. Zmenka podľa jej názoru spĺňa všetky podstatné náležitosti a v ostatnom sa pridržiavala písomného vyjadrenia k námietkam žalovaného. Záverom uviedla, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach. Naopak žalobkyňa predložila právne perfektnú zmenku, ktorá spĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom a z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd zmenkový platobný rozkaz zo dňa 24.08.2015 ponechal v platnosti v celom rozsahu a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Z prvopisu zmenky vystavenej v Bratislave dňa 10. mája 2012 mal súd preukázané, že žalovaný sa zaviazal ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaplatiť na č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX vedený v Č. E. W., Y..X.. žalobkyni dňa 15. júla 2012 zmenkovú sumu 4.000,- Eur. Až na údaj miesta platenia zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Zmenkové právo vychádza zo zásady, že zmenka je formálne platná, ak obsahuje podstatné náležitosti uvedené v čl. I. § 75 zmenkového zákona. Ustanovenie čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona prelamuje uvedenú zásadu a stanovuje taxatívne výnimky z uvedenej zásady. Podľa čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. K platnosti vlastnej zmenky vyžaduje čl. I § 75 bod 4 zmenkového zákona, aby obsahovala údaj miesta, kde sa má platiť, avšak v čl. I § 76 ods. 3 zmenkového zákona je zakotvené tzv. zákonné platobné miesto. Vzhľadom k tomu, že na zmenke je uvedené miesto vystavenia v Bratislave, je zrejmé, že podmienka splatnosti zmenky v zákonnom platobnom mieste je tým splnená a zmenka je z formálneho hľadiska platná. Žalovaný v námietkach namietal výšku spotrebiteľskej pôžičky, podľa neho sama žalobkyňa potvrdila v návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 32Ro/1620/2014, ktorý následne vzala späť, že žalovanému poskytla spotrebiteľský úver len vo výške 3.000,- Eur, čo preukazoval aj výpisom z účtu potvrdzujúci príjem vo výške 3.000,- eur. Z tejto sumy splatil dňa 14.10.2013 sumu 140,- Eur, o čom priložil potvrdenie o transakcii z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom ďalších 1.000,- Eur vyplatil žalobkyni v hotovosti bez potvrdenky, ale za prítomnosti svedka G.. X. U.. Poukázal na to, že žalobkyňa aj napriek tomu od neho vymáha sumu 4.000,- Eur. Zdôraznil, že žalobkyňa za pôžičku za 2 mesiace vyžaduje neprimerané úroky, v prepočte 180% ročne, takáto výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, hraničiacimi s porušením zákona. Zmenkový platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 16.10.2015, t.j. do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., preto súd postupoval podľa doterajších predpisov a ustálil záver, že žalobkyňa v konaní nebola povinná tvrdiť a preukazovať svoju prípadnú kauzálnu pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečovala. Ak žalovaný písomnou zmluvou o spotrebiteľskej pôžičke disponoval, mohol ju v konaní predložiť aj sám. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. Tento kauzálny vzťah v danom prípade vymedzil žalovaný, keď tvrdil, že zmenka zabezpečuje spotrebiteľskú pôžičku vo výške 3.000,- Eur, ktorú mu požičala žalobkyňa. Žalobkyňa toto tvrdenie žalovaného sporovala a uviedla, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej pôžičky. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalovaného, dôkazné bremeno na jeho preukázanie spočívalo na žalovanom. Ak existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalovaný, potom je logické, že on má mať vedomosť, ako je možné jeho existenciu preukázať (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Obdo V 9/2007 zo dňa 27.11.2008). Žalovaný svoje tvrdenie podporil listinnými dôkazmi, a to prvou stranou návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý žalobkyňa podala na Okresnom súde Martin dňa 17.12.2013 a bol vedený pod sp.zn. 32Ro/1620/2014, ktorý neskôr podľa jeho vyjadrenia vzala späť, čím podľa názoru žalovaného sama potvrdila, že mu požičala spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- Eur. Žalovaný zároveň ako dôkaz pripojil potvrdenie o vykonaní transakcie - vklad vo výške 3.000,- Eur zo dňa 11.05.2012 na jeho účet. Podľa názoru súdu uvedené listiny žiadnym relevantným spôsobom nepreukazujú, že zmenka uplatnená v tomto konaní zabezpečuje žalovaným tvrdenú pôžičku vo výške 3.000,- Eur, ktorú si žalobkyňa uplatnila v konaní na Okresnom súde Martin. Žalovaný súdu predložil len prvú a aj to neúplnú stranu tohto návrhu bez listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa na Okresnom súde Martin k návrhu pripojila, zároveň z potvrdenia o zrealizovaní transakcie nevyplýva, kto žalovanému sumu vo výške 3.000,- Eur dňa 11.05.2012 na jeho účet vložil. Žalovaný zároveň tvrdil, že z pôžičky žalobkyni splatil dňa 14.10.2013 sumu 140,- Eur, o čom pripojil ako dôkaz potvrdenie o transakcii zo dňa 14.10.2013, v prospech účtu žalobkyne a uviedol, že jej splatil aj sumu 1.000,- Eur v hotovosti, bez potvrdenia ale za prítomnosti svedka. K uvedenému tvrdeniu súd uvádza, že aj keď žalovaný preukázal prevod sumy vo výške 140,- Eur z jeho účtu na účet žalobkyne dňa 14.10.2013, súd túto platbu v konaní o zaplatenie zmenky nemohol zohľadniť, nakoľko žalovaný nepreukázal, že zmenka uplatnená v tomto konaní je zabezpečovacou zmenkou zmluvy o pôžičke vo výške 3.000,- Eur, z ktorej žalovaný žalobkyni časť vo výške 140,- Eur preukázateľne splatil. Žalovaný na preukázanie svojho skutkového tvrdenia, že kauzálnym vzťahom zmenky, uplatnenej v tomto konaní je ním tvrdená spotrebiteľská pôžička nenavrhol v konaní vykonať žiadne dôkazy, napr., výsluch svedka alebo pripojenie súdneho spisu z Okresného súdu Martin, na nariedené pojednávanie sa nedostavil, čím sa ukrátil o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 OSP, teda stanovisko súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané a ktoré dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Súd preto nemohol dospieť k záveru, že kauzálnym vzťahom zmenky je žalovaným tvrdená zmluva o pôžičke a zmenku, z ktorej nárok si žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní nemohol bez relevantných dôkazov stotožniť s kauzou - pôžičkou, ktorú tvrdil žalovaný. Z uvedeného dôvodu sa súd ďalej nezaoberal ani namietanými neprimeranými úrokmi ako odplatou za pôžičku a ani náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne kauzálneho vzťahu zmenky, nakoľko aj podľa ustálenej judikatúry dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu nesie žalovaný (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 02.03.1999, sp. zn. 32Cdo 2383/1998). Súd vyhodnotil námietku žalovaného, že zmenka nebola jemu a ani banke predložená na preplatenie ako nedôvodnú. Na zmenke je uvedené číslo účtu žalobkyne, žalovaný bol preto povinný platiť na tento účet, v tomto prípade sa nejedná o pravý domicil. Žalobkyňa bola podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona povinná predložiť žalovanému zmenku na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní. Povinnosť preukázať, že lehoty neboli dodržané, má žalovaný (čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona). Žalovaný je vystaviteľom vlastnej zmenky, a teda priamym dlžníkom. Právo majiteľa zmenky voči priamym dlžníkom je priame (čl. I. § 28 a 78 ods. 1 zmenkového zákona), to znamená, že nie je podmienené žiadnymi ďalšími skutočnosťami ani úkonmi. Nepredloženie zmenky na platenie priamemu dlžníkovi, v tomto prípade vystaviteľovi vlastnej zmenky, nemá nikdy za následok zánik práv zo zmenky. Úspešnému uplatneniu práva na zaplatenie zmenky voči priamym dlžníkom nebráni ani preukázané nepredloženie zmenky na platenie, pričom v zmysle judikatúry aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenkovým platobným rozkazom sa považuje za predloženie zmenky žalovanému ako priamemu dlžníkovi na platenie. Za nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalovaného, že zo strany žalobkyne neboli vykonané zabezpečovacie úkony zmenky, a to protest pre neprijatie a protest pre nezaplatenie. Protest pre neprijatie je možný len pri cudzej zmenke. Protestáciu zmenky upravuje čl. I. § 43 a nasl. zmenkového zákona, z ktorého vyplýva, že protestácii zmenky podlieha výlučne výkon zmenkových práv proti iným osobám na zmenke podpísaným, ktorí za zmenku zodpovedajú, t.j. proti nepriamym dlžníkom. Keďže vystaviteľ vlastnej zmenky je dlžníkom zo zmenky priamym, neobstojí aj z tohto dôvodu tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa túto zákonnú podmienku pri uplatnení svojho zmenkového právo voči nemu nesplnila. Skutočnosť, že protest nie je potrebný voči priamym dlžníkom vyplýva výslovne z ustanovenia čl. I § 53 ods. 1 zmenkového zákona, nakoľko toto ustanovenie výslovne zmieňuje len prijímateľa, vystaviteľa cudzej zmenky naopak uvádza medzi tými, voči ktorý je protest potrebný vykonať. Vystaviteľ vlastnej zmenky má podľa výslovnej úpravy čl. I § 78 ods. 1 zmenkového zákona rovnaké postavenie ako prijímateľ cudzej zmenky. Preto aj pre vystaviteľa vlastnej zmenky platí to isté, čo pre prijímateľa cudzej zmenky a voči nemu, ako voči priamemu dlžníkovi nie je protest nutný. Podľa čl. I § 53 ods. 1 zmenkového zákona zmeškaním lehôt určených na protestáciu pre neprijatie alebo pre neplatenie, stráca majiteľ svoje právo proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným okrem prijímateľa. Podľa čl. I § 78 ods. 1 zmenkového zákona vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. K námietke žalovaného, že úrokovú mieru treba podľa zákona udať na zmenke a ak tento údaj chýba, platí úroková doložka za nenapísanú, súd uvádza, že žalobkyňa si v konaní neuplatnila zmenkový úrok, tak ako to má na mysli čl. I § 5 zmenkového zákona. Žalobkyňa si uplatnila postihový úrok podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona. Právo na postihový úrok zákon spája s tým, že sa zmenka stala splatnou a nebola zaplatená. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že mu zmenka nebola predložená na prijatie v lehote určenej vystaviteľom, čím stráca majiteľ ako právo postihu pre neplatenie, tak aj právo postihu pre neprijatie, čím nemôže žiadať úroky. Je potrebné poukázať na to, že zmenka síce nebola vystavená s doložkou „bez protestu“, čím žalobca nebol zbavený povinnosti zmenku na platenie predložiť, ale vzhľadom na to, že žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky je podľa čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný ako prijímateľ cudzej zmenky, nestratil by žalobca svoje práva ani v prípade, ak by skutočne prezentačné lehoty zmeškal (čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona). Pokiaľ ide o doložku bez protestu, v zmysle čl. I. § 46 ods. 1 zmenkového zákona môže len vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ touto doložkou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. K námietke žalovaného, že má pochybnosť, či zmenka nezanikla márnym uplynutím premlčacej doby, súd poukazuje na skutočnosť, že ide o nárok voči vystaviteľovi vlastnej zmenky. Podľa čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa zročnosti zmenky. Podľa čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky. Zmenka sa stala splatnou dňa 15.07.2012, žaloba bola podaná na Okresnom súde v Žiline dňa 05.12.2014, z uvedeného vyplýva, že zmenkový nárok premlčaný nie je. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že premlčaním nárok nezaniká, ale na námietku dlžníka sa stane nevymáhateľným. Súd zo spisu zistil, že žalobkyni vznikli trovy konania jej právnym zastúpením vo výške 918,40 Eur, pričom náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za nasledujúce úkony právnej služby: 1. porada s klientom dňa 04.02.2016 v trvaní od 14.00 hod.-15.15 hod. - podľa § 13a ods. 1 písm. b) v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky - úkon právnej služby 151,05 Eur a paušálna náhrada nákladov 8,58 eur; spolu: 159,63 Eur, 2. písomné podanie na súd - vyjadrenie k námietkam proti zmenkovému platobnému rozkazu podané dňa 11.02.2016 - podľa § 13a ods. 1 písm. c) v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky - úkon právnej služby 151,05 Eur a paušálna náhrada nákladov 8,58 Eur; spolu: 159,63 Eur, 3. ďalšia porada s klientom dňa 21.11.2018 v trvaní od 15.00 hod. - 16.05 hod. - podľa § 13a ods. 1 písm. b) v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky - úkon právnej služby 151,05 Eur a paušálna náhrada nákladov 9,21 Eur; spolu: 160,26 Eur, 4. účasť na konaní pred súdom dňa 29.11.2018 - podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky - úkon právnej služby 151,05 Eur a paušálna náhrada nákladov 9,21 Eur; spolu: 160,26 Eur. Žalobkyňa si uplatnila trovy za dva úkony právnej služby, spočívajúcich v ďalších poradách s klientom, ktoré boli vykonané v dňoch 04.02.2016 v trvaní od 14.00 hod.-15.15 hod a dňa 21.11.2018 v trvaní od 15.00 hod. - 16.05 hod., o čom založila do súdneho spisu záznam o porade s klientom. Z jednotlivých záznamov o porade vyplýva, že všetky súviseli s procesným postupom v konaní a ich účelom bolo ustálenie obsahu písomného vyjadrenia k námietkam žalovaného a príprava na pojednávanie. Podľa názoru súdu tieto úkony právnej služby boli rovnako potrebné pre účelné uplatňovanie práva žalobkyne voči žalovanému, advokátka reagovala na priebeh námietkového konania, na vykonané dôkazy a oboznamovala s priebehom konania žalobkyňu. Okrem uvedeného si právna zástupkyňa žalobkyne uplatnila aj cestovné náhrady za cestu uskutočnenú z Martina (zo sídla advokátskej kancelárie) do Bratislavy a späť, na pojednávanie uskutočnené na tunajšom súde. Za pojednávanie uskutočnené dňa 29.11.2018 si žalobkyňa uplatnila cestovné náhrady vo výške 109,77 Eur. Vzdialenosť uskutočnenej cesty zo sídla advokátskej kancelárie právneho zástupcu do sídla tunajšieho súdu je 228 km. Tunajší súd preto priznal žalobkyni cestovné náhrady vypočítané [(5,1 l/100km x 1,231 eur/l) + 0,183) x 456 km, t. j. vo výške 109,77 Eur. Žalobkyňa si ďalej vyúčtovala náhradu za stratu času vo výške 168,85 Eur. Keďže právna zástupkyňa vykonala cestu na trase Martin - Bratislava - Martin, kde jedna trasa tam a naspať trvá 152 min. stráveného cestou do miesta, ktoré nie je sídlom advokáta, patrí jej náhrada za stratu času za jednu cestu v roku 2018 vo výške 168,85 Eur. Právna zástupkyňa žalobkyne súdu nepreukázala, že je platiteľom dane a túto skutočnosť súd nezistil ani lustráciou v registri daňových subjektov registrovaných pre DPH. V zmysle vyššie uvedených ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a priznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 918,40 Eur na účet advokátskej kancelárie právnej zástupkyne žalobkyne podľa § 149 ods. 1 OSP, ktorý vo vyúčtovaní trov uviedla AK JUDr. Miriam Podhradská. s.r.o., č.ú.: XX XXXX XXXX/XXXX, G.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, S. X. (W.): S., Q. Q. S. W., Y..X.., F. P.. 3. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade došlo k procesnej chybe, keďže počas konania došlo k výmene sudcu. Ďalej zdôraznil, že v danom prípade súd prvej inštancie dospel na základe na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci. 4. Podľa jeho názoru išlo o spotrebiteľskú zmluvu zabezpečenú zmenkou. Uviedol, že na základe novelizácie Občianskeho zákonníka, zákonom č. 568/2007 Z. z., spotrebiteľskou zmluvou rozumie každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom. Mal za to, že špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá aj v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby pôžičky úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 5. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa je v živnostenskom registri označená obchodným menom a s IČO: XXXXXXXX a s miestom podnikania: XXX XX S. U., M. U. XXX. 6. Zdôraznil tiež, že jednou z náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. je aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). S neuvedením RPMN sa nespája neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že zákon č. 258/2001 Z. z. však v ust. § 4 ods. 3 poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu a to v tom, že v prípade, ak nie je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve spotrebiteľský úvere sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 7. V ďalšom žalovaný poukázal na ust. § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. podľa ktorého sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov (úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie pri splácaní) nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania (k 18.06.2012 je výšia úrokov z omeškania 9%, teda nesmú byť vyššie ako 27%). 8. V zmysle § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je možné splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. I napriek uvedenému však niektorí veritelia požadujú od spotrebiteľa vypísať zmenky za účelom zabezpečenia spotrebiteľského úveru. Žalovaný v ďalšom namieta výšku spotrebiteľskej pôžičky. Sama navrhovateľka potvrdila v predchádzajúcom návrhu na platobný rozkaz č. 32Ro/1620/2014-18 u Okresného súdu Martin, ktorý následne vzala späť, že požičala žalovanému spotrebiteľský úver len vo výške 3.000,- Eur. Z tejto sumy bolo splatené dňa 14.10.2013 suma 140,- Eur, pričom ďalších 1.000,- Eur zaplatil žalovaný podľa jeho tvrdenia v hotovosti bez potvrdenky, čo by mohol preukázať svedok G.. X. U., bytom v Martine. 9. Zdôraznil, že došlo k procesnému pochybeniu, pretože zmienený svedok nebol vypočutý. Žalobkyňa však vymáhala sumu 4.000,- Eur, keďže túto navýšenú sumu vyžaduje za pôžičku na dva mesiace, ide v prepočte o ročnú úrokovú mieru cca 180% p.a. Takáto výška nárokov je podľa názoru žalovaného minimálne v rozpore s dobrými mravmi, ak nejde o porušenie zákona. Odplata (úroky) prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády č. 238/2008. Ďalšou procesnou chybou je, že Okresný súd Bratislava V sa celou vecou vôbec zaoberal, pretože v tomto prípade ide o prekážku rozsúdenej veci (rei iudicatae), ktorá svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zaplatenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. Konkrétne tá istá vec už bola prejednávaná na Okresnom súde v Martine, t.j. platobný rozkaz č. 32Ro/1620/2014-18 u Okresného súdu Martin. Žalobkyňa nakoniec žalobu následne vzala späť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na skutočnosť, že má za to, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie pre účely rozhodnutia v predmetnej veci, zistil riadne skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými zistenými skutočnosťami, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, pričom dospel k správnemu a spravodlivému súdnemu rozhodnutiu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie zobral do úvahy všetky relevantné okolnosti v súvislosti s námietkami žalovaného, ktoré uplatnil v priebehu súdneho konania a taktiež sa dôsledne zaoberal aj s ďalšími návrhmi a vyjadreniami zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o námietku, že v danom prípade rozhodol nezákonný sudca, resp., že došlo k zmene zákonného sudcu, zdôraznil, že účastníkom konania táto skutočnosť bola oznámená konajúcou sudkyňou, Mgr. Zuzanou Maruniakovou na pojednávaní dňa 29.11.2018, s odvolaním sa na dodatok č. 13 Rozvrhu práce OS Bratislava V. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, má za to, že odvolací dôvod, na ktorý poukazuje žalovaný v bode 2/ odvolania, t.j., súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nie je daný. Žalobca zdôraznil, že žalovaný svoje vyjadrenia uskutočnil opakovane počas súdneho konania formou písomných vyjadrení, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal možnosť zúčastniť sa súdneho pojednávania, ktorú na základe vlastného rozhodnutia nevyužil a počas konania mal dostatočný časový priestor na predloženie dôkazných prostriedkov a unesenie dôkazného bremena ohľadom ním tvrdených skutočností. Ohľadom posúdenia existencie údajného spotrebiteľského charakteru kauzálneho vzťahu predchádzajúceho vystaveniu zmenky, žalobkyňa uviedla, že touto námietkou sa podrobne zaoberal súd prvej inštancie aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, konkrétne na strane 7, druhý odstavec odôvodnenia rozsudku a s týmto odôvodnením súdu prvej inštancie sa stotožňuje. Žalovaný opakovane poukazoval v podanom odvolaní v súdnom konaní na existenciu živnostenského oprávnenia na strane žalobkyne, pričom výlučne z toho, že žalobkyňa mala otvorenú živnosť odvodzoval, že sa v prejednávanej veci malo jednať údajne o spotrebiteľský úver. V danom prípade však nebolo preukázané, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ani iný úver, účastníci konania, žalobkyňa a žalovaný, vystupovali vo vzájomných vzťahoch v prejednávanej veci ako fyzické osoby, aj v texte zmenky sú označené rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a miestom trvalého bydliska. 11. Zdôraznil, že o žiadny spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania nešlo v danom prípade a s týmto sa riadne súd prvej inštancie vysporiadal. Ohľadom námietky žalovaného týkajúcej sa výšky spotrebiteľskej pôžičky v nadväznosti na argumentáciu uvedenú v predošlej časti vyjadrenia uvádza, že sa nejednalo o žiadny spotrebiteľský úver. Ohľadom údajnej procesnej chyby a síce existencie prekážky rozsúdenej veci (res iudicatae), s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 32Ro/1620/2014-18, ktoré bolo presunuté na Okresný súd Bratislava II. z dôvodu miestnej nepríslušnosti uviedol, že sa nejedná o prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Na vytvorenie takejto prekážky nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov, napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu, ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná, aby bolo o tejto veci rozhodnuté. Žalobkyňa žalobný návrh v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 32Ro/1620/2014-18 zobrala späť podaním zo dňa 28.11.2014. V tomto konaní sa predmetná vec neprejednávala a vec bola zastavená. 12. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 13. K vyjadreniu žalobkyne opätovne zaujal stanovisko žalovaný. Zdôraznil, že s vyjadrením nesúhlasí, má dôvodnú pochybnosť, či pri súdnom konaní nedošlo k procesnej chybe, keďže počas konania došlo k výmene sudcu. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov podľa jeho záveru k nesprávnym právnym záverom, opätovne poukázal na to, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver. Poukázal tiež opätovne na to, že žalobkyňa je živnostenským registrom označená obchodným menom s IČO a miestom podnikania. Opätovne poukázal na príslušné ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z a taktiež poukázal na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver aj s poukazom na ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu RPMN, naposledy zverejnenú podľa § 21 ods. 2 zákona. V zmysle § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. nie je možné splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. I napriek uvedenému však niektorí veritelia požadujú od spotrebiteľa vypísanie zmenky za účelom zabezpečenia spotrebiteľského úveru. Taktiež namietal aj výšku spotrebiteľskej pôžičky vzhľadom k tej skutočnosti, že časť tejto pôžičky bola uhradená tak ako uviedol v podanom odvolaní. Z uvedených dôvodov opakovanie zdôraznil, že ide o prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) a z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 14. K vyjadreniu žalovaného opätovne zaujal stanovisko žalobca, ktorý zotrval na všetkých svojich vyjadreniach v predmetnej veci. Opätovne zdôraznil, že v danom prípade Mgr. Zuzana Maruniaková na pojednávaní 29.11.2018 uviedla, že došlo k zmene zákonného sudcu s odvolaním sa na dodatok č. 13 Rozvrhu práce OS Bratislava V. Opätovne zotrval na svojich tvrdeniach ohľadom skutočnosti, že v žiadnom prípade nešlo o spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nešlo o spotrebiteľský úver a taktiež nedošlo ani k prekážke právoplatne rozhodnutej veci tak ako to uviedol vo svojom pôvodnom vyjadrení. Opätovne žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako veci správne potvrdil. 15. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 16. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého ustanovenia súd rozhodne rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 17. Odvolací súd poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP v zmysle ktorého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného a správne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Pokiaľ ide o prvú námietku žalovaného v podanom odvolaní, že má pochybnosť, či pri súdnom konaní nedošlo k procesnej chybe, keďže počas konania došlo k výmene sudcu, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd sa k tomuto faktu vyjadril, odôvodnil ho a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, konkrétne uplatnil postup podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Sudkyňa Mgr. Zuzana Maruniaková pred otvorením pojednávania vytýčeného na deň 29.11.2018 uviedla, že došlo k zmene zákonného sudcu tak ako to vyplýva aj z obsahu spisu, keď z potvrdenia Okresného súdu Bratislava V. založeného na č.l. 82 vyplýva, že vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi Okresného súdu Bratislava V. Mgr. Zuzane Maruniakovej. Z uvedeného potvrdenia je zrejmé, že spis bol dňa 4.5.2017 pridelený do oddelenia tejto sudkyne. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že podľa potvrdenia založeného v spise na č.l. 142 je zrejmé, že po rozhodnutí vo veci samej bol dňa 23.04.2019 pridelený spis do oddelenia zmenky a šeky, na prejednanie sudcovi súdu Mgr. Ine Šingliarovej na základe zmeny Rozvrhu práce č. 10. 19. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v predmetnej veci došlo k procesnej chybe, keď existuje prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 32Ro/1620/2014, kde bola vec z dôvodu späťvzatia žaloby zastavená, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov, napr zastavením konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a podobne. Je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná, aby bolo v tejto veci meritórne rozhodnuté. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobkyňa žalobný návrh v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 32Ro/1620/2014 zobrala späť podaním zo dňa 28.11.2014, je možno hovoriť o prekážke právoplatne rozhodnutej veci, konanie bolo zastavené. 20. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu zabezpečenú zmenkou, keďže žalovaná je v živnostenskom registri označená pod obchodným menom s IČO: XXXXXXXX a miestom podnikania S. U. a že v zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov, čo je jedným znakom zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zo znenia samotnej zmenky vyplýva, že zmenku vystavila fyzická osoba - nepodnikateľ fyzickej osobe nepodnikateľovi, nakoľko žalobkyňa a aj žalovaný sú na zmenke označené ako fyzické osoby s identifikovaným rodným číslom trvalým bydliskom a číslom občianskeho preukazu. 21. Odvolací súd poukazuje na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo aj inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že by sa v uvedenom prípade sa jednalo o spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom tak ako to má na mysli ust. § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorý je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva a že by mal žalovaný požívať zvýšenú ochranu ako spotrebiteľ. 22. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmenkový platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 16.10.2015, t.j. do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. a preto súd postupoval podľa doterajších predpisov a ustanovení. V závere žalobkyňa v konaní nebolo povinná tvrdiť a preukázať svoju kauzálnu pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečovala. Ak žalovaný písomnou zmluvou o spotrebiteľskej pôžičke disponoval, mohol ju v konaní predložiť aj sám. Avšak zo strany žalovaného k predloženiu takejto zmluvy o spotrebiteľskej pôžičke nedošlo. 23. Skutočnosť, že žalobkyňa je v živnostenskom registri označená ako živnostníčka ešte neznamená, že v danom prípade bol úver uplatnený si predmetnou zmenkou poskytnutý žalovanému zo strany žalobkyne ako dodávateľa, t.j. že v danom vzťahu vystupovala ako podnikateľ a že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver a že v danom úverovom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že účastníci konania, žalobkyňa a žalovaný, vystupovali vo vzájomných vzťahoch v prejednávanej veci ako fyzické osoby a v texte zmenky sú označení rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a miestom trvalého bydliska. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom výšky spotrebiteľskej pôžičky, keď uvádza, že žalobkyňa poskytla žalovanému spotrebiteľský úver len vo výške 3.000,- Eur z ktorého časť sumy 140,- Eur bola zaplatená dňa 14.10.2013 prípisom na účet žalobkyni a časť vo výške 1.000,- Eur bola zaplatená v hotovosti bez potvrdenky, pričom asistoval svedok G.. X. U. W. Q. P., odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade nebolo možné zohľadniť prevod sumy vo výške 140,- Eur na zaplatenie uplatnenej pohľadávky, keďže žalovaný nepreukázal, že zmenka uplatnená v tomto konaní je zabezpečovacou zmenkou zmluvy o pôžičke vo výške 3.000,- Eur, z ktorej žalovaný žalobkyni časť vo výške 140,- Eur preukázateľne splatil. Žalovaný na preukázanie svojho skutkového tvrdenia, že kauzálnym vzťahom zmenky uplatnenej v tomto konaní je ním tvrdená spotrebiteľská pôžička, nenavrhol v konaní vykonať žiadne dôkazy, napríklad výsluch svedka alebo pripojenie súdneho spisu z Okresného súdu Martin a na nariadené pojednávanie sa nedostavil, čím sa ukrátil o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods. 2 OSP, stanovisko súdu, čo považuje vo veci sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané a ktoré dôkazy v konaní vykoná či nevykoná aj keď ich účastníci navrhli. Súd preto nemohol dospieť k záveru, že kauzálnym vzťahom zmenky je žalovaným tvrdená zmluva o pôžičke a zmenku z ktorej nárok si žalovaná uplatňuje v tomto konaní nemohol bez dôkazov stotožniť s kauzou - pôžičkou, ktorú tvrdil žalovaný a ktorá bola predmetom konania pred Okresným súdom v Martine. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne kauzálneho vzťahu zmenky, nakoľko aj podľa ustálenej judikatúry dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu nesie žalovaný. Pokiaľ ide o námietku, že zmenka neobsahuje ani jednu z povinných náležitostí, označenie, že ide o zmenku, ktorá musí byť podľa zákona zahrnutá nielen v názve ale aj v samotnom texte cennej listiny, čo má za úlohu plniť funkciu vystavenej doložky pre zúčastnené strany. Odvolací súd má za to, že zmenka spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti predpísané v článku I § 75 zákona zmenkového šekového č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku. Zmenkové právo vychádza zo zásady, že zmenka je formálne platná, ak obsahuje podstatné náležitosti uvedené v čl. I § 75 zmenkového zákona. Ustanovenie článku I § 76 ods. 3 zmenkového zákona prelamuje uvedenú zásadu a stanovuje taxatívne výnimky z uvedenej zásady. Podľa článku I § 76 ods. 3 zmenkového zákona, ak niet osobitného údaja platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. Na splatnosť vlastnej zmenky vyžaduje článok I § 75 bod 4 zmenkového zákona, aby obsahovala údaj miesta, kde sa má plniť, avšak v článku 76 ods. 3 zmenkového zákona je zakotvené tzv. zákonné platobné miesto. Vzhľadom k tomu, že na zmenke je uvedené miesto vystavenia v Bratislave je zrejmé, že podmienka splatnosti zmenky v zákonnom platobnom mieste je tým splnená a zmenka je z formálneho hľadiska platná. Prvopisom zmenky žalobkyňa preukázala, že je riadny majiteľ a má právo postihu žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, 6% úroky a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenovej sumy (čl. I § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 24. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v podanom odvolaní, že žalobkyňa vymáha sumu 4.000,- Eur a táto je navýšená v prepočte o ročnú úrokovú mieru cca 180% a že takáto výška úrokov je minimálne v rozpore s dobrými mravmi, ak nejde aj o porušenie zákona. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia zmenky a svoje právo preukázala predložením jej prvopisu. Zmenka je dokonalý, nesporný, abstraktný cenný papier a takúto povahu majú aj práva a záväzky, ktoré sú do nej inkorporované. Práva na záväzky vyplývajú len zo zmenkovej listiny a iba od nej sú závislé. Zmenka môže plniť funkciu zabezpečovaciu alebo platobnú. Obvykle sa vystavuje v súvislosti s určitým hospodárskym dôvodom tzv. kauzou. Zmenka je však obligatórne abstraktný cenný papier, majiteľ (veriteľ) nárok preukazuje len samotnou zmenkovou listinou. 25. Hospodársky dôvod pre ktorý bola zmenka vystavená (kauza zmenky) nie je majiteľ povinný preukázať, v zmysle § 495 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obsahované náležitosti návrhu na začatie konania upravovala v čase začatia súdneho konania ust. § 79 ods. 1 OSP. Okrem iného návrh musel obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. tých skutočností od ktorých navrhovateľ svoj nárok odvodzuje. Preto, ak žalobkyňa opísala v návrhu rozhodujúce skutočnosti tým, že označila zmenku a uviedla, aké nároky si na ich základe uplatňuje, nemala už povinnosť tvrdiť a preukázať svoju kauzálnu pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečovala. 26. Túto povinnosť zaviedol až zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorých s účinnosťou od 23.12.2015 sa novelizoval aj § 79 ods. 3 OSP podľa ktorého ak ide o žalobu, v ktorej sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu, jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. 27. Vzhľadom k tomu, že podľa ust. § 372y ods. 2 prvá veta OSP, ak bol zmenkový alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona súd postupuje podľa doterajších predpisov, keďže zmenkový platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 16.10.2015, t.j. do dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., súd postupoval podľa doterajších predpisov a ustálil záver, že žalobkyňa v konaní nebola povinná tvrdiť a preukázať svoju prípadnú kauzálnu pohľadávku, ktorú zmenka zabezpečovala. Ak žalovaný písomnou zmluvou o spotrebiteľskej pôžičke disponoval, mohol ju v konaní predložiť aj sám. 28. Žalovaný tvrdil, že zmenka zabezpečuje spotrebiteľskú pôžičku vo výške 3.000,- Eur, ktorú mu požičala žalobkyňa a vymedzenie tohto kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalovaného, dôkazné bremeno na jeho preukázanie spočívalo na žalovanom. 29. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz vydaný pod č.k. 3CbZm/355/2015 zo dňa 24.08.2015 a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 30. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a jej náhradu priznal žalobcovi s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 31. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).