Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/233/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117258991 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6117258991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu KLIMAWORLD s.r.o., Alžbety Gwerkovej 7, Bratislava, IČO: 51 658 747, práv. zast. JUDr. Florián Karabinoš, advokát, Romanova 4, 851 02 Bratislava, IČO: 42 174 961, proti žalovanému Martin Mikula - M-interiér, Pažítková 15820/3, Bratislava, IČO: 35 351 322, práv. zast. SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, o zaplatenie 1.500,-EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/74/2018-295 zo dňa 10.9.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu II č.k. 23Cb/74/2018-295 zo dňa 10.9.2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % denne zo sumy 1.500,-EUR odo dňa 3.9.2015 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-EUR, a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal dodávku a montáž klimatizácie značky Toshiba pre svoju zákazníčku pani O. D., pričom žalovaný nezaplatil žalobcovi faktúru včas, žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu listom zo dňa 11.12.2016 a zo dňa 2.10.2017, žalovaný však na výzvy nereagoval a svoj dlh žalobcovi nezaplatil. Súd sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že žalovaný je správne pasívne vecne legitimovaný. Táto skutočnosť vyplýva z e- mailu zo dňa 26.8.2015, v ktorom žalovaný označil žalobcovi subjekt objednávateľa (s presnými identifikačnými údajmi) tak, ako ho označil žalobca v podanej žalobe. Na základe uvedeného žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2015084, ktorú žalovaný pred začatím súdneho konania nerozporoval, čo do označenia objednávateľa a túto navyše uviedol vo svojom riadnom kontrolnom výkaze DPH (časť B2) za zdaňovacie obdobie 4Q/2015 s dátumom dodania 1.10.2015, čím jednoznačne potvrdil označenie objednávateľa diela. Pokiaľ konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 10.9.2019 uviedol, že túto faktúru možno účtovníčka z účtovníctva vyhodila, svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal práve naopak, potvrdil, že účtovníčka eviduje faktúru č. 2015084 ako neuhradenú, o čom existuje účtovný doklad. Ak aj žalovaný poukázal na zmluvný vzťah, ktorý mala obchodná spoločnosť M-interirér, s.r.o. so zákazníkom p. Janou Kvoriakovou, z ktorého odvodzuje i záväzkovoprávny vzťah so žalobcom, súd na tento zmluvný vzťah medzi obchodnou spoločnosťou M-interiér s.r.o. a p. Kvoriakovou neprihliadol, vzhľadom k tomu, že tento nie je predmetom sporu a ani na záväzkovoprávny vzťah medzi žalovaným a žalobcom nijako nenadväzuje, z dôvodu ktorého je pre daný spor nepodstatný. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno v časti o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. 3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z dokazovania (objednávka nadväzujúca na cenovú ponuku) vyplynulo, že žalobca ako dodávateľ na jednej strane a žalovaný ako objednávateľ na strane druhej uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž klimatizácie priamo u zákazníka žalovaného p. O. D. na adrese Y. XX, I.. Skutočnosť, že žalobca dielo riadne a včas vykonal a odovzdal svedčí listina označená ako montážny denník, ktorú montáž na montážnom denníku svedkyňa O. D. opatrila svojim podpisom a táto skutočnosť vyplynula i z jej výpovede. Na žiadosť žalobcu žalovaný zaslal žalobcovi prostredníctvom e-mailu dňa 26.8.2015 fakturačné údaje objednávateľa, na základe ktorých žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2015084 na sumu 1.500,- EUR, s dátumom splatnosti dňa 2.9.2015. Predmetom faktúry bola dodávka klimatizácie Toshiba Avant, konzola a výkon prác. Ak žalovaný tvrdil, že z tohto e-mailu je možno prijať záver, že objednávateľom bola namiesto žalovaného spoločnosť M-interiér, s.r.o., táto skutočnosť počas konania a dokazovania najavo nevyšla, nakoľko z uvedeného e-mailu nebolo možné určiť objednávateľa inak ako poskytnutím konkrétnych fakturačných údajov, a to bez ohľadu na to, aké informácie sa nachádzajú za podpisom žalovaného (v opačnom prípade by sa akýkoľvek objednávateľ mohol úspešne domôcť nedostatku pasívnej vecnej legitimácie za predpokladu, že v e-maile uvedie akékoľvek možné informácie o akýchkoľvek obchodných spoločnostiach tvrdiac, že ide o toho-ktorého objednávateľa tak, ako by mu to aktuálne vyhovovalo, čo nie je možné hodnotiť ako súladné so zákonom a poctivým obchodným stykom). Uvedenej skutočnosti opäť nasvedčovalo i to, že žalovaný predmetnú faktúru uviedol vo svojom riadnom kontrolnom výkaze DPH (časť B2) za zdaňovacie obdobie 4Q/2015 s dátumom dodania 1.10.2015, čím potvrdil označenie objednávateľa diela. Súd mal za preukázané a medzi stranami nebolo ani sporné, že žalovaný žalobcovi predmetnú faktúru neuhradil. Žalovaný síce na pojednávaní dňa 23.4.2015 uviedol, že časť nárokovanej pohľadávky v zmysle objednávky uhradila žalobcovi obchodná spoločnosť M-interiér, s.r.o., na základe faktúry č. 2015013 vo výške 700,80 EUR, avšak na túto argumentáciu žalovaného súd neprihliadol, nakoľko ide o nárok odlišný od nároku uplatneného podanou žalobou nielen v osobe objednávateľa/ odberateľa, ale i v predmete faktúry, kým faktúra č. 2015013 odráža stav prípravy na klimatizáciu, faktúra č. 2015084 odráža dodávku a montáž klimatizácie. Na základe uvedeného tak možno zhrnúť, že procesnej obrane žalovaného ani v tejto argumentácii nemožno pričítať úspech, nakoľko žalovaný neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, z dôvodu ktorého súd vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie sumy za preukázaný. Súd žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že mal vo veci úspech v celom rozsahu. 4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť, pričom naďalej zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, kedy má za to, že nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom súdnom spore. V prípade, pokiaľ mal súd pochybnosti o osobe objednávateľa, žalovaný poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní dňa 10.9.2019 jednoznačne uviedol, že pri odosielaní objednávky žalobcovi vystupoval ako konateľ obchodnej spoločnosti M-INTERIÉR, spol. s r.o. Zároveň uviedol, že označenie údajov na vystavenie faktúry, nie je záväznou identifikáciou osoby záväzkovoprávneho vzťahu. Žalovaný považuje záväzkovoprávny vzťah medzi obchodnou spoločnosťou M-INTERIÉR, spol. s r.o. a p. Janou Kvoriakovou za podstatný pre rozhodnutie v predmetnej právnej veci, nakoľko vo vzťahu k predmetnému vzťahu vystupoval žalobca ako subdodávateľ spoločnosti M-INTERIÉR, spol. s r.o. Žalobca vo faktúre č. 2015013 jednoznačne uviedol účastníkov záväzkovoprávneho vzťahu, na základe ktorého sa realizovala dodávka klimatizačných zariadení do nehnuteľnosti. Predmetná činnosť uvedená vo vystavenej faktúre č. 2015013 úkolovo predchádza a nadväzuje na výkony a činnosti fakturované žalobcom vo faktúre 2015084. Podľa názoru žalovaného, z predmetnej faktúry taktiež vyplýva, ktoré konkrétne osoby boli účastníkmi záväzkovoprávneho vzťahu vyplývajúceho z faktúry č. 2015084. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že je pravdou, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že v komunikácii so žalobcom vystupoval ako konateľ spoločnosti M-INTERIÉR, spol. s r.o. Toto tvrdenie je však v priamom rozpore s obsahom ostatného vykonaného dokazovania, ako aj obsahom samotnej komunikácie. V komunikácii, pri objednávke zo dňa 25.8.2015 žalovaný uvádzal údaje rôznych subjektov, ktoré si navzájom odporovali. Keďže zákonom požadované údaje v objednávke chýbali, žalobca vyzval žalovaného, aby uviedol fakturačné údaje, čo každý interpretuje tak, že ho žalobca vyzval na označenie konkrétnej osoby, ktorá má byť na faktúre uvedená ako odberateľ, teda kto si tovar a službu objednáva. Tvrdenie žalovaného o tom, že s konečnou zákazníčkou (p. Kvoriakovou) uzatvorila zmluvu spoločnosť M-INTERIÉR, spol. s r.o. nie je pre toto súdne konanie nijako významná. 6. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že označenie údajov na vystavenie faktúry, nie je záväznou identifikáciou osoby záväzkovoprávneho vzťahu. Z e-mailovej objednávky žalovaného vyplýva, že objednávka pre žalobcu bola vystavená obchodnou spoločnosťou M-INTERIÉR, spol. s r.o. Žalovaný považuje za nelogické, aby si tretia osoba objednávala dodanie klimatizačného zariadenia bez toho, aby bola v akomkoľvek záväzkovoprávnom vzťahu vo vzťahu ku konečnému užívateľovi klimatizačného zariadenia. 7. K vyjadreniu žalovaného žalobca konštatoval, že nemal dôvod pochybovať o tom, že osoba, ktorej fakturačné údaje mu boli poskytnuté, je aj osobou, ktorej sa tovar a služba dodáva. Žalobca verí, že obrana, ktorú žalovaný zvolil, je len účelová, pričom žalovaný len celkom nedomyslel dôsledky tejto jeho obrany. Ak žalovaný tvrdí, že tovar a služba mali byť údajne dodané inému subjektu, pretože objednávku údajne zasielal iný subjekt, nemohol zároveň pán Martin Mikula legálne žiadať, aby faktúra - daňový doklad bola vystavená na subjekt, ktorému žiadna služba či tovar nebola dodaná. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.4.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 C.s.p., s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Odvolací súd neposúdil ako dostatočne relevantnú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto prípade sa totiž nejedná o takú skutkovú vadu, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Súd prvej inštancie zvolil správny postup pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov vyplynuli, a ktoré boli preukázané. Obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný si u žalobcu objednal dodanie a montáž klimatizácie a je preto v spore pasívne legitimovaný. Žalobca klimatizáciu a jej montáž riadne dodal, v súvislosti s tým vystavil žalovanému faktúru, ktorú žalovaný použil pre účely daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, avšak cenu diela žalobcovi nezaplatil. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym a skutkovým posúdením veci uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku a v ďalšom na toto odôvodnenie odkazuje. Vzhľadom na uvedené odvolací súdu napadnutý rozsudok v súlade s §387 ods. 1,2, C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).