Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/55/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117243780 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6117243780.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Slovmadcars, s.r.o., so sídlom Horná Mičiná 213, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 991 649, právne zastúpený: JUDr. Karína Uhrínová, advokátka, Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 5, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 537,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/9/2018-95 zo dňa 13.7.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/9/2018-95 zo dňa 13.7.2018 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie o zaplatenie úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej sadzbu 5,00% ročne zo sumy 537,21 eur zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 282,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 282,81 eur od 31.8.2017 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 5,28%. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica dňa 10.1.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 537,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 537,21 eur od 31.8.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia. V žalobe dôvodil, že dňa 19.5.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle (ďalej len „MV“) MITSUBISHI ASX, ev.č. G. XXX O., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému X. O.R., trvale bytom Ž.U., Na J.H. XXX/X. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou MV ALFA ROMEO ev.č. K. XXX D., ktorého vlastníkom bol Q.Á. S., bytom F. XXX, XXX XX Y., ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného. V dôsledku dopravnej nehody bol poškodený X. O. nútený dať svoje vozidlo opraviť. Na čas opravy poškodeného vozidla poškodený a žalobca uzatvorili 1.7.2017 zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorej predmetom bol nájom náhradného MV zn. Volkswagen, typ GOLF 1,2 TSI Comfortline, ev.č. O. XXX E. a to v období od 1.7.2017 do 12.7.2017. Výška denného nájmu za predmetné vozidlo bola dohodnutá na sumu 63,60 eur s DPH bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca 12.7.2017 poškodenému faktúru č. 2017/033 za prenájom náhradného MV v trvaní 12 dní, čo pri výške denného nájomného 63,60 eur s DPH predstavovalo celkovú sumu za prenájom náhradného vozidla vo výške 763,20 eur. Poškodený listom zo dňa 14.7.2017 oznámil žalovanému svoj súhlas k zaslaniu poistného plnenia za prenájom náhradného MV v prospech žalobcu. Žalovaný oznámil žalobcovi listom z 18.8.2017, že 15.8.2017 ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a poukázal mu poistné plnenie vo výške 225,99 eur. Podľa výpočtu výšky plnenia žalovaný dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznal v trvaní 8 dní, vychádzal zo sadzby nájomného na jeden deň v sume 35,- eur, odpočítal zmenu technickej hodnoty vozidla v sume 47,73 eur ako aj pevné prevádzkové náklady 0,01 eur za 628 km v sume 6,28 eur. Oproti uplatnenej sume z faktúry vo výške 763,20 eur tak poskytol plnenie krátené o sumu 537,21 eur. Žalobca uzatvoril s poškodeným 16.8.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na náhradu škody z titulu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 537,21 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Po odovzdaní vozidla do opravy poškodený nemohol priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie sú závislé od ďalších faktorov nezávisle od vôle a konania poškodeného. Úhrada za nájom vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje MV a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou došlo k poškodeniu vozidla poškodeného a z dôvodu jeho opravy bol nútený požičať si iné vozidlo, čím mu vznikla priamo škoda vo výške nájomného za náhradné vozidlo, ktorá je krytá z PZP. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode a teda by nebol nutný ani nájom náhradného vozidla. 3. Žalovaný namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Uviedol, že žalobca ako postupník, ani menovaný vlastník poškodeného MV ako postupca nepreukázali reálny vznik pohľadávky postupcu voči žalovanej v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky, ako ani v čase podania samotnej žaloby. Samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh ešte nepredstavuje skutočnú škodu ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na majetku dlžníka dôjde až v momente ich úhrady. Až úhradou týchto pohľadávok totiž dôjde k skutočnému zníženiu majetku dlžníka. V prípade postupcu však k zníženiu jeho majetku nikdy nedošlo a preto nemohla na jeho strane ani vzniknúť žiadna pohľadávka voči žalovanej. Takto neexistujúca pohľadávka voči žalovanej nemohla byť riadne postúpená na žalobcu. V súvislosti s otázkou vzniku skutočnej škody na strane postupcu poukázal žalovaný na rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/986/2001 z 20.2.2003 ako aj na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/467/2013. Nakoľko predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie neexistujúcej pohľadávky na strane postupcu, je táto Zmluva od začiatku absolútne neplatná a žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou. Keďže zo strany X. O.U. (poškodeného) nikdy nedošlo k úhrade žalobcom vystavenej faktúry č. 2017/033, v danom prípade nikdy nedošlo ani k zníženiu majetku menovaného, a teda ani k vzniku skutočnej škody na jeho strane. Žalovaný ďalej namietal dĺžku žalobcom uplatňovaného prenájmu náhradného MV, ako aj výšku jeho dennej sadzby. Nesúhlasil s účelnosťou prenájmu od 1.7.2017 do 2.7.2017 (sobota a nedeľa), nakoľko k poškodeniu MV došlo 19.5.2017, MV bolo aj naďalej pojazdné a v prípade predmetných dní sa jednalo o víkendové dni, kedy nebolo možné reálne realizovať opravu poškodeného MV. Držiteľ poškodeného MV si musel byť vedomý, že autoservis nebude môcť zahájiť opravu skôr ako v pondelok. Rovnako za neúčelný považoval žalovaný prenájom náhradného MV za dni 11.7.2017 a 12.7.2017, nakoľko podľa faktúry autoservisu č. 20171382 z 10.7.2017 bola oprava poškodeného MV ukončená už 10.7.2017, kedy si ho držiteľ mohol prevziať. V zmysle uvedeného žalovaný pri posudzovaní primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného MV pripustil účelnosť nákladov maximálne v trvaní 8 dní (od 3.7.2017 do 10.7.2017). Žalovaný nepovažuje cenu prenájmu 66,- eur/deň, vzhľadom na typ náhradného MV a región za účelnú a primeranú. Vyplývajúc z predloženej rešerše cenníkov prenájmu náhradných MV v danom regióne považuje maximálnu výšku denných nákladov na prenájom náhradného vozidla daného typu vo výške 35,- eur s DPH na deň za dôvodnú a primeranú. Žalovaný zotrval aj na uplatnenom zarátaní zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla (THV) vo výške 47,73 eur, ku ktorému počas priznanej dĺžky opravy poškodeného MV jeho nepoužívaním nemohlo dôjsť, ako aj na odrátaní pevných prevádzkových nákladov vo výške 6,28 eur (0,01 eur x 628km). K úrokom z omeškania namietal žalovaný ich uplatnenie v zmysle obchodnoprávnej úpravy, pričom v prípade skutočnej existencie nárokov na plnenie zo škody je potrebné posudzovať prípadné omeškanie s plnením podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. Záverom navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu a priznať žalovanej náhradu trov konania. 4. Právny zástupca žalobcu v reakcii na odpor žalovaného uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom náhradného vozidla a žalobcom ako prenajímateľom. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že vzájomné pohľadávky žalobcu a poškodeného boli vysporiadané. Je možné konštatovať, že nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nároky na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky započítali, keďže je zrejmé, že žalobca by mal poškodenému povinnosť zaplatiť odplatu za postúpenú pohľadávku a poškodený mal žalobcovi zaplatiť faktúru za nájomné za náhradné vozidlo. Ohľadne krátenia počtu dní počas ktorých bol prenájom náhradného MV účelný upresnil, že poškodený je zamestnaný ako mechanik na montážnej linke mimo svojho trvalého bydliska v podniku Volkswagen Slovakia, a.s. Stupava s miestom výkonu práce v Bratislave, do svojho bydliska sa vracia iba na víkendy, preto svoje vozidlo mohol do opravy odovzdať až v sobotu 1.7.2017 a s náhradným vozidlom v nedeľu 2.7.2017 opäť vycestoval za prácou do Bratislavy. Je pravda, že vozidlo bolo opravené 10.7.2017, ale žalovaný vydal pre autoservis krycí list až 12.7.2017, preto si poškodený nemohol vozidlo prevziať skôr napriek tomu, že bolo opravené už 10.7.2017. Dĺžku doby prenájmu náhradného vozidla od 10.7.2017 do 12.7.2017 tak priamo ovplyvnil samotný žalovaný. Trval, že náhradné vozidlo bolo účelne prenajaté v počte 12 dní. Žalovaným predložený zoznam náhradných vozidiel neposkytuje prehľad o reálnych cenách nájmov za obdobné prenajaté vozidlo a poskytnuté služby. Vo všetkých žalovaným uvádzaných autopožičovniach sa vyžaduje, aby klient za prenájom vozidla zaplatil vopred pri prevzatí vozidla a to nie len cenu nájmu ale aj depozit, spravidla vo výške 300,- eur, ceny v cenníkoch sú uvádzané bez DPH a vozidlá majú spravidla denný limit 300 km/deň, za nadlimit musí klient auto požičovni doplatiť stanovenú sumu. Žalobca od svojich klientov - poškodených nežiada platbu vopred, nakoľko pri prevzatí vozidla ani nie je zrejmé, aký čas bude trvať oprava poškodeného vozidla, nemusia skladať depozit, ceny sú určené s DPH a klienti s vozidlom môžu jazdiť bez obmedzenia počtu kilometrov. O tom, že cena nájmu je primeraná svedčia aj predložené cenníky jednotlivých autopožičovní. Poukázal v tomto smere na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/328/2015 z 8.11.2016 v obdobnej právnej veci, ktorý bode 8. odôvodnenia rozsudku uviedol, že skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je preto nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty žalovaného o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní. Odvolací súd v bode 25. odôvodnenia konštatoval, že za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej, ani najdrahšej auto požičovne. V odpore žalovaný položku - „zmena technickej hodnoty vozidla“ a „pevné náklady“ neodôvodnil, nie je tak zrejmé, na základe akého právneho titulu plnenie o tieto položky krátil. 5. Žalobca vzal v priebehu konania späť žalobu v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich sadzbu 5,00 % ročne zo sumy 537,21 eur z dôvodu jej úpravy podľa predpisov občianskeho práva a naň nadväzujúci vykonávací predpis, súd prvej inštancie v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil, pričom mal za to, že žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, keďže to sám namietal, resp. navrhol. 6. Listom zo 16.8.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že 15.8.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti a tento dátum súd prvej inštancie považoval za dátum ukončenia šetrenia škodovej udalosti v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2007 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na ust. § 420 ods. 1 Obč. zák, § 422 ods. 1, § 443 Obč. zák., § 407 ods. 3 Obch. zák. 8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že poškodený mal prenajaté náhradné MV z rovnakej kategórie vozidiel ako poškodené MV. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou žalovaného ohľadne dĺžky nevyhnutného prenájmu náhradného MV. Neobstojí argument žalobcu, že poškodený mohol odviezť MV do servisu len cez víkend, pretože pracuje na smeny vo fabrike, keďže vyzdvihnúť si MV zo servisu bol schopný práve v strede pracovného týždňa v stredu 12.7.2017. V načrtnutom kontexte je dôležitý aj časový odstup od samotnej dopravnej nehody, ku ktorej došlo 19.5.2017, teda skoro mesiac a pol pred odovzdaním MV do servisu. Súd napriek tomu považoval takýto pomerne veľkorysý časový priestor za dostatočný, aby si poškodený mohol zariadiť pracovné ako aj súkromné záležitosti spôsobom, aby vedel dopraviť poškodené MV do ním zvoleného servisu v priebehu pracovného týždňa. Nenavyšoval by sa tak zbytočne a umelo počet dní prenájmu. Motorové vozidlo bolo pojazdné, poškodený vedel, že v sobotu ani v nedeľu servis otvorený nie je a nešlo o situáciu, kedy je MV hneď po nehode nepojazdné. Konajúci súd v zmysle konštatovaného nepriznal žalobcovi náhradu škody predstavujúcu náklady na prenájom náhradného MV počas soboty 1.7.2017 a nedele 2.7.2017. 9. Rovnako mal konajúci súd za to, že náklady na prenájom náhradného MV v dňoch 11.7.2017 a 12.7.2017 neboli vynaložené nevyhnutne a účelne a ani ich náhradu nie je možné priznať titulom poistného plnenia. Z faktúry auto servisu (H&M autoopravy a predaj) č. 20171382 z 10.7.2017 jednoznačne vyplýva, že oprava MV poškodeného bola ukončená 10.7.2017. Ihneď v ten deň si mohol poškodený prísť prevziať MV a všetky náklady vynaložené na prenájom náhradného MV v dňoch nasledujúcich po 10.7.2017 nemožno v súvislosti s dopravnou nehodou z 19.5.2017 považovať za účelné a nevyhnutné. S argumentom žalobcu ohľadne vystavenia krycieho listu žalovaným až 12.7.2017 a tvrdením, že servis odmietne vydať MV kým nedostane krycí list sa súd nestotožnil. Aj splatnosť samotnej faktúry za opravu bola až k 24.7.2017. Vlastník MV je oprávnený si ho prevziať ihneď po vykonaní opravy, pričom následne mu plynie lehota splatnosti na úhradu faktúry vystavenej za vykonanie opravy MV (v tomto prípade do 24.7.2017). 10. K skutočnej škode súd prvej inštancie uviedol, že žalobca preukázal, že poškodené MV bolo síce pojazdné, avšak muselo byť opravené v autoservise, pričom jeho oprava v priebehu jedného dňa bola fakticky nemožná. Skutočnou škodou je preto nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie najnižšia cena vybraná z internetu z autopožičovní, ktoré obdobné vozidlá zapožičiavajú, v tomto prípade 63,60 eur/deň. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného MV bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky škodcom, p. Q. S., povinne zmluvne poisteným u žalovaného, čím došlo k poškodeniu vozidla p. X. O.. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode resp. škodovej udalosti, motorové vozidlo poškodeného by si nevyžadovalo opravu a nebol by nutný ani prenájom náhradného MV. 11. K námietke žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, konajúci súd poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo 16.8.2017 na žalobcu, ktorú uzatvoril poškodený p. X. O. ako postupca so spoločnosťou Slovmadcars, s.r.o. (žalobcom) ako postupníkom, ktorá bola zároveň aj prenajímateľom náhradného MV. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného v tomto prípade supluje samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Obč. zák. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíval v nákladoch na zapožičanie náhradného MV. Náklady síce poškodený ako nájomca náhradného MV voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, predmetnou zmluvou však došlo k vyporiadaniu záväzku a k postúpeniu pohľadávky v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného. 12. Súd prvej inštancie mal za to, že od 3.7.2017 do 10.7.2017 vznikol poškodenému odôvodnený nárok na preplatenie účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov na nájom MV. Žalovaný preplatil žalobcovi sumu 225,99 eur za 8 dní prenájmu a nepreukázal z akých konkrétnych dôvodov krátil poistné plnenie pre „zmeny technickej hodnoty vozidla“ a titulom „pevných prevádzkových nákladov“. Bližšie nešpecifikoval dôvodnosť tohto krátenia ako ani z čoho vychádzal pri jeho vyčíslení (prečo práve sumy 47,73 eur a 6,28 eur). Súd preto takéto zníženie poistného plnenia neakceptoval. 13. Poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo počas 12 dní, avšak skutočná oprava MV poškodeného preukázateľne trvala len 8 dní. Preto mal podľa súdu prvej inštancie poškodený nárok na náhradné vozidlo počas celej doby opravy MV, teda v trvaní 8 dní, za ktoré mu priznal náhradu škody predstavujúcu náklady vynaložené na jeho prenájom. Poškodený mal od žalobcu prenajaté MV za sumu 63,60 eur/ deň, teda náklady na prenájom MV za 8 dní predstavovali 508,80 eur. Žalovaný už pred podaním žaloby plnil titulom poistného plnenia sumu 225,99 eur. V zmysle uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nepreplatených nákladov za prenájom náhradného MV vo výške 282,81 eur ako rozdiel citovaných súm (508,80 - 225,99 = 282,81). Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko z vyššie ustálených dôvodov nepovažoval prenájom náhradného MV počas 4 dní za nevyhnutný a účelný. 14. Keďže žalovaný sa dostal so svojím plnením do omeškania a s poukazom na späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich sadzbu 5,00% ročne zo sumy 537,21 eur, súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00% ročne od 31.8.2017 do zaplatenia, a to z priznanej sumy 282,81 eur. Súd prvej inštancie sa v tomto prípade stotožnil s tvrdením žalobcu, že nárok na úroky z omeškania mu vznikol odo dňa nasledujúceho po dni, keď žalovaný mal uhradiť poškodenému kompletné poistné plnenie (titulom zaplatenia nákladov za prenájom náhradného MV), t.j. 15 dní po ukončení šetrenia poistnej udalosti. 15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný v časti priznanej istiny vo výške 282,81 eur, ktorá predstavuje 52,64% z pôvodne žalovanej sumy (537,21 eur). Naopak neúspešný bol vo zvyšku nepriznanej istiny vo výške 254,40 eur (537,21 - 282,81), ktorá predstavuje 47,36% z pôvodne žalovanej sumy. Súd teda priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,28% ako rozdiel medzi jeho úspechom a neúspechom v spore. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP. 16. Proti rozsudku vo výroku II. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. 17. V odvolaní o.i. uviedol, že považuje rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa jeho názoru je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Žalovaný má za to, že sa súd prvej inštancie nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Žalovaný má za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. 18. Ak by sa aj prijal záver prvoinštančného súdu o údajnom vyporiadaní záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom na základe Zmluvy o postúpení, bola by kauzálne Zmluva o postúpení zjavne len simulovaným právnym úkonom, ktorým je zastieraný iný právny úkon. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. S poukazom na argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi, je podľa žalovaného takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Obč. zák. zjavne absolútne neplatný. 19. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší výrok II. a IV. Rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/9/2018-95 zo dňa 13.7.2018 a vec v zrušujúcej časti vráti Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. 20. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené, súd v bode 23., 24. odôvodnil svoj právny názor ohľadne vecnej legitimácie žalobcu, v bode 27. uviedol, že žalovaný plnil pred podaním žaloby žalobcovi sumu 225,99 eur a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nepreplatených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 282,81 eur. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným X. O. zo dňa 16.8.2017 bol nárok poškodeného na náhradu nákladov za prenájom vozidla a to voči poisťovni - žalovanému. Poškodený mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, ktorá zodpovedala výške nákladov za prenájom náhradného vozidla a túto postúpil na žalobcu, zmluvu o postúpení považuje žalobca za platne uzatvorenú, neodporujúcu § 524 a nasl. Obč. zák. 21. Žalobca predložil odvolaciemu súdu rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/159/2019 zo dňa 24.10.2019, ktorý rozhodoval v skutkovo totožnej veci, kde sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 242,- eur s príslušenstvom. Žalovaný (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) v odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, s rovnakou právnou argumentáciou ako v odvolaní v konaní 38Cb/9/2018. Odvolací súd v bode 15. odôvodnenia rozhodnutia námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nevyhodnotil ako dôvodnú a nesúhlasil s tým, že by zmluva o postúpení pohľadávky mala byť neplatná. Zároveň poukázal aj na to, že žalovaný čiastočne poskytol plnenie žalobcovi na základe poistnej udalosti, čím akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. S poukazom na cit. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline má žalobca za to, že žalovaný aj v tomto prípade čiastočne plnil priamo žalobcovi pred podaním žaloby z titulu refundácie nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 225,99 eur, potom, čo žalobcovi zaslal oznámenie o ukončení šetrenia potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Akceptoval tak vecnú legitimáciu žalobcu. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje žalobca za riadny právny úkon, ktorý nesimuluje žiadny iný právny úkon, táto skutočnosť v konaní pred súdom prvej inštancie nebola namietaná ani preukázaná, ani žalovaný v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. 22. Žalobca súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.4.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 27. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 28. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom konania bola žaloba o zaplatenie sumy 537,21 eur titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 282,81 eur, konanie v časti úrokov z omeškania prevyšujúcej sadzbu 5 % ročne zo sumy 537,21 eur z dôvodu späťvzatia zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázaný nárok na náhradné vozidlo počas doby opravy MV (od 3.7.2017 do 10.7.2017), teda v trvaní 8 dní, za ktoré priznal žalobcovi náhradu škody predstavujúcu náklady vynaložené na jeho prenájom za sumu 63,60 eur/ deň, ktoré náklady na prenájom MV za 8 dní predstavovali 508,80 eur. Žalovaný už pred podaním žaloby plnil titulom poistného plnenia sumu 225,99 eur. V zmysle uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nepreplatených nákladov za prenájom náhradného MV vo výške 282,81 eur ako rozdiel citovaných súm (508,80 - 225,99 = 282,81). Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nepovažoval prenájom náhradného MV počas ďalších 4 dní za nevyhnutný a účelný. 29. K námietke žalovaného ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, konajúci súd poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo 16.8.2017 na žalobcu, ktorú uzatvoril poškodený p. X. O. ako postupca so spoločnosťou Slovmadcars, s.r.o. (žalobcom) ako postupníkom, ktorá bola zároveň aj prenajímateľom náhradného MV. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného v tomto prípade supluje samotné postúpenie. Podľa súdu prvej inštancie je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Obč. zák. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný. 30. Odvolací súd sa s predmetným záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje a v celom odkazuje na odôvodnenie rozsudku. Za podstatné považuje uviesť, že aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky , ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V prejednávanej veci bolo pred súdom prvej inštancie preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného MV v trvaní súdom priznaných 8 dní, pričom k zapožičaniu náhradného MV došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 19.5.2017, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si náhradné MV požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené MV nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy nemohol ovplyvniť. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného MV je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného MV reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať vlastné MV. 31. Odvolací súd z dôvodu právnej istoty poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/159/2019 zo dňa 24.10.2019, ktorý rozhodoval v skutkovo a právne totožnej veci, tých istých sporových strán, ktoré predložil žalobca. Krajský súd v Žiline v predmetnom rozhodnutí o.i. uviedol, že „z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Poškodený subjekt mal ako veriteľ pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, zodpovedajúcu náhrade nákladov za prenájom vozidla, a túto pohľadávku žalobcovi postúpil. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná , resp. že by mala odporovať ust. § 524 a nasl. Obč. zák. z dôvodu, že by jej predmetom mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného spochybňuje aj jeho správanie a konanie, keď žalovaný oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.7.2017 adresoval žalobcovi, ktorého týmto oznámením informoval o ukončení šetrenia poistnej udalosti a o výške plnenia. Samotný žalovaný tak svojim postupom, kedy poskytoval čiastočné plnenie žalobcovi na základe predmetnej poistnej udalosti, akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Čiastočné plnenie poskytnuté žalovaným prestavovalo čiastočné plnenie nároku žalobcu postúpeného predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky žalobcovi poškodeným, a to práve z titulu nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, a preto námietka žalovaného smerujúca k popretiu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemohla byť krajským súdom ako súdom odvolacím vyhodnotená ako dôvodná.“ 32. Zo spisového materiálu vyplýva, že aj v tomto prípade žalovaný čiastočne plnil (čo nebolo v konaní sporné) priamo žalobcovi pred podaním žaloby z titulu refundácie nákladov za prenájom náhradného MV vo výške 225,99 eur potom, čo zaslal žalobcovi podaním zo dňa 18.8.2017 oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti s uvedením výpočtu výšky plnenia (č.l. 12), čím akceptoval aktívnu legitimáciu žalobcu. 33. Odvolací súd zároveň vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ohľadom nesprávneho, nezákonného, nepreskúmateľného a arbitrárneho rozhodnutia ako nedôvodné. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 34. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).